Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Ek-1823-2021.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Subarea
71Ek/1823/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti povinnému: M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. X. XX/XX, XXX XX Zemplínsky Bran.č, o vymoženie 528, 56 Eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 537 957 pod sp. zn. Q. XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 36 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 528, 56 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom R..r.o. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. I. XXXXX/XX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX.X zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn..
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 31.09.2021, pričom návrh povinného na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.09.2021, t. j. v danom prípade ide o podanie, ktoré má vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Právny zástupca oprávneného s k uvedenému podaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 27.09.2021.
4. Povinný sa v predkladanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia v plnom rozsahu z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný na podklade neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred naformulovaná, bez možnosti povinného v postavení dlžníka ovplyvniť jej obsah, pričom uvedeným spôsobom bola vytvorená nerovnováha vo vzťahu k vymedzeniu práv a povinností zmluvných strán.
5. Právny zástupca oprávneného v nadväznosti na návrh povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko ,, povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadrili súhlas
s uzatvorením rozhodcovskej doložky, nakoľko všeobecné obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu.“. Ďalej uviedol, že povinný mal priestor sa brániť v predošlých konaniach, čo však ani raz nevyužil.
6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril. Pre prípad zastavenia exekúcie si poverený súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 72 Eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur + 20% DPH.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1996 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako ,,ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
13. Exekučný súd po preskúmaní jednotlivých vyjadrení účastníkov konania a skutkových okolností posudzovanej veci, uvádza nasledovný záver. Exekučné konanie sa začalo na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný dňa 1X.XX.XXXX pod sp. zn. I.9 Z. a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.. Vzhľadom na charakter predmetného exekučného konania, mal exekučný súd ešte v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie za preukázané, že ide o tzv. repodaj, t. j. o opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný vo svojom podaní namieta že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej prebehlo rozhodcovské konanie v ktorom bol exekučný titul vydaný, obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko povinný obdržal vopred naformulovanú štandardnú zmluvu súčasťou ktorej bol rigidným spôsobom určený orgán rozhodujúci o ich vzájomných sporoch, resp. i arbiter (avšak v osobitnom dokumente - VOP), pričom povinný vo svojom postavení nemal možnosť ovplyvniť jednak výberu rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu a taktiež ani nedisponoval vedomosťami o pravidlách rozhodcovského konania. Exekučný súd po preskúmaní uvedenej rozhodcovskej doložky, ktorá je zahrnutá do bodu XI Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú obsiahnuté na samostatnej listine nezávisle od Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty quatro zo dňa 25.10.2005 uvádza, že dojednanie takejto rozhodcovskej doložky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Argumentácia exekučného súdu je postavená na skutočnosti, že spotrebiteľ sa de facto, v komparácií s dodávateľom ktorý koná v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, dostáva do znevýhodneného postavenia, a to najmä v aspekte tzv. vyjednávacej sily, t. j. v danom prípade vo výbere rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, pričom nerovnomerné postavenie spotrebiteľa je vyjadrené aj v rovine informovanosti, ktorý vo svojej pozícií nemá v zásade daný priestor na oboznámenie sa s pravidlami rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené sa spotrebiteľ dostáva na základe vopred naformulovaných podmienok do znevýhodneného postavenia, bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť dané okolnosti. Súd konštatuje, že v posudzovanej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, pričom povinný v postavení spotrebiteľa mal možnosť buď predmetnú zmluvu adhéznej povahy prijať v celom rozsahu alebo ju odmietnuť. Okrem iného, je nutné podotknúť, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky) je potrebné nevyhnutne splniť aj podmienku písomnej formy jej uzavretia. Písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) nie je v danom prípade splnená. Vyhlásenie povinného obsiahnuté v bode V.2. v Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty quatro zo dňa 25.10.2005, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo Všeobecných podmienkach v článku XI, pričom v takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, resp. nepredložil Všeobecné obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s ohľadom na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu bola určená na základe neplatného právneho úkonu, keď nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky a zároveň vo svojej podstate vykazuje znaky rigidity s ktorou sa spája značne nepriaznivé postavenie spotrebiteľa, dospel súd k záveru, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie, a preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (výrok I. tohto rozhodnutia)
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
19. Vzhľadom na to, že súd exekúciu v celom rozsahu zastavil, avšak povinný si v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, súd v konaní úspešnému povinnému nárok na náhradu trov voči oprávnenému nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia)
20. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
21. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
22. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
23. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
24. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
25. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že zároveň spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
26. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu nebola platne založená. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30 Eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6 Eur (základ dane 30 Eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok III. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.