Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: H. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. R. U. Č.. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Považanovou, so sídlom v Žiari and Hronom, Jiráskova 400/21, proti žalovanej: D. D., Q.. XX.XX.XXXX, W. R. U. Č.. XX, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Reptišom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že žalobca H. F., Q.. XX.XX.XXXX, N.. Č.: XXXXXX/XXXX, W. R.: U. XX, občan SR je vlastníkom podielu 1 z celku nehnuteľností zapísaných pod poradovým číslom X na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. U., okres Ž. Q. F., obec U. a to: C-KN parcely č. XXX o výmere 883 m2, druh pozemku záhrada, C-KN parcely č. XXX o výmere 624 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, C-KN parcely č. XXX o výmere 168 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu č. súp. XX na C-KN parcele č. XXX.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom podielu 1 z celku nehnuteľností zapísaných pod poradovým číslom X na LV č.XXX k.ú. U. a to CKN parc. č. XXX záhrada o výmere 883 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2 a rodinného domu č.s.XX na CKN parc. č.XXX.

2.Žalobca žalobu odôvodnili tým, že na základe Kúpnej zmluvy Q. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX kúpil ako slobodný do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U. a to CKN parc č. XXX, XXX, XXX ako aj dom č. súp. XX postavený na CKN parc.č. XXX. So žalovanou uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX a v roku XXXX sa rozhodol jej darovať polovicu uvedených nehnuteľností, na základe čoho uzavreli dňa XX.XX.XXXX Darovaciu zmluvu Q. XXX/XX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. zo dňa 02.10.2019. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná sa voči nemu začala asi od roku 2010 - 2011správať takým spôsobom, že ho znevažovala vo vzťahu k okoliu a v roku 2019 ho dokonca ohrozovala na živote. V dome mu hlučne nadávala, tak aby to bolo počuť aj na ulicu, stávalo sa, že ho nevpustila do domu, vyhádzala mu veci a on musel prespávať mimo domu. Vyhrážala sa mu zabitím, fyzicky ho napadla 18.08.2019, udierala ho do tváre a hrude, pichla ho skrutkovačom tak, že musel ísť na ošetrenie k lekárovi. Vyhrážala sa mu, že ho strčí, keď bude píliť drevo, aby mu rozpílilo hlavu, že mu dá do jedla otravu na potkany. Tieto reči viedla aj medzi ľuďmi, osočovala ho a podceňovala ho. Žalovaná bola za svoje správanie riešená aj v priestupkovom konaní. Žalovaná sa nevhodne správa aj voči jeho matke, zakázala jej k nim chodiť. Aj po ich rozvode žalovaná mu v dome, kde chodila, keď bol on v práci, mu odcudzila jeho veci na podnikanie, poškodila

kuchyňu, zobrala veci, ktoré jej nepatrili. Verbálne na neho útočí, jej spávanie je agresívne a on má obavy o svoj život, je nevypočítateľná a svojim konaním hrubo porušuje dobré mravy. Vzhľadom na správanie sa žalovanej voči nemu odstúpil od darovacej zmluvy listom zo dňa 26.11.2020 a domáha sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré daroval žalovanej.

3.Žalobca v spore navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov S. N., N. O., N. T., ako aj oboznámiť sa s listinami a to kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, listom vlastníctva, rozsudok o rozvode manželstva, s výzvou na vrátenie daru a s odpoveďou žalovanej.

4.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, okrem iného uviedla, že s ňou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Uviedla, že žalobca nepreukázal, že by z jej strany došlo k porušeniu dobrých mravov. Potvrdila, že žalobca jej daroval polovičný podiel k nehnuteľnostiam, pričom však nie je pravdou, že by ho k uzavretiu darovacej zmluvy donútila. Konštatovala, že žalobca počas manželstva vyhľadával známosti s inými ženami. Keď ju žalobca udrel a rozbil je peru, ona v tom čase rozoberala posteľ, tak v sebaobrane ho zasiahla na chrbte, nešlo z jej strany o bodanie. Správanie žalobcu považuje za účelové. Uviedla, že keď bola rozčúlená zo správania žalobcu, tak mu nadávala, avšak nebolo to bezdôvodné.

5.Žalobca k vyjadreniu žalovanej v písomnom podaní doplnil, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu dobrých mravov, pričom poukázal na priestupkové konania, ktoré sa proti nej viedli a to na základe toho, že ho dňa 18.08.2020 napadla a spôsobila mu ublíženie na zdraví a v druhom prípade bola riešená z dôvodu, že sa mu vyhrážala poškodením zdravia, že ho otrávi, postrčí pri pílení dreva a iným hrubým spôsobom ho urážala. V oboch prípadoch jej bola uložená sankcia. Navrhol, aby si súd vyžiadal priestupkové spisy a oboznámil sa s nimi. Poprel, že mal počas manželstva známosti s inými ženami, bol to výmysel žalovanej, aby mu mohla nadávať a hrubo sa k nemu správať. Vzhľadom na to, že sa staral o gazdovstvo, nemal by ma takého veci ani čas. V auguste 2019 ho vyhádzala zo spoločných izieb do jednej miestnosti, zakázala mu do domu chodiť hlavným vchodom. Agresívne správanie žalovanej gradovalo po rozvode manželstva. Na dome poškodila okná, odnášala jeho veci nepatriace do BSM, vykrikovala na neho, bola hysterická, znevažovala ho pre jeho vzhľad.

6.Žalovaná k vyjadreniu žalobcu, zotrvala na tom, že žalobcu pichla šroubovákom v obrannej situácii a tiež na tom, že mal známosti s inými ženami. Poprela, že by sa po rozvode manželstva správala k nemu agresívne.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov S.Q. N., N. O., N. T., J.. J. F., U.. D. F., Z.. P. A., P. U., oboznámil sa s listinami a to kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, listom vlastníctva, rozsudkom o rozvode manželstva, s výzvou na vrátenie daru a s odpoveďou žalovanej, pripojenými priestupkovými spismi, s ostatným spisovým materiálom.

8.Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

9.Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10.Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11.Žalobca v spore preukázal, a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, že nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U. a to CKN parc. č. XXX záhrada o výmere 883 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2 a rodinný dom č.s.XX na CKN parc. č.XXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spísaná formou Notárskej zápisnice Q. XXX/XX, Q. XX/XX.

12.Žalobca v spore preukázal, a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, že žalovanej, ako svojej manželke, daroval podiel 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. a to CKN parc. č. XXX záhrada o výmere 883 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, CKN

parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2 a rodinný dom č.s.XX na CKN parc. č.XXX Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spísaná formou Notárskej zápisnice Q. XXX/XX, Q. XXX/XX.

13.Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. zo dňa 02.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2019.

14.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu v danej veci, boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U. a to CKN parc. č. XXX záhrada o výmere 883 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2 a rodinný dom č.s.XX na CKN parc. č.XXX v podielom spoluvlastníctve strán sporu v podiele po 1.

15.Žalobca listom zo dňa 26.11.2020 vyzval žalovanú na vrátenie daru s poukazom na jej správanie voči žalobcovi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, s tým, že od darovacej zmluvy odstupuje. Doručenie uvedenej listiny žalovaná nerozporovala, na vedenú výzvu reagovala mailom zo dňa 04.12.2020, pričom poprela, že by sa voči žalobcovi správala nevhodne.

16.Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jej bezodplatnosti. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a preto je splnená požiadavka písomnej formy, ako aj vklad do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť nik nerozporoval. Na základe právneho úkonu a to Darovacej zmluvy sa strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX k.ú. U. a to v podiel po 1.

17.Žalobca sa domáhal vrátenia daru s poukazom na to, že žalovaná svojim správaním hrubo porušila dobré mravy. Porušenie dobrých mravov videl v tom, že žalovaná sa voči nemu začala asi od roku 2010 - 2011správať takým spôsobom, že ho znevažovala vo vzťahu k okoliu a v roku 2019 ho dokonca ohrozovala na živote. V dome mu hlučne nadávala, tak aby to bolo počuť aj na ulicu, stávalo sa, že ho nevpustila do domu, vyhádzala mu veci a on musel prespávať mimo domu. Vyhrážala sa mu zabitím, fyzicky ho napadla, udierala ho do tváre a hrude, pichla ho skrutkovačom tak, že musel ísť na ošetrenie k lekárovi. Vyhrážala sa mu, že ho strčí, keď bude píliť drevo, aby mu rozpílilo hlavu, že mu dá do jedla otravu na potkany. Tieto reči viedla aj medzi ľuďmi, osočovala ho a podceňovala ho. Nevhodne sa správa aj voči jeho matke, zakázala jej k nim chodiť. Aj po ich rozvode žalovaná mu v dome, kde chodila, keď bol on v práci, mu odcudzila jeho veci na podnikanie, poškodila kuchyňu, zobrala veci, ktoré jej nepatrili. Verbálne na neho útočí, jej spávanie je agresívne a on má obavy o svoj život, je nevypočítateľná. Poukázal na priestupkové konania, ktoré sa proti žalovanej viedli a to na základe toho, že ho dňa 18.08.2020 napadla a spôsobila mu ublíženie na zdraví a v druhom prípade bola riešená z dôvodu, že sa mu vyhrážala poškodením zdravia, že ho otrávi, postrčí pri pílení dreva a iným hrubým spôsobom ho urážala. V oboch prípadoch jej bola uložená sankcia V auguste 2019 ho vyhádzala zo spoločných izieb do jednej miestnosti, zakázala mu do domu chodiť hlavným vchodom. Agresívne správanie žalovanej gradovalo po rozvode manželstva. Na dome poškodila okná, odnášala jeho veci nepatriace do BSM, vykrikovala na neho, bola hysterická, znevažovala ho pre jeho vzhľad.

18.Občiansky ani iný právny predpis nedefinuje podpis dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daruje smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušenie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia . Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

19.Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa zákona dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a/ hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b/ jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému.

20.Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium, obmedzujúce subjektívne práva a v ich obsahu alebo častejšie vymedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy sa vzťahuje vždy na konkrétny prípad.

21.Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade je len všeobecne možné konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

22.Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie, dosahujúce značnú intenzitu, alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojim trvalým priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť.

23.Účinky právneho úkonu darcu, smerujúce k vráteniu daru, nastáva jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa ustanovení a nasl. . Právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ).

24.V prípade, ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a ak sú splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Na základe právom uznaného dôvodu odvoláva darca jednostranným právnym úkonom poskytnutý dar a následne alebo súčasne žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto momentom sa potom zo zákona darca stáva opäť vlastníkom obdarovanej veci. Obdarovaný je povinný darovanú vec vydať darcovi a v prípade, ak bola predmetom darovania nehnuteľnosť, zapíšu sa dôsledky obnovenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe spätného prevodu vlastníckeho práva vkladom vlastníckeho práva (§ 28 Katastrálneho zákona).

25.V prípade, ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí, a výzvu darcu na vrátenie daru nerešpektuje, musí darca uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom musí darca podať na súde žalobcu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určujúci výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou katastra do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykonáva záznamom. Súd si rieši predbežnú otázku, či boli pre vrátenie daru splnené zákonné podmienky.

26.Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (Čl.8 ). Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (Čl.15 ods.1 ). Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (, ).

27.Žalobca v spore tvrdil, že žalovaná, ako osoba ním obdarovaná, svojim konaním a správaním k nemu, porušuje dobré mravy. Žalovaná ako obdarovaná odmietla žalobcovi podiel na nehnuteľnostiach dobrovoľne odovzdať, preto žalobca nemal inú možnosť, ako podať žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva. Súd riešil ako predbežnú otázku, či boli pre vrátenie daru splnené zákonné podmienky.

28.Žalobca v spore preukázal ním tvrdené skutočnosti a to dlhodobé negatívne správanie sa žalovanej ako obdarovanej k menu ako k darcovi, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa prejavuje objektívne. Výpoveďou svedkyne S. N.Á., ktorá je susedou strán sporu, v U. má chalupu, preukázal konanie žalovanej, ktorá žalobcovi neustále nadávala a vyhrážala sa mu. Bola svedkom toho ako žalovaná vykrikovala žalobcovi, že ho otrávi, že mu nasype otravu do jedla, a pokiaľ sa týka jeho mozgu, že mu vybehne na cestu, brala mu veci. Aj po rozvode sa žalovaná správala strašne, zlomila žalobcovi okuliare. On sa v dome po rozvode zdržiaval čo najmenej, pretože stále robila problémy. Svedkyňa uviedla, že žalovaná žalobcu udrela, poškriabala na tvári, pichla ho šroubovákom, videla to asi 5 až 10 minút po tom ako sa to stalo. Žalovaná tiaž bránila žalobcovi užívať dom, vyčlenila mu jednu kuticu, kde mu vyhádzala všetky veci aj jedlo, bola tam jedna kopa a oni mu potom išli s tým pomáhať. Bolo to však zbytočné, pretože o tri dni to bolo také isté. Mala vedomosť o tom , že žalovaná zakázala, aby do domu chodila jeho rodina, nesmeli tam chodiť. Žalobca nevhodné správanie sa žalovanej voči jeho osobe preukázal aj výpoveďou svedkyne N.P. O., ktorá je matkou žalobcu. Svedkyňa uviedla, že vzťah strán sporu bol strašný, jej nevesta jej syna bila, vyjadrovala sa na neho, že je sedliacke hovädo. Ona k nim nechodila od vtedy ako vnučka mala 18 rokov, potom tam chodila, keď syn mal úraz a ona ho masírovala. Na návštevu k synovi chodiť nemohla, pretože jej to jej nevesta zakázala. Podľa jej názoru vzťah jej syna a nevesty bol taký, že keď išlo o peniaze syn všetko „ zacvakal“ avšak nevesta ním, ako aj ich rodinou opovrhovala. Po ich rozvode sa ich vzťahy ešte zhoršili. Neadekvátne správanie sa žalovanej voči žalobcovi potvrdila aj vedkyňa N. T., ktorá je sestrou žalobcu. Svedkyňa uviedla, že sa stávalo, že keď chceli ísť pozrieť brata, tak počuli hádku, preto odišli preč, inokedy museli len stáť na ceste, pretože dnu nemohli ísť. Po úraze jej brata v roku 2007 - 2008, ho ľutuje, pretože to bol týraný chlap. Aj vo vzťahu k nim sa prejavovala tak, že nie sú pre ňu dosť dobrí. Po rozvode brata to bola katastrofa, bol dobitý, pichnutý šroubovákom, poškriabala mu auto, raz mal ústa opuchnuté ako černoch, musela ho udrieť. Priamym svedkom útoku nebola, len ho potom videla.

29.Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení tiež navrhla v spore vykonať dôkaz výsluchom svedkov.

30.Svedkyňa Z.. P. A., ktorá je podľa vlastného vyjadrenia veľká kamarátka so žalovanou a veľmi dobrá známa so žalobcom, potvrdila, že vzťah strán sporu sa zhoršil sa posledné dva roky späť, avšak nevie čo sa stalo, potom sa dozvedela od žalovanej, že žalobca si našiel priateľku. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že do domácnosti strán sporu nechodila často, svedkom útokov nebola. Ona k nim nechodila, keď tak raz za štvrť roka, viac chodila k nej žalovaná, o tom ako žalobca a žalovaná žili vie z toho, čo jej rozprávala žalovaná. Svedkyňa J.. J. F., dcéra strán sporu, potvrdila, že rodičia sa vedeli pohádať, mama kričala, ale inak sa to nedalo robiť, ona to vnímala ako dieťa. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že v ostatnom období do domácnosti strán sporu chodila málo, pretože od 18 rokov odišla na vysokú školu, v zahraničí trvalo žije od roku 2010 a domov chodila najprv každé tri mesiace na týždeň na dva. Ako výrazné zhoršenie vzťahov rodičov vníma obdobie od rokov 2008 - 2009. Matka otca k nim na návštevu chodiť nemohla. Uviedla, že posledné dva roky sa otec na matku sťažoval, pričom jej povedal, že predtým ich s tým nechcel zaťažovať. Druhá dcéra strán sporu. U.. D. F., bola v spore tiež vypočutá ako svedkyňa. Uviedla, že na Slovensku nežije 10 rokov, predtým bola tri roky na vysokej škole a ako je v zahraničí, domov chodí raz ročne. Keď chodí na Slovensko nebola svedkom fyzických útokov rodičov. Potvrdila, že rodičia mali nedorozumenia, ako rodina iné nerobili, len pracovali.

31.Svedkyňa P. U., ktorá je susedou strán sporu, a podľa vlastného vyjadrenia je s nimi dobrá kamarátka, uviedla, že nebola svedkom ich konfliktov, vie len to čo počula, posledné tri - štyri roky k nim nechodila. Vie, že žalovanej svokra ju nemala rada, napísala jej aj list, ona ho roztrhala. Uviedla, že keď mali deti žalobcu a žalovanej 9 rokov žalobca udrel žalovanú po líci, hádali sa pre žalobcovu matku, potom sa však udobrili.

32.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dôkaz oboznámením sa s priestupkovými spismi, ktorými preukazoval protiprávne správanie sa žalovanej voči nemu.

33.Súd zistil, že Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH- OVVS-2019/011157 rozhodnutím zo dňa 04.12.2019 právoplatné dňa 06.03.2020 rozhodol, že žalovaná je vinná zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví na blízkej osobe podľa § 49 ods.1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch tým, že dňa 18.08.2019 v čase okolo 20.00 hod. na chodbe rodinného domu č.29 v Bzenici po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadla svojho vtedajšieho manžela H. F. tak, že ho viackrát udrela pravou rukou po tvári a do hrude, keď jej H. F. chytil pravú ruku a trhol ňou smerom dohora, prstenníkom pravej ruky mu poškriabala tvár a ľavou rukou, v ktorej držala skrutkovač, ho pichla do oblasti brucha, následne do temena hlavy a do zadnej časti chrbta, čím mu spôsobila zranenia a to povrchové zranenie inej časti hlavy: odrenina, iné povrchové poranenia brucha, drieku a panvy: odrenina, s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní bez PN. Žalovanej bola správnym orgánom uložená za tento priestupok pokuta vo výške 20 €.

34.Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou priestupkového spisu súd zistil, že žalovaná bola priestupkovo riešená opätovne Okresným úradom v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH-OVVS-2020/001722 rozhodnutím právoplatným dňa 17.03.2020, ktorý rozhodol, že žalovaná je vinná zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustila tým, že v presne nezistenom čase od mesiaca august 2019 do dňa 13.11.2019 sa v rodinnom dome v obci U. č.XX, pred svojim bývalým manželom H. F., opakovane vulgárne vyjadrila na adresu jeho súčasnej priateľky N. J. slovami, že „ je obyčajná kurva, že sa má ísť dať vyšetriť, lebo je nakazená, že aj ju nakazil“, za ktorý priestupok bola žalovanej uložená pokuta vo výške 10 €.

35.Žalobca v spore preukázal aj ďalšie protiprávne konanie žalovanej voči jeho osobe, keďže Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH-OVVS-2020/009554-003 rozhodnutím zo dňa 24.08.2020 právoplatné dňa 11.09.2020 rozhodol, že žalovaná je vinná zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním podľa § 49 ods.1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustila tým, že opakovane v posledných dvoch rokoch sa svojmu bývalému manželovi H. F. vyhrážala slovami, že ho zabije, ďalej v presne nezistenom čase v mesiaci január v roku 2020 ho fyzicky napadla tak, že ho udrela zatvorenou päsťou do chrbta, aj do oblasti tváre, avšak mu nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo dobu liečenia a PN, v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2020 po vzájomnej výmene názorov ho fyzicky napadla tak, že ho kopla do zadnej časti tela, avšak mu nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžiadalo dobu liečenia a PN. Žalovanej bola správnym orgánom uložená za tento priestupok pokuta vo výške 30 €.

36.Žalovaná svoje tvrdenia v spore o tom, že na konfliktoch sa v značnej miere mal podieľať resp. ich vyvolávať aj žalobca, v spore nepreukázala. Pokiaľ žalobkyňa v spore chcela preukazovať hrubé správanie sa žalobcu voči jej osobe a poukázala na to, že podala na neho trestné oznámenie, súd zistil, že žalovanou tvrdené konanie žalobcu voči jej osobe bolo riešené v priestupkovom konaní, kde Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH-OVVS-2019/012554 rozhodnutím zo dňa 04.12.2019 právoplatné dňa 05.03.2020 rozhodol, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví na blízkej osobe podľa § 49 ods.1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť H. F. tým, že dňa 18.08.2019 v čase okolo 20.00 hod. v chodbe rodinného domu č.XX v obci U. po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, fyzicky napadol svoju vtedajšiu manželku D. F. (W. D.) tak, že ju udrel opakom dlane do úst, rozťal jej peru, na čo sa začali vzájomne fyzicky napádať, opakovane ju udrel, chytil ju po krk a škrtil ju, čím jej podľa Odborného vyjadrenia č.54/2019 vypracovaného MUDr. Milanom Janičiarom spôsobil zranenia, pomliaždenie hrtana po napadnutí, škrtení ľahkého stupňa, poruchu hlasu (dysfónia), pomliaždenie nosa ľahkého stupňa s krvácaním z nosa, modriny (krvné podliatiny) na horných končatinách, ktoré

si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a PN do 6 dní zastavil, nakoľko spáchanie priestupku, o ktorom koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Správny orgán konanie obvineného H. F., keď dňa 18.08.2019 v čase okolo 20.00 hod. po tom, ako sa jeho vtedajšia manželka na neho zaháňala skrutkovačom, snažil sa chytiť ju za ruky a vytrhol jej skrutkovač, držal ju za ruky, manželka ho skrutkovačom zasiahla na hlave, na bruchu a do chrbta, pripustil, že jej mohol spôsobiť modriny tým, že ju silno držal za ruky, keď sa na neho zaháňala skrutkovačom, a keď manželka vybehla pred ich dom, kde bolo zaparkované auto jeho bývalého kolegu, ktoré on užíval, pribehla k autu a začala na ňom poškodzovať stierače, na čo on pribehol za ňou, chytil ju znovu za ruky, pripustil, že spadli spolu na zem, na zemi jej držal ruky, až kým mu nepovedala, aby ju pustil, že už je pokojná, čo on aj urobil a potom z domu odišiel preč, posúdil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, ako tzv. „nutnú obranu“, v danom prípade boli súčasne naplnené dve podmienky, a to bezprostrednosť hrozby útoku a súčasne primeranosť spôsobu, ktorým sa tento útok odvracia, a to, že ide o konanie, ktorým niekto primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, záujmu chránenému zákonom musí priamo hroziť útok, pričom nestačí len obava, že by útok mohol hroziť alebo že k nemu znova dôjde, ale táto podmienka sa musí hodnotiť za každých okolností individuálne v kontexte danej situácie predstavujúcej samotné konanie ako aj osoby či už útočiacej alebo brániacej útok, čo vyplýva z administratívneho spisu, výpovedí obvineného H. F. a svedka D. D., ktorá vo svojej výpovedi doznala, že H. F. pravou rukou začala biť, kde zasiahla, pretože v ľavej ruke mala skrutkovač, na čo jej on chytil pravú ruku, ktorou ho bila, a teda obvinený H. F.Ž. bol v situácii, kedy musel prispôsobiť aj spôsob odvracania útoku, pričom keď útok na jeho osobu pretrvával, musel vykonať aktívny odpor, nielen pasivitou a pasívnym odvracaním, ale vykonaním určitej aktivity a obranných pohybov schopných prekonať pretrvávajúci útok, pretože by ho inak neodvrátil. Súd poukazuje na to, že za toto protiprávne konanie bola žalovaná riešená priestupkovo a uznaná za vinnú (špecifikované rozhodnutie v odseku 32. odôvodnenia rozsudku Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH-OVVS-2019/011157 rozhodnutie zo dňa 04.12.2019 právoplatné dňa 06.03.2020 ).

37.Pokiaľ žalovaná predložila súdu lekárske správy o jej ošetrení, pričom súdu tvrdila, že tam konštatované zranenia jej mal spôsobiť žalobca, tieto svoje tvrdenia súdu nepreukázala (lekárske správy zo dňa 04.09.2019, 16.01.2020). Zranenia žalovanej tákajúce sa lekárskych správ zo dňa 18.08.2019 a 21.08.2019 boli predmetom posudzovania v rámci priestupkového konania Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-ZH-OVVS-2019/012554 rozhodnutie zo dňa 04.12.2019 právoplatné dňa 05.03.2020, konanie vo veci priestupku bolo zastavené, spáchanie skutku nebolo žalobcovi preukázané, konal v nutnej obrane (s uvedenými skutočnosťami sa súd bližšie zaoberá v odseku 36. odôvodnenia rozsudku).

38.Žalobca tvrdenia žalovanej o tom, že má priateľku nepoprel, pričom z výpovede žalovanej v rozvodom konaní vyplynulo, že ich vzťahy boli dlhodobo narušené (o rozvode súd rozhodol rozsudkom zo dňa 02.10.2019 ), podľa jej vyjadrenia ich manželstvo neplnilo intímnu funkciu od roku 2007, s tým, že následne počas jedného roka sa obnovila, v čase troch rokov pred rozvodom hospodárili oddelene, žili v jednom dome, avšak spoločnú domácnosť neviedli. Pokiaľ manželstvo neplnilo svoje funkcie, medzi stranami sporu vznikali nezhody a manžel ešte za trvania manželstva nadviazal známosť s inou ženou, toto neoprávňovalo žalovanú k násilníckemu správaniu sa voči žalobcovi. Jej slovné ataky na osobu priateľky žalobcu boli už aj po rozvode manželstva, za čo bola žalovaná v priestupkovom konaní uznaná za vinnú.

39.Po vykonanom dokazovaní, súd dospel k záveru, že konanie žalovanej voči žalobcovi napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Negatívne správanie sa žalovanej voči žalobcovi súd posúdil ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa prejavuje objektívne, o čom svedčia jednak výpovede samotného žalobcu, ale aj výpovede svedkov S. N., N. O., N. T.. Konanie žalovanej voči žalobcovi bolo posúdené ako konanie v rozpore so zákonom, za čo bola žalovaná aj priestupkovo riešená a uznaná za vinnú v zmysle a o priestupkoch pod ktoré ustanovenia spadajú priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a to úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním (písm. d), dopustenie sa konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe (písm. e). Z rozhodnutí o priestupkoch vyplýva, že išlo o opakované správanie sa žalovanej voči žalobcovi, ktoré je v rozpore so zákonom. Súd posúdil nevhodné správanie sa žalovanej voči žalobcovi, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo o porušenie dobrých mravov značnej intenzity a zároveň o opakujúce sa konanie žalovanej a to jednak formou fyzického násilia ako aj hrubými urážkami a vyhrážaním. Negatívne správanie sa žalovanej voči žalobcovi sa prejavilo objektívne o čom svedčí uznanie žalovanej za vinnú v priestupkových konaniach, a v spore bolo preukázané, že nejde len o subjektívny pocit žalobcu. Konanie žalovanej nebolo možné posúdiť len ako spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovanou. Správanie sa žalovanej ako obdarovanej voči žalobcovi ako darcovi bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu považuje za dôvodný a vyhovel mu, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

40.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41.Podľa o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania voči žalovanej, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (exekučný poriadok).