Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-16-2021.pdf
PDF · 107.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. XX, v spore o zaplatenie 5111,97 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4524,36 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4609,16 eura od 28. 8. 2018 do 17. 2. 2021, zo sumy 4559,16 eura od 18. 2. 2021 do 17. 3. 2021, zo sumy 4509,16 eur od 18. 3. 2021 do 19. 4. 2021, zo sumy 4459,16 eura od 20. 4. 2021 do 19. 5. 2021, zo sumy 4409,16 eura od 20. 5. 2021 do 17. 6. 2021, zo sumy 4359,16 eura od 18. 6. 2021 do 20. 7. 2021, zo sumy 4309,16 eura od 21. 7. 2021 do 19. 8. 2021, zo sumy 4259,16 eura od 20. 8. 2021 do 24. 9. 2021, zo sumy 4209,16 od 25. 9. 2021 do 19. 10. 2021, zo sumy 4129,16 eura od 20. 10. 2021 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach 80 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Konanie o zaplatenie 587,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 107,61 eura od 28. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 2. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 3. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 4. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 5. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 6. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 21. 7. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 8. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 25. 9. 2021 do zaplatenia a zo sumy 80 eur od 20. 10. 2021 do zaplatenia, sa zastavuje.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 3. 2021, sa pôvodný žalobca (H. Ú. R., a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 5111,97 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28. 8. 2018 do zaplatenia, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 7182062/8550500306, uzavretej dňa 9. 5. 2017 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 6000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v 120 mesačných splátkach po 98,80 eura. Doposiaľ uhradil 2133,20 eura. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 27. 6. 2018 ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru a dňa 22. 8. 2018 mu oznámil, že 19. 8. 2018 celý úver zosplatnil. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný
zaplatiť ku dňu podania žaloby vo výške 7137,56 eura ako istinu a 107,61 eura ako náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky a sumou vykonaných úhrad 2133,20 eura.
2. Žalovaný vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 12. 8. 2021, uviedol, že nie je schopný splatiť naraz celú žalovanú sumu a požiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach vo výške 50 eur. Poukázal na to, že vždy, pokiaľ mal prostriedky, snažil sa dlh uhrádzať aspoň čiastočne.
3. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a ku vyjadreniu žalovaného sa v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 7. 9. 2021.
4. Uznesením zo dňa 8. 10. 2021 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.
5. Podaním, doručeným súdu dňa 18. 10. 2021, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 107,61 eura (náklady na vymáhanie pohľadávky) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie 400 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným dňa 17. 2. 2021 vo výške 50 eur, dňa 17. 3. 2021 vo výške 50 eur, dňa 19. 4. 2021 vo výške 50 eur, dňa 19. 5. 2021 vo výške 50 eur, dňa 17. 6. 2021 vo výške 50 eur, dňa 20. 7. 2021 vo výške 50 eur, dňa 19. 8. 2021 vo výške 50 eur, dňa 24. 9. 2021 vo výške 50 eur, späť a navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 4604,36 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5004,36 eura od 28. 8. 2018 do 17. 2. 2021, zo sumy 4954,36 eura od 18. 2. 2021 do 17. 3. 2021, zo sumy 4904,36 eura od 18. 3. 2021 do 19. 4. 2021, zo sumy 4854,36 eura od 20. 4. 2021 do 19. 5. 2021, zo sumy 4804,36 eura od 20. 5. 2021 do 17. 6. 2021, zo sumy 4754,36 eura od 18. 6. 2021 do 20. 7. 2021, zo sumy 4704,36 eura od 21. 7. 2021 do 19. 8. 2021, zo sumy 4654,36 eura od 20. 8. 2021 do 24. 9. 2021, zo sumy 4604,36 eura od 25. 9. 2021 do zaplatenia. Navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v súlade so zákonným ustanovením § 282 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 9. 8. 2021. Súhlasil s povolením splácania dlhu v splátkach, vo výške určenej súdom. V podaní tiež uviedol, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo prostriedkami diaľkovej komunikácie, na základe osobitného prístupu zriadeného pre žalovaného zmluvou o poskytovaní služieb. Súčasne súdu predložil žalovaným podpísaný dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov poskytnutého úveru.
6. Podaním, doručeným súdu dňa 8. 11. 2021, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 80 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, z dôvodu úhrady vykonanej žalovaným dňa 19. 10. 2021, späť a navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 4524,36 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5004,36 eura od 28. 8. 2018 do 17. 2. 2021, zo sumy 4954,36 eura od 18. 2. 2021 do 17. 3. 2021, zo sumy 4904,36 eura od 18. 3. 2021 do 19. 4. 2021, zo sumy 4854,36 eura od 20. 4. 2021 do 19. 5. 2021, zo sumy 4804,36 eura od 20. 5. 2021 do 17. 6. 2021, zo sumy 4754,36 eura od 18. 6. 2021 do 20. 7. 2021, zo sumy 4704,36 eura od 21. 7. 2021 do 19. 8. 2021, zo sumy 4654,36 eura od 20. 8. 2021 do 24. 9. 2021, zo sumy 4604,36 eura od 25. 9. 2021 do 19. 10 2021 a zo sumy 4524,36 eura od 20. 10. 2021 do zaplatenia.
7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že si to už veľmi nepamätá. Pamätal si len, že to prišlo poštou, že prvú zmluvu podpisovali vo H. banke v Ružomberku. Nepamätal si, že by zmluvu podpisoval elektronicky, internet banking nepoužíva. Potvrdil, že úver vo výške 6000 eur mu bol poskytnutý. Nevedel vysvetliť, prečo sa podpisoval dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výhrady k žalovanej sume nemal, dlh by mohol splácať po 80 eur mesačne. Poberá príjem z pracovného pomeru v čistom 800 eur mesačne, niekedy aj viac, približne 1000 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou, dcérou a svokrou. Dcéra je už dospelá, nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Na lieky spolu s manželkou vynakladajú 70 eur mesačne. Manželka pracuje, má príjem 600-650 eur mesačne v čistom, svokra je na dôchodku. Svokra im prispieva sumou 100 eur mesačne na telefón, na stravu, dcéra im na náklady
spojené s bývaním neprispieva. Stravujú sa spoločne. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí svokre, švagrinej a manželke. Majetok nevlastní, len automobil Škoda Fábia, rok výroby 2008. Na splátku úveru D. E. E. uhrádzajú 300 eur, D. banke 204 eur, F. banke 315 eur, Intrumu 130 eur, EOS-u 200 eur. Manželka platí elektriku 132 eur mesačne, vodu 13,80 eur mesačne, splátku EOS-u 200 eur mesačne a telefóny spolu 50 eur mesačne.
9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Na základe projektu rozdelenia zlúčením, uzavretého dňa 11. 12. 2017 medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a. s., H.Y. Ú. R., a. s. a VÚB Leasing, a. s. došlo k zániku obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie jej rozdelením a zlúčením so spoločnosťami H. Ú. R., a. s. a VÚB Leasing, a. s., pričom, s výnimkou práv a povinností vyplývajúcich z produktov QCar a Triangel, sa jej právnym nástupcom stala H. Ú. R., a. s.
11. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili dňa 2. 6. 2017 dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 8550500306, v ktorom si dojednali poskytnutie úveru vo výške 6000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 98,80 eura, vrátane mesačného poistného vo výške 2,97 eura, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s termínom konečnej splatnosti úveru 20. 5. 2027. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,90 %, ročná úroková sadzba 15,90 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 13,31 %, celková čiastka na úhradu 11499,60 eura. V článku 9. 2. dodatku ku zmluve sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením jednej splátky alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa prehľadu splátok a úhrad, predloženého spolu so žalobou, žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu spolu 2133,20 eura, poslednú úhradu dňa 19. 1. 2021 v sume 50 eur. Dňa 27. 6. 2018 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 296,40 eura a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru. Predžalobná upomienka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 4. 7. 2018. Dňa 22. 8. 2018 veriteľ oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 6150,35 eura.
12. Z dokladov o vykonaných transakciách mal súd preukázané, že žalovaný uhradil na svoj dlh voči žalobcovi dňa 16. 6. 2021 50 eur, 18. 5. 2021 50 eur, 19. 7. 2021 50 eur.
13. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázanú výšku jeho priemernej čistej mesačnej mzdy v sume 881,62 eura.
14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 587,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 107,61 eura od 28. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 2. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 3. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 4. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 5. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 18. 6. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 21. 7. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 20. 8. 2021 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 25. 9. 2021 do zaplatenia a zo sumy 80 eur od 20. 10. 2021 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 507,61 eura došlo pred začatím pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. So späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 80 eur žalovaný súhlasil.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 2. 6. 2017 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Y. V. R. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) a žalovaný uzatvorili dodatok ku zmluve o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý sa zaviazal, spolu s dojednaným úrokom, vrátiť v mesačných splátkach. V tejto súvislosti súd uvádza, že napriek označeniu právneho úkonu ako „dodatok“ ku zmluve, považoval uvedený právny úkon za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko obsahoval všetky náležitosti zmluvy o úvere. Pokiaľ aj žalobca tvrdil,
že žalovanému bol poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere z 9. 5. 2017, uvedené skutkové tvrdenie nepreukázal. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ani zmluva o poskytovaní služieb, neboli žalovaným podpísané. Žalobca síce tvrdil, že sa jednalo o zmluvy na diaľku, žiadnym spôsobom však nepreukázal, že žalovaný s ním uvedené zmluvy uzavrel. Navyše, žalovaný pri výsluchu tvrdil, že zmluvu o úvere uzavrel v písomnej forme, bola mu doručená poštou. Uzavretie zmluvy prostriedkami elektronickej komunikácie poprel. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy - dodatku v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v dodatku), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, uplatnil si právny predchodca žalobcu právo žiadať zaplatenie celého úveru. Oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 9.2. dodatku ku zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný bol na možnosť uplatnenia práva na splatenie celého úveru upozornený 15 dní vopred, v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K splatnosti úveru potom došlo dňa 27. 8. 2018, prihliadajúc k dátumu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (22. 8. 2018) a obvyklej dĺžke poštovej prepravy (5 dní), dňom doručenia oznámenia žalovanému. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu uplatnenú v žalobe, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, vo výške 4524,36 eura. Z prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ku dňu splatnosti úveru 988 eur, čo predstavuje splátky splatné od júla 2017 do apríla 2018. Nezaplatené preto zostali splátky úveru splatné od mája 2018 do predčasnej splatnosti úveru, t. j. do augusta 2018, čo činí 4 x 98,80 eura, spolu 395,20 eura a istina úveru, ktorá sa stala splatnou v dôsledku uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého úveru, vo výške 5754,36 eura (podľa prehľadu splátok a úhrad), spolu 6149,56 eura. Keďže po zosplatnení úveru zaplatil žalovaný žalobcovi 1625,20 eura, súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4524,36 eura.
30. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 28. 8. 2018, avšak len zo sumy nezaplatenej istiny, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn. 10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 7Co/170/2018). Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 28. 8. 2018 zo sumy 4609,16 eura, pričom prihliadol k sume, z ktorej si žalobca uplatnil úroky z omeškania v poslednom návrhu výroku súdneho rozhodnutia v podaní zo dňa 8. 11. 2021, t. j. 5004,36 eura, v ktorej boli zahrnuté nezaplatené splátky za máj až august 2018 a zosplatnená istina. Keďže žalobca nepredložil súdu amortizačnú tabuľku, nebolo možné zistiť, aká suma zo splátok splatných v mesiacoch máj až august 2018 pripadá na úrok a aká na istinu. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len zo sumy poníženej o súčet splátok splatných od mája do augusta 2018, t. j. o sumu 395,20 eura, čo činí 4609,16 eura a následne už priznal úroky z omeškania prihliadajúc k jednotlivým vykonaným úhradám, t. j. zo sumy 4559,16 eura od 18. 2. 2021 do 17. 3. 2021, zo sumy 4509,16 eur od 18. 3. 2021 do 19. 4. 2021, zo sumy 4459,16 eura od 20. 4. 2021 do 19. 5. 2021, zo sumy 4409,16 eura od 20. 5. 2021 do 17. 6. 2021, zo sumy 4359,16 eura od 18. 6. 2021 do 20. 7. 2021, zo sumy 4309,16 eura od 21. 7. 2021 do 19. 8. 2021, zo sumy 4259,16 eura od 20. 8. 2021 do 24. 9. 2021, zo sumy 4209,16 od 25. 9. 2021 do 19. 10. 2021, zo sumy 4129,16 eura od 20. 10. 2021 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
31. Už len okrajom súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku, nemal preukázané splnenie zákonných podmienok pre uvedený postup. Žalovaný síce výhrady k žalovanej sume nemal, avšak žalovanú sumu výslovne neuznal čo do právneho dôvodu a výšky. Vo vyjadrení ku žalobe len poukázal na skutočnosť, že si je vedomý svojej chyby a žiadal povoliť na splácanie dlhu splátky.
32. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 80 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovaného, najmä jeho príjmové a výdavkové pomery. Žalovaný poberá príjem z pracovného pomeru vo výške od 800 do 1000 eur mesačne v čistom. Hoci pri výsluchu tvrdil viaceré úvery, ktoré spláca, uviedol, že splátku vo výške 80 eur mesačne je schopný platiť. Žalobca so splácaním priznaného plnenia v splátkach súhlasil. 34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 4904,36 eura (v časti o zaplatenie 4524,36 eura + 380 eur, v časti o zaplatenie ktorých bolo konanie zastavené pre úhradu sumy po podaní žaloby, teda z dôvodu procesného zavinenia žalovaného), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 96 %, jeho neúspech 207,61 eura (v časti o zaplatenie 107,61 eura, v ktorej bolo konanie zastavené, pričom žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že zastavenie konania v uvedenej časti procesne zavinil žalovaný a v časti o zaplatenie 100 eur, v ktorej bola žaloba vzatá späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným ešte pred podaním žaloby na súd, a to dňa 17. 2. 2021 a dňa 17. 3. 2021), čo v percentuálnom vyjadrení činí 4 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 92 % (96 % - 4 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.