Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-7-2021.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou vo veci starostlivosti súdu o mal. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X/X, D., t.č. R. XX, D., zastúpená JUDr. Michalom Luprichom ako splnomocneným zástupcom, bytom Turistická 22, Nitra a otca Ing. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, D., t.č. bytom A. P. 7, D., zastúpený JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou so sídlom Farská 33, Nitra o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra 13P/104/2019-243 zo dňa 17.9.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým G. M., nar. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a každý párny týždeň v utorok od 9.00 hod. do 13.00 hod. a vo štvrtok od 9.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa.
Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť.
Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2021 domáhal zmeny úpravy styku otca s maloletým synom. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu matka opakovane neumožňuje realizovať styk v stanovenom čase upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/104/2019 zo dňa 17.9.2019. Otec má záujem o výchovu a starostlivosť o svojho syna, preto navrhuje, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, preto nežiada upraviť styk ani výživné.
2. Otec na pojednávaní uviedol, že od mája 2021 mali s matkou dohodu o dvoch dňoch navyše v párnom týždni, ktorá sa osvedčila, vidí prínos jednak na malom synovi, ako aj na vzťahu medzi ním a matkou. So synom sa stretával každý nepárny víkend v sobotu v rôznych časoch, ktoré prispôsobil maloletému a v nedeľu tak isto. Ďalej sa s maloletým stretával v párnom týždni v pracovných dňoch podľa dohody na 4 hodiny denne. Tieto pracovné dni boli rôzne. V nadväznosti na skúsenosti s doterajším kontaktom
s maloletým by si predstavoval styk tak, že by sa stretával so synom nasledovne: V nepárnom týždne v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. V párnom týždni vo štvrtok od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v piatok od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. Stretnutia realizovali tak, že boli v domácnosti otca a bola tam prítomná aj matka dieťaťa. Taktiež realizovali stretnutia v parku a v detských centrách. S malým synom má veľmi dobrý vzťah, keďže sa od malička o neho zaujíma, malý ho pozná, pekne rozpráva, nenosí plienky, vie si povedať, čo chce, čo nechce. Prispôsobuje sa vždy želaniu dieťaťa, keď bolo unavené a podobne. Matka vždy nachystala syna na návštevu. Chce, aby mal maloletý aj napriek stavu, že sú rozvedení, pozitívny vzor od oboch rodičov. Je presvedčený, že syn dokáže fungovať v jeho domácnosti, ktorú pozná, aj bez prítomnosti matky. Syn nemal problémy, keď bol s ním napr. v obchodnom centre a matka si odbehla na nákup, že by ju vyhľadával alebo že by plakal. Ak by syn takúto situáciu do budúcna nezvládal, že by nevidel matku a robilo by mu to problém, tak by syna operatívne odovzdal matke, bydliská sú blízko seba a za 15 minút pešo sa dá prísť k matke. Myslí si, že momentálne je ich rodičovský vzťah lepší ako v predchádzajúcom období. Vie, že matkina súčinnosť bude určite v tomto smere potrebná, aby to prebehlo korektne a v kľude. Pýtal sa matky kedy bude môcť byť s maloletým sám, odpovedala mu, že to bude vtedy, keď bude maloletý na to pripravený. Toto sa udialo asi 2-3 týždne dozadu. Žije v jednej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí mu môžu byť nápomocní. Cíti, že starostlivosť o maloletého v uvedených intervaloch by riadne dokázal zvládnuť bez prítomnosti matky dieťaťa.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že častokrát musí maloletého presviedčať, aby na styk s otcom išiel, pretože malý nechce ísť a plače. Otec sa ho pýta, či chce ísť pozrieť starých rodičov alebo či chce ísť do herne. Malý zakaždým povie, že chce ísť do herne, kde sa začne hrať a to je celé. Otec mu nezabezpečí na týchto stretnutiach žiadne jedlo. Malý sa však naje doma. Otec mu kúpi sem-tam aj nejaké sladkosti, čo je na škodu, ale malý to ani nezvykne zjesť všetko. Párkrát sa aj zo sladkostí povracal. Keď je malý na styku s otcom mrzutý, vyžaduje si vyslovene matku. Ona 100% pozná potreby maloletého, z jej pohľadu sú 4 hodiny niekedy veľa, ktoré by mal tráviť s otcom. Malý sa pýta domov, otec to vidí a chce, aby ho ona ukľudnila, aby ešte dve hodiny vydržal. Na styku u otca a jeho rodičov doslova padá z nôh, viackrát odchádzal zo styku s otcom s plačom, lebo bol unavený. Denný režim maloletého bol aj týmto rozšírením narušený, prestal spávať. Syn v podstate z jej pohľadu režim nemá, iba vtedy, keď s ňou doma. V súčasnej dobe maloletý ráno vstáva 7.30 hod., okolo 10.00 hod. idem s ním von do 13.00 hod., mal. následne obeduje, pred spaním si dá mlieko a ide spať a spí 2-3 hodiny do 17.00 hod. a večer ide spať do 22.00 hod. Náročnejšie u maloletého je potom následne ho uložiť na denný a na nočný spánok, keď je rozbláznený. Po ukončení materskej dovolenky zostáva matka aj maloletý doma, nie je oficiálne prijatý do žiadnej škôlky, takže sa bude synovi venovať tak ako doteraz. Matka ostáva doma z dôvodu, že si dorába maturitu a keď si ju dorobí, pôjde malý do škôlky. Styk otca s mal. synom by si predstavovala takto: V nepárnom víkende by mohol styk byť 4 hodiny od 9.00 hod. do 13.00 hod. aj v sobotu aj v nedeľu. V párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9.00 hod. do 13.00 hod., a to v prítomnosti matky dieťaťa vzhľadom na malého.
4. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s prihliadnutím na režim maloletého dieťaťa navrhuje v súčasnosti upraviť styk otca s mal. dieťaťom v nepárnom týždni v sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. Čo sa týka párneho týždňa navrhuje upraviť styk otca s mal. dieťaťom v utorok od 9.00 hod. do 13.00 hod. a vo štvrtok od 9.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa.
5. Splnomocnený zástupca matky uviedol, že matka s týmto rozšíreným stykom medzi otcom a maloletým nesúhlasí a už vôbec nie bez jej prítomnosti. Má za to, že otec dieťaťa nie je pripravený na takúto formu styku bez prítomnosti matky, čo aj deklaroval, keď povedal, že potrebuje súčinnosť matky, aby to pri preberaní prešlo hladko. To dokazuje, že dieťa ešte nie je zvyknuté na taký stav, aby mohlo byť samé s navrhovateľom niekoľko hodín. Zástupca predložil písomné vyjadrenie matky, ktorého podstata spočíva v tom, že predmetný styk považuje nateraz za primerane upravený, kde súd zohľadnil aj vek dieťaťa. Otec dieťaťa sa pri stretnutiach vo veľa prípadoch spolieha na matku dieťaťa. Zároveň je zarážajúce, že navrhovateľ si uzurpuje výlučne práva na dieťa, pričom poberá aj prídavky na dieťa, ktoré neodovzdáva matke a sú to prídavky z Anglicka, ktoré si ponecháva a má za to, že z tohto platí výživné. Dieťa je doteraz citovo naviazané na matku, bez prítomnosti matky by realizovaný styk mohol mať vplyv aj na psychiku dieťaťa. Domnievajú sa, že rozšírenie styku nie je toho času v záujme dieťaťa a na základe tejto skutočnosti navrhuje, aby styk bol upravený dohodou rodičov a v prípade, ak by sa súd s týmto nestotožnil, aby bol styk otca s dieťaťom ponechaný tak ako doteraz.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu: návrh, správy UPSVaR Nitra, správa subjektu Familiam o.z., spisy OS Nitra 11P/182/2020, 13P/104/2019 a zistil tento skutočný stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/104/2019 - 243 zo dňa 17.9.2019, právoplatným dňa 1.10.2019 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, mal. G. M., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať výživným 210 eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Styk otca s maloletým G. sa aktuálne realizuje podľa dohody uzavretej na pojednávaní dňa 28.4.2021, kedy sa rodičia dohodli, že budú realizovať širší styk za účasti matky, kedy vlastne pridali ďalšie dva dni v párnom týždni. Styk sa nateraz vždy realizuje za prítomnosti matky, či už vo vonkajších priestoroch, v parku, v detskom kútiku alebo v domácnosti otca.
8. Zo šetrenia pomerov vykonaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra v domácnosti otca súd zistil, že otec býva v 4 izbovom rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia a finančne mu vypomáhajú. Otec má pohyblivý príjem a pohyblivý pracovný čas, pracuje ako realitný maklér v spoločnosti REMAX FAMILY. Otec uviedol, že je ochotný ustúpiť od striedavej osobnej starostlivosti, avšak požaduje rozšírenie styku a jeho úpravu bez prítomnosti matky. Matka naopak sociálnym pracovníkom uviedla, že aktuálne sa otec stretáva s mal. dieťaťom iba za jej prítomnosti a to buď v domácnosti otca alebo idú spoločne do detského kútika. Trvá na tom, aby sa styk realizoval aj naďalej výlučne za jej prítomnosti, odôvodnila to tým, že počas styku neustále asistuje otcovi mal. dieťaťa, napr. ona ide s dieťaťom na WC, ona mu dáva jedlo a pitie a pod. Ďalším dôvodom je, že aj počas tých pár hodín kedy sa realizuje styk, maloletý neustále hľadá ju ako matku. Matka býva taktiež v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, obýva horné podlažie rodinného domu spoločne s mal. G.. Toto podlažie aktuálne plne slúži potrebám mal. dieťaťa. Počas šetrenia pomerov v domácnosti matky odpozorovali pracovníčky pozitívne citové väzby mal. G. na matku ako aj starú matku.
9. Z podanej správy Familiam, o. z. súd zistil, že základný emocionálny vzťah maloletého k otcovi je pozitívny, čo kladne pôsobí na jeho psychický vývoj. V priebehu prvých mesiacoch života aktívne participoval pri starostlivosti o dieťa, aktívne vykonával činnosti, ktoré sú kľúčové pri vytvorení tzv. bezpečnej väzby. Medzi druhým a tretím rokom života sa závislosť na primárnom opatrovateľovi znižuje. Dochádza k postupnému osamostatňovaniu sa dieťaťa, ktoré je zrelé k separácii, preto dieťa už v troch rokoch zvládne nastúpiť do materskej škôlky, i keď je to spočiatku ťažké. Autor správy sa domnieva, že prítomnosť matky na stretnutí otca so synom už nie je potrebná, otec dokáže plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o mal. dieťa a saturáciu jeho relevantných potrieb. V prípade akútnej potreby dokáže byť otec do 5 minút v mieste bydliska matky. Je žiaduce, aby rodičia pokračovali v kooperatívnej komunikácii o potrebách maloletého syna, pri jeho preberaní a odovzdávaní a trávení spoločného času, kedy má dieťa možnosť zažívať rodičovský pár a vzťahovať sa k nemu, čím sa rozširuje vnútorný svet dieťaťa a pôsobí ako dôležitý faktor psychického rastu.
10. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
13. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu - rozšírenie rozsahu styku počas bežného týždňa bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy styku nastala taká podstatná zmena pomerov na strane maloletého z hľadiska jeho veku, kedy onedlho dosiahne tri roky (narodený 22.1.2019) a je teda podľa názoru súdu i odborných vyjadrení sociálnych pracovníkoch schopný stráviť s otcom dostatok času aj bez prítomnosti matky. Maloletý sa v spoločnosti svojho otca cíti dobre, je spokojný, jeho domácnosť pozná, navyše sú otcovi nápomocní a maloletému dieťaťu sú k dispozícii jeho starí rodičia, ktorí tak isto k nemu inklinujú a prejavujú o maloletého záujem, o čom svedčí aj ich podaný návrh na úpravu styku s maloletým, ktorý bol vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/182/2020. Otec sa počas doby, kedy sa realizuje styk maloletému riadne venuje, i keď uspokojovanie potrieb maloletého v zmysle jedenia alebo návštevy toalety zabezpečuje stále matka. Súd toto hodnotí ako nedostatok priestoru na realizáciu rodičovských práv a povinností zo strany otca, nakoľko je zrejmé, že dieťa sa bude vždy dožadovať pozornosti a opatery zo strany matky, teda primárneho opatrovateľa, na ktorého je od narodenia zvyknuté a aj viac citovo naviazané. V prípade neprítomnosti matky bude mať však otec väčšiu možnosť realizácie svojich rodičovských zručností a možnosť budovať a rozvíjať pozitívny vzťah k maloletému synovi a naopak. Súd pozitívne hodnotí vzťah a komunikáciu rodičov maloletého dieťaťa, kedy sa v najlepšom záujme dieťaťa snažia dohodnúť a hľadajú spoločné kompromisy. Dokážu spolu kooperovať a otec sa vyjadril, že v prípade nevyhnutnej potreby, že by bol maloletý G. plačlivý, nevedel by sa upokojiť a pod., tak je ochotný predčasne ukončiť styk a dieťa odovzdať späť matke, aby sa takáto negatívna emócia nepodpísala na budúcom zhoršení kvality vzťahu k otcovi a jeho rodičom a ich domácnosti. Maloletý má k otcovi vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, ktorú je odôvodnené rozvíjať. Styk toho rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je vo všeobecnosti jedným z mála prostriedkov, ktorým sa tento rodič má možnosť podieľať na výchove a rozvoji osobnosti svojho maloletého dieťaťa, a ktorý slúži k rozvíjaniu a upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu otca na rozšírenie styku počas bežného roka. Takáto úprava styku je aktuálne v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, kedy má otec možnosť ešte pred nástupom maloletého do materskej škôlky zintenzívniť svoju rodičovskú rolu a kompetenciu, čo je umožnené tým, že má otec pohyblivý pracovný čas a preto si vie svoj voľný čas zariadiť tak, aby sa mohol plne venovať synovi. Po nástupe maloletého dieťaťa do materskej škôlky, bude na komunikačnej schopnosti rodičov, či sa budú vedieť dohodnúť na ďalšej realizácii styku, nakoľko v párnom týždni styk v utorok a vo štvrtok od 9.00 do 13.00 hod. zrejme nepripadá do úvahy, ale bude možné napríklad uplatňovať vyzdvihovanie maloletého zo škôlky v týchto dňoch zo strany otca a následne spoločne stráviť určitý čas. S poukazom na uvedené skutočnosti a najlepší záujem maloletého dieťaťa preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.