Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-18-2021.pdf
PDF · 153.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne H. S., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. júna 2021 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 23. júna 2021 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 30. marca 2021 Číslo: XXXX/XXXX-HE-DvN a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. XXXX/XXXX-HE-DvN zo dňa 30. marca 2021 vydal rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona odvolanie, ktoré podala pani H. S. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Humenné.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná citáciou ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona a poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné dňa 30. marca 2021 ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona vydala rozhodnutie pod č. XXXX/XXXX-HE-DvN, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 a podľa článku 161 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemá pani H. S. nárok na dávku v nezamestnanosti.
3. Voči uvedenému rozhodnutiu podala pani H. S. odvolanie, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvedené v podanej žalobe.
4. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia § 104 ods. 1, ods. 6 zákona, čl. 61 ods. 1, ods. 2 základného nariadenia, čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, čl.
1 písm. j), čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia. Podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné z 26.11.2020 navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 30.10.2020 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 16.12.2020.
5. Odvolací orgán ďalej poukázal na to, že žiadateľka o dávku v období 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 30. októbra 2016 do 29.októbra 2020 nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. S poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona, ako aj v zmysle spisového materiálu žalovaná poukázala na to, že navrhovateľka pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu EÚ - Spojené kráľovstvo bola poistená v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov a vzťahovali sa na ňu ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré Spojené kráľovstvo v danom čase stále uplatňovalo. V tejto súvislosti odvolací orgán uvádza, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu EÚ je potrebné v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu EÚ, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Vo Formulári U002 z 2. marca 2021 príslušná britská inštitúcia ohľadom navrhovateľky osvedčila nasledovné údaje.
- v bode 4.1 obdobie poistného zamestnania: od 10. júna 2014 do 07. novembra 2019 a od 8. novembra 2019 do 29. októbra 2020
- v bode 7.1 - dôvod skončenia zamestnania: výpoveď zamestnanca.
6. Zároveň poukázala žalovaná, že nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľka preukázala v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Zároveň žalovaná citovala uvedené ustanovenie s poukazom na to, že výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec ako samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Navrhovateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. S poukazom na čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby v nezamestnanosti len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
7. V konaní o nároku na dávku sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľky na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľkou v žiadosti o dávku v nezamestnanosti a podrobnom vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, o ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné predložené dňa 16.12.2020. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov situáciu navrhovateľky, vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jej rodinného stavu a rodinných väzieb, jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska, osoby na daňové účely. Zároveň poukázala žalovaná na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu v zahraničí, stabilná pracovná situácia na území Spojeného kráľovstva, vrátane orientácie na britský pracovný trh, rodinná situácia navrhovateľky, prítomnosť najbližších osôb v Spojenom kráľovstve a platenie daní a odvodov na území Spojeného kráľovstva vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti a to vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku,
platenie rôznych poplatkov, pravidelné návraty na Slovensko, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, ktoré navrhovateľka uviedla ako väzby k Slovensku.
8. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľka v tomto čase dlhodobo zdržiavala spolu s najbližšími osobami bývala a trávila pracovný čas aj mimo pracovný čas, platila zákonné odvody a dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú centrum záujmu navrhovateľky počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstvá. Zároveň žalovaná poukázala, že v tejto súvislosti možno uviesť, že uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľka podľa žalovanej mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti zdôraznila žalovaná, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Zároveň žalovaná poukázala na to, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca, ako bolo uvedené v bode 7.1 Formulára U002 z 2. marca 2021, kde príslušná britská inštitúcia osvedčila, že posledný pracovný pomer navrhovateľky v Spojenom kráľovstve bol ukončený z jej podnetu.
9. V odvolaní navrhovateľka opakovane uviedla, že podľa základného nariadenia spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti žalovaná uviedla s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona, že sa na vznik nároku na dávku vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní obdobia posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko v posudzovanom období bola navrhovateľka poistená v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, bolo v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia a posúdiť, či je možné doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v zahraničí zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Ďalej argumentovala žalovaná poukazom na čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia, z ktorého vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu EÚ a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Na základe všetkých zistených skutočností považoval odvolací orgán za preukázané, že počas výkonu zamestnania v zahraničí si navrhovateľka nezachovala bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že doby poistenia v nezamestnanosti, ktoré navrhovateľka dosiahla na území Spojeného kráľovstva, nebolo možné zohľadniť na účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko navrhovateľka v posudzovanom období nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle §104 ods. 1 zákona, nesplnila tak základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
10. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní opisuje dôvody návratu jej manžel na území Spojeného kráľovstva dňa 30.01.2021, v tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že bydlisko navrhovateľky nebolo posúdené na základe toho, že sa jej manžel v januári 2021 vrátil na územie Spojeného kráľovstva. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia viac ako 12 rokov a situácia navrhovateľky podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia stabilná pracovná situácia
v Spojenom kráľovstve, ako aj dlhodobá orientácia na zahraničný pracovný trh, prítomnosť manžela a syna v zahraničí, plnenie daňových povinností v zahraničí, jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v zahraničí nezachovala. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní tvrdí, že v prvostupňovom konaní z dôvodu komplikovanosti dotazníka neuviedla, že na území Spojeného kráľovstva sa dobrovoľne angažovala na školských a mimoškolských aktivitách jej syna, táto skutočnosť neovplyvňuje posúdenie miesta bydliska navrhovateľky.
11. Pokiaľ navrhovateľka zdôrazňuje, že väzby na Slovensku preukazujú skutočnosti, že mala zámer kúpiť si nehnuteľnosť na Slovensku, ako aj pravidelné návraty na Slovensko, ďalej zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, pojem trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a preto je potrebné chápať bydlisko v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. V nadväznosti na uvedené žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžsk/38/2017 z 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že na základe bydliska centra záujmu na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Podľa žalovanej je zrejmé, že počas výkonu zárobkových činností na území Spojeného kráľovstva sa navrhovateľka zvyčajne zdržiavala na tomto území, čo znamená, že za miesto jej bydliska je nutné považovať Spojené kráľovstvo. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní opisuje životnú situáciu, zdravotný stav syna a návrat na Slovensko po získaní miesta pre syna v Súkromnej škole pre deti s autizmom v G., v tejto súvislosti žalovaná argumentovala, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie sú dôvody a okolnosti odchodu zo zahraničia rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Na uvedené je teda možné nahliadať len ako na doplňujúce skutočnosti. Zároveň žalovaná uviedla, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti, sú striktne stanovené zákonom. Na základe uvedeného rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
12. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania trov konania.
13. V žalobe žalobkyňa poukazuje na to, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na dávku v nezamestnanosti. Ďalej argumentuje žalobkyňa tým, že podľa vyjadrenia žalovanej nie je možné priznať nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyne z dôvodu, že nesplnila požiadavky a podmienky žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, pričom poukazuje na rozhodnutie žalovanej na strane 3 odsek 1. Podľa žalobkyne žalovaná si protirečí, pretože vzápätí v odseku 3 na tej istej strane osvedčuje evidenciu Formulára U002 z 02.03.2021, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa mala zamestnanecký pomer medzi 10.06.2014 a 07.11.2019 a 08.11.2019 až 29.10.2020, z čoho je odvedené britské zákonné poistenie zahrňujúce zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
14. Ďalej žalobkyňa argumentuje tým, že žalovaná uviedla, že nemožno žalobkyni priznať nárok na dávku v nezamestnanosti vzhľadom na spochybniteľné centrum záujmov a bydlisko. Žalobkyňa podotýka, že pravidelné návštevy rodinných príslušníkov, ako kúpa nehnuteľností bytu na G. financované cez VÚB a zmluvou o financovaní nepovažovala žalovaná za adekvátne. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa podľa jej názoru si plnila svoje záväzky, t. j. platenie správnych poplatkov, daní a iné, vedenie účtu, všetky práce a údržby súvisiace s danou nehnuteľnosťou. Žalovaná, pokiaľ spochybňuje trvale bydlisko a teda štatút občianskeho preukazu, žalobkyňa argumentuje tým, že nikdy nemala trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky a pokiaľ napáda žalovaná rodinné zázemie, spochybňuje jej patriotizmus a príslušnosť k Slovenskej republike. Žalobkyňa podotýka, že aj keď fungovala mimo územia Slovenskej republiky s rodinou, s manželom a maloletým synom, ktorý má špeciálne potreby,
práve tento inštitút Sociálnej poisťovne nemá právo spochybňovať angažovanosť žalobkyne ohľadom synom, dehonestovať ho spôsobom, že to je argument spochybňujúci centrum záujmov. Ďalej uviedla, že nemožno nespomenúť, že nikto zo zamestnancov Sociálnej poisťovne, či už osobne, telefonicky alebo písomne nekontaktoval žalobkyňu so snahou vypočutia či doplnenia žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Navyše pri osobnom kontakte v Sociálnej poisťovni, pobočka Snina bola žalobkyňa slovne upozornená, že na Slovensku je nikto. Po tomto incidente zamestnanec na výzvu žalobkyne odmietol odhaliť svoju identitu a opustil miestnosť. Žalobkyňa pevne verí, že takéto postupy žalovanej nie sú plošné a že žalovaná sa riadi zákonom. Pokiaľ v svojom rozhodnutí žalovaná uzatvára rozhodnutie, že podľa jej názoru je zrejmé, že počas výkonu práce v inom štáte Európskej únie mala centrum záujmov práve na území Spojeného kráľovstva, žalobkyňa argumentuje tým, že ide o názor odvolacieho orgánu, nie o zákon. Zároveň poukazuje žalobkyňa v závere žaloby na to, že požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ je neštandardný postup, nakoľko po 31.12.2020 Veľká Británia už nie je de facto členským štátom EÚ. Práve po konzultácii s pracovníkmi HMRC žalobkyňa zvolila žiadosť o dávku v nezamestnanosti cez žalovanú stranu, cez Slovenskú republiku. Z vyššie uvedeného podľa žalobkyne plynie, že správne orgány rozhodli o žiadosti žalobkyne v rozpore so zákonom.
III.
Vyjadrenie žalovanej
15. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom z 29.09.2021 vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Zároveň žalovaná vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu súhlasila s prejednaním veci bez prejednania pojednávania.
16. K vyjadreniu žalovanej reagovala písomným podaním z 18.10.2021 žalobkyňa, ktorá zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a argumentovala ďalej tým, že ako občan Slovenskej republiky s platným občianskym preukazom sa obrátila o pomoc na Sociálnu poisťovňu. Výsledkom bolo spochybňovanie jej občianstva, obvinenie z toho, že si požiadala o niečo, na čo nemá právo. Podľa jej názoru nie je to v súlade ani s ústavným právom, ani so zákonom. Naďalej trvá na podanej žalobe, v ktorej uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby o správnej žalobe bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.
IV.
Závery správneho súdu
17. Správny súd v zmysle ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), účinného od 01.07.2016, postupoval v predmetnom konaní tak, že preskúmal rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli napadnuté včas podanou žalobou žalobkyne a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že boli vydané na základe nesprávneho právneho záveru a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
18. Z administratívneho spisu predloženého žalobou ako odvolacím orgánom mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné dňa 30.03.2021 pod č. XXXX/XXXX-HE-DvN, ako správny orgán rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom poukázala na to, že podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako aj podľa článkov základného a vykonávacieho nariadenia Rady Európskeho parlamentu, teda nariadenia EP a Rady č. 883 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
19. Správny orgán argumentoval dôkazmi, ktoré boli predmetom posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti a to že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nesplnila a nepreukázala v tomto období dobu poistenia v nezamestnanosti na
Slovensku. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesta, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom období. Dĺžka pobytu v Spojenom kráľovstve viac ako 12 rokov zamestnania na území tohto členského štátu a samotné dôvody, na ktoré žalobkyňa poukázala vo svojej žiadosti, návštevy na území Slovenska, ako aj väzby na Slovensku nenasvedčovali v danom období na bližší vzťah na Slovensku, ale bol preukázaný práve vzťah k štátu Európskej únie a to Spojenému kráľovstvu. Existencia stabilného trvalého zamestnania, ako aj celková prítomnosť rodinných príslušníkov na území tohto iného členského štátu EÚ boli primárnym kritériom pri určení bydliska a centra záujmov. Z uvedených skutočností vyplynulo, že na účely preukázania údajov sa štát bydliska žalobkyne aplikáciou čl. 61, 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát činnosti žalobkyne, t. j. Spojené kráľovstvo. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku v nezamestnanosti pracovala, poberala sociálne dávky v príslušnom štáte Európskej únie, podľa slovenských právnych predpisov dobu poistenia, ako aj na základe čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia nedosiahla a preto sa nevzťahuje a nie je možné ani použiť uvedené pravidlo citovaného článku na žalobkyňu.
20. Správny súd s poukazom na závery prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej a samotný obsah podanej správnej žaloby argumentoval tým, že z uvedených rozhodnutí, ako aj z dôvodov podanej správnej žaloby vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu žalovanej ako odvolacieho orgánu, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 30.03.2021 potvrdil. Pritom poukázal na príslušné ustanovenia tak zákona o sociálnom poistení, ako aj na články nariadenia základného a vykonávacieho. Správne orgány dospeli k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienku preukázania zachovania si centra záujmov na Slovensku.
21. Krajský súd ako správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý vydal na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 16.12.2020 na Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné svoj nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti, na základe čoho vydal rozhodnutie prvostupňový správny orgán a podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 61 základného nariadenia a čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia vydal rozhodnutie, v ktorých zamietol nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyni, teda nepriznal nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyni. Ako už uviedol správny súd, predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorá s konečnou platnosťou rozhodla o nepriznaní dávky v nezamestnanosti žalobkyni práve s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako aj na články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (základného nariadenia) a vykonávacieho nariadenia č. 987/2009.
22. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia nezamestnanosti.
24. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
25. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
26. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
27. Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
28. V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
29. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
30. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou poisťovňou, pobočka Humenné, ako aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, v prvom rade bolo potrebné posúdiť otázku bydliska žalobkyne. Vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 základného nariadenia. Podľa názoru správneho súdu vyriešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktorými žalobkyňa argumentovala v odvolaní a v písomných dôkazoch, ktoré predložila v rámci odvolacieho konania, nerozhodla na základe týchto skutočností, ale riadila sa iba vyhodnotením vyhlásenia žalobkyne zo 16.12.2020 a striktných nariadení príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako aj základného nariadenia, konkrétne článku 61 ods. 1. Správny súd pri tomto poukazuje na základnú žalobnú námietku žalobkyne, ktorá uviedla, že pri vyhodnocovaní všetkých dôkazných prostriedkov, ktoré žalobkyňa predložila, ako aj samotnej žiadosti o priznanie dávky nezamestnanosti, prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil obsah ustanovenia čl. 61 ods. 1, pričom sa vôbec nevenoval vyhodnoteniu obsahu čl. 61 ods. 2 s použitím čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia. Uvedené články síce citovala žalovaná vo svojom rozhodnutí, avšak obsahom týchto článkov jednotlivých nariadení sa pri svojom postupe pri rozhodovaní o žiadosti na dávku v nezamestnanosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 16.12.2020 neriadila. Tieto skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazovala v žiadosti, ako aj v odvolaní, podľa názoru súdu správne orgány nevyhodnotili dostatočne vážne a dôsledne s poukazom práve na čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, ako aj s poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia. V tomto ohľade správny súd opätovne zdôraznil, že preverenie samotnej frekvencie návštev a pobytu žalobkyne
na Slovensku boli zo strany správneho orgánu vyhodnotené iba na základe písomného formulára U1. Správne orgány nevyhodnotili účelnosť týchto návštev a ich hospodárnosť, teda ekonomické odôvodnenie.
31. Podľa názoru správneho súdu na účely uplatňovania článku 11 Nariadenia ES č. 987/2009 vychádzala správna komisia pri svojom rozhodnutí okrem iného z toho, že odsek 1 článku 65 Nariadenia ES č. 883/2004 stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania a platby dávok v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát.
32. Podľa ods. 3, podľa definície uvedenej v čl. 1 písm. j) uvedeného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a pojem „pobyt“ je v písm. k) uvedeného článku vymedzený ako prechodné bydlisko. Podľa ods. 3 čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 sú stanovené kritéria na určenie bydliska v prípade, že medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov panuje rozdiel v názoroch na túto otázku. Podľa čl. 64 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa zodpovednosť za platbu dávok prenáša z príslušného štátu na štát bydliska v prípade, že príslušná osoba sa dá k dispozícii službám zamestnanosti štátu bydliska. Podľa ods. 9 hoci takéto riešenie je v súčasnosti prijateľné v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. S dôvodmi Správnej komisie uvedené v rozhodnutí U2 z 12. júna 2009 by sa mala dôkladne zaoberať aj žalovaná v ďalšom konaní.
33. Aj podľa súdu pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité pritom na posúdenie bydliska podľa žalovanej, ako uviedla v rozhodnutí nie sú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR práve s poukazom na to, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, ako aj to, že žalobkyňa bola na území Spojeného kráľovstva dlhodobo a to 12 rokov. Uvedený záver podľa správneho súdu nie je správny, práve s dôrazom na úmysel žalobkyne žiť v Spojenom kráľovstve, čo nebolo v tomto konaní preukázané.
34. Žalovaná nevyhodnotila v žiadnom prípade argumenty, ktorými dôvodila žalobkyňa v odvolaní, avšak ani tie, ktoré uviedla pri jej výsluchu do zápisnice. Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, a už v žiadnom prípade s čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, na ktorých obsah súd poukázal vyššie, pričom predmetné články citovala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, avšak podľa nich nepostupovala.
35. Za tohto stavu správny súd dospel opätovne k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne právne vyhodnotený zistený skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné práve pre nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia uplatneného nároku žalobkyne.
36. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bola sporná otázka tak členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ako aj sporná otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobkyne na územie Slovenskej republiky počas výkonu jej zárobkových činností na území Spojeného kráľovstva, ako aj to, či správne aplikovali správne orgány článok 61 ods. 2 základného nariadenia.
37. Ako vyplýva z ustanovenia článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- Doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia
- Doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania
- Doby zamestnania zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
38. Ako vyplýva ďalej z ustanovenia článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie vo vzájomnej dohode urči centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy ii. jej rodinného stavu a rodinný ch väzieb iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové účely
39. Ako vyplýva z článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
40. Na základe vyššie citovaných článkov základného a vykonávacieho nariadenia správny súd bezpochyby dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci nesprávne právne posúdili skutkový stav veci a na základe zisteného skutkového stavu veci vydali rozhodnutie predčasne, neodôvodnené, čím sa stalo nepreskúmateľným. V rozhodnutí správne orgány na základe svojich subjektívnych zistení vydali rozhodnutie s nesprávnym právnym záverom. K uvedenému názoru dospel správny súd preštudovaním administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správnych orgánov a podaného odvolania žalobkyne, ako aj žalobných dôvodov žalobkyne.
41. Podľa správneho súdu sa žalobkyňa správne domáha zrušenia predmetného rozhodnutia, pretože aj správny súd dospel bezpochyby k záveru, že správne orgány sa nevenovali aplikácii ustanovenia článku 11 ods. 1 v spojení s článkom 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a svoje rozhodnutie vydali na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. S poukazom na tú skutočnosť, že vôbec nevyhodnotili správne orgány bydlisko žalobkyne a zistenia jej väzieb na územie Slovenska bez toho, aby oslovili príslušnú inštitúciu členského štátu v ktorom žalobkyňa pracovala a žila od roku 2014 až do roku 2020, za akým účelom, za akých dôvodov žila dlhodobo v Spojenom kráľovstve. Neskúmali, čo ju vlastne viedlo k samotnému presťahovaniu sa z územia Slovenska do iného členského štátu Európskej únie, pričom tieto dôvody, ktoré popísala žalobkyňa v žiadosti, ako aj uviedla vo svojom vyhlásení z 16.12.2020, správne orgány nesprávne právne vyhodnotili.
42. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenia § 195 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
43. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
44. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
46. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
47. Aj napriek konštatácii žalovanej, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a tento popísal v rozhodnutí, je správny súd opačného názoru, pričom poukazuje na to, že na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov a podanej žaloby mal bezpochyby za preukázané, že správne orgány dostatočne právne nevyhodnotili zistený skutkový stav veci. V predmetnom konaní okrem samotného vyhlásenia pre účely posúdenia bydliska a výpovede formou vyhlásenia žalobkyne, na základe ktorých mali byť dostatočne preukázané väzby žalobkyne na území SR sa nezaoberali vyhodnotením všetkých písomných dôkazov a všetkých vyhlásení a argumentov žalobkyne, ktoré uvádzala v odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti. Dohoda medzi dotknutými inštitúciami (Spojeného kráľovstva a Slovenskej republiky) v čase rozhodovania žalovanej neexistovala, resp. k takejto dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobkyne nedošlo a vôbec nevyhodnotili správne orgány „úmysel“ žalobkyne a tiež dôvody a okolnosti, ktoré ho viedli k presťahovaniu a predovšetkým k zamestnaniu v Spojenom krášovstve. Podľa názoru správneho súdu bez toho, aby existovala takáto dohoda, úmysel žalobkyne vyhodnocovali správne orgány v rozpore s citovaným článkom nariadenia.
48. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žiadosti poukazovala na to, že počas výkonu zamestnania a života v Spojenom kráľovstve sa nepretržite vracala so svojou rodinou na územie Slovenska, kde nepretrhol svoje väzby na rodinu, pričom tieto zostali zachované na území Slovenskej republiky. O tom žalobkyňa presviedčala správne orgány poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli preukázaním toho, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky si zabezpečoval bývanie formou kúpy bytu, zabezpečoval tak lekárske, študijné potreby svojho syna, ale aj zabezpečenie poistného a poistných udalostí, ako aj sporenia v prípade pre potreby návratu zo Spojeného kráľovstva celej svojej rodiny. Väzby na Slovenskú republiku udržiavala návštevami, ako aj realizáciou väzieb, ktoré mali byť zachované potom, čo sa vráti žalobkyňa spolu so svojou rodinou, teda s manželom a maloletým synom na územie Slovenskej republiky, kde chceli následne žiť. Dôkazom toho bola aj kúpa bytu na území Slovenska, Z., Ul. G. XXXX/XX. Žalobkyňa výpoveďou, ako aj listinnými dôkazmi, preukázala, že bývanie a život rodiny v Spojenom kráľovstve bol len dočasný, nie trvalý.
49. Žalovaná ako odvolací orgán, ako aj prvostupňový správny orgán argumentovali tým, že žalobkyňa nemala žiadne väzby na územie Slovenskej republiky, pričom všetky väzby smerovali tak k dlhodobému zamestnaniu na dobu neurčitú, ako aj pobyt manžela a syna v Spojenom kráľovstve. Uvedené skutočnosti však boli nevyhnutne potrebné s poukazom na výkon jej zamestnania, ako aj výkon zamestnania jej manžela na území Spojeného kráľovstva Trvalé bydlisko, ktoré nezmenila na území Slovenskej republiky bolo bezpochyby dôkazom toho, že žalobkyňa svoje väzby na Slovenskú republiku, ako aj bydlisko nepretrhla a uvedené skutočnosti, ako už súd vyššie popísal správne orgány mali vyhodnotiť s poukazom na to, čím žalobkyňa argumentovala v podanej žiadosti, respektíve vo vyhlásení žiadateľa o posúdenie zachovania centra záujmov zo 16.12.2020, ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V tomto smere správny súd poukázal na obsah článku 1 písm. j) základného nariadenia, podľa ktorého bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Týmto článkom 1 písm. j/ základného nariadenia bolo potrebné sa zaoberať správnymi orgánmi v širšom kontexte s poukazom teda na obsah článku 11 ods. 1, 2 vykonávacieho nariadenia.
50. Pokiaľ sa správne orgány nevysporiadali s tým, že príslušná inštitúcia členského Štátu Európskej únie, Spojené kráľovstvo sa k predmetnej veci vôbec nevyjadrili, aplikovali tak ustanovenia článku 11 ods. 1, 2 v rozpore s tým, čo je obsahom uvedených článkov vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ rozdiel v stanoviskách inštitúcií členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie nebolo bezpochyby určené či už po vzájomnej dohode alebo bez dohody, bolo potrebné sa týmito skutočnosťami zo strany správnych orgánov venovať. Pokiaľ žalobkyňa nepristúpila k tomu, že si uplatnila uvedený nárok na dávku nezamestnanosti v členskom štáte Európskej únie, mali ohľadom tejto skutočnosti vykonať správne orgány dokazovanie a zistiť, či príslušná inštitúcia SR konala, respektíve prečo nekonala a nemali sa spoliehať iba na výsledok vyhlásenia žalobkyne z 16. decembra 2020.
51. Čo sa týka obsahu vyhlásenia z 16.12.2020, ktoré je obsahom administratívneho spisu, k tomuto správny súd uviedol, že jeho vypisovanie a odpovede na jednoduché a strohé otázky, na základe ktorých mal správny orgán dospieť k záveru, že neboli zachované bezprostredné väzby u žalobkyne na Slovenskú republiku sú prejavom nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom uvedené vyhlásenie považuje súd za nedostatočný dôkaz, ktorý správny orgán použil. Nakoľko z tohto dôkazu nemožno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru, ku ktorému správny orgán dospel a to, že žalobkyňa nesplnila základnú podmienku, ktorá bola v tomto konaní riešená, a to je určenie skutočného miesta bydliska. Vyriešenie predmetnej otázky zachovania bydliska malo podstatný vplyv v celom konaní, a ako už súd uviedol vyššie, samotnú aplikáciu článku 65 základného nariadenia bolo potrebné posudzovať v súlade s článkom 11 ods. 1, 2 vykonávacieho nariadenia.
52. Žalovaná ako odvolací orgán konštatovala tak, ako dospel k záveru prvostupňový správny orgán, že neboli splnené podmienky preukázania doby poistenia nezamestnanosti v posudzovanom období na území Slovenskej republiky, avšak v tejto súvislosti správny súd argumentuje tým, že tieto boli splnené samotným preukázaním posudzovaného obdobia na území iného členského štátu, a to konkrétne v čase od 30.10.2016 do 29.10.2020 na území Veľkej Británie. Túto dobu, ktorú bola povinná Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné posúdiť ako možnú dobu zohľadnenia na účely nároku na dávku nezamestnanosti v zmysle článku 61 základného nariadenia na preukázanie doby nezamestnanosti posúdiť s dôrazom na rozhodujúci dôvod. Preukázanie doby nezamestnanosti však nebol rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti, pričom rozhodujúcim dôvodom bolo nepreukázanie zachovania väzby bydliska a teda trvalého záujmu na území Slovenska, čo za preukázané zo strany správnych orgánov nebolo, nakoľko podľa správneho súdu žalobkyňa na území Slovenskej republiky mala bydlisko zachované.
53. Ako ďalej vyplýva z postupu ako aj konania o žiadosti na dávku v nezamestnanosti, bolo sa potrebné zo strany správnych orgánov bezpochyby venovať výnimke z pravidla uvedeného v čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, kde sú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, v zmysle ktorého má posudzovaná osoba zachované úzke väzby a bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 ods. 1, 2 vykonávacieho nariadenia, ktorou citáciou príslušný súd vyššie argumentoval.
54. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj keď správne orgány uvedené príslušné ustanovenia článkov základného a vykonávacieho nariadenia citovali vo svojich rozhodnutiach, v skutočnosti sa týmito ustanovenia neriadili a aplikovali ich v rozpore s uvedeným obsahom citovaných nariadení.
55. S dôrazom na preukázané skutočnosti v rámci vykonávaného dokazovania sa preto správny súd nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, pričom aj prvostupňový správny orgán na základe týchto skutočností nezohľadňoval ani dobu, ktorú získala žalobkyňa v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia na území Spojeného kráľovstva, pretože žalobkyňa podľa záverov správnych orgánov nepreukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu, a to SR. Správne orgány svoj záver dostatočne nezdôvodnili práve s poukazom na obsah článku 11 ods. 1, 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. j/ základného nariadenia.
56. V danom kontexte podľa názoru správneho súdu z obsahu vyhlásenia žalobkyne zo dňa 16.12.2020 vyvodili správne orgány tento svoj právny záver z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom otázku zachovania bydliska posudzovali správne orgány len na základe uvedeného formularizovaného tlačiva a na základe jednej výpovede žalobkyne, pričom bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovanej vydané predčasne bez toho, aby venovali náležitú vážnosť otázke riešenia zachovania bydliska žalobkyne na území Slovenskej republiky.
57. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností sa stotožniť sa záverom žalovanej, ktorá v celom rozsahu sa stotožnila so so záverom prvostupňového správneho orgánu a dospieť k tomu, že s poukazom na všetky dostupné informácie nemožno považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie t. j. v Spojenom kráľovstve za zachované na území Slovenskej republiky. Na základe
týchto dôvodov a skutočností, ktoré boli uvádzané v rozhodnutí správnych orgánov, to preukázané nebolo. Preto s poukazom na aplikáciu článku 11 vykonávacieho nariadenia, s dôrazom práve článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia je súčasťou skúmania miesta „bydliska“ nielen preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska na území SR, ale v prvom rade skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu výkonu dočasného zamestnania, ktoré úzko nadväzuje na samotné posúdenie, podľa názoru správneho súdu, dočasného pobytu žalobkyne, na území Spojeného kráľovstva. Pobyt žalobkyne na území Spojeného kráľovstva bol bezprostredne spojený s výkonom pracovných povinností v súlade s ktorými si zabezpečovala žalobkyňa budúce finančné krytie svojho pobytu na území Slovenskej republiky, na kúpu bytu a zabezpečenie rodiny.
58. Správny súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že komunikácia v obidvoch príslušných inštitúcií štátov Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Slovenska v tomto prípade nebola preukázaná a nedošlo ani k samotnej dohode, teda podstatný a rozhodujúci bol v tomto prípade úmysel osoby žalobkyne, ktorý správne orgány nedostatočne a nesprávne vyhodnotili.
59. Podľa názoru správneho súdu preto bolo potrebné v súvislosti s rozhodnutím, ktoré bolo vydané predčasne, nedostatočne odôvodnené, stalo sa tak nepreskúmateľným, pretože zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a svoje zdôvodnenie právneho záveru bolo zo strany správnych orgánov nesprávne. Správny súd uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP z dôvodu, že dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie žalovanej bolo nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj s poukazom na to, že správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru a rozhodnutím bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.
60. Správny súd dospel k tomuto záveru na základe preskúmania obsahu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ako aj na základe obsahu administratívneho spisu, s poukazom na vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako j jednotlivých článkov základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov.
61. Podľa správneho súdu odvolací orgán pri hodnotení predložených dôkazov zo strany žalobkyne a pri použití právnych predpisov sa obsahom týchto predložených listinných dôkazov neriadil a neriadil sa ani obsahom príslušných ustanovení citovaných článkov základného a vykonávacieho nariadenia, ako aj zákona o sociálnom poistení., v prvom rade s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a svoje rozhodnutie vydal predčasne.
62. Správny súd poukázal v tejto súvislosti v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR na nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej, ktoré porušuje ústavné právo žalobkyne na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
63. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol dôsledne zistený skutkový stav veci hlavne s dôrazom na posúdenie preukázania väzieb bydliska žalobkyne a to podľa podmienok na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle základného a vykonávacieho nariadenia EÚ. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite, presvedčivo s poukazom na zákonné ustanovenia, tak zákona o sociálnom poistení, ako aj jednotlivých článkov základného a vykonávacieho nariadenia európskej únie, ktoré súd vyššie citoval rozhodnúť. Následne rozhodnutie zdôvodniť tak, aby poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku práve s poukazom na odpovede na tie skutočnosti, na ktoré správny súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku. V tomto smere je potrebné, aby sa správne orgány predovšetkým zaoberali „úmyslom“ žalobkyne a hlavnými dôvodmi, ktoré žalobkyňu viedli k presťahovaniu a vykonávaniu zamestnania v Spojenom kráľovstve počas rokov 2014-2020. Podľa názoru správneho súdu bola práve nemožnosť zamestnania sa na Slovensku, pričom poukazuje správny súd na to, z akej časti Slovenska pochádza žalobkyňa a s tým spojený nedostatok finančných prostriedkov u žalobkyne, čo spôsobilo dlhoročné odlúčenie od jej rodiny žijúcej na území Slovenska a jej vlastnej rodiny, ktorá musela žiť mimo z územia Slovenska, čím došlo k pretrhnutiu samotných týchto väzieb s rodinou, nie však s pretrhnutím jej väzieb na území Slovenska.
64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a žalobckyni, ktorá mala v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.