Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-53-2021.pdf
PDF · 110.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Z. P., bytom S. XXXX/XX, T. zastúpeného advokátskou kanceláriou BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície so sídlom Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: PPZ-HCP-BB2-32-001/2021-SK zo dňa 10. februára 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica Č.: PPZ-HCP-BB2-32-001/2021-SK zo dňa 10. februára 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Žalobca podal na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín dňa 28.10.2019 žiadosť o dlhodobý pobyt.
2. K posúdeniu žiadosti si správny orgán I. stupňa zaobstaral vyjadrenie Slovenskej informačnej služby a odpis registra trestov s tým, že SIS vo svojom stanovisku na základe vyhodnotenia informácií, ktoré mala k dispozícii vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre žalobcu z dôvodu, že je dôvodné podozrenie o ohrození bezpečnosti štátu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že žalobca nemá záznam v Registri trestov GP SR.
3. Žalobca na výzvu správneho orgánu I. stupňa na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku zaslal svoje stanovisko, v ktorom požadoval o nahliadnutie do administratívneho spisu a o odtajnenie utajovanej písomnosti SIS minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti. Žalobca zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018, ktorým stratil účinnosť § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. s tým, že je potrebné odôvodňovať všetky rozhodnutia podľa zákona č. 404/2011 Z.z. a nestačí sa odvolávať na ohrozenú bezpečnosť štátu uvedenú v utajovanej písomnosti. Žalobca dodal, že z uvedených dôvodov sa nemôže relevantne vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie a vyjadrí sa až po umožnení sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu.
4. Listom zo dňa 04.02.2020 správny orgán I. stupňa požiadal SIS o poskytnutie informácie k dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu.
5. Následne, napriek skutočnosti, že SIS neodpovedala na žiadosť správneho orgánu I. stupňa zo dňa 04.02.2020, správny orgán I. stupňa vydal v poradí prvé rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP- BB8-453-022/2020-PP zo dňa 25.02.2020, ktorým podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa mal dostatočne preukázané, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Správny orgán I. stupňa zdôraznil, že SIS je všeobecnou bezpečnostnou a spravodajskou službou Slovenskej republiky a štátnym orgánom kompetentným na posudzovanie miery závažnosti informácií o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.
6. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia Č.p.: PPZ-HCP-BB8-453-022/2020-PP zo dňa 25.02.2020 doručil žalobca dňa 28.02.2020 svoje vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia, v ktorom namietal, že mu ako účastníkovi nebolo dovolené oboznámiť sa so skutočnosťami, na základe ktorých bola jeho žiadosť zamietnutá, čím mu bolo znemožnené účelne brániť svoje práva a bolo mu odopreté právo na spravodlivý proces. Takýto postup je podľa žalobcu v príkrom rozpore s ústavou a demokratickými princípmi právneho štátu. Opätovne požiadal o odtajnenie utajovanej písomnosti SIS-65/51-V-167-2/2019-S zo dňa 28.11.2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti.
7. Listom zo dňa 19.02.2020 reagovala SIS na žiadosť správneho orgánu I. stupňa zo dňa 04.02.2020 a uviedla, že zákon č. 404/2011 Z.z. neukladá SIS povinnosť, aby súčasťou nesúhlasného stanoviska bolo i odôvodnenie a zotrvala na svojom pôvodnom postupe.
8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Č.p.: PPZ-HCP-BB8-453-022/2020-PP zo dňa 25.02.2020 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že boli porušené zásady spravodlivého konania, keď nepozná presné a skutočné dôvody zamietnutia jeho žiadosti a neboli mu sprístupnené všetky dôkazy, ktoré boli v konaní použité. Zopakoval, že bez oboznámenia sa so spisom nie je schopný sa relevantne vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Zároveň opätovne požiadal o odtajnenie utajovanej písomnosti SIS-65/51- V-167-2/2019-S zo dňa 28.11.2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti.
9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-BB2-69-003/2020-SK zo dňa 20.05.2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP- BB8-453-022/2020-PP zo dňa 25.02.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v konaní boli porušené práva žalobcu, keď správny orgán I. stupňa rozhodol pred tým, než žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
10. Pred vydaním v poradí druhého rozhodnutia prvostupňový správny orgán opätovne vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, k čomu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 03.09.2020 a opätovne namietal, že nemá stále informácie o tom, čo je skutočnou príčinou zamietnutia jeho žiadosti.
11. Následne správny orgán I. stupňa vydal v poradí druhé rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP- BB8-453-044/2020-PP zo dňa 06.11.2020, ktorým opätovne podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. žiadosť žalobcu zamietol s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa mal dostatočne preukázané, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Č.p.: PPZ-HCP-BB8-453-044/2020-PP zo dňa 06.11.2020 podal žalobca odvolanie a poukázal na to, že na Slovensku žije už viac ako 5 rokov, riadne podniká, má zamestnancov, platí odvody a dane, vlastní niekoľko nehnuteľností. Spolu s ním žije na Slovensku i jeho 80 ročná matka, dôchodkyňa, ktorá je odkázaná na jeho starostlivosť. Na Ukrajine, odkiaľ pochádza už nemá žiaden majetok, ani rodinu, väzby s krajinou pôvodu teda neexistujú. Počas pobytu na Slovensku žalobca nespáchal žiaden trestný čin, ani priestupok. Tieto skutočnosti prvostupňový správny orgán nezohľadnil. K nemožnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou žalobca namieta, že toto obmedzenie podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL.ÚS 15/03) nesmie viesť k tomu, aby sa dotknutá osoba nedozvedela aspoň základné informácie o tom, prečo predstavuje hrozbu pre bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Dotknutá osoba teda musí mať možnosť sprístupnenia
aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na čl. 47 charty s tým, že účastníci konania musia mať právo oboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak žalobca považuje za vydané v hrubom rozpore so zákonom. K zápornému stanovisku SIS žalobca v závere dodal, že ide len o jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia a nie je právne záväzné.
13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-BB2-32-001/2021-SK zo dňa 10. februára 2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BB8-453-044/2020-PP zo dňa 06.11.2020 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že informácia SIS postačovala ako rozhodujúci podklad na to, aby bol naplnený zákonný dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu. Žalovaný taktiež zdôraznil, že v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. musí správny orgán žiadosť zamietnuť, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas, pričom vyžiadanie si stanoviska je zákonnou povinnosťou správneho orgánu podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 14. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.03.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 19.02.2021 sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného Č.: PPZ-HCP-BB2-32-001/2021-SK zo dňa 10. februára 2021. Žalobca s uvedeným rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ s.s.p. 15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a aj rozhodnutie žalovaného sa vo svojom rozhodnutí obmedzuje k zdôvodneniu zamietnutia žiadosti žalobcu len na konštatovanie existencie utajovanej správy SIS, ku ktorej SIS odmietla poskytnúť akékoľvek odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016, ktorého podstatou je záver, že pokiaľ z dôvodu bezpečnosti štátu nie je možné dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutia, súdny prieskum takýchto rozhodnutí nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť ani dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli štátneho orgánu a nemôže reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. V dôsledku uvedeného nálezu stratilo účinnosť a následne aj platnosť ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z., a teda nie je možné v súčasnosti vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu bez odôvodnenia, iba s poukazom na existenciu informácie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán a žalovaný obchádzajú zmysel uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca taktiež namieta záver žalovaného, že pri existencii negatívneho stanoviska SIS nemal inú možnosť ako žiadosť žalobcu zamietnuť. Zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu rozhoduje nie SIS, ale správny orgán I. stupňa a následne žalovaný. Žalobca poukázal na znenie § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., ktoré na rozdiel od § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z.z. neobsahuje ako dôvod zamietnutia žiadosti nesúhlasné stanovisko podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobca dodal, že podľa § 54 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. boli správne orgány povinné posúdiť mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadniť dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ SIS odmietla zdôvodniť svoj nesúhlas, sťažila postavenie nie žalobcu, ale správneho orgánu, nakoľko tento je povinný svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť. 16. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca uviedol, že i keď zákon č. 404/2011 Z.z. neukladá SIS odôvodniť stanovisko podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z., nezbavuje to správny orgán I. stupňa a žalovaného svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, aby spĺňalo zákonné požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného totiž neobsahuje žiaden dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu. 17. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu je nesúhlasné stanovisko SIS a teda žalovaný neskúmal výpis z registra trestov žalobcu na Slovensku, príp. na Ukrajine alebo v inom štáte a taktiež sa nezaoberal ani priestupkovou minulosťou žalobcu. Žalovaný teda neurobil nič pre objasnenie skutkového stavu veci.
18. V závere žaloby žalobca predniesol, že splnil podmienky pre udelenie dlhodobého pobytu na Slovensku. 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 20. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
III.
Konanie na správnom súde 21. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.) a zároveň v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu správneho poriadku a toto malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/, e/, g/ S.s.p.). 22. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 23. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 24. Podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti. 25. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 26. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že v posudzovanom prípade sa správny orgán I. stupňa aj žalovaný zhodli na tom, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie z ohrozenia štátu Slovenskej republiky, a to len na základe stanoviska SIS.
V podstate takto stručne boli i zdôvodnené ich rozhodnutia v merite, a to napriek značenému rozsahu ich rozhodnutí. Pritom ani v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, a ani v rozhodnutí žalovaného nie je uvedené žiadne závadné správanie žalobcu, nie je uvedený žiaden konkrétny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť obavu z ohrozenia bezpečnosti štátu. Nekonkretizovanie nesúhlasného stanoviska SIS bolo odôvodnené tým, že zákon č. 404/2011 Z.z. neukladá povinnosť zdôvodňovať nesúhlasné stanovisko. V tomto ohľade je správny súd toho názoru, že pre účely prijatia záveru k naplneniu podmienky na zamietnutie žiadosti žalobcu z dôvodu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. spočívajúcej v existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, neobstojí takéto strohé konštatovanie, či už správneho orgánu I. stupňa alebo žalovaného. Rozhodnutie žalovaného je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navyše pre takýto záver nemali správne orgány ani dostatočne zistený skutkový stav. Keďže správne orgány postupovali podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., bolo ich povinnosťou v zmysle § 54 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. zisťovať a vyhodnotiť, či sa žalobca dopustil trestného činu a akej závažnosti a zohľadniť aj dĺžku pobytu žalobcu na Slovensku a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Vyhodnotenie týchto skutočností v rozhodnutiach správnych orgánoch absentuje. Stanovisko SIS v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. je len jedným z podkladov pre rozhodnutie. Navyše, ako vyplýva zo znenia ust. § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z., pri rozhodovaní o dlhodobom pobyte nejde o obligatórne stanovisko, toto je obligatórne iba pri posudzovaní prechodného a trvalého pobytu. 30. Správny súd ďalej dospel k záveru, že absolútnou nekonkretizáciou dôvodov pre zamietnutie žiadosti žalobcu správne orgány podstatne porušili správny poriadok a zaťažili tak svoje rozhodnutia nezákonnosťou. Takýmto postupom totiž správne orgány znemožnili žalobcovi sa účinne brániť, nakoľko pokiaľ žalobca nepoznal konkrétne dôvody zamietnutia žiadosti a nesúhlasného stanoviska SIS, nemohol sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku relevantne vyjadriť. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, v ktorom v súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v administratívnom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností platí, že základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy. 31. V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) upravuje formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky
a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania dlhodobého pobytu, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. V každom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. 32. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 33. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 35. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e), g) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 36. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku) zabezpečiť dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, získané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti žalobcu alebo jej zamietnutiu. Následne vo veci žalovaný opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. 37. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).