Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-129-2021.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/129/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XA, právne zastúpená: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 025,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 31. mája 2021 č. k. 2C/562/2015-66, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1 025,41 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2015 do zaplatenia (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09.08.2012 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila 1. úverovú zmluvu č. 8500014279 na sumu 1 500 eur a 2. úverovú zmluvu č. 8500014280 na sumu 990 eur. V 1. zmluve celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola uvedená vo výške 3 375,54 eur a v 2. zmluve vo výške 2 227,68 eur. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nepostupoval správne, keď do celkovej čiastky nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 215,75 eur u 1. zmluvy a vo výške 142,76 eur u 2. zmluvy (bod 8.1 obidvoch zmlúv) na základe čoho celková čiastka, ktorej musela žalobkyňa zaplatiť predstavuje pri 1. zmluve sumu 3 591,29 eur a pri 2. zmluve 2 370,44 eur. V takom prípade pri 1. úverovej zmluve by v skutočnosti RPMN predstavovala sumu až 92,98 % a pri 2. zmluve RPMN by predstavovala 93,04 %. V predmetných zmluvách žalovaný uviedol chybný údaj aj o výške RPMN, keď pri 1. zmluve predpokladanú RPMN uvádza v hodnote 70,01 % následne predpokladanú RPMN pri poskytovaní pri poskytnutí revolvingu v hodnote 63,32% a napokon uvádza ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 76,21%. Pri 2. zmluve priemernú RPMN uvádza v hodnote 76,52%, predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 63,31% a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 76,20%. Uvedené dojednania v zmluve sú v rozpore s ustanovením § 2 písm. i), k), h) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona a v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zaplatila viac než jej bol poskytnutý úver, v takom prípade v rozdiele poskytnutých súm zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 1 025,41 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal všeobecne a nepreskúmateľné posúdenie námietky premlčania v bode 21. odôvodnenia rozsudku. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v roku 2012 mal vedieť o dôvodoch vzniku bezdôvodného obohatenia. Poukázal na znenia § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 pri výklade pojmu RPMN a § 2 písm. g) citovaného zákona pri vymedzení nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nie všetky náklady spotrebiteľa tvoria súčasť celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom je evidentné, že náklady na doplnkové služby, ktoré nie sú podmienkou pre získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok, netvoria súčasť celkových nákladov spotrebiteľa a teda sa nezapočítavajú ani do výpočtu RPMN. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, na základe akej právnej normy súd dospel k tomu, že poplatok podľa dohody o poskytnutí služby má byť súčasťou výpočtu RPMN. Takáto norma v čase uzatvorenia úverových zmlúv neexistovala. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky zmluvy nezahrnul do nej poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 215,75 eur u 1. zmluvy a vo výške 142,76 eur u 2. zmluvy, z dôvodu čoho celková čiastka, ktorú musela zaplatiť predstavuje u 1. zmluvy 3 591,29 eur a pri 2. zmluvy 2 370,44 eur. Taktiež v zmluvách nekorešponduje výška RPMN podľa bodu 5. a 6. zmluvy, keď u 1. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 70,01 % (bod 5. zmluvy) a 66,10 % (bod 6. zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavovala až 92,98 %. Treba zdôrazniť, že pri sadzbe úroku vo výške 70,01 % nie je možné, aby bola RPMN nižšia vo výške 66,10 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Obdobne u 2. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 70,00 % (bod 5. zmluvy) a 66,08 % (bod 6. zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavovala až 93,04 %. Do výpočtu RPMN sa majú započítať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Nezahrnutie vyššie uvádzaných poplatkov do celkových nákladov spotrebiteľa do výpočtu RPMN považuje zo strany žalovaného za nekalú obchodnú praktiku. Námietku žalovaného o nedostatočnom spôsobe vyporiadania sa s jeho námietkou o premlčania považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaný vo svojej námietke žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom a za akých okolností má spočívať premlčanie. V tomto smere je aj kľúčové to, že podanou žalobou si uplatnila sumu, ktorá predstavuje súhrn platieb, ktoré žalovanej zaplatila od 14.07.2014, pričom žaloba bola podaná na súde 11.12.2015, teda v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri uzatváraní spotrebiteľských úverov žalovaný pri výpočte RPMN a uvádzaní celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverov nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok, na základe čoho neboli dodržané podmienky uzavretia spotrebiteľského vzťahu podľa § 2 písm. i), k) a h) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. platného ku dňu uzatvorenia zmluvy z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 citovaného zákona, je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, je správny.
6. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok (bod 8.1 prvej a druhej zmluvy) do celkových nákladov, ako aj do výpočtu RPMN znamená, že nesprávna vypočítaná RPMN má rovnaký dôsledok ako jej neuvedenie v spotrebiteľskej zmluve, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Skutočnosť, že poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 215,75 eur u 1. zmluvy a vo výške 142,76 eur u 2. zmluvy nebola súčasťou výpočtu RPMN a celkových nákladov spotrebiteľského úveru, nebola v konaní medzi stranami sporná. Odvolacie námietky žalovaného, že nezahrnutie poplatku za možnosť odkladu splátok úveru v zmysle bodu 8.1 uvádzaných zmlúv nebolo potrebné zahŕňať do výpočtu RPMN ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, dôvodia, že to tak právna norma neurčuje, je v rozpore so znením a výkladom § 2 písm. g) a h) zákona č. 129/2010 Z.z., z dôvodu čoho je potrebné
považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkov, pre nenaplnenie podmienok uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSú).
7. Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné, podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ a dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 1 ZoSÚ, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.
8. Za správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 15. odôvodnenia o rôznych údajoch výšky RPMN, t. j. rozdielnych údajov uvádzaných v obidvoch zmluvách o úvere v časti 5. (údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur) a v bode 6. (údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur).
9. Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný úkon medzi dvoma alebo viacerými subjektmi vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka) a jeho prijatia (§ 43c Občianskeho zákonníka). Vznik zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony dvoch rozličných strán navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Postup pri vzniku zmluvy je taký, že po prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana vzájomným úkonom svoj súhlas. Návrh musí obsahovať podstatné náležitosti zamýšľanej zmluvy tak, aby akceptáciou mohla zmluva vzniknúť. V prípade, keď právny úkon musí mať povinne písomnú formu (ako je to v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere), potom aj návrh, aj prijatie zmluvy musí byť v písomnej forme, lebo inak nemá právne účinky. Akceptácia sa po obsahovej stránke musí plne zhodovať v podstatných náležitostiach zmluvy vyžadujúcich zákonom s návrhom. Táto zhoda vôle oboch strán, ktorá sa týka toho istého predmetu, je nevyhnutným predpokladom vzniku každej zmluvy. Ak prijatie obsahuje výhrady, doplnenia alebo zmeny, zmluva nevznikne. Takéto prijatie treba považovať za nový návrh so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
10. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi sporovými stranami v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ možno ustáliť, že RPMN je nepochybne obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ návrh zmluvy nie je zhodný s jeho akceptáciou, čo do tejto povinnej obsahovej náležitosti, pričom zákon vyžaduje obligatórne písomnú formu, nemohla zmluva ako právny úkon platne vzniknúť. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že RPMN je údaj, ktorý sa vypočítava na základe zákonom ustanovených parametrov úveru. Teda nie až oznámením veriteľa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy má obsahovať všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale tieto musia byť už jasne a jednoznačne vymedzené/dojednané pri uzavretí zmluvy. Žalobca v pozícii veriteľa nebol oprávnený jednostranne nahrádzať údaje/náležitosti zmluvy, ktoré majú byť výsledkom zmluvného konsenzu.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil, že poskytnutý spotrebiteľský úver je dôvodne považovať za bezúročný a bezpoplatkov, správne zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1 025,41 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako rozdielu sumy zaplatenej žalobkyňu na obidvoch spotrebiteľských úveroch a sumou za poskytnuté úvery, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)