Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/715/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: O. J., L.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., o vymoženie 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 02.03.2021, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. dňa 25.11.2019 (ďalej len „exekučný titul”).

2. Poverením zo dňa 22.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 157EX 250/21.

3. Dňa 23.04.2021 bolo súdu doručené podanie od povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona d) Exekučného poriadku“, ktoré súd následne postúpil súdnemu exekútorovi na postup v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Následne dňa 14.05.2021 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora spolu s jeho vyjadrením a vyjadrením oprávneného.

4. Povinný sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia poukazujúc pritom na neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskej doložky, a tým aj nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nevykonateľnosti exekučného titulu a nezákonného postupu oprávneného. Vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve povinný uviedol, že takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže tieto podmienky neboli uvedené určito, jasne a zrozumiteľne alebo neboli individuálne dojednané. Podľa povinného neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Zároveň v prípade spotrebiteľských zmlúv medzi bankou a spotrebiteľom platí záver, že banka v postavení dodávateľa sa nemôže odchýliť od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa, a to skrze materiálneho korektívu ochrany

práv spotrebiteľa vyjadreného v ustanovení v spojení s ust. , nakoľko je podľa povinného zjavné, že takýmto odklonom by bol porušený zákon a spotrebiteľ by si objektívne zhoršil svoje zmluvné postavenie. Išlo by tak o právny úkon v rozpore so zákonom, čím by také dojednanie bolo podľa absolútne neplatné, a tým aj postúpenie pohľadávky na základe takého dojednania. Nezákonnosť postúpenia pohľadávky videl povinný aj v tom, že oprávnený ako nebankový subjekt nemá licenciu na zosplatnenie úveru, a tým nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie predmetného nároku. Povinný ďalej poukázal aj na rozhodcovskú zmluvu, ktorá ak bola uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, a tak spor môže rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom. Podľa neho rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, čo má za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a tým aj nevykonateľnosť exekučného titulu. Okolnosťou brániacou vo vymáhateľnosti nároku a dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná je nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu spočívajúci najmä v nedoručení exekučného titulu. Povinný má za to, že neprípustnosť exekúcie spočíva aj v skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, a síce že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, čím porušil zákonnú povinnosť, podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, a preto oprávnený znáša trovy exekúcie súdneho exekútora a trovy, ktoré sú predmetom exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou prikázané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje exekučný titul, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2020 a vykonateľnosť dňa 15.05.2020, a keďže zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou oprávnený uviedol, že povinný svojím podpisom vyjadril súhlas s jej uzatvorením, a tým aj s možnosťou vedenia prípadných sporov s dodávateľom pred rozhodcovským súdom. Samotná rozhodcovská zmluva je samostatným dokumentom, neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a jej obsah nie je rozsiahly. Oprávnený má tak za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v Exekučnom poriadku, a preto nesúhlasí so zastavením exekúcie.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný prevzal zásielku, ktorej obsahom bolo upovedomenie o začatí exekúcie, dňa 20.04.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2021 bol podaný na poštovú prepravu podľa pečiatky na obálke dňa 22.04.2021 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 26.04.2021.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a zistil, že nie je dôvodný.

12. V uvedenej veci súd konštatuje, že povinný pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a poučením uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie, doručeným povinnému do vlastných rúk skrz splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok dňa 20.04.2021, a teda návrh na zastavenie exekúcie nepodal u povereného súdneho exekútora v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, ale bol doručený dňa 23.04.2021 na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý následne postúpil podanie súdnemu exekútorovi, ktoré mu bolo doručené dňa 30.04.2021. Hoci povinný nepostupoval pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom, vzhľadom na včasnosť jeho podania má v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

15. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a skutočností v ňom namietaných požiadal súd dňa 28.07.2021 o súčinnosť rozhodcovský súd, a to o predloženie spisu sp. zn. , ktorý bol súdu predložený dňa 31.08.2021.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len “”) (v znení účinnom do 30.09.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

17. Podľa (v znení účinnom do 30.09.2007) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa (v znení účinnom do 30.09.2007) spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je podľa povinného neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, a tým aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. K danej námietke súd uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto konaní je spotrebiteľskou zmluvou Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty TRIANGEL č. 20087713 uzatvorená dňa 06.08.2007 (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130) (ďalej len „právny predchodca“) a povinným. Na základe danej zmluvy bola povinnému

poskytnutá pôžička vo výške 24 000 Sk (konverzný kurz 1 eur = 30,126 Sk, t. j. 796,65 eur), ktorú sa povinný zaviazal uhrádzať v pevnej mesačnej splátke vo výške 800 Sk, t. j. 26,55 eur. S poukazom na uvedené sa tak súd nestotožňuje s názorom povinného ohľadom nedostatku zmluvy spočívajúcom v jeho neurčitosti, nezrozumiteľnosti, nejasnosti a v individuálnom nedojednaní. Zároveň má súd za to, že ide o skutočnosť, ktorú mal povinný možnosť namietať v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čo však neurobil.

20. Pokiaľ ide o postúpenie predmetnej pohľadávky, to bolo predmetom skúmania orgánu, ktorý vydal exekučný titul, keďže daná skutočnosť nastala v čase pred vydaním exekučného titulu. Dňa 07.12.2012 uzatvoril právny predchodca s oprávneným Zmluvu o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej špecifikácia tvorila prílohu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd má tak za to, že ak povinný videl nezákonnosť v postúpení danej pohľadávky na oprávneného, mal aj túto skutočnosť namietať v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul.

21. K daným námietkam povinného súd bližšie uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ale má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné) konanie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

22. Povinný namietol aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá podľa neho nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne poukazujúc pri tom na čas uzavretia, t. j. ak bola uzavretá pred 01.01.2015 spravuje sa predpismi účinnými v čase jej uzavretia, a tak spor môže rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom.

23. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá pomocou rôznych iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

24. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že dňa 09.01.2019 uzavrel oprávnený s povinným Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci. V článku II rozhodcovskej zmluvy je upravený postup riešenia sporov, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi oprávneným a povinným na základe návrhu na začatie mediačného konania č. 2548315 (ďalej len „dohoda o mediácií“) a sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy (t. j. zmluvy o kreditnej karte č. 20087713 medzi právnym predchodcom v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130 a povinným dňa 06.08.2007). S poukazom na uvedené tak možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá, a to dňa 09.01.2019. Zároveň rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, špecifikácia predmetu rozhodcovskej zmluvy zodpovedá spotrebiteľskej zmluve a dohode o mediácií uzatvorené v iný deň medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom) a povinným, obsahuje náležitosti predpokladané o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len“ ZoSRK“) , je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným.

25. Vo vzťahu k námietke právomoci rozhodcovského súdu súd uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. Rozhodcovskou zmluvou, ktorá

bola podkladom pre vedenie rozhodcovského konania pred predmetným rozhodcovským súdom, bolo v článku II dohodnuté medzi oprávneným a povinným, že všetky spory z dohody o mediácii, ktorou zmluvné strany spoločne uviedli, že povinnému vznikol záväzok uhradiť sumu vo výške 1 560,09 eur a všetky spory zo zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie dohody o mediácii a zmluvy, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z dohody o mediácii, príp. zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa bodu 2 článku II rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že daná zmluva má povahu alternatívnej rozhodcovskej zmluvy, a teda umožňuje stranám podať aj návrh na začatie konania na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky. Keďže povinný podpísal rozhodcovskú zmluvu, čím prejavil vôľu byť ňou viazaný, súhlasil s takým postupom riešenia prípadného sporu medzi zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené má súd za to, rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola daná možnosť riešenia sporov v rámci súdneho konania vedenom príslušným všeobecným súdom a právomoc rozhodcovského súdu tak bola daná v súlade so zákonom a v intenciách dohodnutých medzi účastníkmi konania. Nakoľko rozhodcovské konanie boli iniciované oprávneným, t. j. v rozhodcovskom konaní žalobcom, ten mal možnosť výberu riešenia sporu pred ním vybraným súdom.

26. Povinný ďalej poukázal aj na exekučný titul, ktorý mu nebol doručený, čím je formálne a materiálne nevykonateľný.

27. K danej námietke súd v prvom rade uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia.

28. Súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade ZoSRK. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, a či je vykonateľné. Nakoľko súd v tomto prípade pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú.

29. Súd ďalej preskúmal aj doručenie exekučného titulu povinnému. Na základe poskytnutej súčinnosti a predloženého rozhodcovského spisu sp, zn. mal súd za preukázané, že v zmysle doručenky si povinný prevzal dňa 16.10.2019 výzvu na podanie žalobnej odpovede s prílohami. Následne dňa 23.12.2019 si v zmysle doručenky prevzal exekučný titul skrz splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že doručenka ma povahu verejnej listiny ( v znení neskorších predpisov). Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa potom len jej prípadná nesprávnosť. S poukazom na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že

exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom, keďže povinný mal možnosť oboznámiť sa s predmetom rozhodcovského konania a bol riadne poučený o následkoch a možnosti uplatnenia svojich práv, čo povinný nevyužil, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

30. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného o uvedení súdu do omylu zo strany oprávneného, tu súd uvádza, že exekučné konanie sa spravuje dispozičnou zásadou, a teda začína sa výlučne na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého náležitosti bližšie upravuje . V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zameriava na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

31. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Nakoľko povinný nesplnil povinnosť uloženú vykonateľným exekučným titulom riadne a včas, oprávnený preto pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie povinným nesplnenej pohľadávky, priznanej vykonateľným exekučným titulom. Pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený splnil zákonom požadované náležitosti, návrh na vykonanie exekúcie tak neobsahoval žiadne vady, v dôsledku čoho súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

33. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, návrhom na zastavenie exekúcie a ostatného spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

34. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.