Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/162/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: LawService Recovery, k.s., IČO: 47 817 003, Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", IČO: 36 620 319, Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., IČO: 47 252 952, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: X/Y. B., nar. XX.XX.XXXX, I. K. XX, XXX XX I., X/R. O., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX I., X/Y. M., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX E., X/W. E., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX E., X/W. M., nar. XX.XX.XXXX, W. Y. XXX, XXX XX W. Y., X/W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X/O. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. E. XX, XXX XX W. E., X/W. N., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX I., X/W. M., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX W., XX/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, M. 4, I. M., o zaplatenie sumy 1247,43 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 28.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná v 3. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 125,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 20.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná v 5. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,15 eura spolu úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaná v 6. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaná v 7. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaná v 8. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalovaná v 9. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalovaná v 10. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovaným v 1. až 10. rade, každá v pomere podľa jej účasti na celkovom vymáhanom schodku, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade a v 6. až 10. rade zaplatenia sumy 124,74 eura každý a proti žalovanej v 4. rade zaplatenia sumy 125,36 eura a žalovanej v 5. rade zaplatenia sumy 124,15 eura spolu s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalované boli u žalobcu v pracovnom pomere a na základe pracovných zmlúv u neho pracovali ako predavačky. Žalovaným boli zverované hodnoty, žalobca dojednal so všetkými zamestnancami v predajni dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Dňa 19.9.2021 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, t.j. od 19.9.2011, t.j. za inventúrne obdobie od 19.11.2011 do 19.9.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených žalovaným a ostatne hmotne zodpovedným zamestnancom. Vykonanou inventarizáciou bol zistený tzv. hrubý schodok vo výške 20454,56 eura, ktorý žalobca upravil na nákupné ceny odrátaním DPH, obchodného rozpätia ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením o povolené koeficienty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách z dosiahnutej tržby, z nákupu ovocia a zeleniny a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov, čím sa suma schodku znížila na ntto 9328,22 eura a po rozhodnutí žalobcu podľa znížená na sumu 5000 eur. Podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov sú vyčíslené postupom podľa . Celkovú výšku schodku a aj podiely zamestnancov na schodku žalobca oznámil žalovaným a navrhol im uhradiť ich podiely formou podpísania dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Návrh dohody bol žalovaným predložený na pracovisku. Uznanie dlhu a jeho splátkach žalované nepodpísali a boli im doručené poštou, ktoré prevzali všetky žalované. Nakoľko tento nárok žalobcu v lehote 7 dní od doručenia podľa neuspokojili, dostali sa žalované do omeškania. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil pracovné zmluvy so všetkými žalovanými, dohodu o hmotnej zodpovednosti, pracovnú náplň zamestnanca, návrh uznania dlhu a dohody o splátkach s doručenkami od jednotlivých žalovaných.

2. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalované v 3., 8. a 9. rade, odpor.

3. Žalovaná v 3. rade uviedla, že pre žalobcu pracovala od 7.12.2011 do 22.1.2012. Počas tohto obdobia pracovala v oddelení mäsových výrobkov. Po skončení pracovného času kontrolovali každý nákup vedúca alebo zástupkyňa vedúcej podľa pokladničného bloku. Ak sa vyskytli krádeže, nemala im ako zabrániť.

4. Žalovaná v 8. rade uviedla, že u žalobcu pracovala jeden deň, mala podpísanú len pracovnú zmluvu a nie je si vedomá, žeby mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. S peniazmi v pokladni nerobila počas trvania pracovného pomeru a žiaden tovar nevydávala.

5. Žalovaná v 9. rade uviedla, že termín nástupu na výkon práce bol 4.6.2012 a termín ukončenia 25.6.2012, teda pracovný pomer trval 21 dní. Počas tohto obdobia pri nástupe preberala finančnú hotovosť, ktorú po ukončení smeny odovzdala. Jednalo sa o schodok na tovare a takúto hmotnú zodpovednosť nepodpísala. V zmysle legislatívy mala byť inventúra vykonaná posledným dňom t.j.

25.6.2012, kedy je zamestnanec v pracovnom pomere, avšak tá bola vykonaná 19.9.2012. Žalobca by sa mal vysporiadať s otázkou dĺžky trvania jej pracovného pomeru ku vzniknutému schodku.

6. Zástupca žalobcu k podaným odporom uviedol, že pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti za vzniknutý schodok zodpovedajú všetci tí spoločne hmotne zodpovední zamestnanci daného kolektívu, ktorí kedykoľvek počas daného inventúrneho obdobia boli členmi tohto kolektívu, nezávisle od toho, či boli členmi po celé inventúrne obdobie alebo jeho časť. Pri schodku sa objektívne nedá zistiť presne, v ktorom období z celého inventúrneho obdobia vznikol, preto aj ten zamestnanec, ktorý neodpracoval celé inventúrne obdobie, je za schodok zodpovedný rovnako ako zamestnanec, ktorý ho dopracoval celé. Nepriamo to vyplýva z . Podľa sa pri určení podielu na schodku zamestnanca nezohľadňuje reálne ním odrobený čas, jeho podiel na schodku musí predpísaným postupom zamestnávateľ vyrátať nezávisle od toho, či zamestnanec odpracoval celé inventúrne obdobie alebo jeho časť. Pri kolektívnej zodpovednosti stačí, ak tovar alebo inú majetkovú hodnotu prevezme ktorýkoľvek člen kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Uvedený záver vyplýva aj z . Ďalej poukazuje na , kde zamestnanec, ktorého pracovný pomer skončil alebo bol preradený na inú prácu alebo pracovisko, zodpovedá za schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Povinnosť vykonať inventúru v posledný pracovný deň sa vzťahuje na individuálnu hmotnú zodpovednosť. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že schodok zavinili hmotne zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v takomto prípade zo zákona predpokladá (tzv. prezumované zavinenie podľa posledná veta ). Pracovné právo pozná delenú zodpovednosť. V prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov - podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Schodok musí rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí pracovali v tejto predajni kedykoľvek počas inventúrneho obdobia, iba podľa pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkyne vedúcej sa tento berie v dvojnásobnej výške.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nechápe, o aké vynášanie tovaru ide, či ide o vynášanie tovaru predavačkami, zákazníkom alebo niekým tretím. Ide o všeobecné tvrdenie, že bol vynášaný tovar a toto treba konkretizovať. V zmysle posledná veta Zákonníka práca sa zavinenie hmotnoprávnych zamestnancov zo zákona predpokladá. Je potrebné, aby žalované preukázali, akým iným spôsobom mimo ich zavinenia vznikol schodok. Podľa výšku škody z titulu schodku, ktorý bude uplatňovať zamestnávateľ od hmotne zodpovedných zamestnancov určuje zamestnávateľ. V dôsledku toho bola pre všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov zamestnávateľom CBA Slovakia určená k náhrade škody sumy 5000 eur. Žalované v 1.-10. rade boli zamestnané u pôvodného žalobcu - spol. CBA ako predavačky/pokladníčky. Vzhľadom na to, že im boli zverované hodnoty, ktoré boli povinné vyúčtovať, uzatvoril s nimi zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Nakoľko dňa 19.09.2012 bola za obdobie do 19.09.2011 do 19.09.2012 vykonaná inventarizácia, pri ktorej sa zistil schodok, spol. CBA upozornila zamestnancov na túto skutočnosť a po ponížení hrubého schodku, určila podiely jednotlivých zamestnancov na tomto schodku. Nakoľko žalované nesúhlasili s vyriešením situácie podpísaním dohody o uznaní dlhu, žalobca sa rozhodol podať v tejto veci žalobu o zaplatenie a na tejto teda naďalej zotrváva a žiada, aby jej súd vyhovel. Osobná účasť zamestnanca pri inventúre, resp. takáto prítomnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a teda prítomnosť zamestnanca pri inventarizácii nemôže byť dôvodom na jej spochybnenie. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa trvania jednotlivých pracovných pomerov, tento je právne bez významu, nakoľko princíp spoločnej hmotnej zodpovednosti spočíva v tom, že pokiaľ sa zistí schodok, sú povinní uhradiť ho všetci zamestnanci, a teda zodpovedajú za schodok, ktorý vznikol v rámci inventúrneho obdobia. V tomto smere poukazuje na ust. .

8. Zástupca žalovaných v 1. 3., 4., 5., 7.,8. a 9. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Aj hmotná zodpovednosť podľa je subjektívna zodpovednosť i keď samozrejme domnelí škodca sa musí exkulpovať, vyviniť, to čo musí súd zvážiť je, či žalované vôbec mohli zabrániť vzniku škody. Najmä musí súd zistiť, či mali vytvorené pracovné podmienky v rámci, ktorých bolo možné od nich spravodlivo očakávať, že budú vedieť ustrážiť všetky majetkové hodnoty, ktoré im podľa dohody o hmotnej zodpovednosti boli zverené. Pripomína, že ide o individuálny pracovnoprávny spor neplatí

koncentrácia konania a výrazne je oslabená kontradiktórnosť konania v prospech vyšetrovacej zásady. V niektorých časoch nebola v predajni prítomná bezpečnostná služba, čo je bežná prax, predajňa nebola ani kamerovaná. Nevie uviesť, či predajňa mala súhlas na kamerovanie, z predajne bol vynášaný tovar. Ide o predajňu Družstevná ulica- hlavná autobusová stanica v Nitre. Žalobca nezabezpečil to, aby sa z predajne nevynášal tovar, nevie, či túto vec riešila polícia. Poukazuje na rozsudok KS v BA, kde bola riešená predajňa v Pezinku a nebola riešená predajňa v Nitre. Žalované sú slabšie strany hmotnoprávneho sporu. Samotný žalobca, keď robil inventúru znížil schodok na 5000 eur. Zrejme samotný žalobca je si vedomí toho, že v prevádzke dochádzalo k stratám, za tieto straty neviní ani žalobcu. Žalované sa zatiaľ nevyvinili, zatiaľ sa nerobilo žiadne dokazovanie.

9. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že v roku 2012 tam pracovali, ona konkrétne 3 mesiace a nerozumie tomu, prečo má platiť schodok v rovnakej výške, ako zamestnanec, ktorý tam pracoval rok. Ani pri jednej inventúre prítomná nebola. Žalobca skrachoval, nevyplácal mzdy a teraz žiada od nich tieto sumy.

10. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade a pridržiava sa svojich vyjadrení, ktoré sú súčasťou spisu.

11. Žalovaná v 9. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade. Pracovala tam maximálne 3 týždne, pričom so spol. Kačka žiadnu zmluvu neodpisovala. Nerozumie, prečo by mala platiť manko tak, ako zamestnanec, čo tam pracoval celý rok. Rovnako nebola prítomná ani pri jednej inventúre. V inom zamestnaní bola prax taká, že pri inventúre prítomná bola a ak sa náhodou zistilo manko, platilo sa len za to obdobie, čo tam reálne zamestnanec pracoval. Z predloženej žaloby ani z príloh nie je zrejmé, ako bol vypočítaný schodok pre každého zodpovedného zamestnanca, keď každý bol zamestnaný u zamestnávateľa v rôznych lehotách.

12. Súd vykonal pojednávanie v zmysle , v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 6 a 10. rade.

13. Súd okrem výsluchu strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

14. Žalobca a žalované v 1. až 10. rade uzatvorili pracovné zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

15. So žalovanou v 1. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 24.1.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 24.1.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 1. rade uzatvorená dňa 24.1.2012.

16. So žalovanou v 2. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 5.10.2011 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 5.10.2011, pracovná doba 38,75 hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 2. rade uzatvorená dňa 5.10.2011.

17. So žalovanou v 3. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 7.12.2011 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 7.12.2011, pracovná doba 38,75 hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 3. rade uzatvorená dňa 7.12.2011.

18. So žalovanou v 4. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.4.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.4.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 4. rade uzatvorená dňa 4.4.2012.

19. So žalovanou v 5. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.4.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.4.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 5. rade uzatvorená dňa 4.4.2012.

20. So žalovanou v 6. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 8.2.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 8.2.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 6. rade uzatvorená dňa 8.2.2012.

21. So žalovanou v 7. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.3.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.3.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 7. rade uzatvorená dňa 1.3.2012.

22. So žalovanou v 8. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.6.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.6.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 8. rade uzatvorená dňa 1.6.2012.

23. So žalovanou v 9. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.6.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.6.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 9. rade uzatvorená dňa 4.6.2012.

24. So žalovanou v 10. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.8.2012 na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.8.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 10. rade uzatvorená dňa 1.8.2012.

25. Dňa 19.9.2021 bola za inventúrne obdobie od 19.11.2011 do 19.9.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených žalovaným a ostatne hmotne zodpovedným zamestnancom. Vykonanou inventarizáciou bol zistený tzv. hrubý schodok vo výške 20454,56 eura, ktorý žalobca upravil na nákupné ceny odrátaním DPH, obchodného rozpätia ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením o povolené koeficienty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách z dosiahnutej tržby, z nákupu ovocia a zeleniny a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov, čím sa suma schodku znížila na ntto 9328,22 eura a po rozhodnutí žalobcu podľa znížená na sumu 5000 eur. Uvedený schodok bol následne rozrátaný medzi 32 zamestnankýň. Zamestnávateľ pri výpočte podielu každej zamestnankyne na zistenom schodku postupoval podľa a , čo vyplýva z podania na č.l. 131 a 132 v spise.

26. Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20210301> a 185 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20210301>.

27. Podľa , a , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi

za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. 28. Podľa , inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

29. Podľa , na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

30. Podľa , ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

31. Podľa , ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

32. Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

33. Podľa , pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

34. Podľa , podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

35. Podľa , ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

36. Špecifikom hmotnej zodpovednosti je to, že sa týka len určitého okruhu hodnôt, za ktoré v prípade škody (v tomto prípade schodku) bude zamestnanec niesť voči zamestnávateľovi zodpovednosť. Tieto hodnoty zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a pod. Ich spoločným znakom je to, že musia byť určené na a) obeh alebo obrat, b) musia byť zverené zamestnancovi a ten c) je povinný ich vyúčtovať. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok (manko) na zverených hodnotách. Ide o škodu, ktorá bola spôsobená zamestnávateľovi, a za ktorú nesie zamestnanec zodpovednosť. Judikatúra súdov ju definuje ako „... rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný.“ Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je, že schodok musel vzniknúť porušením povinností zamestnancom a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Plnenie pracovných úloh je v zmysle zodpovednosti za škodu: a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

37. Zásadným rozdielom medzi hmotnou zodpovednosťou a všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu je koncipovanie prezumpcie viny pri vzniku škody. Kým pri všeobecnej zodpovednosti platí prezumpcia neviny zamestnanca, pri zodpovednosti hmotnej sa predpokladá zavinenie zamestnanca, teda prezumpcia viny. V prípade vzniku škody pri hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty sa na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti dostáva zamestnanec do nevýhodnejšej pozície oproti zamestnancovi so všeobecnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ nemá totiž právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa totiž musí exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny. V takom prípade sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu buď celkom alebo sčasti - podľa toho či preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia celkom alebo sčasti.

38. Ďalším podstatným rozdielom medzi všeobecnou a hmotnou zodpovednosťou je rozsah náhrady škody. V prípade všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec, ak sa jedná o zavinenie z nedbanlivosti (okrem toho ak bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po použití omamných a psychotropných látok) len do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku (v prípade úmyselného zavinenia takéto obmedzenie neplatí a zamestnanec je povinný nahradiť škodu v plnom rozsahu). U hmotnej zodpovednosti je povinný nahradiť schodok v plnej sume bez ohľadu na zavinenie. Ak sa jedná a spoločnú hmotnú zodpovednosť sú zamestnanci povinní nahradiť škodu spoločne podľa pomeru ich priemerných zárobkov s tým, že zárobok ich vedúceho, resp. jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume (zostrená zodpovednosť vedúceho). Zákon stanovuje obmedzenie, že výška takto nahrádzanej škody za vzniknutý schodok nemôže byť viac ako priemerný mesačný zárobok týchto zamestnancov (to neplatí pre vedúceho zamestnanca, ktorý zodpovedá v plnom rozsahu). Čo sa týka náhrady škody, zamestnanec je povinný nahradiť skutočnú škodu (t.j. zmenšenie majetkového stavu zamestnávateľa), ušlý zisk (t.j. nezväčšenie majetkových hodnôt zamestnávateľa z dôvodu konania zamestnanca, resp. skutočnosti, ktorá zakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu) a to v peniazoch, pokiaľ škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu (naturálna reštitúcia) a ak zamestnávateľ nahradenie takejto škody požaduje. Skutočná škoda sa uhrádza v prípade zavinenia z nedbanlivosti, ušlý zisk sa uhrádza len v prípade úmyselného zavinenia a to len ak by jej neuhradenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tak teda v prípade prezumovanej viny zamestnanca, musí uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla zamestnávateľovi ako schodok a nie ušlý zisk (ak by teda zamestnávateľ nedokázal úmyselné zavinenie).

39. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti je aj tzv. inventarizácia. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa musí vykonať so všetkými zamestnancami spoločne pri skončení všetkých dohôd o hmotnej zodpovednosti, preradení na inú prácu a preložení všetkých zamestnancov, pri zmene vedúceho, príp. zástupcu, na žiadosť ktoréhokoľvek zamestnanca pri zmene v ich kolektíve a pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. Nesplnenie povinnosti vykonať inventarizáciu ešte nespôsobuje neplatnosť takejto dohody avšak môže spôsobiť problémy zamestnávateľovi, ktorý sa môže ocitnúť v dôkaznej núdzi pri preukazovaní v akom stave prebral zamestnanec zverené hodnoty, ale aj zamestnancovi, či už v prípade individuálnej alebo spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorý ak by sám nepožiadal o inventarizáciu môže v prípadoch ustanovených §184 ods.3 až 4, na základe právnej domnienky, zodpovedať za schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

40. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Povinnosťou zamestnávateľa, teda žalobcu, je v konaní o náhradu škody titulom schodku na zverených hodnotách preukázať vznik škody - schodku na zverených hodnotách a uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnancom.

41. Pracovné podmienky zamestnanca či zamestnancov majú podstatný význam pre možnosť zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zamestnávateľa mu bolo zabránené so zverenými hodnotami hospodáriť, disponovať nimi a starať sa o ne (R 12/1976).

42. Ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza prípad, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné osoby. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti zodpovednosti, a schodkom, je príčinná súvislosť. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za ktorý hmotne zodpovedala, manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnankyne v rozhodujúcom čase, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestoroch a nedostatočný počet zamestnancov v predajni, príp. nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistení predchádzajúceho schodku a pod. (R 55/1984).

43. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalobca so žalovanými v 1. až 10. rade mal uzatvorený pracovný pomer ako aj uzavreté platné dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti ako hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaných v 1. až 10. rade za schodok na zverených hodnotách. Rovnako žalobca preukázal výšku schodku a tento vypočítal v súlade s právnymi predpismi, keď pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Žalované v podanom odpore ako aj vo vyjadreniach nenamietali, že schodok nevznikol, ale že ide o rovnaké posudzovanie a nezohľadnenie dĺžky pracovného pomeru zamestnankýň pre zamestnávateľa, počas ktorého malo dôjsť ku vzniku schodku. Tu súd poznamená, že žiaden predpis neurčuje povinnosť zamestnávateľa zohľadniť dĺžku pracovného pomeru zamestnancov počas obdobia, keď vznikol schodok. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je výlučne na tom - ktorom zamestnávateľovi ako bude pristupovať ku svojim zamestnancom ak na prevádzke vznikne schodok a ako ho vo vzťahu k tým zamestnancom bude posudzovať, t.j. či zohľadní dĺžku pracovného pomeru, práceneschopnosť a pod. Tak ako súd vyššie uviedol, pri spoločnej hmotnej zodpovednosti je bremeno vyviniť sa výlučne na zamestnancovi. Ten musí preukázať, že ku schodku nedošlo, resp. boli tam okolnosti, ktoré vznikli mimo neho a nevedel im zabrániť, napr. nedostatočné pracovné podmienky, nedostatočne zabezpečená bezpečnosť proti miznutiu tovaru a pod., avšak tieto skutočnosti zo súdneho spisu nevyplývajú, ani z predložených fotografií z prevádzky, preto súd konštatuje, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal vznik pracovného pomeru, existenciu schodku a že podiely na schodku boli správne vypočítané v zmysle a . Na záver súd uvádza, že ak žalované skončili pracovný pomer, resp. vstúpili do pracovného pomeru, mali možnosť požiadať o vykonanie inventarizácie v zmysle a , čo však ani jedna z nich neurobila a preto zodpovedajú za schodok zistený najbližšou inventarizáciou. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalované zaviazal na úhradu schodku a to v podiele, na nich pripadajúci, tak ako si žalobca uplatňoval v podanej žalobe a ktorého výšku pre tu

- ktorú zamestnankyňu vyčíslil v zmysle platných právnych predpisov správne (č.l. 131 a 132 v spise).

44. Podľa , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

45. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaných bola 0,75% (8% + 0,75%), t.j. súd zaviazal žalované na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy.

47. Keďže žalované nesplnili svoj peňažný záväzok a dostali sa do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, keď sa tá

ktorá žalovaná dostala do omeškania, tak ako žalobca uviedol v žalobe, t.j. uplynutím 7 dňovej zákonnej lehoty podľa .

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Vzhľadom na úspech žalobcu v spore, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.