Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: T.. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XX, korešpondenčná adresa: G., O. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, proti žalovanej: I. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. M., K. X, zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o určenie dedičského práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. októbra 2020 č. k. -290, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 13.10.2020 č. k. -290 pri právnom posúdení podľa § 115 a § 474 ods. 1 Obč. zákonníka, určil, že žalobca je oprávnený dediť po poručiteľke Q. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX/XX, G. - C..

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa v spojení s , (ďalej iba „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi v tomto spore priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, vypočul strany sporu, svedkov, vykonal dokazovanie listinami v spise pripojenými a to najmä výpismi z účtov, potvrdením Spoločenstva MLADÝCH z 28.11.2016, korešpondenciou medzi žalobcom a Q. V., pripojeným dedičským spisom po neb. Q. G., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Na Okresnom súde Nitra je pod sp. zn. vedené dedičské konanie po Q. G., zomrelej dňa XX.X.XXXX. V zápisnici o predbežnom šetrení zo dňa 20.11.2015 sa uvádza, že zomrelá Q. G. bola rozvedená, bezdetná, má matku I. I. (žalovanú) a súrodencov C., E. a B.. V bode 6 uvedenej zápisnice

- osoby žijúcej v spoločnej domácnosti je uvedené, že zomrelá žila sama. Do dedičstva po poručiteľke bola zaradená nehnuteľnosť - predmetný byt na O. ulici v G. a zostatky na dvoch účtoch v peňažných ústavoch a na vkladnej knižke, ktoré neprevyšovali sumu 1000 eur. Ďalej sem bol zaradený duálny vklad v sume2.051,32 eura, Smart fond o.p.f. 2.051,32 eura a Alfa fond o.p.f. 1.014,65 eura. Pohreb vystrojila poručiteľka C. V..

5. Žalobca sa prihlásil do dedičského konania ako spolu žijúca osoba. Dňa 11.1.2016 bol u notárky JUDr. Aleny Motyčkovej ako súdnej komisárky spísaný úradný záznam, v ktorom Q. V. a C. V. uviedli, že T.. O. Q. (žalobca) bol priateľom poručiteľky, avšak nežili spolu v jednej domácnosti a nie je pravdou, že by spolu hospodárili a že by bola poručiteľka finančne odkázaná na žalobcu. Mali vedomosť o tom, že žalobca mal zabezpečené vlastné bývanie, pričom s poručiteľkou sa iba priatelil. Brat poručiteľky T.. B. I. listom zo dňa 17.1.2016 oznámil, že jeho nebohá sestra Q. žila v spoločnej domácnosti na adrese O. XX v G. spolu so žalobcom, v posledných rokoch, minimálne 1 rok a viac. Podľa jeho vedomostí spolu nehospodárili, pretože každý mal svoje úspory a každý si financoval platby na svoj byt. Žalovaná uviedla, že žalobca mal vlastný byt na I. ulici v G.. Uznesením zo dňa 22.2.2016 bol žalobca odkázaný, aby svoje dedičské právo uplatnil v lehote 15 dní od doručenia uznesenia č. k. -36, žalobu na súde o určenie dedičského práva z titulu vedenia spoločnej domácnosti s poručiteľkou. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 2.4.2016, pričom tento podal žalobu na Okresnom súde Nitra dňa 14.4.2016, t. j. v lehote. V danom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona.

6. V danom spore bolo nespornou skutočnosťou to, že žalobca bol priateľom poručiteľky, ktorá bola výlučnou vlastníčkou bytu na O. ulici v G.. Sporným bolo v prejednávanej veci to, či na strane žalobcu boli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 474 Obč. zákonníka, t. j. spôsobilosť žalobcu dediť po poručiteľke ako osoba, ktorá s ňou žila najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Zo strany žalovanej bolo tvrdené, že žalobca s nebohou Q. G. nemali ani len spoločnú domácnosť.

7. Za spolužitie sa najčastejšie označuje spoločné bývanie fyzických osôb v jednom obytnom priestore, avšak to nie je bezvýhradnou podmienkou pre splnenie legálnej definície pojmu domácnosť, podstatná je fakticita spoločného bývania, resp. spolužitia osôb. Ide o osoby, ktoré s poručiteľkou prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal. U spolu žijúcich osôb musia byť súčasne splnené tieto zákonné podmienky: spolužitie s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, t. j. aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľky, starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľky.

8. Spoločnou domácnosťou poručiteľky a ďalších osôb je potrebné rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich schopností a možností a každá z týchto si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje a zároveň pomáha aj ostatým. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľstva. Trvalosť spolužitia je určená najmä úmyslom osôb koexistovať v domácnosti po časovo neurčené obdobie. Spoločná domácnosť je potom spoločenstvo trvalého charakteru vedené tými, ktorí spoločne žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie týchto osôb s poručiteľkou v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľky. Zákon v tejto súvislosti vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok sa počíta spätne ku dňu smrti poručiteľky. Osoba žijúca s poručiteľkou v spoločnej domácnosti musí vlastnou osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek spôsobom prispievať na udržiavanie domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdržovanie a na inom mieste Medzi spolu žijúce osoby patrí aj družka (druh) poručiteľky, ak spĺňa zákonné predpoklady (R 34/1960).

9. Súd prvej inštancie následne dospel k tomu záveru, že žalobca v spore preukázal najdôležitejšie prvky, ktoré charakterizujú trvalé spoločenstvo osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Z výsluchu žalobcu a zároveň aj svedkov ním navrhnutých (T. C., B. C., N. C., E. C., T.. B. Q. a Q. Q.) bolo preukázané bývanie poručiteľky a žalobcu spolu v jednom byte, ktorého vlastníčkou bola poručiteľka a to tak v čase jej smrti ako aj viac ako jeden rok pred jej smrťou (minimálne od roku 2008). Skutočnosť, že žalobca bol viac ako bežným priateľom poručiteľky potvrdil aj svedok T.. B. I. (brat poručiteľky), ktorý v liste datovanom dňa 17.10.2016, notárke v rámci dedičského konania po neb. Q. G. oznámil, že táto žila v spoločnej domácnosti so žalobcom na adrese O. XX, G.. To isté uviedol tento svedok aj v rámci svojho výsluchu pred prvoinštančným súdom. Takisto aj z výpovede svedka Y. V. bolo preukázané, že žalobca žil s jeho švagrinou, t. j. poručiteľkou. Z výpovedí svedkov p. V. a p. C. L. vyplynulo, že v deň smrti neb. Q. tieto svedkyne navštívili jej byt, v ktorom bol v tom čase prítomný žalobca. Tieto tvrdenia svedkov vyvracajú tvrdenie vypočutej svedkyne p. Z., ktorá uviedla, že žalobca sa do bytu poručiteľky nasťahoval

až po jej smrti. Na tvrdenie tejto svedkyne preto súd neprihliadol. Okrem toho tieto tvrdenia sú v rozpore aj s výpoveďou svedkyne p. Q. V., ktorá uviedla, že žalobca sa do predmetného bytu mal nasťahovať až v deň smrti poručiteľky. Je tiež nepravdepodobné, že by tak stihol do 9.00 hod., kedy za žalobcom do bytu prišiel p. V. s manželkou a dcérou C.. Žalobca mal k dispozícii kľúče od bytu poručiteľky, čo spolu s ostatnými dôkazmi svedčí o tom, že poručiteľka a žalobca žili v jednej domácnosti. Obdobne aj vypočutá svedkyňa v tomto spore p. N. C. potvrdila v rámci svojej výpovede, že žalobca sa z bytu na I. XX v G. odsťahoval po tom ako tam začala bývať podnájomníčka.

10. Súd mal za preukázanú aj trvalosť spolužitia medzi žalobcom a poručiteľkou v spoločnej domácnosti minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľky, tak ako to stanovuje ust. § 474 ods. 1 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti obsah svedeckých výpovedí svedkov p. B. Q., p. Q. Q., p. T. C. a čestných vyhlásení p. N. Q. a p. M. a p. V. Q., z ktorých bolo preukázané, že spolužitie medzi týmito dvomi osobami trvalo od roku 2008. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že poručiteľka spolu so žalobcom navštevovali rodinné stretnutia žalobcu, konajúce sa pri príležitosti Vianoc, Veľkej noci, osláv narodenín a podobne. Naposledy sa tak stalo v roku 2015 pri príležitosti Veľkej noci. Z výpovedí svedkov na druhej strane vyplynulo, že rodina poručiteľky takéto stretnutia neorganizovala, pričom každé z detí žalovanej túto navštevovalo individuálne v J. M.. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že na návšteve u neb. Q. G. bola iba jedenkrát.

11. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky starostlivosti o spoločnú domácnosť, tak v tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že tak žalobca ako aj poručiteľka obidvaja pracovali, a teda odkázanosť jedného partnera na druhého partnera v danom prípade neprichádza do úvahy. Obidvaja v čase ich zoznámenia v roku 2007 mali zabezpečené vlastné bývanie. Žalobca ohľadne svojho bytu na V. ulici č. XX v G. uzatvoril s p. N. Y. zmluvu o podnájme bytu, v ktorom byte táto osoba bývala až do smrti poručiteľky. Nájomné v sume 300 eur mesačne dohodnuté za tento byt jeho podnájomníčke odovzdávala buď žalobcovi, alebo poručiteľke. O uvedenom svedčí, že žalobca v roku 2015 odovzdal poručiteľke priamo v nemocnici sumu 300 eur ako nájom za jeho byt, čo potvrdil aj vypočutý svedok p. V.. Ohľadne starostlivosti o domácnosť vypočutí svedkovia p. T. C., p. B. C. a p. E. C. uviedli, že spolu hospodárili, pričom žalobca špeciálne chodil na nákup v nedeľu, keď poručiteľka bola v kostole. V prípade bytu poručiteľky išlo o jednoizbový byt, v ktorom podľa vyjadrenia zástupcu spoločenstva bytov bývali dve osoby. Za hodnoverné tvrdenie žalobcu považoval súd, že odovzdával poručiteľke nájomné za svoj byt a zároveň aj výplatu, za čo mu poručiteľka dávala vreckové.

12. Čo sa týka hodnotenia výpovedí v spore vypočutých svedkov, tak žalobca aj žalovaná navrhli vypočuť svedkov, ktorí vypovedali v ich prospech, t. j. svedkovia navrhnutí žalobcom vypovedali v tom smere, že žalobca je spolu žijúcou osobou podľa § 474 ods. 1 Obč. zákonníka a svedkovia navrhnutí žalovanou v tom smere, že žalobca takouto osobou nie je. Súd v záujme spravodlivého a zákonného rozhodnutia zvažoval, ktoré výpovede sú vierohodnejšie a ktoré nie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedkyne p. Q. V. a C. L. vypovedali výslovne v neprospech žalobcu, pričom tvrdili, že poručiteľka už jeden rok pred smrťou mala známosť s iným mužom (uvedené tvrdila aj svedkyňa p. Y.), čo ale žiadnym spôsobom v spore preukázané nebolo. V rozpore s týmito tvrdeniami v spore vypočutá svedkyňa p. Q. Q. uviedla, že ešte v roku 2015 počas Veľkej noci bola neb. Q. na rodinnom stretnutí spolu so žalobcom a potom mali sporu tráviť dovolenku. O tejto dovolenke mali vedomosť viacerí, pričom tvrdenia o tom, že ak by boli partneri, žalobca by na dovolenku neodišiel sám, vzhľadom na vykonané dokazovanie neobstoja, pretože to bola práve neb. Q., ktorá trvala na tom, aby žalobca na predmetnú dovolenku išiel sám. Takisto nie je pravdivé ani tvrdenie svedkýň p. V. a p. L., že žalobca nenavštívil neb. Q. v nemocnici, ktoré tvrdenie vyvrátila samotná žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom sa stretla priamo v nemocnici pri návšteve poručiteľky.

13. Pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere zo strany žalobcu, súd skonštatoval, že ak by žalobca skutočne takýto problém mal, tak potom je pre súd zarážajúce, že poručiteľka by takýto stav tak dlho akceptovala a nesnažila by sa vzťah so žalobcom ukončiť. Samotný svedok p. I. uviedol, že pila aj poručiteľka. Aj z výpovedí svedkýň p. C. a p. C. vyplýva, že žalobca chodil na pivo spolu s poručiteľkou. Tvrdenia o nadviazaní známosti poručiteľky s iným mužom ako je žalobca v spore preukázané neboli.

14. Pri porovnaní mzdy neb. Q., ktorá predstavovala za mesiac január roku 2015 sumu 164,54 eura a z jej účtu realizované platby v sume spolu 99,37 eura, je pre súd hodnovernejšie tvrdenie žalobcu, že

spolu s poručiteľkou sa podieľali na krytí nákladov ich spoločnej domácnosti, pretože zo zostávajúcej sumy 65 eur na mesiac by si ťažko vedela poručiteľka zabezpečiť pre seba na mesiac stravu, oblečenie a hygienické potreby.

15. Vzhľadom na to že žalobca v danom spore preukázal, že on a poručiteľka sa spoločne podieľali na úhrade nákladov na domácnosť a zároveň aj na starostlivosti o domácnosť, akú je možné predpokladať v bežnom rodinnom spoločenstve, súd ho potom považoval za spolu žijúcu osobu, ktorej vzniklo oprávnenie na dedenie podľa § 474 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobca sa podieľal na výhodách spoločenstva, ktoré tvorilo spolu s poručiteľkou ich spoločnú domácnosť, pretože bývali spolu v jednoizbovom byte, nemali každý samostatnú izbu, trávili spoločne čas (rodinné návštevy, dovolenky a chodenie pre poručiteľku do práce), mali v spoločnej domácnosti veci, ktoré spolu užívali. Poručiteľka a žalobca spolu žili, aj sa o seba navzájom starali, pričom každý z nich určitým spôsobom prispieval na spoločnú domácnosť.

16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd podanej žalobe žalobcu vyhovel a určil, že žalobca je oprávnený dediť po poručiteľke Q. G., zomrelej dňa XX.X.XXXX a to ako spolu žijúca osoba.

17. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovaná má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Eventuálne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie. Poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa a .

18. Súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní podmienky spolužitia výlučne z tvrdení svedkov žalobcu, pričom takýto postup sa javí ako nesprávny, pretože v tvrdeniach svedkov žalobcu súd rozpory nevidel, ale v tvrdeniach svedkov žalovanej rozpory hľadal a nachádzal.

XX. Ing. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pred smrťou poručiteľky nebol s obidvomi jeden alebo dva roky. Uvedené znamená, že títo dvaja potom nežili v spoločnej domácnosti pred smrťou poručiteľky. Je zarážajúce, že súd neprihliadal na svedeckú výpoveď najbližšej susedy p. Z. a práve naopak, prihliadol na tvrdenie žalobcu v tom smere, že v byte spolu s poručiteľkou býval osem rokov, neskôr, že šesť rokov, čo je teda pravda. Samotný fakt, že žalobca mal kľúče od bytu poručiteľky neznamená, že tu býval. Od tohto bytu mali kľúče viacerí a nebývali v ňom.

20. Ani vyjadrenia svedkov v tom smere, že poručiteľka sa spolu so žalobcom zúčastňovala rodinných osláv z jeho strany ešte neznamenajú, že bolo preukázané ich vzájomné spolužitie. Naopak, svedkovia žalovanej potvrdili, že to bol žalobca, ktorý k nim nechodil, že chodila iba poručiteľka. Potom ide o protichodné tvrdenia svedkov. U neb. Q. prespávala jej krstná dcéra aj niekoľko nocí za sebou, pričom v jednoizbovom byte si vôbec nevšimla, že by tu žalobca býval a ani ho tu nikdy nestretla. Samotné tvrdenia svedkov o existencii známosti poručiteľky intímneho charakteru s iným mužom pred jej smrťou vyvracajú možnosť spolužitia poručiteľky minimálne jeden rok pred smrťou so žalobcom.

21. Pokiaľ ide o starostlivosť o spoločnú domácnosť, tak údržbu a rekonštrukciu predmetného bytu Q. G. zabezpečoval p. Y. V., ktorý takisto žalobcu v byte nikdy nevidel. V tomto smere bol žalobca nečinný. Tvrdenia obsiahnuté v bode 37 odôvodnenia ohľadne pôvodu sumy 300 eur nachádzajúcej sa v peňaženke neb. Q. neboli preukázané. Svedkyňa p. N. C. vo svojej výpovedi zo dňa 23.7.2020 uviedla, že nájomcovia v byte žalobcu boli asi tri roky a potom sa odsťahovali, čo znamená, že tam nebývali do smrti poručiteľky. Odkázanosť žalobcu na poručiteľku v spore preukázaná nebola a takisto sa ani nepreukazovala.

Súd v spore neprihliadol na výpisy z účtu poručiteľky a na vyhlásenia p. Y. a p. Z..

22. Rozsudok je nepreskúmateľný v bode 38 odôvodnenia, keď na jednej strane súd uvádza, že neprihliadol na svedecké výpovede svedkov T.. B. Q. a čestné vyhlásenia N. Q., M. a V. Q.. Svedkyňa T. C. mala záujem na výsledku sporu, pretože dlhovala peniaze neb. Q. G..

23. Pokiaľ ide o príjmy na strane poručiteľky, tak tvrdenia súdu obsiahnuté v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne ťažkého vyžitia zo strany navrhovateľky nie je pravdivé, pretože táto si privyrábala vyrábaním vencov, ikebán a výzdobami kostolov, čo potvrdili aj v spore vypočutí svedkovia.

Počas konania sa nepreukázala ani jedna vec, ktorú by žalobca a poručiteľka nadobudli spoločne. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa mal žalobca podieľať na niečom (dediť), na čom sa vôbec nepodieľal. Predmetný jednoizbový byt si neb. Q. G. zakúpila za finančné prostriedky, ktoré získala z dedičstva po svojom otcovi, t. j. manželovi žalovanej.

24. Postup vyhodnotenia dôkazov zo strany prvoinštančného súdu, keď preň boli dôveryhodné iba výpovede svedkov žalobcu a samotného žalobcu, hoci nehovorili pravdu napriek poučeniu, pričom vo všetkých výpovediach svedkov žalovanej súd našiel rozpory, nie je správny, neutrálny a spravodlivý. Takýto postup a vyhodnotenie dôkazov robí rozsudok nepreskúmateľným a arbitrárnym.

25. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -290 zo dňa 13.10.2020 a odvolanie žalovanej v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Právo žalobcu dediť vyplýva zo zákona, a preto úvahy o rozpore s dobrými mravmi predostreté žalovanou sú absurdné. Rodina žalovanej má eminentný záujem o nadobudnutie celého dedičstva, a preto výpovede zo strany členov tejto rodiny sú veľmi rozporuplné, pretože sú nepravdivé a zavádzajúce. Napriek tomu potvrdzujú, že v čase smrti poručiteľky bol žalobca v Nitre, a nie na dovolenke, pričom každý deň navštevoval poručiteľku v nemocnici.

26. Žalobca a poručiteľka viedli život bez dlhov, stretávali sa často s rodinou žalobcu a priateľmi, chodili pravidelne s priateľmi a príbuznými žalobcu na zahraničné dovolenky. Spoločnú domácnosť viedli od roku 2008 do smrti poručiteľky. Tvrdenia svedkov navrhnutých žalovanou o tom, že žalobca sa v byte poručiteľky nezdržoval rok pred jej smrťou boli nepravdivé a súd správne na ne neprihliadol. Príbeh o údajnom novom milencovi nebohej bol výmyslom jej neterí, ktoré mali od počiatku záujem dostať byt do svojho vlastníctva.

27. Takisto sú rozporné tvrdenia svedkyne p. V., ktorá uviedla, že v čase smrti poručiteľky bol žalobca na dovolenke a následne uviedla, že v deň smrti poručiteľky sa žalobca nasťahoval do jej bytu. Žalobca bol na dovolenke od 2.8.2015 do 13.8.2015, pričom poručiteľka zomrela dňa XX.X.XXXX. V posledných rokoch nebohá trávila dovolenky s rodinou žalobcu, čo je takisto dôkaz o existencii ich vzťahu.

28. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej odvolacej lehoty v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúceho sa jeho určenia za oprávneného dediča po poručiteľke Q. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom G. - C., O. XXX/XX, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa , t. j. jednotlivo ako aj v ich

vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil, podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu ( a Obč. zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

31. Pri akceptovaní charakteru uplatneného žalobného nároku zo strany žalobcu, súd prvej inštancie správne prvoradú pozornosť v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu venoval výsluchu svedkov navrhnutých stranami tohto sporu v spoločnej domácnosti minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľky v jej byte nachádzajúcom sa v G. - C., O. ulica č. XXX/XX. Za týmto účelom prvoinštančný súd vypočul celkovo desať svedkov, oboznámil sa s prehláseniami ďalších štyroch osôb, pričom pri analýze týchto svedeckých výpovedí, resp. prehlásení osôb v zmysle dospel k správnemu záveru ohľadne tej skutočnosti, že žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že spolu s poručiteľkou minimálne po dobu jedného roku pred smrťou poručiteľky sa obidvaja podieľali na úhrade nákladov na domácnosť ako aj na starostlivosti o domácnosť, tak ako sa to predpokladá v bežnom rodinnom spoločenstve.

32. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, ktorá považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa podrobne vyjadril k realizovaným svedeckým výpovediam ako aj k ďalším dôvodom, ktoré považoval za rozhodujúce v súvislosti s rozhodnutím o merite veci. Takisto neobstojí ani odvolacia námietka v tom smere, že súd prvej inštancie mal uprednostňovať pri svojom rozhodovaní vo veci samej výpovede svedkov, ktorých navrhol žalobca, zatiaľ čo výpovede svedkov navrhnutých žalovanou zväčša považoval za nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vo výlučnej kompetencii vec prejednávajúceho sudcu, pričom k takýmto dôkazom patria aj realizované svedecké výpovede v súdnom spore. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 38) vôbec nevyplýva, že súd prvej inštancie nebral do úvahy svedecké výpovede osôb, ktoré sú v príbuzenskom pomere buď k žalobcovi alebo žalovanej. Práve naopak, z tohto bodu vyplýva, že ak by neboli akceptované výpovede svedkov z príbuzenského pomeru žalobcu a žalovanej, súd by sa musel uspokojiť iba so svedeckými výpoveďami susied poručiteľky a jej priateľky p. Y..

33. Hodnotiac celý komplex týchto svedeckých výpovedí podľa , t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj pred odvolací súd vyvstáva obdobný právny záver ako pre súd prvej inštancie, v dôsledku ktorého tento súd podanej žalobe ako dôvodnej vyhovel. V danom spore bolo totiž preukázané, že tak žalobca ako aj poručiteľka boli osoby dosahujúce vlastný príjem, ktoré mali vyriešenú vlastnú bytovú otázku, pričom žalobca svoj byt dal do prenájmu a bol odkázaný na bývanie u poručiteľky. Takisto bolo preukázané, že v byte poručiteľky počas inkriminovanej doby boli rozpočítané náklady na dve osoby a po smrti poručiteľky už iba na jednu osobu. Žalobca sa nachádzal v byte poručiteľky aj v deň jej smrti. Samotný brat poručiteľky v liste zo dňa 17.1.2016 adresovanom notárke uviedol, že jeho nebohá sestra Q. G. žila so žalobcom v spoločnej domácnosti na adrese O. XX, G.. Obdobne aj samotná žalovaná pri svojom účastníckom výsluchu uviedla, že pri návšteve svojej dcéry v nemocnici sa tu stretla aj so žalobcom. Súd prvej inštancie mal správne za preukázanú aj existenciu spoločného hospodárenia medzi týmito dvoma osobami spočívajúcu v tom, že žalobca odovzdával poručiteľke svoju výplatu a tá mu z nej vydeľovala vreckové. Takisto striedavým spôsobom (raz žalobca a druhýkrát poručiteľka) dochádzalo k prevzatiu nájomného v sume 300 eur mesačne za byt žalobcu na I. ulici XX v G..

34. Odvolacia námietka žalovanej spočívajúca v jej tvrdení, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobca mal niečo zdediť po poručiteľke je z právneho hľadiska irelevantná, pretože oprávnenie žalobcu domáhať sa tohto nároku rezultuje priamo z obsahu ust. § 474 ods. 1 Obč. zákonníka.

35. V kontexte uvedeného odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobcu správne rozhodol, keď mu vyhovel a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa , potvrdil. Ako vecne správny bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu, pretože žalobca mal v odvolacom

konaní plný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).