Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-23-2018.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: G. P., A.. XX.X.XXXX, W. H. XX, W., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., Nevädzova 6C, Bratislava, proti žalovanej: D. P., A.. XX.X.XXXX, W. Ž. XX, W., zastúpenej opatrovníčkou P.. N. P., W. Ž. XX, W., o zaplatenie 2.236,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.236,29 eur s 5% -ným úrokom z omeškania ročne od 22.03.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 80,- eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.236,29 eur s 5%-ným úrokom z omeškania od 22.3.2018 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11.6.2008, č. k. 25P/2/2007, právoplatným dňa 25.5.2009 a vykonateľným dňa 3.7.2008 určil žalobcovi vyživovaciu povinnosť voči žalovanej na sumu 132,77 eur mesačne. Dňa 11.12.2013 podal žalobca na Okresný súd Bratislava II návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II bola žalovaná pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bola jej ustanovená opatrovníčka P.. N. P.. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 25.11.2016, č. k. 16C/335/2013 - 136 zvýšil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej zo sumy 132,77 eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol predbežnú vykonateľnosť dňa 16.5.2016. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.11.2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II tak, že návrh na zvýšenie aj zníženie výživného zamietol. Žalobca je teda naďalej povinný platiť žalovanej výživné vo výške 132,77 eur. Na základe predbežne vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II žalobca od februára 2016 do decembra 2017 uhradil žalovanej spolu sumu 5.290,- eur (23 x 230,- eur). Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave právny dôvod, na základe ktorého žalobca platil žalovanej zvýšené výživné vo výške 230,- eur mesačne, odpadol. Za obdobie od februára 2016 do decembra 2017 žalobca z právneho dôvodu, ktorý odpadol, zaplatil žalovanej na výživnom viac o 2.236,29 eur. Žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi všetko, čo získala na základe plnenia zo strany žalobcu, ktoré bolo realizované v jej prospech na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca dňa 2.3.2018 zaslal žalovanej výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.236,29 eur. Žalovaná na výzvu nereagovala.
3. Ďalej žalobca uviedol, že naďalej poskytuje žalovanej výživné v sume 132,78 eur mesačne, ktorá suma môže slúžiť na zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne žalovanej. Žalovaná nie je maloleté ani nezaopatrené dieťa, preto sa ustanovenie zákona o rodine o tom, že spotrebované výživné sa nevracia, nemôže aplikovať na situáciu, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaná ani relevantným spôsobom nepreukázala spotrebovanie výživného, ktoré jej bolo uhrádzané na základe predbežne vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II. Výživa žalovanej je riadne zabezpečená invalidným dôchodkom, inými príspevkami a výživným od žalobcu. Žalobca tiež poukázal na konanie opatrovníčky žalovanej v konaní o zníženie výživného, kde deklarovala vyššie výdavky, ako žalovaná mala a niektoré príjmy neuviedla vôbec (napr. príspevok na kúpu motorového vozidla). Od vydania rozsudku Krajského súdu v Bratislave došlo na strane žalovanej k zníženiu výdavkov, pričom jej príjmy zostali zachované, resp. sa aj zvýšili.
4. Žalovaná (zastúpená v konaní zákonnou zástupkyňou) so žalobou nesúhlasila, navrhla ju zamietnuť. Uviedla, že žaloba je nedôvodná a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcom uplatený nárok je nárokom z výživného, ktoré bol povinný v rozhodnom čase uhrádzať. Toto výživné je v celom rozsahu spotrebované na zabezpečenie základných a nevyhnutných potrieb žalovanej. V danom prípade by mali byť do úvahy vzaté všetky okolnosti, ako aj celková miera starostlivosti oboch rodičom o žalovanú a jej zdravotný stav. Starostlivosť o dieťa so zdravotným znevýhodnením je nákladnejšia a náročnejšia ako výchova a starostlivosť o dieťa, ktoré si až v takej miere špeciálnu pozornosť nevyžaduje. Žalobca je biologický otec žalovanej. Žalovaná vzhľadom na jej zdravotný stav nie je schopná samostatne sa živiť, nakoľko je odkázaná na pomoc a opateru iných ľudí. Keďže žalobca nežije v spoločnej domácnosti so žalovanou a nepodieľa sa na jej výchove a starostlivosti, tak absenciu jeho osoby je povinný kompenzovať poskytovaním finančných prostriedkov. Žalovaná nevlastní žiaden majetok, ani nemá žiadne úspory. Od štátu ale dostala príspevok na kúpu motorového vozidla, ktorého je v podstate vlastníčkou.
5. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 10.6.2019, č. k. 7C 23/2018 - 210 žalobu zamietol z dôvodu, že ide o výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.3.2021, č. k. 5Co/7/2020 - 301 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákonnou povinnosťou rodiča je poskytovanie výživného dieťaťu do času, kým toto nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. V danom prípade potreby žalovanej resp. rozsah vyživovacej povinnosti otca voči tejto posudzoval súd v konaní o zvýšenie výživného, a ktorého závery vyplývajú jasne z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. novembra 2017, č. k. 9Co/185/2016-215, pričom bral do úvahy i špecifiká veci (zdravotný stav žalovanej, rozsah osobnej starostlivosti otca o túto). Nie je potom možné konštatovať, že zvýšené výživné uhrádzané žalobcom v rozhodnom čase (hoci aj by bolo celkom spotrebované) bolo spotrebované na zabezpečenie základných a nevyhnutných potrieb žalovanej, resp. že žalobca sa finančnými prostriedkami podieľal na zlepšení jej životnej situácie a zvýšení jej životnej, hmotnej a kultúrnej úrovne, čo je aj jeho zákonnou a morálnou povinnosťou ako rodiča, ako to tvrdí opatrovníčka žalovanej. Akékoľvek plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nad zákonom stanovený rozsah je dobrovoľné, nie právom vynútiteľné. Vrátenie nie dobrovoľne poskytnutého preplatku výživného rieši zákon (Zákon o rodine, Občiansky zákonník) a uplatnenie tohto nároku (a to ani za špecifických podmienok súdenej veci, ktoré boli predmetom skúmania a boli zohľadnené v rozhodnutí o veci v inom súdnom konaní) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie teda nerozhodol správne ak konanie žalobcu vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovanie o veci opätovne rozhodnúť.
6. Následne žalobca trval na podanej žalobe.
7. Žalovaná so žalobou naďalej nesúhlasila.
8. Ani jedna zo strán nemala ďalšie návrhy na dokazovanie.
9. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, vrátane pripojených spisov tunajšieho súdu a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
10. Žalobca je otec žalovanej.
11. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11.6.2008, č. k. 25P 2/2007 - 79, právoplatným dňa 25.5.2009 a vykonateľným dňa 3.7.2008 zvýšil vyživovaciu povinnosť žalobcu na vtedy maloletú žalovanú zo sumy 2.200,- Sk na sumu 4.000,- Sk mesačne.
12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Ps/3/2014 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2014, č. k. 28Ps/3/2014 - 31, právoplatným dňa 12.11.2014, bola žalovaná pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za jej opatrovníčku bola ustanovená N. P., A.. X.X.XXXX. Podľa znaleckého posudku č. 42/2014 vypracovaného P.. L. M., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria, trpí žalovaná závažnou duševnou poruchou trvalého charakteru, atypickým autizmom, so zaostávaním vývinu intelektových funkcií. V dôsledku tohto ochorenia nie je schopná robiť samostatne žiadne právne úkony. Menovaná je pre svoju duševnú poruchu úplne sociálne nesamostatná, nevie sa prispôsobiť nárokom bežných životných situácií, samostatne si plánovať a realizovať zabezpečovanie základných životných potrieb bez pomoci inej osoby, nechápe vôbec význam ani obsah právnych úkonov. Nie je schopná posúdiť reálny dopad svojho konania, čo je v plnej miere podmienené jej duševnou poruchou. V dôsledku duševnej poruchy nie je schopná prakticky využívať ani vedomosti, ktoré získala pri špeciálnom vzdelávaní. Nie je schopná uvažovať o logických súvislostiach svojho správania a diania v okolí, príčinách a následkoch, nedokáže samostatne posudzovať dianie v jednoduchých sociálnych situáciách a prispôsobovať im svoje konanie. Potrebuje vedenie a pokyny v jednotlivých krokoch konania, nevie predpokladať konečný výsledok a dôsledok svojho konania.
13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/335/2013 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanej, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.6.2008, sp. zn. 25P/2/2007. V konaní podala žalovaná vzájomný návrh na zvýšenie výživného. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.1.2016, č. k. 16C/335/2013 - 136 zamietol žalobu o zrušenie vyživovacej povinnosti a zvýšil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej zo sumy 132,77 eur na sumu 230,- eur mesačne, počnúc od 7.5.2014. V časti výroku o výživnom bol rozsudok predbežne vykonateľný dňom 16.5.2016. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.11.2017, č. k. 9Co/185/2016 - 215 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vzájomný návrh na zvýšenie výživného zamietol a zároveň zamietol návrh žalobcu na zníženie výživného na sumu 70,- eur mesačne.
14. Listom zo dňa 2.3.2018, doručeným dňa 7.3.2018, vyzval žalobca žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.236,29 eur v lehote 14 dní.
15. Žalovaná poberá invalidný dôchodok vo výške 326,50 eur mesačne, poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla v sume 33,09 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 18,39 eur mesačne a peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Bol jej poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý alebo jeho pomernú časť musí vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ak pred uplynutím siedmich rokov motorové vozidlo predá alebo ho nebude využívať pre svoju individuálnu prepravu. Žalovaná je umiestnená v Domove sociálnych služieb O. T. s celoročnou pobytovou formou od 1.1.2017. Náklady boli v období 1.1.2017 - 31.7.2017 400,- eur mesačne a od 1.8.2017 300,- eur mesačne.
16. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 78 ods. 2 Zák. o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
25. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovanej poskytol plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný mal od 11.6.2008 určenú povinnosť platiť žalovanej výživné v sume 132,77 eur mesačne. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.12.2013 sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanej. V tomto konaní podala žalovaná vzájomný návrh na zvýšenie výživného na sumu 300,- eur mesačne. Tunajší súd rozsudkom, ktorý bol predbežne vykonateľný dňa 16.5.2016, zvýšil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej na sumu 230,- eur mesačne. Na základe takto predbežne vykonateľného rozsudku platil žalobca žalovanej v období od februára 2016 do decembra 2017 zvýšené výživné vo výške 230,- eur mesačne (čo žalovaná v konaní nepopierala). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol. Žalobcovi tak naďalej zostala povinnosť platiť žalovanej výživné v sume 132,77 eur mesačne, a to aj za obdobie od februára 2016 do decembra 2017. V uvedenom období tak žalobca zaplatil žalovanej o 2.236,29 eur viac. Uvedená situácia tak napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ tak, že sa jedná o plnenie z právneho dôvodu (predbežne vykonateľný rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 25.1.2016, č. k. 16C/335/2013 - 136), ktorý odpadol (rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol). Suma 2.236,29 eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého má žalobca v súlade s § 451 a 456 OZ právo.
26. Žalovaná sa v konaní bránila najmä tým, že nárok uplatnený žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj tým, že išlo o výživné, ktoré sa v celom rozsahu spotrebovalo pre potreby žalovanej.
27. Pokiaľ ide o námietku, že výživné bolo spotrebované, k tomu súd uvádza, že v zmysle § 78 ods. 2 Zák. o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Žalovaná však nie je maloleté dieťa a ani ním nebola v období od februára 2016 do decembra 2017, preto sa toto ustanovenie na prejednávanú vec nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu, sa súd v tomto rozhodnutí ani podrobnejšie nezaoberal dokladmi, ktoré žalovaná predložila na preukázanie spotrebovania výživného.
28. Pokiaľ žalovaná namietala, že nárok uplatnený žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi, k tomu odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že akékoľvek plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nad zákonom stanovený rozsah je dobrovoľné, nie právom vynútiteľné. Vrátenie nie dobrovoľne poskytnutého preplatku výživného rieši zákon (Zákon o rodine, Občiansky zákonník) a uplatnenie tohto nároku (a to ani za špecifických podmienok súdenej veci, ktoré boli predmetom skúmania a boli zohľadnené v rozhodnutí o veci v inom súdnom konaní) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie teda nerozhodol správne ak konanie žalobcu vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi.
Keďže súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musel žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, keďže iný dôvod (keď nejde o rozpor s dobrými mravmi) na zamietnutie žaloby nezistil.
29. Žalovaná sa so zaplatením dostala do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Listom zo dňa 2.3.2018, doručeným dňa 7.3.2018, vyzval žalobca žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.236,29 eur v lehote 14 dní, t. j. do 21.3.2018, teda žalovaná sa do omeškania dostala dňa 22.3.2018.
30. Súd povolil žalovanej sumu priznanú žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 80,- eur (§ 232 ods. 3 a 4 C.s.p.), čo odporučil súdu prvej inštancie aj odvolací súd, nakoľko dospel k záveru, že by žalovaná nebola schopná zaplatiť celú sumu naraz. Súd pritom vychádzal zo skutkového stavu (pokiaľ ide o pomery žalovanej) zisteného ku dňu vyhlásenia prvého rozsudku, nakoľko žiadna zo strán nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, mal by mať teda nárok na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol najmä na strane žalovanej. Žalovaná je dcéra žalobcu. Je síce už plnoletá, avšak je odkázaná na pomoc inej dospelej osoby. Je to z dôvodu, že je ťažko zdravotne postihnutá, trpí závažnou duševnou poruchou trvalého charakteru. V dôsledku tohto ochorenia nie je schopná robiť samostatne žiadne právne úkony. Je úplne sociálne nesamostatná, nevie sa prispôsobiť nárokom bežných životných situácií, samostatne si plánovať a realizovať zabezpečovanie základných životných potrieb bez pomoci inej osoby, nechápe vôbec význam ani obsah právnych úkonov. Nie je schopná posúdiť reálny dopad svojho konania. Nie je schopná prakticky využívať ani vedomosti, ktoré získala pri špeciálnom vzdelávaní. Nedokáže samostatne posudzovať dianie v jednoduchých sociálnych situáciách a prispôsobovať im svoje konanie. Potrebuje vedenie a pokyny v jednotlivých krokoch konania, nevie predpokladať konečný výsledok a dôsledok svojho konania. Z tohto dôvodu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná sa nemôže zamestnať, nemôže si vlastným snažením zvyšovať svoju kvalifikáciu, svoje príjmy a teda celkovú životnú úroveň, nemôže si vziať úver. Pritom nie je predpoklad, že by sa to v budúcnosti zlepšilo. Žalovaná nemá žiadne úspory ani majetok (čo v konaní tvrdila, a žalobca toto tvrdenie ničím nespochybňoval), okrem motorového vozidla, na ktorého kúpu získala peňažný príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, s ktorým vozidlom ale nemôže voľne nakladať, inak by musela vrátiť tento príspevok alebo jeho časť. Žalovaná je teda plne odkázaná na príjmy, ktoré dostáva od štátu a svojich rodičov, ktorí majú voči nej stále vyživovaciu povinnosť (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine). Žalobca naopak zjavne je schopný zvyšovať si vlastným úsilím svoj príjem (pracuje v zahraničí), a teda aj životnú úroveň, pričom už nemá inú vyživovaciu povinnosť (okrem tej voči žalovanej). Žalobca žalovanej neposkytuje osobnú starostlivosť, tú jej poskytuje v zásade iba matka. Vzhľadom na tieto okolnosti, súd dospel k záveru, že zatiaľ čo v prípade, že by súd žalovanú zaviazal na zaplatenie trov konania, toto by ju neprimerane finančne zaťažilo, keď táto bude musieť žalobcovi zaplatiť sumu 2.236,29 eur a k tomu prislúchajúce úroky z omeškania, majetková sféra žalobcu nebude nepriznaním trov konania až tak výrazne dotknutá, najmä vzhľadom aj na tú skutočnosť, že žalovaná, ktorá by mu mala zaplatiť trovy konania, je jeho vlastná zdravotne ťažko postihnutá dcéra.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).