Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/15/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanému: I. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. XXX/X, J., o zaplatenie 5 200,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 28. februára 2020, č. k. -150, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e dátum napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -150 tak, že tento má správne znieť 28. februára 2020.

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 28. februára 2020, č. k. -150 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5.200,05 eur s príslušenstvom z titulu porušenia povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25.11.2015 č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Mal za to, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keď nepredložila relevantné dôkazy preukazujúce jej nárok. Nestotožnil sa s námietkami žalovaného o tom, že úver má byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov, o nesprávnej výške RPMN, ani o existencii neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Mala za to, že v konaní jednoznačne preukázala výšku nároku voči žalovanému, pričom ohľadne uplatneného nároku uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vyhlásil dňa 28.02.2020. V jeho písomnom vyhotovení (doručenom stranám sporu) sa však ako dátum vyhlásenia uvádza 28.02.2019. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. S poukazom na skutočnosť, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku bol nesprávne uvedený dátum jeho vyhlásenia (teda došlo k chybe v písaní), opravu tejto chyby v písaní vykonal samotný odvolací súd z dôvodu procesnej ekonómie (keďže medzičasom v odvolacom konaní žalovaný zomrel s tým, že dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť).

5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 30.04.2021 č. k. , odvolací súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi (žalovanom) bolo zastavené s tým, že majetok nepatrnej hodnoty (predstavujúci vkladnú knižku W. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno poručiteľa v Tatra banke, a. s. so zostatkom 1,82 eur, vkladnú knižku IBAN D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno poručiteľa v Tatra banke, a. s. so zostatkom 2,97 eur a 1 ks kľúča od izby štvorizbového bytu č. XX na 5. poschodí na adrese N. 2, J., uložený v súdnej úschove Okresného súdu Bratislava ) bol vydaný B. R., bytom T. námestie XXA, J. - dcére poručiteľa, ktorá sa postarala o jeho pohreb. Z odôvodnenia dedičského rozhodnutia vyplynulo, že poručiteľ nezanechal závet, pričom ako dedička zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzala dcéra poručiteľa B. R., bytom T. námestie XXA, J., ktorá však dedičstvo po poručiteľovi platne odmietla. V ďalšom prichádzali do úvahy rodičia poručiteľa - C. R. (matka) a I. R. (otec), ktorý dedičstvo takisto odmietol. Matka poručiteľa najskôr dedičstvo neodmietla, následne na notárskom úrade vyhlásila, že aj ona dedičstvo odmieta. Súd odmietnutie dedičstva matkou poručiteľa neuznal, nakoľko už raz matka poručiteľa vyhlásila, že dedičstvo neodmieta ( ). Preto súd uzavrel, že po poručiteľovi (žalovanom) ako dedička zo zákona prichádzala do úvahy jeho matka v II. zákonnej dedičskej skupine C. R.. V konaní bolo ďalej zistené, že poručiteľ zanechal majetok iba nepatrnej hodnoty (viď vyššie označený majetok). S poukazom na ust. , potom súd vydal tento nepatrný majetok dcére poručiteľa - B. R. - , nakoľko táto sa postarala o pohreb poručiteľa. Súd zároveň zdôraznil, že dcéra poručiteľa - B. R. dedičstvo platne odmietla a na základe v spojení s nadobudla vlastníctvo k nepatrnému majetku rozhodnutím štátneho orgánu, nie titulom dedenia, a teda nemá postavenie dediča a neprechádzajú na ňu dlhy poručiteľa.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11. Podľa veta prvá spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

12. Podľa veta prvá smrťou táto spôsobilosť zanikne.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak niektorá zo strán konania stratí v priebehu konania procesnú subjektivitu, a teda spôsobilosť byť stranou v konaní, v dôsledku jej úmrtia, je povinnosťou súdu zvážiť podľa povahy veci, či táto skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu konania. Povahou veci sa spravidla rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania. Povaha veci bráni pokračovaniu v konaní najmä tam, kde práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, sú viazané podľa hmotného práva na stranu v konaní a neprechádzajú na jej právneho nástupcu, resp. kde je určitá skutková podstata podmienená existenciou určitej strany v konaní, a kde jej smrťou dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní išlo, pričom v týchto prípadoch nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že hmotnoprávna povaha veci pokračovaniu konania bráni, musí konanie zastaviť.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.200,05 eur s príslušenstvom z titulu porušenia povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25.11.2015 č. XXXXXXXXXXXXXXXX (išlo teda o majetkový spor). Žalovaný v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok, na základe čoho bolo dedičské konanie právoplatne zastavené (resp. zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný dcére poručiteľa (nie ako dedičke), ktorá sa postarala o jeho pohreb, táto však postavenie dediča nenadobudla, nakoľko

dedičstvo platne odmietla a teda neprešli na ňu ani dlhy poručiteľa). Súčasne je možné konštatovať, že v prebiehajúcom sporovom konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby. Keďže žalovaný zomrel (bez existencie majetku), stratil procesnú subjektivitu, resp. spôsobilosť byť stranou v predmetnom konaní a odvolací súd vzhľadom na predmet sporu (majetkový spor a vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z dedičského rozhodnutia), musel konanie zastaviť. Inak povedané, vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť, a teda s poukazom na skutočnosť, že ani matka poručiteľa (ako do úvahy prichádzajúca dedička v 2. skupine) nevstúpila do žiadnych práv a povinností poručiteľa, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok (dedičské konanie bolo zastavené), bolo potrebné uvedený skutkový stav vyhodnotiť tak, že konanie bolo nutné zastaviť.

15. Odvolací súd má za to, že nie je splnená jedna z procesných podmienok konania (existencia strany v konaní s procesnou subjektivitou), keďže žalovaný zomrel a do konania na jeho miesto nevstúpil žiadny právny nástupca (dedič), pričom uvedený nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa zrušil a konanie podľa zastavil.

16. O nároku na náhradu trov konania nebolo v danom prípade možné rozhodnúť, nakoľko absencia jednej z procesných strán neumožňuje rozhodnúť o nároku, ktorý nie je možné od danej osoby bez právnej subjektivity požadovať, resp. v prospech osoby bez právnej subjektivity takýto nárok priznať.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).