Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-2459-2023.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2459/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Správcovské bytové družstvo IV, Košice, so sídlom Levočská 3, 040 12 Košice, IČO: 00 216 666, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 380,21 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu: Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 561 416, pod č. 289EX 762/23, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 380,21 Eur na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/294/2016 zo dňa 29.03.2023, vykonateľný dňa 07.07.2023 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 02.11.2023 súdneho exekútora: JUDr. Barbora Hovanová, sídlo exekútorského úradu: Gorkého 8, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 35561416, ktorý ju vedie pod sp. zn. 289EX 762/23 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 02.11.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 14.11.2023. Povinný podal dňa 16.11.2023 návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
4. Dňa 06.12.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: „Nemám žiadne vedomosti o tom, kedy a kým bola potvrdená vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/294/2016 zo dňa 29.03.2023, pretože mi nikdy nebolo doručené. V zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia sa jednoznačne jedná o trovy právneho zastúpenia v prospech advokáta, ktorý žalovanú stranu t. j. Správcovské bytové družstvo v súdnom konaní zastupoval a to od samého začiatku a v celej súdom priznanej výške t. j. 380, 21 eur. Vo výrokovej časti tohto uznesenia však absentujú údaje o osobe advokáta ako prijímateľa náhrady trov konania, čo je v rozpore s ust. § 263 a tiež §236 CSP a preto som proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť. V sťažnosti rozhodla zákonná sudkyňa toho istého súdu ale už pod hlavičkou Mestského súdu Košice (titulom zmeny podľa súdnej mapy) pod č.k.: K2-39C/294/2016-227 zo dňa 15.06.2023 tak, že dôvody mojej sťažnosti sú neopodstatnené a absenciu údajov o prijímateľovi trov konania odôvodnila tak, že tento dňa XX.XX.XXXX zomrel a preto tam nebol uvedený a ako podstatné uviedla, že proti tomuto jej rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, čo je zjavne
v rozpore s ust. §357 CSP. V tejto súvislosti dávam do pozornosti aj tu skutočnosť, že už v čase vydania uznesenia bol advokát dávno po smrti a preto je tu opodstatnené podozrenie, že všetky náležitosti okolo trov spracovala sudkyňa sama. Toto podozrenie je potrebné chápa5 v kontexte skutočnosti, že advokát bol jej bývalý kolega sudca. S týmto rozhodnutím sudkyne som nesúhlasil a pretože bolo zjavne svojvoľné a právne neudržateľné a nebolo možné sa proti nemu odvolať, tak som požiadal Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie postupu sudkyne. O tomto postupe som zároveň informoval aj súd a to práve preto aby zatiaľ považoval súd uznesenie za nevykonateľné. Ak správcovské bytové družstvo má napriek tomu, čo som tu uviedol potvrdenú vykonateľnosť, potom sa naozaj jedná o nezákonný postup sudkyne. Z upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva to, že ako sa Správcovské bytové družstvo IV Košice vysporiadalo s tým, že tomuto subjektu nikdy neboli priznané práva prijímateľa trov konania, ktoré sú zákonom určené jedine advokátovi podľa §263 CSP. Správcovské bytové družstvo nie je v tomto prípade ani právnym nástupcom a predpokladám, že v návrhu na vykonanie exekúcie neurobil ani opis skutočností, z ktorých by mu právne nástupníctvo vyplývalo. Podľa daňového poriadku by nástupcom nemohol byť ani zo zákona, pretože trovy v uznesení boli stanovené ako fyzickej osobe, pritom SBD je právnickou osobou. Predpokladám, že SBD v návrhu na vykonanie exekúcie nedokladoval ani to, prečo som ako povinný nesplnil to k čomu ma vyzval. V odpovedi na jeho výzvu uvádzam, že prečo nemôže byť prijímateľom trov konania a tiež mu dokladujem, že v tejto veci prebieha ešte šetrenie, čo mu aj dokladujem. Titulom právnej opatrnosti som ho dokonca upozornil na fakt, že ak sa napriek tomu bude dožadovať tohto plnenia a tiež bude vystupovať ako oprávnený podľa exekučného poriadku, potom to už budem považovať za účelové a úmyselné konanie, kedy bude naplnená skutková podstata trestného činu a to získanie neoprávneného majetkového prospechu. Generálna prokuratúra tiež preskúmala, či pri rozhodnutí v uznesení 39C/294/2016-215, ktorým by mal byť exekučným titulom, nedošlo k trestnej činnosti (ohýbania práva, zneužitiu právomoci) a preto časť tohto preskúmania odstúpila na OČTK. Toho času prebieha doplnenie podkladov v rámci ktorých doplním záležitosť súvisiacu s SBD aj keď tohto času len v štádiu pokusu o neoprávnený majetkový prospech. V každom prípade platí, že Správcovskému bytovému družstvu trovy konania nevznikli žiadne, nemôže byť prijímateľom trov zo zákona a nie je ani právnym nástupcom tohto prijímateľa. Na základe uvedených skutočností a po prejednaní návrhu žiadam súd podľa §61k Exekučného poriadku zastaviť v celom rozsahu.“
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 29.11.2023. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: Predmetná exekúcia pod. sp. zn. 289EX 762/23 sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného Uznesenia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 39C/294/2016 zo dňa 29.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2023 a vykonateľnosť dňa 07.07.2023. Povinný ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza, že v odôvodnení predmetného uznesenia sa jednoznačne jedná o trovy právneho zastúpenia v prospech advokáta, ktorý žalovanú stranu, t. j. toho času oprávneného zastupoval a zároveň uvádza, že oprávnený sa nevysporiadal s tým, že tomuto subjektu neboli nikdy priznané práva prijímateľa trov konania, ktoré sú zákonom určené jedine advokátovi. Takýto dôvod na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za nedôvodný. S predmetnými námietkami povinného sa už dostatočne vyporiadal konajúci súd, ktorý zamietol sťažnosť povinného Uznesením pod sp. zn. K2-39C/294/2016-227. Vzhľadom na zánik plnomocenstva, ktoré žalovaný udelil menovanému advokátovi (a to jeho úmrtím v priebehu konania), povinná náležitosť uznesenia vydaného súdnym úradníkom o výške náhrady trov konania pod § 263 ods. 3 C.s.p., spočívajúca v uvedení advokáta ako prijímateľa náhrady trov konania, či jeho označenie v záhlaví predmetného uznesenia, týmto odpadla. Preto dôvody sťažnosti žalobcu súd posúdil ako neopodstatnené. Ako už konajúci súd v rámci konania o sťažnosti zo strany povinného uviedol, žalovaný, toho času oprávnený nebol zastúpený advokátom v celom priebehu súdneho konania a konajúci súd v rámci svojho uznesenia zaviazal povinného k náhrade trov konania priamo oprávnenému, teda Správcovskému bytovému družstvu IV Košice. Tak konajúci súd v rámci súdneho konania vo veci A. B. C. a Správcovské bytové družstvo IV Košice sa v dostatočnej miere vysporiadal s predmetnými námietkami povinného, zároveň v rámci podaného návrhu na vykonanie exekúcie konajúci súd sa v plnej miere stotožnil s oprávneným nárokom oprávneného a vydal upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko je oprávnený veriteľom predmetnej pohľadávky na náhradu trov konania, konajúci súd stanovil ako platobné miesto priamo oprávneného a povinný nikdy v celom konaní nerozporoval výšku trov právneho zastúpenia oprávneného, podanie povinného považuje oprávnený za tendečné v snahe oddialiť povinnosť plniť to, na čo bol povinný zaviazaný a navrhujeme konajúcemu súdu, aby námietky povinného zamietol ako nedôvodný.
6. Dňa 06.12.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Súdny exekútor je to istého názoru ako oprávnený, a návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
16. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a preskúmaním exekučného titulu dospel k záveru, že návrhu na zastavenie povinného nie je možné vyhovieť. Povinný ako hlavný dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dlh, ktorý sa vymáha pre Správcovské bytové družstvo IV Košice vznikol advokátovi, ktorý žalovanú stranu t. j. toho času oprávneného zastupoval a nie odporcovi Správcovskému bytové družstvu IV. Podľa povinného Správcovské bytové družstvo IV nie je podľa zákona oprávnené plnenie prijať. Súd má za dostatočne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – Uznesenia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 39C/294/2016 zo dňa 29.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2023 a vykonateľnosť dňa 07.07.2023. Na základe uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť orgán v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia pohľadávky povinnou si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní. V danom prípade povinný podal voči uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/294/2016 zo dňa 29.03.2023 sťažnosť v zákonnom stanovenej lehote. Mestský súd Košice však zamietol sťažnosť povinného Uznesením pod č. k. K2-39C/294/2016-227 zo dňa 15.06.2023: „Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že o výške trov konania vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutí vo veci samej. Vychádzajúc z obsahu spisu bolo zistené, že úspešnej strane vznikli v konaní trovy konania ( v súvislosti s bránením práva), a to konkrétne trovy právneho zastúpenia, za vykonané právne úkony právnej služby advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, ktorý žalovaného v priebehu súdneho konania zastupoval na základe udeleného plnomocenstva, a to až do 15.11.2022, kedy došlo k zániku vykonávania povolania advokáta z dôvodu jeho úmrtia. Listinné dôkazy preukazujúce uvedenú skutočnosť (z ktorých vychádzal vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške trov konania) sú obsahom súdneho spisu. Vzhľadom na zánik plnomocenstva, ktoré žalovaný udelil menovanému advokátovi (a to jeho úmrtím v priebehu konania), povinná náležitosť uznesenia vydaného súdnym úradníkom o výške náhrady trov konania podľa § 263 ods. 3 C. s. p., spočívajúca v uvedení advokáta ako prijímateľa náhrady trov konania (v samotnom výroku), či jeho označenie v záhlaví predmetného uznesenia, týmto odpadla. Preto dôvody sťažnosti žalobcu súd posúdil ako neopodstatnené.“ Dôvody, ktoré uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v
ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
17. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
18. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Exekučný súd skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie, nakoľko mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti.
19. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznávajú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.