Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoCsp-87-2021.pdf
PDF · 73.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/87/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: B. F., S., U. XX, adresa na doručovanie: S., Q. XX, nar. XX.XX.XXXX, o 323,76 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 44Csp/83/2019 - 103 z 2. júla 2020
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e .
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca proti rozsudku podáva odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. V štádiu odvolacieho konania odvolací súd z údajov dostupných z verejného registra zistil, že 25.6.2021 v Obchodnom vestníku č. 122/2021 pod K030513 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 9OdK/20/2021 z 21.6.2021, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej a že táto zároveň bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
3. Vzhľadom na tieto skutočnosti Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací skôr, ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania musel sa zaoberať právne významnou skutočnosťou, akou je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného dlžníka.
4. Podľa §167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b). V zmysle §166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť pritom uspokojená o. i. a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). V zmysle §166c ods. 1 ZKR oddlžením sú však nedotknuté pohľadávky: a) veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz, b) z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva, d) zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na
zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona a h) nepeňažná pohľadávka.
5. Procesný inštitút oddlženia (zbavenie dlžníka jeho dlhov) je procesným nástrojom určeným výlučne pre dlžníka, ktorým za podmienok ustanovených v ZKR možno dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a nepodnikateľom. Na rozdiel od likvidačného konkurzu vyhláseného podľa PRVEJ HLAVY DRUHEJ ČASTI ZKR procesným účinkom konkurzu vyhláseného podľa ŠTVRTEJ ČASTI ZKR je, že súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§166a a nasl. ZKR) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§166b) okrem pohľadávok v konkurze nedotknuteľných sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť v zmysle citovaného ustanovenia §167e ZKR.
6. V danej veci žalobca ako postupník na žalovanej ako úverovom dlžníkovi na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX z 30.6.2003 sa domáha zaplatenia 323,76 € s príslušenstvom ako zvyšku pohľadávky pôvodne postupcu vo výške 496,58 € postúpenej na žalobcu zmluvou z 15.12.2006, t. j. pohľadávky voči žalovanej vzniknutej ešte pred vyhlásením konkurzu na jej majetok v rámci jej oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca v tomto sporovom konaní si uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze na majetok žalovanej, pričom zároveň nejde o pohľadávku oddlžením nedotknutú (§166c ZKR), ako je citované zhora, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania s poukazom na ustanovenie §167e ods. 1 ZKR.
7. Odvolací súd k zastaveniu konania v zmysle §167e ods. 1 ZKR pristúpil po predchádzajúcom zrušení odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie per analogiam (článok 4 ods. 1 CSP) s podporným použitím ustanovenia §391 ods. 1 v spojení s §389 ods. 1 písm. a) CSP (nie sú splnené procesné podmienky pre pokračovanie v konaní), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcej právnej normy výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa §167e ZKR, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom ustanovenia §167e ZKR pritom jednoznačne je zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, pretože táto môže byť uspokojená len v konkurze. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zastaveniu konania musí preto predchádzať zrušenie rozsudku o predmetnej pohľadávke. Vzhľadom na to, že civilné súdne konanie trvá až do jeho právoplatného skončenia, a to buď meritórnym rozhodnutím alebo rozhodnutím procesným, t. j. inak, než meritórne, konanie pred odvolacím súdom nie je samostatným konaním, ale je pokračovaním konania pred súdom prvej inštancie, s ktorým tvorí preto jeden celok. Na tom je koncipovaný aj samotný Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom podľa §391 ods. 1 CSP vždy viaže i predchádzajúce zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Civilný sporový poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje totiž, aby jedno a to isté súdne konanie bolo skončené rozsudkom vo veci samej, hoci dosiaľ neprávoplatne, a zároveň aj nemeritórne zastavením celého konania. Odvolací súd považoval preto za nevyhnutné pred zastavením konania, ktorú povinnosť mu ukladá ustanovenie §167e ZKR, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
8. Vzhľadom na účel ustanovenia §167e ZKR, ako tento je uvedený vyššie, neprávoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v sporovej veci o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, nemá praktický význam, ale keďže ZKR súdu ukladá povinnosť konanie zastaviť, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok per analogiam preto zrušil a konanie v zrušenom rozsahu zastavil.
9. Vzhľadom na to, že dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom odvolacom konaní, podľa názoru odvolacieho súdu žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol preto postupom podľa §396 ods. 1 v spojení s §256 ods. 1 za analogického použitia ustanovenia §255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovanou v uzneseniach NS SR (napr. sp. zn. 6Cdo/166/2016 z 26.10.2016, 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018), odvolací súd rozhodol pritom nielen
o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov majúc za to, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov konania, čo nie je tento prípad.
10. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).