Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/848/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. B. XXX, XXX XX W. B., práv. zast.: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom Mostová 33, 034 01 Ružomberok, proti povinnej: Mária G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. M. XXX, XXX XX W. M., o vymoženie 367,33 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Siget, so sídlom exekútorského úradu A. Bernoláka 51, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 380EX 315/18, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 11. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 11. 2018 tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sigetom, so sídlom exekútorského úradu A. Bernoláka 51, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 380EX 315/18, v časti vymoženia pohľadávky vo výške 200,-Eur a v časti vymoženia trov exekúcie oprávnenej vo výške 4,98 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e a vo zvyšku návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd vo zvyšku sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 11. 2018 z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 11. 2018.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 11. 2018 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). V uznesení konštatovala, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Podanie návrhu na opravu chyby v písaní a počítaní, ktorým povinná zdôvodňovala zastavenie exekúcie, nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Samotné podanie návrhu nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Keďže zistila, že o návrhu na opravu chyby v písaní a počítaní nebolo rozhodnuté, exekučný súd nedisponuje žiadnym rozhodnutím, ktoré by zakladalo prekážku vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie takéhoto návrhu nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by bránila vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd

preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Exekučný súd tiež nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nezistila žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že dňa 13. 12. 2017 podala návrh na opravu chyby v písaní a čítaní, pričom dňa 26. 11. 2018 jej bolo doručené uznesenie o oprave výroku uznesenia Okresného súdu Ružomberok sp.zn. - 185, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 03. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. - 211. Povinná nemá v úmysle dedičov pripraviť o zdedenú časť dedičstva. Po nadobudnutí právoplatnosti opravného uznesenia, povinná vyplatí čiastku vo výške 167,33 Eur každému dedičovi. Naďalej namieta výšku trov exekučného konania v plnej výške z dôvodu nesprávnej výšky pohľadávky. Na základe uvedeného sa domáha zastavenia exekúcie.

3. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 27. 03. 2019 povinná oznámila, že v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Ružomberok sp.zn. XD/XXX/XXXX - 235 zo dňa 20. 11. 2018, dňa 21. 03. 2019 uhradila oprávnenej sumu 167,33 Eur. Súčasne pripojila aj potvrdenie o realizácii vkladu na účet oprávnenej.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany povinnej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že

sťažnosti povinnej je nutné čiastočne vyhovieť, a preto napadnuté uznesenie postupom v zmysle zmenil.

12. Je potrebné zdôrazniť, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o sťažnosti, je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia o sťažnosti. Preto súd prvej inštancie musí prihliadnuť aj na nové skutočnosti a dôkazy tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom. Práve v prejednávanej veci takouto novotou je skutočnosť, že po začatí exekúcie bolo vydané opravné uznesenie k exekučnému titulu, a to opravné uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. - 235 zo dňa 20. 11. 2018, ktoré podľa oznámenia Okresného súdu Ružomberok nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 03. 2019. Týmto opravným uznesením došlo k oprave (okrem iného) aj výroku uznesenia Okresného súdu Ružomberok č. k. XD/XXX/XXXX - 185 zo dňa 11. 07. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. - 211 zo dňa 30. 12. 2016 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorým bola povinnej uložená povinnosť vyplatiť spoludedičov, a to J. Y. (oprávnená v tomto konaní), N. X., I. X. a Z. X., každého po X/X-ine, t.j. každého sumou XXX,XX Eur, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. S poukazom na uvedené tak súd prvej inštancie v čase rozhodovania o sťažnosti povinnej musel reflektovať uvedené opravné uznesenie, ktoré vyhodnotil ako inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti časti exekučného titulu. Keďže exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej na vyrovnanie dedičských podielov sumu 367,33 Eur a v nadväznosti na právoplatné opravné uznesenie bola táto povinnosť znížená na sumu 167,33 Eur, súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu v časti vymoženia pohľadávky vo výške 200,-Eur (367,33 Eur - 167,33 Eur) zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

13. Vzhľadom na zníženie vymáhanej pohľadávky opravným uznesením bolo nutné zastaviť exekúciu aj v časti náhrady trov exekúcie, ktoré si uplatnila oprávnená v súvislosti s podaním návrhu na začatie exekúcie v sume 59,25 Eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku 16,50 Eur, z poplatku za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie 19,80 Eur a trov právneho zastúpenia 22,95 Eur v zmysle § 199a, § 199b a § 199c Exekučného poriadku. Pri výpočte trov právneho zastúpenia oprávnená vychádzala z hodnoty konania - vymáhanej pohľadávky 367,33 Eur, správne však mala vychádzať zo sumy 167,33 Eur (v zmysle opravného uznesenia k exekučnému titulu), v nadväznosti na čo aplikujúc ustanovenie v spojení s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dospel súd prvej inštancie k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 9,13 Eur. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že oprávnená nikdy nemala legálny nárok na zaplatenie sumy 367,33 Eur, pretože táto suma v exekučnom titule bola výsledkom chyby v písaní. Oprávnenej tak v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie patrí náhrada trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia) vo výške 9,13 Eur spolu s náhradou režijného paušálu za rok 2018 vo výške 8,84 Eur. Po sčítaní trov právneho zastúpenia vo výške 17,97 Eur, súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a poplatku za spísanie návrhu u súdneho exekútora vo výške 19,80 Eur treba konštatovať, že nárok na náhradu trov exekúcie vznikol oprávnenej v sume 54,27 Eur a nie v sume 59,25 Eur, ako si uplatnila v návrhu na vykonanie exekúcie. Súd preto exekúciu v časti vymoženia trov exekúcie oprávnenej vo výške 4,98 Eur (59,25 Eur - 54,27 Eur) rovnako zastavil podľa Exekučného poriadku.

14. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako i podanú sťažnosť zamietol, keď nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu tak, ako sa toho povinná domáhala. Je potrebné poukázať na to, že toto exekučné konanie sa začalo dňa 21. 05. 2018 doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, ktorým sa oprávnená domáhala od povinnej vymoženia sumy 367,33 Eur a trov exekučného konania v sume 59,25 Eur. Poverením zo dňa 07. 06. 2018 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora; poverenie mu bolo doručené dňa 07. 06. 2018. Opravným uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. - 235 zo dňa 20. 11. 2018 k exekučnému titulu, vydaným po začatí exekúcie, bola vymáhaná povinnosť modifikovaná a znížená na sumu 167,33 Eur. Ďalej v konaní povinná preukázala, že dňa 21. 03. 2019 vykonala úhradu v sume 167,33 Eur. Už z uvedených skutočností je tak zrejmé, že povinná realizovala úhradu až po začatí exekúcie, a preto jej úhradu nemožno označiť za dobrovoľnú. Súd prvej inštancie tak súhlasí so záverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení, že exekučné konanie v danom prípade bolo začaté dôvodne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pretože povinná v lehote na dobrovoľné plnenie exekučného titulu uloženú povinnosť (ani čiastočne v ňou tvrdenej

výške) nesplnila, a teda nemožno exekučné konanie resp. exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinnej (v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zmysle literatúry a rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania (t.j. do podania návrhu na vykonanie exekúcie). Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako sa toho dožaduje povinná. Toto plnenie treba považovať už za plnenie vymožené v rámci exekučného konania. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval povinnú, ktorá si dobrovoľne nesplnila súdom uloženú povinnosť, v dôsledku čoho bola oprávnená nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Súd prvej inštancie tak konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu tak, ako to požaduje povinná.

15. Ďalej súd prvej inštancie poukazuje na to, že hoci povinná uhradila pohľadávku priznanú exekučným titulom v zmysle opravného uznesenia, oprávnenej v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli trovy, ktoré dosiaľ povinná neuhradila (uvedené nebolo súdu prvej inštancie preukázané ani tvrdené) a na ich vymoženie je tak ďalšia existencia exekučného konania opodstatnená.

16. Ešte k trovám súdneho exekútora napokon súd prvej inštancie dopĺňa, že keďže povinná uhradila vymáhanú pohľadávku až po začatí exekúcie, má sa za to, že tak učinila pod vplyvom začatého exekučného konania a súdnemu exekútorovi tak vznikol nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti počítanú z vymoženého plnenia v sume 167,33 Eur v zmysle Exekučného poriadku. Zároveň súdny exekútor bude mať nárok ešte aj na odmenu z titulu uspokojenia povinnosti nahradiť oprávnenej trovy spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré jej vznikli dôvodne.

17. Súd prvej inštancie sumarizuje, že exekúcia má byť správne vedená na vymoženie pohľadávky v sume 167,33 Eur a trov exekúcie oprávnenej v sume 54,27 Eur, pričom v ďalšom priebehu exekúcie súdny exekútor bude musieť preveriť a následne zohľadniť úhradu v sume 167,33 Eur, ktorú mala vykonať povinná dňa 21. 03. 2019 v prospech účtu oprávnenej.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

19. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenou, súd ďalej rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sťažnosti povinnej a súčasne i jej návrhu na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel, o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keď oprávnená i povinná mali v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie takmer rovnaký úspech i neúspech; povinná mala úspech 51,95 % a neúspech 48,05 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).