Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu X.. X. D., R.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX R. U., právne zast.: JUDr. Klára Decsiová, advokát, Radničná 4, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: CRN1, zzpo v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525 právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 zo dňa 11.3.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave opravuje rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 v časti dátumu vyhotovenia tak, že správne má byť: „11.3.2019“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -121 zo dňa 11.3.2019 p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 104,56 EUR s príslušenstvom vedený pod sp. zn. , druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2018 domáha rozhodnutia o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu - ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ako aj ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodnúť vo veci rozhodcovského konania sp.zn. . Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe žaloby podanej na rozhodcovský súd sa domáha proti žalobcovi zaplatenia sumy 104,56 EUR. Právomoc odvodil od čl. XV všeobecných obchodných podmienok KOVOBEL, a.s., kde je uvedená rozhodcovská doložka, ktorá je v súlade s Žalobca v žalobnej odpovedi zo dňa 4.12.2017 namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, z dôvodu neexistencie akéhokoľvek prejavu vôle a vôle žalovaného a ani CL TREND s.r.o. smerujúceho k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Faktúra č. 20850260, č 20850243 ani VOP, ktoré boli ako dôkaz priložené k žalobe, rozhodcovskú zmluvu neobsahovala. Spoločnosť CL TREND, s.r.o., ani žalobca žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu nepodpisovali, neuzatvárali a táto nemohla vniknúť konkludentne. Považoval rozhodcovskú doložku za zmätočnú, neurčitú a nejasnú, keď je určený ad hoc rozhodca a zároveň výber rozhodcu ponechaný na žalovanom alebo na vybranej právnickej osobe. Považuje VOP

za vykonštruované a antidatované. Samotná spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ako aj právnická osoba, na ktorú bol ponechaný výber rozhodcu bola od 9.1.2014 zrušená bez likvidácie preto je otázne ako mohla svoje práva vykonať. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým námietke žalobcu o nedostatku právomoci nevyhovel.

3. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalobca vyslovuje námietku voči právomoci rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT- RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach v rozhodcovskom konaní . V tomto konaní takýto rozhodcovský súd nevystupoval. V rozhodcovskom konaní bol rozhodcovským súdom ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ktorý bol priamo určený v rozhodcovskej doložke. Žalobca napáda rozhodcovské uznesenie zo dňa 19.12.2017, v ktorom rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach sa vysporiadal so svojou právomocou a rozhodol, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby a právny rámec definovaný v . Spoločnosť KOVOBEL, a.s. používa a používala pri všetkých svojich obchodných prípadoch všeobecné obchodné podmienky s rozhodcovskou doložkou. Tie sú dostupné na webovom sídle spoločnosti. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatňoval náhradu škody podľa voči konateľovi spoločnosti dlžníka. Žalovaný ako veriteľ spoločnosti CL Trend s.r.o. si nedokáže vymôcť pohľadávku z jej majetku, lebo táto spoločnosť je nemajetná, od roku 2010 je v konkurznom konaní. Tento stav úpadku zavinil žalobca ako konateľ spoločnosti. V tomto prípade rozhodcovská zmluva vzniká podľa ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, ktorá následne zaväzuje aj štatutára spoločnosti dlžníka v plnom rozsahu.

4. V odôvodnení ďalej súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konajúci súd pri aplikácií zákona o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej zmluve (formálne a obsahové náležitosti) vychádzal zo znenia účinného v čase uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, t.j. znenie účinné od 1.7.2002 do 31.12.2014. Sporové strany neuviedli presný dátum uzavretia kúpnej zmluvy, avšak z dodacieho listu a faktúr vyplývajú dátumy z februára 2008. Čo sa týka námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu súd vychádzal zo zákona o rozhodcovskom konaní účinného od 1.1.2017, keď platí, že v konaní sa postupuje, podľa procesného predpisu účinného v čase rozhodovania. Žalobca v návrhu požadoval rozhodnúť o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo ako aj ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo. Žalobca na pojednávaní upravil petit a domáhal sa len nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo rozhodnúť vo veci . Žalovaný namietal neexistenciu žalobcom označeného súdu a uviedol, že túto zmenu už nemožno opraviť ani meniť. Súd však poukázal na to, že sám žalovaný žalobu v rozhodcovskom konaní podával na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo. Námietku žalovaného na možnú preklúziu opravy považoval za nedôvodnú, keď z podaní a prednesov žalobcu je zrejmé, čoho sa domáhal.

5. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné čiastočné nezaplatenie faktúr a dodanie tovaru, ani postúpenie pohľadávky spoločnosti KOVOBEL, a.s. na žalovaného. Sporné bolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou KOVOBEL, a.s. ako právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou CL TRADE s.r.o.. Žalovaný odvodzoval právomoc súdu zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti KOVOBEL, a.s. (ďalej len „VOP“), pričom tieto VOP nie sú nikým podpísané a to ani štatutárnym orgánom spoločnosti KOVOBEL, a.s. Súd vychádzal z ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom táto úprava rozhodcovskej zmluvy je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Táto formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný nepreukázal, že tieto VOP boli dohodnuté v čase uzavretia záväzku, nedoložil spoločnosťou CL TRADE s.r.o. podpísané VOP, pričom samotná zmluva, ktorej súčasťou mali byť tieto VOP bola dohodnutá ústnou formou, čo nebolo sporné. Je neobvyklé, aby k hlavnej zmluve, ktorá bola uzavretá ústne, boli písomné všeobecné obchodné podmienky. Z vyplýva, že časť zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám zmluvy známe, alebo boli priložené k návrhu zmluvy. Avšak žalovaný nepreukázal, že na ústnu kúpnu zmluvu sa vzťahovali písomné všeobecné obchodné podmienky, že by boli kupujúcemu známe a platné v čase uzavretia zmluvy, keď žalobca uvádzal, že tieto VOP boli vykonštruované a antidatované. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tieto VOP sú záväzné od roku 2008 (čl. XVI) avšak v ich úvodných ustanoveniach (čl. I) je uvedené sídlo spoločnosti KOVOBEL, a.s. na adrese Železničná 1418/164, 905

01 Senica, pričom na tejto adrese sídlila uvedená spoločnosť až od 25.5.2012. Súd prvej inštancie poukázal podľa na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

6. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že VOP sú podpísané spoločnosťou CL TRADE, s.r.o. a žalobcom ako konateľom, ďalej nepredložil žiadnu komunikáciu, vzájomne vymenené listy, ak by rozhodcovská zmluva bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré by umožnili zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou KOVOBEL, a.s. a CL TRADE s.r.o. Tieto VOP nie sú podpísané ani samotnou spoločnosťou KOVOBEL, a.s.. Súd sa nezaoberal námietkou skúmania prejavu vôle podľa , keď by to bolo nadbytočné, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy podľa zák. Predmetom sporu nie je posúdenie nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, preto súd tento nárok neriešil. Keďže nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy, súd žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. a priznal žalobcovi, keďže bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. , , , , , , , , o rozhodcovskom konaní /ďalej len

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. , , a . V odvolaní uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie o merite sporu rozhodol bez toho, aby sa presvedčil, či žalobca podal podľa aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. . Žalobca takúto žalobu totiž vôbec nepodal. Preto bolo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. reálne zmätočné. Žalovaný ma za to, že uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa . Žalovaný zdôraznil, že pre žalobcu napadnutý rozsudok nemá žiadnu procesnú hodnotu, bez toho, aby zároveň prebiehala aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Takáto žaloba na kauzálne príslušnom súde neprebieha, pretože žalobca takúto žalobu nikdy nepodal. Táto procesná vada sa už nedá odstrániť a vedie k procesnému neúspechu žalobcu v napádaní rozhodcovského konania sp. zn. . Napriek tomu, ale súd prvej inštancie odignoroval túto procesnú situáciu žalobcu a o veci bolo nehospodárne konané a rozhodované. Žalovaný ma za to, že uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa , , ,

9. V odvolaní žalovaný poukázal na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu ( a , ). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke L..W..sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Doručovacia adresa na podanie žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“ Podľa zák. o rozhodcovskom konaní, Komentár. Praha: C. H. Beck 2016 , Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol., „ je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je dodržaná aj v prípade e-mailu, krátkych textových správ (SMS) alebo dokonca hlasovej pošty (voice-mail) a instantných správ (instant messages). Je možné uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu aj inkorporáciou na odkaz resp. na akýkoľvek

samostatný dokument, v ktorom je takáto rozhodcovská zmluva obsiahnutá.“ Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého je žalovaným podané odvolanie nedôvodné, založené na nepravdivých, skreslených, neúplných a účelových tvrdeniach. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a v dostatočnej miere zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, pretože žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca je toho názoru, že pre tento dôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné nie je, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje oprávnenej osobe podať rôzne žaloby, pričom zákon o rozhodcovskom konaní neviaže podanie žaloby oprávnenou osobou vo veci námietky pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca k rôznym účelovým a špekulatívnym tvrdeniam žalovaného uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu namietal, táto námietka bola formulovaná riadne, rozhodcovskú zmluvu nikdy neuzatváral a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

11. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny nielen vecne, ale aj procesne, lebo o námietke právomoci podľa súd nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. Preto ak zákonodarca do zákonnej dikcie ust. zákona o rozhodcovskom konaní explicitne uviedol, že proti rozhodnutiu všeobecného súdu o zamietnutí námietky o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je nad všetku pochybnosť zrejmé, že o návrhu na rozhodnutie o tejto námietke všeobecný súd rozhoduje formou uznesenia. Uvedená forma súdneho rozhodnutia je zrejmá aj z toho, že zákon o rozhodcovskom konaní rozlišuje medzi pojmami „žaloba“ a „návrh“, keď pri zrušení rozhodcovského rozsudku zákon o rozhodcovskom konaní zvádza v dikcii možnosť podania „žaloby“, kým v ust. tohto zákona uvádza pojem „návrh“ na rozhodnutie o námietke nedostatku „právomoci.“ V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových aj právnych tvrdeniach.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že ak by aj zo strany súdu došlo k procesnému pochybeniu /nerozhodoval uznesením/, tak toto pochybenie žiadnym spôsobom nezasiahlo do procesných alebo hmotných práv žalovaného.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

14. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa , o rozhodcovskom konaní /platného a účinného od. 1.7.2002 do 31.12.2014/ môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. Podľa , o rozhodcovskom konaní /platného a účinného od. 1.7.2002 do 31.12.2014/ musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2017, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

19. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

20. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo boli k návrhu priložené.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

22. Odvolací súd vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej doložky vychádzal zo znenia ZoRK účinného v čase uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, t.j. znenie účinné od 1.7.2002 do 31.12.2014, čo vyplýva z faktúr splatných vo februári 2008. Žalovaný odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu zo Všeobecných obchodných podmienok KOVOBEL, a.s. /ďalej len VOP/ článok XV, kde mala byť dohodnutá rozhodcovská doložka. Žalobca ako konateľ spoločnosti CL TREND s.r.o. namietal, že nikdy ani on ani spoločnosť CL TREND s.r.o. žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu nepodpisovali, neuzatvárali a táto v danom prípade nemohla vzniknúť ani konkludentne. Žalovaný nepredložil žiadnu platnú, písomne a riadne uzavretú rozhodcovskú zmluvu alebo doložku, ktorá by spĺňala podmienky platného právneho úkonu podľa Obč. zák..

23. Je potrebné zdôrazniť, že úprava rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Odvolací súd zdôrazňuje, že formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný v konaní nepreukázal uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou CL TREND s.r.o. a spoločnosťou KOVOBEL, a.s. ako právneho predchodcu žalovaného, resp. že rozhodcovská zmluva bola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymienených listoch, že bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Žalovaný nepreukázal podpísanie VOP zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Z obsahu spisu nebolo hodnoverne preukázané že Všeobecné obchodné podmienky mali byť medzi stranami akýmkoľvek spôsobom komunikované, nie to ešte podpísané. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , kde Najvyšší súd judikoval neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, ktoré neboli stranami podpísané. Platná inkorporácia VOP je podmienená tým, že VOP sú k návrhu zmluvy priložené, alebo stranám známe. Táto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. V nadväznosti na vyššie uvedené je možné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že VOP spoločnosti KOVOBEL,

a.s. boli k návrhu zmluvy priložené alebo stranám známe a že vôľa strán smerovala k ich inkorporácii a teda že sa mali stať súčasťou zmluvy. Keďže v konaní nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie správne rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesenej žalobcom v konaní.

24. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca nepodal aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. , je pre konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu právne irelevantná, odvolací súd rozhoduje v rámci odvolacieho konania o odvolaní proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, a nie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že zákon o rozhodcovskom konaní nepodmieňuje podanie žaloby vo veci námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní jednoznačne nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ktorá by zakladala právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha konať vo veci. S poukazom na uvedené odvolací súd dodáva, že žalovaný k predmetným skutočnostiam vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže súd prvej inštancie sa správne právne vysporiadal s podstatnými námietkami strán konania a odvolacie dôvody uvádzané žalovaným boli už posúdené v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o právomoci rozhodcovského súdu resp. rozhodcu konať vo veci je rozhodnutím procesným a malo o ňom byť rozhodnuté formou uznesenia (, ). Ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku vo forme rozsudku ide o procesné pochybenie ktoré však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a preto súd na túto vznesenú námietku neprihliadal. Vážnym procesným pochybením by mohlo byť ak by súd vo veci samej rozhodol uznesením namiesto rozsudku (, ). Ak súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom tak odvolací súd musel o odvolaní (v prípade potvrdenia jeho správnosti rozsudku) rozhodnúť tiež rozsudkom v súlade s .

27. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 11.3.2019 /č.l. 119/, pričom v písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, keď namiesto dátumu vyhlásenia rozsudku 11.3.2019, súd prvej inštancie uviedol dátum 19.2.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto zrejmú chybu v písaní v súlade s opravil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).