Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-6-2021.pdf
PDF · 170.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana, LL.M. a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Michala Trubana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. novembra 2021 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Z. F., narodený XX. X.XXXX v A., trvalo bytom G., prechodne bytom Z. XX, XXXX R., Y., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
je vinný, že
sa spoločne s mal. V. K., v čase od 01:00 hod. do 02:00 hod. dňa 19. 11. 2020, po vzájomnom rozhovore rozhodli usmrtiť svojho otca H. F., bytom G., M. A., a jeho priateľku E. G., bytom Y. - R., obaja prechodne bytom bez prihlásenia na adrese Z. K., ul. J.. XXX, lebo pri predchádzajúcich opakovaných verbálnych konfliktoch označoval H. F. maloletú V. K. hanlivými výrazmi ako „šľapka, kurva“, opakovane vykonával kontrolu jej pohybu a pobytu, a E. G. ich otca v jeho konaní podporovala, načo sa obžalovaný Z. F. spoločne s mal. V. K. dohodli, že obžalovaný Z. F. ich spoločného otca H. F. a jeho priateľku E. G. usmrtí za pomoci nožov a následne obidvaja rozlejú na mŕtve telá a po obydlí horľavú látku, ktorú zapália, aby tak spálili mŕtve telá H. F. a E. G. a zakryli stopy po čine, kde za týmto účelom obžalovaný Z. F. opakovane niekoľkokrát vošiel do izby, v ktorej spali H. F. a E. G., kde kontroloval polohu, v akej títo spia, aby táto poloha bola vhodná na vedenie útoku nožom, následne si obžalovaný Z. F. zobral z kuchyne celkom tri nože, ktoré ukryl vo svojom oblečení, a to filetovací nôž s drevenou rukoväťou, dĺžkou čepele 17 cm a najväčšou šírkou čepele 1,5 cm, kuchynský nôž s drevenou rukoväťou, dĺžkou čepele 13 cm a najväčšou šírkou čepele 3 cm, a kuchynský nôž s plastovou rukoväťou oranžovo-bordovej farby, dĺžkou čepele 12,5 cm a najväčšou šírkou čepele 2 cm, a v čase o cca. 05:30 až 05:40 hod. dňa 19.11.2020 obžalovaný Z. F. nariadil mal. V. K., aby spoločne s ďalšou mal. N. K., ktorá spala v ich izbe, odišli z domu von na dvor a čakali na jeho pokyn, načo obžalovaný Z. F. vošiel do spálne svojho otca H. F., ktorý spal na posteli, pristúpil k nemu, a zaútočil na neho prinesenými nožmi, pričom svoj útok smeroval značnou intenzitou na jeho životne dôležité orgány a spôsobil mu početné bodné poranenia krku, vrátane úplného prerezania ľavej vnútornej krčnej tepny a ľavej vnútornej krčnej žily, hrudníka a brucha, s bodnými poraneniami hrubého čreva a ľavej obličky, celkovo 7 bodných a 3 rezné poranenia, čím mu uvedeným konaním spôsobil úrazovo-krvácavý šok, čo malo za následok smrť poškodeného H. F., v čase útoku na poškodeného H. F. sa zobudila vedľa neho ležiaca E. G., na ktorú obžalovaný Z. F. zaútočil prinesenými nožmi smerujúc svoj útok značnou intenzitou na jej životne dôležité orgány a spôsobil jej početné bodné poranenia krku, s prerezaním pravej podkľúčnej tepny a žily s masívnym únikom krvi do pravej hrudnej dutiny, hrudníka, brucha a horných končatín, celkovo 16 bodných a 7 rezných poranení, čím jej uvedeným konaním spôsobil úrazovo-krvácavý šok, čo malo za následok smrť poškodenej E. G., po tom, ako sa obžalovaný Z. F. presvedčil, že jeho otec H. F. a E. G. sú mŕtvi, zavolal mal. V. K. a požiadal ju, aby na základe predchádzajúceho dohovoru priniesla zápalné látky, a potom ako mal. V.
K, priniesla v kanistri a umelohmotných fľašiach uskladnený motorový olej, tento rozliali v priestoroch spálne a v ďalších miestnostiach rodinného domu, pričom následne v čase o cca. 06:30 hod. dňa 19. 11. 2020 obžalovaný Z. F. zapálil rozliaty motorový olej a to v úmysle spáliť mŕtve telá H. F. a E. G., čím založil požiar v rodinnom dome súpisné číslo 193 postavenom na parcele KN-C 2/3 a zapísanom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. H., obec Z. K., okres J., a tým spôsobil vlastníkovi domu H. H., bytom J. XXX/X, Z. K. - H., okres J., škodu na nehnuteľnosti vo výške 5.726,90 EUR, a iným osobám škodu na hnuteľných veciach vo výške 4.491,50 EUR,
teda
- iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchal na dvoch osobách, na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - pomsty,
- poškodil cudziu vec z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin,
čím spáchal
- obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. a), písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. j), § 38 ods. 2, ods. 8, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá psychiatrické ochranné liečenie. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa nariaďuje ambulantný spôsob ochranného psychiatrického liečenia. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa zhabáva obhorený zapaľovač s predĺženým zapaľovaním, kuchynský nôž s drevenou rúčkou celovej dĺžky 30 cm, s dĺžkou čepele 17 cm, s nápisom na čepeli „IKEA“, kuchynský nôž s plastovou rúčkou oranžovo - červenej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 12 cm, kuchynský nôž s drevenou rúčkou hnedej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 13 cm, umelohmotná fľaša objemu 1,75 1 s označením „Coca-Cola“, umelohmotná fľaša objemu 1,75 1 s označením „Coca-Cola", umelohmotný kanister čiernej farby s červeným lievikom a umelohmotná fľaša s nápisom „riedidlo S 6006“. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. A.. XX/ XX, G. X. Y., K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. - R. a H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. K.
- H., J. XXX/X, každý zvlášť s nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný Z. F. sa spoločne s mal. V. K., v čase od 01:00 hod. do 02:00 hod. dňa 19. 11. 2020, po vzájomnom rozhovore rozhodli usmrtiť svojho otca H. F., bytom G. X. Y., M. A.. XX/XX, a jeho priateľku E. G., bytom Y. - R., obaja prechodne bytom bez prihlásenia na adrese Z. K., ul. J.. XXX, lebo pri predchádzajúcich opakovaných verbálnych konfliktoch označoval H. F. maloletú V. K. hanlivými výrazmi ako „šľapka, kurva“, opakovane vykonával kontrolu jej pohybu a pobytu a E. G. ich otca v jeho konaní podporovala, načo sa obžalovaný Z. F. spoločne s mal. V. K. dohodli, že obžalovaný Z. F. ich spoločného otca H. F. a jeho priateľku E. G. usmrtí za pomoci nožov a následne obidvaja rozlejú na mŕtve telá a po obydlí horľavú látku, ktorú zapália, aby tak spálili mŕtve telá H. F. a E. G. a zakryli stopy po čine, kde za týmto účelom obžalovaný Z. F. opakovane niekoľkokrát vošiel do izby, v ktorej spali H. F. a E. G., kde kontroloval polohu, v akej títo spia, aby táto poloha bola vhodná na vedenie útoku nožom, následne si obžalovaný Z. F. zobral z kuchyne celkom tri nože, ktoré
ukryl vo svojom oblečení, a to filetovací nôž s drevenou rukoväťou, dĺžkou čepele 17 cm a najväčšou šírkou čepele 1,5 cm, kuchynský nôž s drevenou rukoväťou, dĺžkou čepele 13 cm a najväčšou šírkou čepele 3 cm, a kuchynský nôž s plastovou rukoväťou oranžovo-bordovej farby, dĺžkou čepele 12,5 cm a najväčšou šírkou čepele 2 cm, a v čase o cca. 05:30 až 05:40 hod. dňa 19.11.2020 obžalovaný Z. F. nariadil mal. V. K., aby spoločne s ďalšou mal. X.. F.., ktorá spala v ich izbe, odišli z domu von na dvor a čakali na jeho pokyn, načo obžalovaný Z. F. vošiel do spálne svojho otca H. F., ktorý spal na posteli, pristúpil k nemu, a zaútočil na neho prinesenými nožmi, pričom svoj útok smeroval značnou intenzitou na jeho životne dôležité orgány a spôsobil mu početné bodné poranenia krku, vrátane úplného prerezania ľavej vnútornej krčnej tepny a ľavej vnútornej krčnej žily, hrudníka a brucha, s bodnými poraneniami hrubého čreva a ľavej obličky, celkovo 7 bodných a 3 rezné poranenia, čím mu uvedeným konaním spôsobil úrazovo-krvácavý šok, čo malo za následok smrť poškodeného H. F., v čase útoku na poškodeného H. F. sa zobudila vedľa neho ležiaca E. G., na ktorú obžalovaný Z. F. zaútočil prinesenými nožmi smerujúc svoj útok značnou intenzitou na jej životne dôležité orgány a spôsobil jej početné bodné poranenia krku, s prerezaním pravej podkľúčnej tepny a žily s masívnym únikom krvi do pravej hrudnej dutiny, hrudníka, brucha a horných končatín, celkovo 16 bodných a 7 rezných poranení, čím jej uvedeným konaním spôsobil úrazovo-krvácavý šok, čo malo za následok smrť poškodenej E. G., po tom, ako sa obžalovaný Z. F. presvedčil, že jeho otec H. F. a E. G. sú mŕtvi, zavolal mal. V. K. a požiadal ju, aby na základe predchádzajúceho dohovoru priniesla zápalné látky, a po tom ako mal. V. K, priniesla v kanistri a umelohmotných fľašiach uskladnený motorový olej, tento rozliali v priestoroch spálne a v ďalších miestnostiach rodinného domu, pričom následne v čase o cca. 06:30 hod. dňa 19. 11. 2020 obžalovaný Z. F. zapálil rozliaty motorový olej a to v úmysle spáliť mŕtve telá H. F. a E. G., čím založil požiar v rodinnom dome súpisné číslo 193 postavenom na parcele KN-C 2/3 a zapísanom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. H., obec Z. K., okres J., a tým spôsobil vlastníkovi domu H. H., bytom J. XXX/X, Z. K. - H., okres J., škodu na nehnuteľnosti vo výške 5.726,90 EUR, a iným osobám škodu na hnuteľných veciach vo výške 4.491,50 EUR, Týmto konaním obžalovaný po právnej stránke naplnil zákonné znaky skutkových podstát obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona. Závery súdu o spáchaní skutku obžalovaným, ako aj jeho právnej kvalifikácii vyplývajú z toho, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, po tom, ako kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku prijal. Súd potom podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Obžalovaný Z. F. na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje právo vypovedať v rozsahu dokazovania k trestu, náhrade škody a ochranného opatrenia s tým, že sa vyjadrí v záverečnej reči. V nej sa obžalovaný ospravedlnil za svoje konanie rodinám a vyslovil ľútosť nad tým, čoho sa dopustil, pričom si sám nevie vysvetliť, ako mohol takúto hrozivú vec spáchať. Poukázal na to, že bol pod tlakom žiadostí mal. V.K., aby sestrám pomohol a po informácii od mal. N.K., že jeho otec mal v minulosti znásilniť svoju nevlastnú dcéru Z. H., ako aj vlastných negatívnych skúseností z detstva zo spolužitia s jeho otcom, či už voči nemu, jeho bratovi, mame, nevlastnému bratovi H. H., nezvládol svoje emócie. Nechcel, aby jeho nevlastné sestry a brat boli sledovaní, urážaní a nadávalo sa im. Naopak, chcel, aby boli šťastní. Sám zo seba je nesmierne sklamaný a vyčíta si to. Tiež ho trápi, že nakoniec im len zhoršil život, pretože mal. V.K. je v reedukačnom ústave, ďaleko od rodiny, mal. N.K. je v detskom domove, oddelená od sestry a on ako človek sklamal. Požiadal o uloženie primeraného trestu tak, aby mohol odčiniť svoje konanie a mal možnosť vrátiť sa k svojim štyrom súrodencom a k rodine. V rámci dokazovania k ukladaniu trestu, náhrade škody a ochrannému opatreniu súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov, znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie a psychológie, listín a oboznámil aj vecné dôkazy. Z týchto vykonaných dôkazov súd uvedie podstatné údaje, z ktorých následne vychádzal pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere, ako aj pri rozhodnutí o náhrade škody a o ochrannom opatrení.
Svedkyňa mal. Y. F. uviedla, že otec - neb. H. F. bol voči nej agresívny, bíjaval ju. S ich mamou sa hádal, čo ona, aj sestra zle znášali. Po maminej smrti sa otec zoznámil s neb. E. G., ktorá s nimi bývala a aj sa o nich starala. Po čase sa aj ona s otcom hádala a bola tiež zlá k mladšej sestre X.. Tiež sa stalo, že udrela aj ju. O zlom spolužití zvykla písať obžalovanému, ktorý žil vo Švajčiarsku a ten sa im snažil pomôcť tým, že keď sa im zhoršili známky hovoril otcovi, aby s nimi išiel k psychológovi, čo tento odmietal. Otec jej v zlosti hovoril, že je štetka, že nič nedokáže urobiť poriadne, že si zahráva s vlastným životom a také veci. Stále ju iba kritizoval, ale podľa nej nemal pravdu. Na toto zlé spolužitie mladšia setra reagovala tým, že si rezala kožu na rukách, za čo ju otec zbil v prítomnosti obžalovaného. Vie o tom, že obžalovaný aj zisťoval na internete, ako by sa dala ich situácia riešiť, pričom odpoveď na jeho otázky si už nepamätala. Rovnako zle sa ich otec správal aj k Z. H., keď ešte s nimi žila v spoločnej domácnosti, až sa nakoniec odsťahovala. Ona sama im spomínala aj to, že ju mal otec znásilniť keď mala 12 rokov a povedala to aj obžalovanému, ktorý to najprv bral na ľahkú váhu, pretože s Z. nebýval, ale v ten večer, keď mu to povedala X., o znásilnení Z., videla na obžalovanom hnev. Večer pred skutkom sa so sestrou a obžalovaným zdržali vonku a otec im vypisoval výhražné správy. Keď prišli domov, kričal na nich. Vo vzťahu k nej sa mal vyjadriť, že „pôjde niekde“ a v rámci komunikácie s jej súrodencami ju potom úplne ignoroval. Neskôr, keď si ľahli spať počuli aj s obžalovaným rozhovor otca so E., ktorej hovoril, že ešte ráno uvidia, akú bitku dostanú. Na to jej potom začal Lukáš hovoriť, že v noci nožmi oboch zabije. Z. zlé rodinné vzťahy ťažko znášal, podľa nej sa aj preto pokúsil o samovraždu vo Švajčiarsku. Tiež si sadol opitý do auta a hovorieval, že sa obesí, že už ho to nebaví. Videla aj to, že obžalovaný chcel vyskočiť z okna. Ona sama so známym plánovala svoj útek z domu do zahraničia. Svedkvňa mal. X. F. uviedla, že otec - neb. H. F. - ich doma bil, týral, vulgárne nadával a robil im napriek. Otca veľmi rada nemala, lebo veci riešil ich bitkou. Nemala rada ani jeho družku E. G.. Tejto robila napriek, aby od nich odišla. Obžalovaný k nim začal chodiť na návštevy niekedy na týždeň, niekedy na víkend asi od roku 2019. Kupoval im oblečenie, alebo iné veci. Videl ich situáciu, aj že ich otec bil. Snažil sa mu aj dohovoriť, aby to nerobil, ale otec mu povedal, aby sa do toho nestaral. Za to, ako sa k nim otec správal, sa s ním obžalovaný aj hádal. Mala ho rada. V ten večer, keď sa to stalo, sa zdržali spolu s Y. a obžalovaným dlhšie vonku a otec bol za to nahnevaný. Možnosť zabitia otca a jeho družky v ich rozhovore spomenul obžalovaný. Sestra Y. sa jej spýtala, koho by zabila, či otca alebo jeho družku, načo jej mala odpovedať, že nevie. Ona sama obžalovanému vtedy povedala, že ich otec mal znásilniť Z. (H.), čo ho ešte viac nahnevalo. Svedok - poškodený H. H. uviedol, že dňa 18. 11. 2020 sa obžalovaný stále rozprával s mal. Y. F., ale nechceli mu povedať o čom, robili tajnosti. V ten večer prišli domov po 22:00 hod., a keď sa vrátili, tak po nich neb. H. F. „zhúkol“, že prečo chodia tak neskoro, ale ďalej už bol kľudný a neprišlo k žiadnej hádke. Dva dni pred skutkom mu obžalovaný hovoril, že poškodený ho „serie, že by ho najradšej zabil“. K osobe svojho nevlastného otca H. F. uviedol, že sem-tam mu dal slabšiu facku, keď v niečom neposlúchol, alebo prišiel domov opitý, pretože mal pomerne prchkú a výbušnú povahu, húkal a nadával. Nebil ho stále, občas od neho dostal facku. Naposledy ho viac zbil deň pred vraždou, keď mu dal facku a udrel ho aj do ramena. Keď bol menší, otec ho zvykol trestať aj tak, že musel kľačať na polienku z dreva. Občas mal z neho strach, najmä vtedy, keď mal zlú náladu, alebo bol nahnevaný, vtedy sa mu snažil hlavne vyhýbať. Nikomu sa však na správanie otca voči nemu nesťažoval. Veď keď napríklad musel kľačať na polienku, videla to aj mama a nič nepovedala. K vzťahu obžalovaného a poškodeného vypovedal, že sa vedeli normálne baviť, spolu sa smiali a „srandovali“, nikdy nebol svedkom ich fyzického stretu. K vzťahu nebohého H. F. s jeho dcérami Y. a X. uviedol, že sa s nimi často hrával, ak urobili niečo zlé, tak ako trest im niekedy zobral mobil alebo počítač a keď zistil, že X. si reže kožu na rukách, tak dostala aj po zadku. Nepočul, že by sa vulgárne vyjadroval na ich adresu. Vo vzťahu ku svedkovi si zvykla Y. na neho vymýšľať, hovorila to otcovi a to len preto, aby dostal bitku. Po čase sa takto začala voči nemu správať aj Nora. Tiež sa obe hádali aj medzi sebou. S nebohou E. G. vychádzal normálne. Poupratovala, navarila, nachystala mu aj jedlo do práce. Aj Y. a X. ju mali radi, smiali sa spolu, liepali sa po nej. Občas na dievčatá nažalovala, že majú neporiadok, robia bordel, vtedy im nebohý H. F. dohováral, ale po čase bolo všetko v starých koľajach. Svedkyňa X. J. Y. vypovedala, že naposledy so svojím bratom (neb. H. F.) hovorila telefonicky dňa 18.11.2020 večer, kedy ju tento informoval, že pôjde aj s obžalovaným do Švajčiarska. Pôvodne mal ísť iba obžalovaný so svojím bratom H. F. mladším. Uviedla, že jej matka H. F. spomínala, že v stredu dňa 18.11.2020 boli u nej vnuci a vnučky, pričom jej mal. Y. F. hovorila, že E. G. našla obžalovaného s ňou
(Y.) v posteli a vynadala im, avšak oni sa len hrali. Vo vzťahu k svojmu bratovi neb. H. F. uviedla, že nikdy svojim deťom neublížil a tieto mali všetko, čo chceli. Nikdy nepočula, že by sa na adresu svojich dcér vyjadril vulgárnym spôsobom, alebo že by ich fyzicky trestal. Z. H. bližšie nepozná a ku svedkovi H. H. sa vyjadrila, že tento je „slabšej mysle“, chodil aj do osobitnej školy. Je veľmi snaživý a pracovitý. K otcovi mal dobrý vzťah, aj keď občas tam bola nejaká hádka. Obžalovaný jej spomínal, že keď bol vo Švajčiarsku, písal si s Y. a X., že sa vzájomne ohovárajú, že nevie, ktorej má veriť a že keď to povedal otcovi (neb. H. F.), ten mu mal povedať, že je preč, aby sa do toho nemiešal, že sú také. Svedkyňa sa vyjadrila aj k maloletým, ako vnímajú situáciu teraz, s tým, že vychovávateľky ich informovali, že nemajú na smrť otca žiadnu reakciu, že chcú vedieť iba kto po nich príde a kto ich zoberie von. Samotná Y., keď s ňou telefonovala, sa pýtala na to, ako sú na tom oni, teda svedkyňa, babka. Svedkyňa sa ako poškodená vzdala práv poškodeného. Svedkvňa - poškodená H. F. (matka neb. H. F.), vypovedala, že dňa 18.11.2020 v poobedňajších hodinách boli u nej doma obžalovaný spolu s H. F. ml., H. H., Y. a X. na návšteve a všetko bolo v poriadku. Ku vzťahu neb. H. F. k dcéram uviedla, že niekedy na ne nakričal, ale nikdy ich nezbil. Obžalovaný mal so svojím otcom dobrý vzťah. Z. H. jej po skutku povedala, že ju mal poškodený znásilniť, keď mala 12 rokov, ale ona tomuto neverí, keďže má vlastné skúsenosti, že menovaná neustále klame. Má vedomosť len o tom, že nebohý syn raz zbil H. H., dal mu facku. K obžalovanému uviedla, že aj keď odišiel po skončení základnej školy za svojou mamou do Švajčiarska, stále sa vracal na Slovensko. Niekedy aj štyri-päťkrát za rok. Je veľmi milý a slušný chlapec, nikdy ho nepočula použiť oplzlé slovo. Keď bol na Slovensku, zvykol jej aj pomáhať, napr. v záhrade. To, že užíval nejaké lieky, ani nevedela, povedala jej to dcéra (svedkyňa Y.) po vražde. Svedok - poškodený K. G., brat neb. E. G. sa vyjadril ku vzťahu E. G. a H. F., ktorý hodnotil pozitívne. Spolu boli asi rok. Svedok H. F. ml., brat obžalovaného Z. F., vypovedal, že s bratom mal veľmi dobrý vzťah. Uviedol tiež, že obžalovaný mal psychické problémy, niekedy mal depresie a bol agresívny. So svojim otcom, nebohým H. F., mal svedok zlý vzťah. Otec sa k nim (k obžalovanému a k svedkovi) v detstve správal zle, často kričal a bil ich, niekedy aj drevenou latou. Spomína si na dva prípady, kedy ho otec odmietol po zranení zobrať do nemocnice, a musel tam ísť so svojou mamou. Rovnako uviedol, že v minulosti otec bil aj jeho matku U. H., H. H. aj Z. H.. Nevlastná sestra Z. H. svedkovi asi pred tromi rokmi povedala, že ju poškodený znásilnil, keď mala 12 rokov. V poslednom čase sa mu vzťah obžalovaného s ich otcom zdal byť normálnejší. Obžalovaný mu nepovedal o žiadnom konflikte, ktorý by mal s otcom. Ku svojim dcéram Y. a X. sa otec veľmi nevyjadroval, ale raz povedal Nore, že je „sprostá ako kýbeľ“, lebo mala zlé známky v škole. Svedkyňa U. H., matka obžalovaného, uviedla, že jej bývalý manžel, nebohý H. F., bol na svojich synov Z. a H. zlý, často ich aj ju bil, pretože bol žiarlivý. Raz videla, ako dal obžalovanému takú silnú facku, že mal týždeň problémy s krkom. Obžalovaný bol pôvodne na otca dosť naviazaný, všade s ním chodil a vyčítal si, že on je príčinou rozvodu svojich rodičov. Keď s deťmi od manžela odišla, bývali u jej mamy v jednoizbovom byte, neskôr získali dvojizbový byt. Jej otec bol alkoholik a tak to nebolo pre obžalovaného dobré prostredie. Aj jej sestra D. v tom čase kradla peniaze z domácnosti. Obžalovaný mal vtedy 11 rokov a začal si nahovárať, že na všetko musí dávať pozor, lebo je najrozumnejší. Následne odišla do Švajčiarska a deti za ňou po čase prišli. Dodatočne zistila, že obžalovaný za ňou ísť nechcel a prišiel na základe prehovárania jej mamy. Vo Švajčiarsku nadviazala nový vzťah so svojím terajším manželom. Keď sa k nim obžalovaný nasťahoval, tak bol uzavretý. Jeho prvá známosť s dievčaťom zo Slovenska nebola šťastná, dokonca keď bol za týmto dievčaťom na Slovensku, musel byť pre depresie hospitalizovaný. Po návrate domov sa úplne do seba uzavrel, trávil čas iba na počítači a raz, keď mu to vytýkala, vybuchol, hodil o stenu telefón a notebook chcel rozsekať sekerou. Stále kričal a triaslo ho, mali čo robiť, aby ho ukľudnili. Vo Švajčiarku v takomto prípade najskôr musí zakročiť polícia, preto ju privolali a oni ho umiestnili na psychiatrickú kliniku. Dodatočne zistili, že obžalovaný v tom čase nemal len problém so vzťahom s dievčaťom, ale mal aj problém v práci, kde mu mali vyčítať zle vykonanú prácu po tom, ako bol preradený. Svedkyňa opísala aj psychické problémy obžalovaného a jeho sporadické agresívne správanie, či suicidálne sklony s tým, že pokiaľ užíval lieky, bol v poriadku, ale keď ich vynechával, tak sa opäť uzatváral do seba a bol nevrlý. Na základe jeho komunikácie na internete sa u nich opäť objavila polícia s tým, že obžalovaný sa mal neznámemu chlapcovi zveriť, že rozmýšľa o samovražde a tento to oznámil. Opäť ho zobrali na psychiatrickú kliniku a jeho stav sa zlepšil, začal brať lieky pravidelne.
Na adresu otca, nebohého H. F., sa pred ňou občas vyjadril, že je to debil. Mal pred ním rešpekt, alebo strach, nevedela to posúdiť. Keď brat obžalovaného H. F. ml. uvažoval nad zmenou priezviska a pýtala sa na to obžalovaného, či by nechcel zmeniť meno aj on, odmietol to s tým, že ako F. sa narodil a tak to aj zostane. Keď bol vo februári 2020 na Slovensku, zatajil jej, že bol u bývalého manžela. Povedal, že bol u kamarátov. Keď to zistila a povedala mu, že kvôli nej klamať nemusí, že je to jeho otec a ona im v styku nebráni, povedal jej, že tam nechodí kvôli otcovi, ale kvôli dievčatám Y. a X.. Ohľadne E. G. sa jej chlapci nezverovali, akurát spomenuli, že otec má novú priateľku a obžalovaný mal k tomu poznámku, že si ju našiel, keď ešte ani hrob jeho manželky nevychladol. Svedkvňa Z. H., nevlastná dcéra nebohého H. F., uviedla, že nevlastný otec mal prísnu povahu, keď niečo vyviedla, tak ju aj zbil („ale boli sme decká“), má však aj dobré spomienky na neho. Vypovedala aj o skutočnosti, že ju nebohý H. F. vo veku 12 rokov znásilnil a potom jej povedal, aby to nikomu nepovedala, lebo inak ju zbije. Potom sa jej neustále za to ospravedlňoval, hovoril jej, že ho mrzí, čo spravil a že jej nechcel ublížiť. O svojom znásilnení povedala, okrem svojej mamy, aj nevlastnému bratovi H. F. ml., nemá vedomosť o tom, odkiaľ sa o tom dozvedeli jej nevlastné sestry Y. a X.. Podľa svedkyne maloleté Y. a X. dostali všetko, čo chceli, otec ich mal veľmi rád. K otcovi sa správali drzo a tento ich napomínal najmä kvôli neporiadku. Svedok R. G. ako synovec zosnulej E. G., býval v domácnosti nebohého H. F. v roku 2019 počas brigády v sklárňach približne 7 mesiacov. Podľa svedka mal nebohý H. F. svoje dcéry rád, ale bol na ne veľmi prísny, kričal po nich, keď si zabudli urobiť domáce úlohy, alebo keď prišli neskôr domov. Kričal po Y., že je lajdáčka, že vypadá ako „štetka“ a raz jej dal aj facku. Vzťah obžalovaného s neb. H. F. vnímal počas tej doby ako dobrý, nemali žiadne hádky, ani fyzické strety. Všimol si, že obžalovaný Z. F. nedal dopustiť na svoju nevlastnú sestru Vanesu, pretože ju mal najradšej. Svedkova teta - E. G. mu raz povedala, že pristihla obžalovaného s Y. spolu v posteli. Svedkvňa C. J. ako stará mama obžalovaného (matka jeho mamy U. H.), vypovedala, že neb. H. F. nebol dobrý manžel, ani otec, ale nikdy nebola svedkom fyzického konfliktu medzi obžalovaným Z. F. a poškodeným H. F., mali pred sebou rešpekt. Po škole mal obžalovaný vo Švajčiarsku dobrú prácu a sprvu jej spomínal, že sa teší, že dobre zarába, lebo sa chcel odsťahovať od svojej mamy a zobrať k sebe maloletú sestru Y.. Aj tejto svedkyni mal obžalovaný povedať, že k otcovi nechodí kvôli nemu, ale kvôli sestrám. Nebohý H. F. podľa nej nebol dobrý človek, nepil alkohol, ale svojich blízkych týral ako vedel. On musel mať všetko, ale deťom a manželke nedoprial. Svedok K. L., sused k osobe neb. H. F. uviedol, že zvykol nadávať, ale nikdy nevidel, že by bol na svoje dcéry zlý, alebo ich udrel. K nevlastnému synovi H. H. sa správal autoritatívne. V ten večer sa snažil pomôcť pri požiari a dostať sa do domu, pričom obžalovaný ho ťahal preč a bol voči nemu agresívny, nadával mu. Na otázky, že prečo nechcú pomoc, mu obžalovaný uviedol, že mali pomáhať skôr, že osobám v dome už nie je možné pomôcť. Svedkyňa D. L., sestra mamy obžalovaného, uviedla, že nikdy by si nemyslela, že obžalovaný je schopný urobiť niečo také, z čoho je obvinený. Považuje ho za normálneho chlapca, ktorý sa vedel na všetko „oduť“, vtedy sa zavrel do izby a hral na počítači. Deň pred vraždou s ním bola a bol normálny, usmiaty. Do domácnosti svojho otca chodil iba kvôli maloletým Y. a X.. Na adresu otca sa pred ňou vyjadril, že je to kokot, ale nikdy sa bližšie o jeho otcovi nebavili. V znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalecký ústav konštatoval, že obžalovaný trpí emočne instabilnou poruchou osobnosti impulzívneho typu. Prejavmi tejto poruchy je tendencia konať neočakávane a bez zváženia následkov, pohotovosť k neznášanlivosti a konfliktom, sklon k výbuchom hnevu, nestála a nevypočítateľná nálada. Z jeho anamnézy vyplýva, že je liečený na rekurentnú depresívnu poruchu a opakovane prekonal adaptačnú poruchu s poruchami správania a emotivity. Táto porucha bola prítomná aj v čase činu. Nejde však o poruchu, ktorá by forenzne významným spôsobom menila rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Obžalovaný mohol tempore criminis rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Znalecký ústav tiež konštatuje, že psychické poruchy obžalovaného sú liečiteľné a jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný. V prípade uznania viny odporúčajú pokračovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe. Znalecký ústav v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, prišiel k záveru o absencii psychotického ochorenia, či organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy u obžalovaného. Bola zistená výrazne labilná, impulzívna afektivita, pod slabou racionálnou kontrolou. V sociálnom kontakte znalecký ústav zistil zhoršenú adaptabilitu a konfliktnosť. Agresivita však nepatrí k hypertrofovaným črtám osobnosti obžalovaného. Jeho osobnosť je však nezrelá, disharmonická, s
črtami emočne instabilnej poruchy osobnosti impulzívneho typu, k čomu patrí aj sklon k afektom hnevu, nestálosť nálad a konfliktnosť. Z hľadiska motivácie konania, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, znalecký ústav opísal iniciálnu fázu konania obžalovaného ako identifikáciu sa s rolou ochrancu svojich nevlastných sestier pred agresívnym správaním ich otca. V tejto fáze sa jeho negatívne postoje rozšírili aj o novú družku jeho otca. V realizačnej fáze prišlo k ideatórnej príprave, plánovaniu trestného činu vraždy a jeho následného zamaskovania požiarom. V následnej fáze sa obžalovaný pokúsil veľmi neefektívne zamaskovať svoj čin založením požiaru. Dominantným motívom jeho konania bol dlhodobý konflikt s otcom, pomsta za príkoria z detstva a ochrana svojich súrodencov. Vo vzťahu k prognóze resocializácie znalecký ústav označil ako limitujúce faktory abnormnú štruktúru osobnosti obžalovaného s črtami afektívnej lability a výbušnosti. K pozitívnym faktorom resocializácie patrí mladý vek, vzdelanie a pracovná kvalifikácia, relatívne dobré rozumové schopnosti, doterajšia bezúhonnosť a proklamovanie ľútosti nad činom. Vychádzajúc z uvedeného, znalecký ústav vyhodnotil
- za predpokladu intenzívnej penitenciárnej starostlivosti a ambulantnej psychiatrickej liečby - prognózu resocializácie ako dobrú. Obžalovaný sa po podaní obžaloby počas výkonu väzby pokúsil o samovraždu, v dôsledku čoho súd znalecký ústav požiadal o vypracovanie doplnku znaleckého posudku a to aj vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu obžalovaného. Doplnok znaleckého posudku vypracovaný 18.10.2021 preukazuje, že obžalovaný trpí rekurentnou depresívnou poruchou, pre ktorú sa už liečil aj v minulosti. Zároveň trpí na emočne instabilnú poruchu impulzívneho typu, ktorá je chronickou celoživotnou poruchou. Táto kombinácia zvyšuje u neho riziko samovražedného konania. Aj jeho pokusy o samovraždu v minulosti vyplývali z konfliktov a frustrácie. V súčasnej dobe je mu poskytovaná adekvátna liečba, pričom odkladanie súdneho procesu by mohlo viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Chápe zmysel trestného konania. Ústav súčasne zotrval na svojom návrhu na pokračovanie v ambulantnej psychiatrickej liečbe obžalovaného. Obhajoba po podaní obžaloby obstarala znalecký posudok z odvetvia psychológie, ktorý pod číslom 52/2021 vypracoval RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., ktorý bol tiež na hlavnom pojednávaní prečítaný. Znalec mal k dispozícii podanú obžalobu, uznesenie o vznesení obvinenia, výsluchy obžalovaného ako zadržaného, výsluchy maloletých, ktoré neboli vykonané kontradiktórne a ktoré neboli na hlavnom pojednávaní prečítané, zápisnice o výsluchoch svedkov U. H., H. F. ml., X. J. Y., Z. H., R. G., znalecké posudky z odvetvia psychológie na mal. Y. a X. F. a z odvetvia psychiatrie a psychológie znaleckého ústavu. Znalec tiež vykonal vyšetrenie obžalovaného a na položené otázky uviedol: Osobnosť obžalovaného je nezrelá, disharmonická (v jednotlivých zložkách nevyvážená) s nízkou kapacitou pre zvládanie záťaže, obzvlášť v interpersonálnej, so zvýšeným rizikom zhoršenej kontroly správania v nadlimitnej záťaži, hlavne interpersonálnej a v súvislosti s obranou sebaobrazu, resp. kompenzačnými stratégiami vo vzťahu k sebaobrazu pri zvýšenej zraniteľnosti, bez zvýraznených rysov disociálnosti. Uvedené zodpovedá diagnostickému rámcu emočne nestabilnej poruchy osobnosti so zvýšeným rizikom impulzívneho konania, ako aj poruchy adaptácie. Znalec súčasne konštatoval, že jeho zistenia k charakteristikám osobnosti obžalovaného sa zásadným spôsobom neodlišujú od zistení v uvedenom posudku. Určitú odlišnosť vidí v jeho záveroch v motivačnej analýze, kde u obžalovaného konštatuje nízku mieru plánovitosti konania, čo vyplýva najmä z hierarchie motívov, kde podľa znalca dominuje zastavenie príkoria spôsobeného nevlastným sestrám a bratovi. U obžalovaného konštatuje, že pokiaľ sa u neho vyskytne agresia, ide o prechodný deficit v kontrole správania v súvislosti s nárastom agresívnych impulzov, hlavne v interpersonálnej záťaži. Táto agresia je často namierená proti sebe samému, z čoho vyplýva, že agresiu vo vzťahu k okoliu sa snaží potláčať a v tomto smere nie je uňho prevažujúcou formou spôsobu riešenia situácie. Konanie obžalovaného v tomto prípade bolo ovplyvnené afektom, prípadne akumuláciou afektu v dôsledku postupného prehlbovania negatívnej emočnej bilancie nad kapacitu zvládania počas „návštevy“ otca. Tento stav súvisí so zadržiavaním negatívnych emócií. Do popredia tu vystúpil motív uplatniť sebou vnímané postavenie staršieho súrodenca - „ochrancu“. Pre vznik afektu nie je dôležitý okamih podnetu, ktorý ho vyvolal, ale okamih, keď nadobudol príslušný význam u konkrétnej osoby. Preto nie je možné jednoznačne spájať udalosti v ich priebehu s očakávanými odozvami, ku ktorým môže dochádzať neskôr. Vo vzťahu k motivácii obžalovaného znalec ďalej odkázal na znalecký posudok ústavu, že motivačné predpolie je tvorené disharmonickým prostredím, v ktorom obžalovaný vyrastal, ako aj jeho charakteristikami, ktoré sú v značnej miere odrazom jeho vývoja v tomto prostredí. V priebehu skutku dochádzalo ku kolísaniu významu preferencie väčšinových hodnôt z prosociálnych zdrojov a motívov vyplývajúcich zo zraniteľnosti sebaobrazu pri vnímanom zlyhaní svojej osoby, čo viedlo k prechodnej strate kvality v kontrole konania. Dominantným motívom sa potom javí „odstrániť pôvodcu ubližovania
sestrám“, vrátane negatívneho predpokladu do budúcnosti v súvislosti s možným sexuálnym zneužitím, bez ohľadu na to, či z jeho strany išlo o reálnu predstavu. Emočné mechanizmy sú u obžalovaného totiž dominantné v rozhodovacích a zvládacích procesoch, čomu nasvedčuje aj kontext nízkej kvality „prevedenia skutku“. Znalec na záver uviedol, že resocializačná prognóza je u obžalovaného vysoko pozitívna a pravdepodobnosť recidívy v kontexte skutku nízka. Súd považoval závery znaleckých posudkov ohľadne psychického stavu obžalovaného za jasné. Závery zodpovedajú aj zisteniam, ktoré vyplynuli z výpovedí vyššie uvedených svedkov, tak vo vzťahu k osobe obžalovaného a rodinnému prostrediu, v ktorom vyrastal, ako aj situácii v rodine nebohého F., pokiaľ ide o vzájomné spolužitie osôb v jednej domácnosti. Pokiaľ sa v záveroch znaleckých posudkov objavil rozpor vo vzťahu k motivácii obžalovaného, keď znalec K. G. F., J. dával do popredia ako spúšťač konania obžalovaného najmä afekt vyvolaný informáciou o znásilnení Z. H. a nižšiu mieru plánovitosti, tento záver vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré bolo prijaté, nemal podstatný význam pre rozhodnutie súdu, ktorý vykonal dokazovanie k ukladaniu trestu a ochranného opatrenia, najmä keď v ostatných otázkach sú znalecké závery v podstatných skutočnostiach zhodné. Z oboch znaleckých posudkoch bolo potom možné prijať jednoznačné závery vo vzťahu k primeranosti a naplneniu účelu trestu. Súd ďalej prečítal listinné dôkazy a to zápisnicu o vydaní mobilného telefónu zn. Samsung, model S8+, modelové označenie SM-G955F, IMEI: 357821080375320 obžalovaným zo dňa 19.11.2020, zápisnicu o vydaní mobilného telefónu zn. Huawei, model RIO-L1, IMEI:868987020824057 mal. Y. F. zo dňa 19.11. 2020, pretože tieto veci boli predložené súdu spolu s obžalobou, v ktorej prokurátor navrhol ich prepadnutie, resp. zhabanie. Súčasne boli ako vecné dôkazy aj oboznámené. Oboznámené boli aj ďalšie vecné dôkazy, ktoré boli použité obžalovaným na spáchanie činu, konkrétne obhorený zapaľovač s predĺženým zapaľovaním, kuchynský nôž s drevenou rúčkou celovej dĺžky 30 cm, s dĺžkou čepele 17 cm, s nápisom na čepeli „IKEA“, kuchynský nôž s plastovou rúčkou oranžovo - červenej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 12 cm, kuchynský nôž s drevenou rúčkou hnedej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 13 cm, 2 ks umelohmotných fliaš objemu 1,75 1 s označením „Coca-Cola“, umelohmotný kanister čiernej farby s červeným lievikom a umelohmotná fľaša s nápisom „riedidlo S 6006“. Vo vzťahu k osobe obžalovaného, jeho rodinnému prostrediu a motivácii, ako aj postoju k spáchanému skutku, boli prečítané jeho pracovné hodnotenia a výučný list, mailová komunikácia s on-line právnou poradňou, správa o povesti, odpis z registra trestov obžalovaného, osobné listy obžalovaného s ospravedlnením matke neb. H. F. H. F. a bratovi E. G. K. G. z 05.06.2021, výpisy z registra trestov Švajčiarskej konfederácie U. H. a W. E. H.. Vo vzťahu k motivácii obžalovaného je možné prisvedčiť znalcom o jeho stavaní sa do pozície ochrancu s prihliadnutím na prečítanú komunikáciu obžalovaného s právnou poradňou, na ktorú sa obrátil emailom dňa 02.11.2020 s otázkou, či je možné získať maloletú mladšiu sestru vo veku 13 rokov do jeho starostlivosti, keďže žije v domácnosti s ovdovelým otcom, kde sa jej vôbec nepáči, otec jej robí psychický teror, v ktorom mu pomáha druhá malá sestra vo veku 11 rokov. Otec jej veľmi často nadáva do kur.. Obžalovaný uviedol, že žije vo Švajčiarsku a dokáže sa o ňu postarať a zabezpečiť jej vzdelanie. Ďalej z týchto listín vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný Z. F. doteraz nebol súdne trestaný, ani postihnutý za priestupok. Rovnako neboli trestaní jeho matka a jej manžel, teda je možné prísť k záveru, že žije v slušnej rodine. Nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, ani na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko žije, či žil vo Švajčiarsku. Počas výkonu väzby je hodnotený pozitívne. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Disciplinárne potrestaný ani odmenený nebol. Pozitívne je hodnotený aj zamestnávateľom, vrátane školy, v ktorej nadobudol odborné vzdelanie, ako aj požiarnym zborom, v ktorom tiež v minulosti pracoval. V hodnoteniach je charakterizovaný ako spoľahlivý a dôveryhodný, priateľský a ochotný pomáhať. Za spáchanie činu sa poškodeným ospravedlnil a vyjadril úprimnú ľútosť. Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať niektoré dôkazy, konkrétne prečítať časti znaleckých posudkov č. 1/2021 A.G. a ZP KÚ KE-BA-EXP 2021/2670 ohľadne internetovej komunikácie obžalovaného, resp. jeho nevlastných sestier navrhnuté prokurátorom, čo odôvodňoval tým, že môžu mať relevanciu pre posúdenie rodinných pomerov a teda rozhodnutie súdu o výmere trestu, ako aj návrhy obhajoby na prečítanie znaleckého posudku č.18/2020 z odboru psychológie na mal. Y. a X. F., správ na mal. osoby Y. a X. F. zo ZŠ v Lednických rovniach, vyjadrenie ZŠ v Lednických Rovniach k anonymnému listu a prečítať časti zo znaleckého posudku zo súdneho lekárstva č. 141/2020 a znaleckého posudku č. 140/2020 k spôsobu spáchaniu činu. Rovnako súd odmietol z
dôvodu nadbytočnosti vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou a to prečítať výpisy z registra trestov D. L., C. J. a Z. F. (z č.l. 1446-1452), oboznámiť blok o nákupe potravín z 11.11.2020 a prečítať potvrdenie z gynekologického vyšetrenia mal. Y. F.. Dôvodom odmietnutia vykonania týchto dôkazov bolo na jednej strane prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu ku skutku uvedeného v obžalobe, keď už v rámci skutku je konštatované, že „ obv. Z. F. sa spoločne s mal. V. K., v čase od 01:00 hod. do 02:00 hod. dňa 19.11.2020, po vzájomnom rozhovore rozhodli usmrtiť svojho otca H. F., bytom G. X. Y., M. A.. XX/XX, a jeho priateľku E. G., bytom Y. - R., obaja prechodne bytom bez prihlásenia na adrese Z. K., ul. J.. XXX, lebo pri predchádzajúcich opakovaných verbálnych konfliktoch označoval H. F. maloletú V. K. hanlivými výrazmi ako „šľapka, kurva“, opakovane vykonával kontrolu jej pohybu a pobytu, a E. G. ich otca v jeho konaní podporovala“, teda podľa názoru súdu išlo o návrh na vykonanie dôkazov vo vzťahu k tej časti skutku, na ktorú sa vzťahovalo vyhlásenie obžalovaného a išlo by o duplicitné vykonávanie dôkazov. Vyhlásenie obžalovaného v sebe subsumuje spôsob spáchania činu a jeho následok, ako aj zavinenie, na ktoré je nutné pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku prihliadať. Nad tento rámec z neho sčasti vyplýva aj pohnútka konania. Na druhej strane dôvodom na odmietnutie týchto dôkazov bola skutočnosť, že z dôkazov na hlavnom pojednávaní vykonaných, či už ide o prečítané výpovede svedkov, alebo znalecké posudky, je možné ustáliť ďalšie skutočnosti v intenciách § 34 ods. 4 Trestného poriadku, konkrétne pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, teda výkon navrhnutých dôkazov by bol nadbytočný. Tak, ako to už bolo naznačené, pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkových podstát dvoch trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, bolo potom namieste trest ukladať podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Prísnejším trestným činom je v tomto prípade obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona, za ktorý je ustanovený trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. V rámci hodnotenia spôsobu spáchania činu a jeho následku súd poukazuje na to, že obžalovaný konal mimoriadne agresívne, spôsobil poškodeným H. F. a E. G. bolesť. Tým, že ich usmrtil, spôsobil aj nenapraviteľné následky. Konal pritom v priamom úmysle usmrtiť ich. Pohnútka, že svojím konaním chcel zabrániť ďalším príkoriam na osobách maloletých, aby aj oni nevyrastali v takých zlých pomeroch v rámci dominantnej prísnej výchovy ich otca a sčasti aj konanie v rámci odplaty z jeho strany za detstvo v rozvrátenej rodine, nie je v tomto smere ospravedlniteľná. Súd však na ňu prihliadol pri aplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. a) Trestného zákona, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Aj keď v rámci zákonného znenia tejto poľahčujúcej okolnosti ide najmä v pojme ospravedlniteľnosti o umelú a nekonkrétnu formuláciu, súd pri závere o jej naplnení vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.08.1971 sp. zn. Tsf 6/71 uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS pod por. č. 61/1971, podľa ktorého silným rozrušením treba rozumieť silné citové pohnutie páchateľa. Povaha citového pohnutia (strach, zlosť, radosť a pod.) nemá na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vplyv. Nepriznať ju je možné len vtedy, keď si páchateľ stav silného rozrušenia zavinene spôsobil požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku. Podľa súdu, v zhode so závermi znalcov toto silné citové rozrušenie obžalovaného nastalo po informácii od maloletej, že jeho otec v minulosti mal znásilniť nevlastnú dcéru Z. H., ktorá informácia u neho vyvolala afekt. Obžalovanému ďalej poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j)], priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l)] a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm.n)] Za napomáhanie pri objasňovaní na strane obžalovaného súd považoval najmä jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní,
ale aj jeho postoj počas celého prípravného konania, pričom návrhy z jeho strany na doplnenie dokazovania považoval za návrhy, na základe ktorých sa vykonanými dôkazmi podarilo jednoznačne ustáliť skutočnosti podstatné na rozhodnutie o veci samej, ako aj o treste. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uznania aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Trestného zákona, že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, súd dospel k záveru, že na jej priznanie nie je dôvod. Nepriaznivé, či tiesnivé osobné pomery obžalovaného vo vzťahu k osobe jeho otca zanikli rozvodom jeho rodičov a jeho odchodom zo spoločnej domácnosti s otcom. Obžalovaný významné obdobie svojho dospievania potom prežil nielen mimo domácnosti jeho otca, ale mimo územia SR v rámci novovytvoreného, dá sa povedať usporiadaného rodinného prostredia s jeho matkou a jej manželom. Otca potom navštevoval na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia. Vo vzťahu k nebohej E. G. vôbec takéto tiesnivé osobné pomery neexistovali, pričom poľahčujúca okolnosť, ktorú súd prizná, by mala existovať vo vzťahu k obom spáchaným trestným činom, ako aj obom osobám, ktoré obžalovaný usmrtil. Naproti tomu obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h)] a zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná [§ 37 písm. j)], kde pri druhej priťažujúcej okolnosti mal súd za to, že obžalovaný jednoznačne mal. Y. F. zviedol na založenie požiaru rodinného domu. Súčasne ako zvedenie hodnotil súd aj ich dohodu na usmrtení H. F. a E. G., najmä s prihliadnutím na jeho vyššie rozumové schopnosti, ako osoby dospelého jedinca, v porovnaní s rozumovými schopnosťami maloletej, ktorej počas činu vydával aj úlohy, čo má robiť, ako pomôcť. Podľa § 34 ods. l Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na to, že obžalovaný sa dopustil najzávažnejšieho trestného činu, ktorým narušil záujem spoločnosti na ochrane života iného. Súčasne musel prihliadnuť na to, že tu ide o jeho prvé odsúdenie, rozsah poľahčujúcich okolností a najmä pozitívnu prognózu jeho nápravy. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd vo vyššie uvedenom prípade nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 (osem) rokov. Súd za primeraný a spravodlivý, vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, potom považoval úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) rokov. Na vyššiu mieru zníženia trestu súd nevidel splnené podmienky. Pozorne vnímal prejav obžalovaného v záverečnej reči, v ktorej sa s výnimkou jednej vety výhradne sústredil na prejavenie ľútosti vo vzťahu k usmrteniu H. F. a to s prihliadnutím na to, že ani jeho smrť nevyriešila problémy v rodine, keď došlo k vzájomnému rozdeleniu maloletých a rodina tým, čo urobil, celkovo trpí. Súdu v tomto smere chýbala u obžalovaného väčšia miera empatie vo vzťahu k usmrteniu E. G. a vnímania utrpenia jej rodinných príslušníkov. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, bolo povinnosťou súdu ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Rovnako z dôvodu odsúdenia obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody by bolo podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona povinnosťou súdu uložiť mu ochranný dohľad, ktorý neuložil s prihliadnutím na to, že obžalovaný trvalo žije (a je predpoklad, že aj po výkone trestu bude žiť) v zahraničí, v dôsledku čoho by bol minimálne problematický výkon tohto ochranného opatrenia. Nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na závery znalcov o nutnosti pokračovať v jeho liečbe, ktorá môže zabezpečiť, aby sa takéhoto konania v budúcnosti nedopustil, súd mu uložil aj ochranné psychiatrické liečenie, pričom nariadil ambulantnú formu jeho výkonu. Súčasne súd na základe návrhu prokurátora uvedeného v obžalobe, ktorý zopakoval aj na hlavnom pojednávaní, zhabal všetky veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu a ktoré boli v prípravnom konaní zaistené, pričom nepatrili obžalovanému, konkrétne obhoreného zapaľovača s predĺženým zapaľovaním, kuchynského noža s drevenou rúčkou celkovej dĺžky 30 cm, s dĺžkou čepele 17 cm, s
nápisom na čepeli „IKEA“, kuchynského noža s plastovou rúčkou oranžovo - červenej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 12 cm, kuchynského noža s drevenou rúčkou hnedej farby celkovej dĺžky 23 cm, s dĺžkou čepele 13 cm, 2 ks umelohmotných fliaš objemu 1,75 1 s označením „Coca-Cola“, umelohmotného kanistra čiernej farby s červeným lievikom a umelohmotnej fľaše s nápisom „riedidlo S 6006“. Pokiaľ prokurátor v podanej obžalobe podal návrh na uloženie trestu prepadnutia veci mobilného telefónu vydaného obžalovaným a zhabania veci mobilného telefónu vydaného mal. Y. F., tento svoj návrh modifikoval na hlavnom pojednávaní s tým, že tento trest a ochranné opatrenie nenavrhuje uložiť, nakoľko na ich uloženie nie sú splnené zákonné podmienky, s čím sa súd stotožnil a o týchto veciach nerozhodol. Po právoplatnom skončení konania o nich bude osobitne rozhodnuté predsedom senátu. Poškodení H. F. a K. G. ešte v prípravnom konaní uplatnili nároky na náhradu škody, ktoré im vznikli z titulu vynaloženia pohrebných nákladov nebohých H. F. a E. G.. H. F. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý bližšie nešpecifikovala, iba odkázala na doklad predložený jej dcérou X. J. Y.. Ide pritom o doklad (č.l. 218), z ktorého vyplýva, že je vystavený na meno X. J. Y. a potvrdzuje, že menovaná podala žiadosť o príspevok na pohreb spolu s potvrdením pohrebníctva o vynaložení sumy 534 eur na pohreb H. F.. Tu je potrebné uviesť, že X. J. Y. sa ako poškodená vzdala práv poškodeného. Z týchto dôkazov nebolo súdu zrejmé, kto a v akej výške vynaložil náklady na pohreb nebohého H. F. a preto bola H. F. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. K. G. v prípravnom konaní predložil čestné prehlásenie (č.l. 291) na meno H. R., pričom z obsahu spisu vyplýva, že ide o jeho družku, ktorým sa menovaná zaviazala nahradiť dlh vo výške 500 eur vzniknutý vynaložením nákladov na pohreb neb. E. G. mestu Y. R. a 2 ks objednávok z 20.11.2020 (č.l. 292-294) na 892,22 eur a 372 eur na pohrebné služby u pohrebnej spoločnosti, ktoré objednávky sú vystavené na meno R. G.. Žiadny doklad o úhrade objednaných služieb ale nepredložil. Okrem toho K. G. v prípravnom konaní predložil žiadosť (č.l. 295) o vyplatenie nemajetkovej ujmy s tým, že on s rodinou G.iada o vyplatenie odškodného vo výške 500.000 eur za ich sestru E. G., bez toho, aby o zastupovaní iných osôb predložil plnú moc. Na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu pohrebného 1.400 eur a zotrval na uplatnení nemajetkovej ujmy 500.000 eur. Na otázku predsedu senátu uviedol, že hovorí za rodinu a to za brata L. G., sestru R. G. a sestru Y. G.. Na ich zastupovanie má ústnu plnú moc. Nakoľko z predložených dokladov nebolo možné dospieť k záveru o tom, aké finančné prostriedky poškodený K. G. v súvislosti s pohrebom E. G. skutočne vynaložil, objednávka ich nepreukazuje a nebolo zrejmé, koho a v akom rozsahu v konaní o náhradu škody zastupuje, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Poškodený H. H., napriek poučeniu poškodeného a jeho vyjadreniu v zápisnici o jeho výsluchu, že sa ku škode vyjadrí v rámci výpovede, tak neurobil, s výnimkou konštatovania, že v čase jeho výsluchu mu ešte nie je zrejmá výška spôsobenej škody, preto aj tento poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Tu súd poznamenáva, že právo patrí bdelým. To sa týka všetkých menovaných poškodených, ktorí v konaní v procesnom postavení poškodeného vystupovali. Nedeklarovali riadnym spôsobom výšku škody, ktorá im vznikla, najmä predložením relevantných dokladov, nešpecifikovali číselným vyjadrením jej výšku s výnimkou K. G., u ktorého však platí, že hotové výdavky uplatňoval vo svojom mene, pričom podľa predložených dokladov mali byť náklady pohrebu E. G. zrejme hradené inými osobami. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme išlo zas o jej uplatnenie v mene širšieho okruhu osôb, ktorí však neboli súdu jednoznačne špecifikovaní. Do skončenia vyšetrovania nedostatky návrhov na náhradu škody poškodení neodstránili a hoci boli riadne upovedomení o termíne preštudovania spisu, ani jeden z nich sa k úkonu nedostavil, pritom v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku takýto návrh je možné uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Rozhodovanie o náhrade škody je iba doplnkom trestného konania, ktorého hlavným účelom je rozhodnutie o vine a treste, pričom objasňovanie vyššie uvedených nezrovnalostí by konanie neprimerane predĺžilo, kde súd zohľadnil aj záver znalcov o nebezpečenstve zhoršenia zdravotného stavu obžalovaného, ak by sa súdne konanie odkladalo. Ani jednému z poškodených nič nebráni uplatniť si nároky na náhradu škody v civilnom procese, v ktorom konaní sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov.
- iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchal na dvoch osobách, na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - pomsty,
- poškodil cudziu vec z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin,
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.