Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-1532-2013.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/1532/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: NORDIA, s.r.o., Textilná 23/6413, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 622 593 zast. JANČI & Partners s.r.o., Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 proti povinnému: Ing. Tomáš Novotný - VIKTORY, Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 33 905 321 pre vymoženie 276,51 eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti trovám exekúcie z am i e t a.
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.5.2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 116688 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 18.6.2013, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 966/2013-5 zo dňa 19.7.2013, povinnému doručenom dňa 2.9.2013.
2. Dňa 29.10.2013 boli súdu doručené námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré povinný podal na poštovú prepravu adresovanú súdnemu exekútorovi dňa 4.9.2013, teda v zákonnom stanovenej lehote. Dňa 29.10.2013 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, ktoré povinný podal na poštovú prepravu adresovanú súdnemu exekútorovi dňa 13.9.2013, teda v zákonnom stanovenej lehote.
3. Podľa ust. § 470 ods. 2, veta prvá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ust. § 374 ods. 4 z. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.6.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
6. V danom prípade o námietkach proti exekúcii a námietkach proti trovám exekúcie povinného rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 17.2.2015, č. k. 38Er/1532/2013-30 tak, že ich zamietol, potom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa toto uznesenie, proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa, zrušilo (ex lege) a opätovne o námietkach rozhodne sudca.
7. Povinný dňa 13.4.2015 prevzal uznesenie Okresného súdu č. k. 38Er/1532/2013-30 zo dňa 17.2.2015. Proti tomuto uzneseniu povinný podal na poštovú prepravu dňa 25.4.2015 odvolanie, teda odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
8. Podľa ust. §50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie exekúcia je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II č. 34 Cb/21/2008-143 zo dňa 5.4.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 4 Cob/107/2012-175 zo dňa 25.2.2013.
10. V upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil súdny exekútor predbežné trovy exekúcie vo výške 386,40 eur. Zároveň povinného upozornil, že ak si nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím, trovy exekúcie budú vyššie. Povinný svoje námietky proti trovám exekúcie odôvodnil tým, že predbežné trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sa mu zdajú neprimerané. Nesúhlasí s výpočtom trov exekúcie z celkového vymáhaného nároku oprávneného t.j. 386,40 eur zo sumy 2966,04 eur vo výške 10 % odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 25 eur. Súdny exekútor podľa povinného nepredložil presné určenie - cenník hotových výdavkov a vypočítal svoju odmenu z celkovej vymáhanej pohľadávky, ktorá je zložená z pohľadávky istiny 276,51 eur, trov súdneho konania 66,39 eur, trov právneho zastúpenia 2 079,66 eur, trov oprávneného pri exekúcií 16,50 eur a trov právneho zastúpenia pri exekúcií 228,32 eur, ako aj príslušenstva až do zaplatenia. Povinný ma za to, že trovy exekúcie mali byť vyčíslené iba zo súčtov bez úrokov z omeškania a trov súdneho konania, t.j. zo sumy 571,22 eur a odmena mala byť určená vo výške 57 eur. Zároveň namieta spôsob akým súdny exekútor v prípade neuhradenia pohľadávky v stanovovanej lehote chce navýšiť trovy na cca 892,20 eur.
11. Podľa ust. § 200 ods.1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
12. Podľa ust. § 201 ods. 1 EP predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
13. Podľa ust. § 201 ods. 2 EP účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
14. Podľa ust. § 4 ods. 1. vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej iba vyhl.) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
15. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhl. je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu pre jej určenie najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
16. Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhl. ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
17. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil správne, nakoľko základom na určenie odmeny exekútora podľa § 4 ods. 1 je výška vymoženej pohľadávky a nie iba výška istiny na začiatku konania. K
predbežným trovám exekúcie vyčísleným súdnym exekútorom však súd považuje za potrebné uviesť, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú stanovené len predbežne, to znamená, že ich výška sa v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania spravidla mení. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť.
18. Súdny exekútor v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, nemôže vedieť, ako dlho bude exekúcia prebiehať, aké úkony exekučnej činnosti bude potrebné vykonať, kedy a či vôbec dôjde k vymoženiu pohľadávky. Výška hotových výdavkov vyčíslená v upovedomení o začatí exekúcie nie je konečná a bude sa meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Vzhľadom na celkovú výšku vymáhanej pohľadávky 276,51 eur s prísl. súd má za to, že predbežné hotové výdavky vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú primerané. V prípade ak skutočné hotové výdavky a náhrada za stratu času budú nižšie, bude povinnosťou súdneho exekútora vzniknutý preplatok vrátiť povinnému, alebo v opačnom prípade vydať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie.
19. Povinný v odvolaní poukázal na doslovné znenie ust. § 4 ods. 1. vyhl. kde sa uvádza, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky a nie vymáhanej z čoho vyvodil záver, že vymožená pohľadávka je iba taká pohľadávka, ktorú vie súdny exekútor presne stanoviť v deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie a to je iba rozsudkom súdu presne určená výška istiny a zákonných poplatkov, no nie úrokov, či počtu úradných úkonov exekútora, ktoré sa dajú určiť až ku dňu ich splatenia v exekučnom konaní. Tento záver povinného neobstojí, nakoľko podľa takejto úvahy by súdny exekútor v deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie mohol vyčísliť v trovách exekúcie iba dovtedy vynaloženú sumu hotových výdavkov, pretože ešte nevymohol žiadnu sumu. Ak by sme si osvojili túto úvahu povinného, potom by to znamenalo, že súdny exekútor má po každom výdavku (napr. poštovné za doručovanie zásielky poštou alebo vymoženie časti dlhu) vydávať osobitné upovedomenie o ďalších trovách exekúcie? To by odporovalo účelu exekučného konania, ktorým je uspokojenie pohľadávky povinného a zásade hospodárnosti a efektivite konania. Povinný opakovane namieta, že súdny exekútor v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie nevie presne vyčísliť konečnú výšku úrokov, pretože nevie kedy dôjde k uspokojeniu oprávneného. To je fakt, avšak súdny exekútor vyčísľuje v zmysle exekučného titulu výšku úrokov ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, a z takto vyčísleného príslušenstva vypočítava svoju odmenu, ktorá sa bude v tejto časti do budúcna iba navyšovať vzhľadom na objektívnu skutočnosť, ktorým je plynutie času dovtedy, kým nebude uhradená istina.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
21. Povinný zároveň vzniesol námietky proti exekúcií s odôvodnením, že boli porušené jeho zákonné práva na obhajobu pred prvostupňovým súdom. Ďalej konštatoval, že sa nevyhovelo jeho sťažnosti vo veci vylúčenia sudcu prvostupňového súdu z pojednávania pre zaujatosť sudcu, že boli porušené jeho zákonné práva na obhajobu pred prvostupňovým súdom. Povinný opätovne uvádza, že údaje v časti trov, poplatkov a príslušenstva sú nesprávne vyčíslené a zmätočné a v rozpore s platnou legislatívou. Na záver svojho podania povinný uvádza, že ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zanikli záväzky povinného a bolo povinnosťou súdu si tieto veci preveriť v spise 4 Cob/107/2012-175, resp. si ich vyžiadať od povinného predtým než formálne bez vyjadrenia sa k tejto veci - neprípustnosti exekúcie zamietol. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) b) EP.
22. V rámci exekučného konania nie je možné preskúmavať postup a rozhodnutia vydané Okresným súdom a Krajským súdom, ani ich nejako meniť či rušiť. Námietky nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a nemožno nimi toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, ako ani
posudzovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdov, prípadne iných príslušných orgánov vydaných v pôvodnom konaní.
23. V námietkovom konaní súd preskúmava okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Sám povinný poukazuje na okolnosti uvedené v spise pôvodného konania, teda na okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo bolo predmetom sporového konania a nie na okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu ako je to uvedené v ust. § 50 ods. 1 EP.
24. Inštitút námietok proti exekúcii neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie. Takéto tvrdenia povinného bolo potrebné uplatniť v pôvodnom konaní, resp. prostredníctvom opravných prostriedkov.
25. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku preto nemožno uplatniť ako námietky proti exekúcii. Povinný uvádza len skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Na tieto skutočnosti súd ex lege nemôže prihliadať. Konanie o námietkach je sporom, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
27. Podľa ust. § 57 ods. 1 EP Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
28. Predpoklady pre zastavenie exekúcie uvedené ust. § 57 ods. 1 písm. a) b) EP preukázané neboli, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým boli námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuté a proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii nie je prípustné odvolanie. Proti výroku, ktorým sa rozhodlo o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.