Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TO-5Cpr-5-2022.pdf
PDF · 147.03 KB
Case nature
Area
Subarea
TO-5Cpr/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082, so sídlom Nitra, Štúrova 72, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, občan SR, právne zast.: Sidor a partneri, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, o zaplatenie sumy 2.400,01 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.400,01eur s prísl. s tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili Pracovnú zmluvu č. 45/2014 zo dňa 03.11.2015, kde žalobca pracoval ako vodič autobusu. Žalovaný dňa 12.04.2018 v dôsledku nepozornosti nedobrzdil a narazil do zadnej časti vozidla, ktoré odbočovalo doľava, čím došlo k poškodeniu čelného skla a prednej časti autobusu SOR D. XXX E.. Tým žalobcovi vznikla škoda na vozidle vo výške 2 666,68 €. Žalovaný slobodne, vážne a zrozumiteľne podpísal Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy so žalobcom dňa 07.07.2020, kde sa dohodli na mesačných zrážkach zo mzdy žalovaného v prospech žalobcu. Ku dňu 07.07.2020 bol pracovný pomer so žalovaným ukončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru. Na základe interných procesov žalovaný obdržal výstupný list zamestnanca, z ktorého žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať si všetky náležitosti vyplývajúce z interného procesu zamestnávateľa. Žalobca sa so žalovaným dohodli, listom Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 21.07.2020, zaplatiť svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 2 400,01 € s DPH v 9 splátkach a to 8x po 266,66 € mesačne a l x po 266,73 €, žalovaný svoj dlh uznal a vlastnoručne podpísal. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k plneniu, žalobca ho upozornil listom Výzva na úhradu zo dňa 09.03.2021, že voči žalobcovi má nevysporiadané záväzky v celkovej výške 2 400,01 €.Žalovaný Výzvu prevzal dňa 10.03.2021 a však dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu (§ 250 ods. 1 ZP) sú definované predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu zamestnávateľovi. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. V spore o náhradu škody nesie dôkazné bremeno preukázania predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu žalobca. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je aj vznik škody, preto žalobca nesie dôkazné bremeno preukázania aj tohto atribútu zodpovednostného vzťahu, teda ujmy v jeho majetkovej sfére, objektívne vyjadriteľnej peniazmi. Žalovaný nepopiera, že dňa 12.04.2018 ku škodovej udalosti skutočne došlo, pričom uvádza, že v deň vzniku škodovej udalosti, bezprostredne po škodovej udalosti poškodený autobus odstavil u žalovaného vo firemnej garáži a bol mu daný k dispozícií iný autobus, s použitím ktorého svoju prácu žalovaný ďalej vykonával. Vzhľadom k tomu, že i z bodu 18 žalobcom predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec
je povinný (sa zaväzuje) uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania a zabezpečí platnosť tohto poistenia počas trvania tohto pracovného pomeru, žalovaný so spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a. s. uzatvoril Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania- Poistná zmluva č. 610/236505-2. Žalovaný, keďže bol pre prípad že spôsobí pri výkone povolania škodu zamestnávateľovi poistený, v krátkom časovom rámci poistnú udalosť v poisťovni nahlásil, pričom má vedomosť o tom, že približne týždeň po škodovej udalosti, poverený pracovník poisťovne škodu na autobuse i osobne zdokumentoval. Žalobca v čase vzniku škody t.j. dňa 12.04.2018 ani v časovej následnosti, kedy žalovaný riadne prácu vykonával pre žalobcu, so žalovaným výšku škody nijako nekomunikoval a škodovú udalosť neprejedal. Rovnako poisťovňa žalovanému neoznámila výsledky šetrenia (ani výšku prípadne poskytnutého plnenia zamestnávateľovi z poistnej zmluvy).Je tomu tak zrejme preto, že v zmysle čl. 6 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, je poisťovňa povinná okrem povinností stanovených v OZ (len) na požiadanie prejednať s poisteným výsledky šetrenia nevyhnutného na zistenie rozsahu a výšky poistného plnenia alebo mu ich bez zbytočného odkladu oznámiť, pričom v zmysle čl. 8 bod 3 VPP, poisťovňa poskytne plnenie v mene euro a poukazuje ho priamo zamestnávateľovi. Na základe uvedeného žalovaný v tejto súvislosti písomne požiada poisťovňu o výsledky šetrenia poistnej udalosti a rovnako o informáciu, či za žalovaného škodu z poistky uhradila žalobcovi. V prípade, že výjde najavo, že žalobca sa domáha nároku, ktorý bol plnením poisťovne v zmysle poistnej zmluvy uspokojený, žalovaný má za to ,že ide o dôvod, pre ktorý by mala byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu nakoľko by sa žalobca domáhal duplicitného plnenia už uhradenej škody. Žalobca už len pre úplnosť dopĺňa, že autobus bol i havarijne poistený a je pravdepodobné, že žalobca si uplatnil škodu i v uvedenej súvislosti. Vzhľadom k tomu, že neskôr (rok po škodovej udalosti) žalovaný zostal práce neschopný, bola poistná zmluva ukončená výpoveďou ku dňu 11.11.2019. Žalobca svoj nárok v konaní oprel o listiny - Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári z dňa 07.07.2020 Dohoda o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zamestnanca z dňa 21.07.2020, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný podpísať slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom ku dňu 07.07.2020 bol pracovný pomer so žalovaným ukončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru.
2. Žalovaný k žalobe v odpore proti platobnému rozkazu a v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z dohody o uznaní záväzku vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť alikvotnú čiastku vo výške 2.400,01 eur, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.4.2018.Procesný úkon uznania záväzku predstavuje jednostranné uznávacie vyhlásenie dlžníka, vyžadujúce špecifikáciu nároku s uvedením jeho výšky (okrem formálnych náležitostí tiež slobodnú vôľu konajúcej osoby, smerujúcej k vzniku práv, či povinností z neho vyplývajúcich). Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony, k platnosti právneho úkonu uznania dlhu (jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi), patrí uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh skutkovo spočíva. Výška označeného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí ak dlžník a veriteľ vie o aký dlh a v akej výške ide (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 4052/13, 30Cdo 3840/2012). Určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nepostačuje, že účastníkom zmluvy, prípadne tomu kto robí jednostranný právny úkon, je jasné, čo je predmetom zmluvy, aké sú ich práva a povinnosti, prípadne akú vôľu vyjadruje, ak to nie je poznateľné z textu listiny (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 4036/2001). Žalovaný namieta, že nárok žalovaného v Dohode o uznaní záväzku nebol vyčíslený žiadnym spôsobom. Chýba jednak špecifikácia výšky uznaného záväzku, pričom z uznávacieho prejavu nevyplýval ani spôsob výpočtu uznávaného nároku (alikvotnú čiastku z akej sumy (?) ), písomné uznanie záväzku žalovaným neodkazuje ani na konkrétny pracovnoprávny vzťah a v Dohode o uznaní záväzku chýba i uznávací prejav žalovaného. Vzhľadom k tomu, že špecifikáciu výšky nároku v uznávacom prejave žalovaného nie je možné považovať za splnenú (ako požiadavku určitosti uznávacieho prejavu), nebola založená právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, a že procesným dôsledkom bol presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. V krátkej časovej nadväznosti žalobca so žalovaným uzatvoril i Dohodu o uznaní dlhu dňa 21.07.2020 t.j. po skončení pracovného pomeru. Z Dohody o uznaní dlhu vyplýva, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a to vo výške 2.666, 68 eur. Dlh vznikol dlžníkovi z dôvodu škodovej udalosti zo dňa 12.4.2018. Viď zápisnica o škode 23/2011/2018. V Zápisnici o škode č. 23/2011/2018 z dňa 21.07.2020 je uvedené, že zo skutkového stavu zisteného vykonaným šetrením žalobcom vyplýva, že dňa 12.4.2018 došlo na vozidle D. ku škode, prednej časti autobusu, škodu spôsobil žalovaný pričom výška škody predstavovala 2.666,68 eur. Škoda podľa faktúry č. 3007030872 predstavuje 2.666,68 eur. Okrem toho, že zápisnica (ako aj tá z dňa 7.7.2020) bola z hľadiska dátumovej špecifikácie vyhotovená viac ako dva roky po vzniku
škody, teda nie v bezprostrednej časovej následnosti na škodovú udalosť obsahuje v spojení s Dohodou o uznaní dlhu vážnu diskrepanciu údajov vo vzťahu k žalobcom tvrdenej výške škody. Totiž v obsahu zápisnice je síce uvádzaná výška škody 2.666,68 eur bez DPH (čo s DPH predstavuje 3.200,016 eur) s poukazom na faktúru č. 3007030872 vystavená servisnou spoločnosťou žalobcu - ARRIVA Service s.r.o. pričom polovicu fakturovanej sumy predstavujú len " servisné práce" spojené s vozidlom D. XXX E., čo je však podstatné ,výška fakturovanej sumy predstavuje 4.000,34 eur. Uvedené tak spôsobuje neodstrániteľnú vadu pokiaľ ide o tvrdenú výšku škody, ktorú nie je možné ani výkladom odstrániť. Žalobca do konania predložil i ďalšie faktúry, ktorými (zrejme) mienil preukazovať fakturované plnenia pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti a to - Faktúru č. 181000238 z dňa 30.04.2018 na sumu 2.393,02 eur, ktorej identifikácia nie je zachytená žiadnou zápisnicou ani uznávacím prejavom a suma z nej vyplývajúca nekorešponduje žalobcom tvrdenej výške škody v žalobe ani zápisniciach. V dôsledku uvedeného je označená faktúra bez právnej relevancie k predmetu konania, a žalovaný len z dôvodu právnej opatrnosti vznáša námietku premlčania vo vzťahu k tam fakturovanej sume pre prípad, že by žalobca sumu z označenej faktúry v konaní (argumentačne) uplatňoval, - Faktúra č. 200160039 z dňa 02.02.2016 na sumu 3.305,52 EUR - k škodovej udalosti došlo dňa 12.4.2018 a predložená faktúra s popisom dodávky za materiál a opravu v období február 2016 nemá žiadny súvis s predmetom tohto konania a žalovaný túto faktúru považuje za právne irelevantnú, ktorá so vznikom škody nijako nesúvisí. Nie je preto zrejmé aká skutočná výška škoda bola žalobcovi spôsobená, nakoľko listiny vnesené žalobcom do konania nekorešpondujú s tvrdeniam žalobcu. Určiteľnosť výšky dlhu musí byť vyjadrená tak, aby výška bola objektívne určiteľná (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2690/2008, 33Cdo 948/2008). Určitosť musí byť daná obsahom listiny prejavu vôle čo do dôvodu a výšky, nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol úkon adresovaný, boli dôvod a výška uznaného práva jasné, ak nie sú poznateľné z obsahu listiny (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 3609/2007). Ak uznáva dlžník viac dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy (čo do dôvodu ich výšky) uznáva a sľubuje zaplatiť. Iba v takom prípade je splnená podmienka určitosti právneho úkonu (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 376/2003). Požiadavku určitosti záväzku je nutné vykladať v zmysle jeho identifikácie, a to takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným. Žalovaný teda i vo vzťahu k dohode o uznaní dlhu namieta, že nárok žalovaného v Dohode o uznaní dlhu s odkazom na zápisnicu bol vyčíslený zmätočným spôsobom, vzhľadom k tomu, že listina na ktorú dohoda o uznaní dlhu odkazuje (zápisnica) a v nej obsiahnutá špecifikácia faktúry nijako v označení výšky škody nekorešpondujú a táto nezhoda nie je ani v dohode o uznaní dlhu ani zápisnici nijako vysvetlená (žalovaný mal uznať sumu 2.666,68 eur - faktúra č. 3007030872 deklaruje sumu 4.000,34 eur). V konečnom dôsledku žalobca uplatnil v tomto konaní z neznámeho dôvodu sumu 2.400,01 eur. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Z predložených listín a tvrdení žalobcom - nie je možné zistiť aká bola výška skutočnej škody v dôsledku škodovej udalosti z dňa 12.4.2018. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že by Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu o uznaní záväzku podpísal slobodne vážne a zrozumiteľne, čo dôvodí nasledovne. Žalovaný už vyššie uviedol, že po škodovej udalosti žalobca so žalovaným nediskutoval o vzniknutej škode a rovnako ani o spôsobe náhrady, rovnako voči žalovanému neuplatňoval ani zrážky zo mzdy ani nemal záujem ani o iný spôsob kompenzácie škody. Žalovaný neskôr (približne rok po škodovej udalosti ) zostal práce neschopný, pričom práce neschopnosť trvala u žalovaného najmenej rok približne do 6 mesiaca 2020. Po ukončení práce neschopnosti sa žalovaný dostavil na pracovisko žalobcu, ktorého požiadal o pridelenie inej práce, pretože nespĺňal podmienky pre výkon práce vodiča (žalovanému bol odobratý vodičský preukaz). Toto žalobca odmietol a informoval žalovaného, že žiadnu inú prácu prideliť nemusí a riešením je len skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalovaný kontaktoval i odborový zväz žalobcu, ktorý túto informáciu potvrdil s dôvetkom, že pokiaľ ide o uznanie dlhu a záväzku ,toto musí žalovaný podpísať. Žalovaný nikdy slobodne dlh ani záväzok tvrdený žalobcom neuznal. Listiny, ktoré žalobca v tejto súvislosti predložil ,sú vytvorené v deň skončenia pracovného pomeru a dohoda o uznaní dlhu až po uplynutí 14 dní od skončenia pracovného pomeru. Podstatné je i to, že napriek tomu, že si bol žalobca vedomý skutočnosti, že pracovný pomer so žalovaným skončil (7.7.2020), síce uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy žalovaného, v zmysle čl. II. ktorej veriteľ ako zamestnávateľ bude vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy zamestnanca, ktorý však pre žalobcu už nepracoval. Zmluvným stranám bolo absolútne nepochybne jasné, že žalobca v zmysle tejto dohody už nemá žiadny dosah na mzdu žalovaného a žalovaný si bol rovnako vedomý skutočnosti, že žalobca zrážky zo mzdy vykonávať nebude - pretože mzdu od žalobcu už nepoberal. Zhrnúc uvedené, je teda zrejmé, že ani výkladom nemožno dospieť k záveru o slobodnej vôli žalovaného uzatvoriť také dohody so žalobcom , pretože jediným dôvodom podpisu takých listín na strane žalovaného bolo, aby
žalobca žalovaného z pracovného pomeru uvoľnil pretože žalovanému nechcel prideliť inú prácu. Dohody o uznaní dlhu a záväzku sú nezrozumiteľné a v celom rozsahu neplatné pre svoju neurčitosť, pretože ani výkladom nemožno dospieť k záveru na základe akej skutočnosti, bola ako výška spôsobenej škody určená suma 2.666,68 eur (daná žalovanému k úhrade), pričom listina, na ktorú priamo Dohoda o uznaní dlhu odkazuje (faktúra č. 3007030872 bola vystavená na sumu 4.000,34 EUR) pričom žalobca v konaní uplatňuje len sumu 2.400,01 eur. Žalobca Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zamestnanca zo dňa 07.07. 2020 a Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 21.07.2020 považuje za absolútne neplatné právne úkony, ktoré nevyvolali žiadne právne účinky vo vzťahu plynutiu premlčacej doby vo vzťahu k domnelému nároku žalobcu. Žalobca v čase, keď podpisoval označené úkony, nemal vedomosť o tom, že nárok žalobcu je premlčaný a to s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 OZ. Žalovaný týmto vznáša námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu o tom, že žalobca vedel, že ku škode došlo a kto za škodu zodpovedá, preukazuje predloženými faktúrami a listinami, rovnako mal vedomosť o tom, že škodu spôsobil žalovaný - ako zamestnanec žalobcu. Z predložených faktúr žalobcom vyplýva, že Faktúrou č. 181000238 žalobca disponoval dňa 30.04.2018 a Faktúrou č. 3007030872 žalobca disponoval dňa 28.05.2018, teda najneskôr ku dňa 28.05.2018 žalobca disponoval vedomosťou o vzniku škody, jej výške, ako aj znalosťou o osobe, ktorá škodu spôsobila. Z potvrdenia súdu vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnil dňa 14.02.2022, to znamená, že tak urobil 3 roky a 7 mesiacov od okamihu, kedy sa dozvedel o rozhodujúcich skutočnostiach pre uplatnenie svojho práva na súde, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že ku škodovej udalosti malo dôjsť dňa 12.4.2018, žalobca svoj nárok uplatnil dňa 14.02.2022, to znamená že po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dňa 26.05.2022 žalovaný obdržal písomné vyrozumenie poisťovne v tom zmysle, že škodová udalosť č. 1524.8373/010-3 zo dňa 12.04.2018 bola ukončená bez poskytnutého plnenia z dôvodu, že neboli predložené požadované doklady. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že opätovne telefonicky poisťovňu kontaktoval (pretože nemal vedomosť o tom, že by žalovaného poisťovňa k predloženiu dokladov vyzvala, pričom tieto boli vo výlučnej dispozícii žalobcu) a dopytoval sa, či v označenej súvislosti to bol žalobca, kto poisťovňou požadované podklady nepredložil -poisťovňa žalovanému telefonicky potvrdila, že to bol zamestnávateľ (žalobca), kto požadované podklady nepredložil. V zmysle článku 2 základných zásad a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi... Žalovaný ma za to, že žalobca nie len že postupoval v rozpore s právnou úpravou, ale i v rozpore s dobrými mravmi a to z nasledujúcich dôvodov: - Zamestnávateľ síce nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá, avšak za predpokladu, že sa zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. Toto prerokovanie ako aj prerokovanie výšky požadovanej náhrady škody so zástupcami zamestnancov, ak výška náhrady škody prevyšuje 50 eur, má poriadkový charakter procesno-právnej podmienky, ktorá by zamestnávateľovi bránila uplatniť nárok na súde. Mesačná poriadková lehota zamestnávateľovi začína plynúť zistením škody. Žalobca dôkaz o prerokovaní škody so zástupcami zamestnancov nepredložil vôbec, pričom najskorším záznamom o vzniku škodovej udalosti (vo vzťahu k žalovanému) zo dňa 12.04.2018 bol záznam zo dňa 07.05.2019 t.j. viac ako 11 mesiacov po škodovej udalosti. Dohoda o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Z obsahu všetkých doteraz v konaní žalobcom predložených zápisníc o škode jasne vyplýva, že žalovaný hodlal škodu uhradiť prostredníctvom poistenia za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, čo však žalobca svojim postupom zmaril, nakoľko ako vyplynulo zo Stanoviska poistenia k škodovej udalosti č.1524 8373 01 0 3 zo dňa 12.04.2018, bol to žalobca , kto poisťovňou požadované podklady nepredložil, v dôsledku čoho došlo k zániku poistného nároku žalovaného. Žalobca vedomý si označeného postupu vykonával zrážky zo mzdy žalovaného, žalovanému predkladal na podpis dohody o uznaní záväzku a uznaní dlhu, ktoré sú svojim obsahom vadné právne úkony nie len z dôvodu neurčitosti, ale i nedostatku vôle žalovaného k takým právnym úkonom pristúpiť, na čo žalovaný poukazoval v odpore. Podľa názoru žalovaného mal súd dohody o uznaní záväzku ako aj o uznaní dlhu vyhlásiť za absolútne neplatné právne úkony z dôvodu okrem ich vadnosti i preto, že vzhľadom na preukázaný postup žalobcu sa javia ako úkonmi v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovmu postupu (iniciovanie žalobného návrhu proti žalovanému) by súd v žiadnom prípade nemal poskytnúť ochranu, pretože by sa tak stalo na škodu slabšieho účastníka v tomto právnom vzťahu. Totiž konanie a postup žalobcu sa síce navonok javí ako v súlade so zákonom, ale motívom konania je záujem poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu a spôsobiť mu ujmu. Žalobca síce predložil faktúry, ktoré by mali reprezentovať výšku vzniknutej škody, nebolo však preukázané, že žalobca tieto skutočne uhradil (t.j., že
žalobcovi škoda vznikla) a rovnako nepreukázal, že ním tvrdenú výšku škody prerokoval so zástupcami zamestnancov resp., aby dôvodnosť žalobcom vyčíslenej škody prešetrila .
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 26. 09 2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 400,01 eur na účet žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Konanie v časti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 26.08.2020 do zaplatenia zastavil (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (III. výrok).
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v časti výroku rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel (výrok I.) a tiež v časti, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III).
5. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. XXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa 29.09.2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav: 7. Žalovaný ako vodič dňa 12.04.2018 spôsobil dopravnú nehodu, čím došlo k poškodeniu čelného skla a prednej časti autobusu SOR D. XXX E.. 8. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 03.11.2015, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 30.04.2016 (č. l. 16).Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2016 bol pracovný pomer dojednaný od 01.05.2016 na dobu určitú do 31.07.2016, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2016 bol pracovný pomer dojednaný od 01.08.2016 na dobu určitú do 31.10.2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2016 bol pracovný pomer od 01.11.2016 dojednaný na dobu neurčitú.
9. Dňa 07.05.2019 uzatvorili žalobca a žalovaný Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy (č. l. 68), z ktorej vyplýva, že žalovaný uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do výšky 3. 000 eur, ktorý vznikol žalovanému v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.04.2018 s odkazom na Zápisnicu o škode 25/2011/2018. Zamestnanec súhlasil s vykonávaním zrážok zo mzdy vo výške 83,33 eura po dobu 36 kalendárnych mesiacov.
10. Žalovaný so žalobcom dňa 07.07.2020 uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy žalovaného. Z obsahu Dohody o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zo dňa 07.07.2020 (č. l. 8) vyplýva, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, vo výške 2 666,68 eura. Táto dohoda odkazovala na Zápisnicu o škode č. 23/2011/2018.
11. Z obsahu Dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 21.07.2020 (č. l. 7) vyplýva, že žalobca od žalovaného požadoval zaplatiť alikvotnú čiastku vo výške 2 .400,01 eura v 8-tich splátkach po 266,66 eura a 1 splátky vo výške 266,73 eura.
12. Žalobca sa so žalovaným Dohodou o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 27.07.2020 zaviazal zaplatiť záväzok voči žalobcovi vo výške 2. 400,01 eura v 9. splátkach. 13. Žalobca so žalovaným ukončil ku dňu 07.07.2020 pracovný pomer na základe Dohody o skončení pracovného pomeru (č. l. 9).
14. Žalobca predložil súdu faktúru č. 3007030872 zo dňa 25.05.2018 (č. l. 11), ktorou boli fakturované vykonané opravy na vozidle ŠPZ: D. XXXXX vo výške 3. 333,62 eura bez DPH, ktorá bola podľa výpisu z účtu žalobcu uhradená dňa 28.05.2018.
15. Žalobca predložil faktúru č. 200160039 zo dňa 16.02.2016 zo dňa 02.02.2016 (č. l. 13), ktorou bola fakturovaná suma 3. 966,62 eura za opravy vykonané na vozidle ŠPZ: D. XXXXX.
16. Žalobcovi bola tiež fakturovaná suma 1 994,18 eura bez DPH faktúrou č. 181000238 zo dňa 30.04.2018 za opravy vykonané na vozidle ŠPZ: D. XXXXX (č. l. 13), ktorá bola podľa výpisu z účtu žalobcu uhradená dňa 30.04.2018.
17. Zo Zápisnice o škode č. 23/11/2018 (č. l. 14) vyplýva, že na vozidle ŠPZ: D. došlo dňa 12.04.2018 ku škode vo výške 2 666,68 eura podľa faktúry č. 3007030872.
18. Zo Zápisnice o škode č. 1/2022/19 (č. l. 15) vyplýva, že na vozidle SOR D. bola spôsobená škoda vo výške 5 .327,80 eura - výška spoluúčasti 3. 000 eur bez DPH (č. faktúry 3007030872 - 3 .333,62 eura a faktúry 181000238 - 1 .994,18 eura).
19. Zo Zápisnice č. 25/2011/2018 zo dňa 07.05.2019 (č. l. 70) vyplýva, že škoda podľa faktúry 3007030872 a 181000238 predstavuje hodnotu 5 .327,80 eura a vinníkovi sa priznáva náhrada škody vo výške 3. 000 eur.
20. Z č. l. 73 vyplýva, že žalovanému boli vykonané zrážky zo mzdy 4 x 83,33 eur + 266,67 eur, spolu 599,69 eur. (3 000 eur - 599,99eur = 2 400,01eur).
21. Z Oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 07.03.2019 (č. l. 101) vyplýva, že žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 2 .327,80 eur.
22. Podľa § 20 ods.1-3 Zákonník práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník.
23. Podľa § 191 ods.1-4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
24. Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
25. Podľa § 186 ods.1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú
zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 [ods.1,2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
27. Podľa § 110 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ,právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho sudu, súd považuje za preukázaný nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.04.2018 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na vozidle žalobcu škoda vo výške 5. 327,80 eur (3 333,62 eur + 1 994,18 eur), za ktorú bol zodpovedný žalovaný. Výšku škody žalobca preukazoval faktúrou č. 3007030872 zo dňa 25.05.2018 vo výške 3. 333,62 eur bez DPH, ktorá bola uhradená žalobcom dňa 28.05.2018 a faktúrou č. 181000238 zo dňa 30.04.2018 vo výške 1. 994,18 eur bez DPH, ktorá bola uhradená žalobcom dňa 30.04.2018. Faktúra 200160039 zo dňa 16.02.2016 s prejednávanou vecou nesúvisí. Žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 2. 327,80 eur (č. l. 101), pretože spoluúčasť bola zmluvne dohodnutá vo výške 3. 000 eur, tak ako je uvedené v Poistnej zmluve č. 8100052178 (č. l. 96). Výška dlhu, ktorú žalovaný uznal v Dohode o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zo dňa 07.05.2019, a ktorú sa zaviazal žalobcovi uhradiť vykonávanými zrážkami zo mzdy vo výške 83,33 eur, bola 3.000eur. Predmetná dohoda o uznaní záväzku vychádzala zo Zápisnice o škode č. 25/2011/2018 (č. l. 71, 72). Náhrada škody, ktorá predstavuje sumu vo výške 3 000 eur predstavuje výšku spoluúčasti, o ktorú bolo ponížené poistné plnenie poskytnuté žalobcovi (5 327,80 eur - 2 327,80 eur= 3.000eur). Žalovanému boli k 31.08.2019 strhnuté zrážky zo mzdy vo výške 333,32 eura (83,33 eura x 4) a dňa 31.07.2020 zrážka vo výške 266,67 eura, čo spolu predstavuje sumu 599,99 eur.
30. Dňa 07.07.2020 bola uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zo dňa 07.07.2020 (č. l. 8), kde žalovaný uznal svoj dlh vo výške 2 .666,68 eur, pričom táto dohoda vychádza zo Zápisnice o škode č. 23/2011/2018. Vyčíslená škoda vo výške 2. 666,68 eur v predmetnej dohode predstavuje rozdiel medzi výškou spoluúčasti 3. 000 eur, ktorá bola daná žalovanému k náhrade a zrážkami zo mzdy vykonanými k 31.08.2019 (3 000 eur - 333,32 eur = 2. 666,68 eur).Dňa 21.07.2020 bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári (č. l. 7), ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť alikvotnú čiastku vo výške 2. 400,01 eur, a ktorú sa zaviazal uhradiť podľa priloženého splátkového kalendára. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že suma, ktorú sa v predmetnej dohode žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi, predstavuje rozdiel medzi sumou 2. 666,68 eura a zrážkou zo mzdy vo výške 266,67 eur vykonanú k 31.07.2020 (2 666,68 eur - 266,67 eur = 2 400,01 eur).Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobou uplatnená náhrada škody vo výške 2. 400,01
eura predstavuje rozdiel medzi spoluúčasťou žalovaného vo výške 3. 000 eur a vykonanými zrážkami zo mzdy spolu vo výške 599,99 eur (3. 000 eur - 599,99 eur = 2. 400,01 eura).
31. V prejednávanej veci ide o pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený Pracovnou zmluvou zo dňa 03.11.2015, ktorá bola uzatvorená najskôr na dobu určitú do 30.04.2016 (č. l. 16), Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2016 bol pracovný pomer dojednaný od 01.05.2016 na dobu určitú do 31.07.2016, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2016 bol pracovný pomer dojednaný od 01.08.2016 na dobu určitú do 31.10.2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2016 bol pracovný pomer od 01.11.2016 dojednaný na dobu neurčitú .Dohodami o zmene pracovnej zmluvy tak došlo k jej predĺženiu, až ku dňu škodovej udalosti, teda v čase vzniku škodovej udalosti trval pracovnoprávny pomer žalovaného u žalobcu.
32. Vzhľadom na to, že ide o pracovnoprávny spor, bolo potrebné upriamiť pozornosť na právnu úpravu, obsiahnutú v ustanovení § 20 Zákonníka práce, v ktorom je vymedzená osobitná úprava zmluvných zabezpečovacích prostriedkov pracovného práva, a to v podobe ich taxatívnej enumerácie. Práva a povinnosti, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, možno zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a zmluvou o zriadení záložného práva. S účinnosťou od 01.01.2009 nie je možné Občiansky zákonník subsidiárne použiť na zmluvné zabezpečenie záväzkov v pracovnom práve aj z dôvodu, že subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce od 01.01.2009 bola limitovaná len na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, obsahom ktorých nie sú zmluvné zabezpečovacie prostriedky. Z hľadiska právnych dôsledkov to znamená, že v pracovnoprávnom vzťahu nemožno použiť subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka na posúdenie dohôd o uznaní dlhu uzatvorenými medzi stranami sporu § 558 Občianskeho zákonníka.
33. Zákonník práce však osobitne upravuje v § 191 ods. 3 dohodu o spôsobe náhrady škody, ktorá sa uzatvára za predpokladu, že zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a zamestnávateľ s ním dohodne spôsob náhrady. V prípade dosiahnutia dohody o spôsobe náhrady škody podľa § 191 ods. 3 ZP, je zamestnávateľ povinný so zamestnancom uzatvoriť túto dohodu v písomnej forme pod sankciou neplatnosti. Ustanovenie § 191 ods. 3 ZP upravuje jednak jednostranný právny úkon, ktorým je prípadné uznanie dlhu zo zodpovednosti za škodu, a jednak dvojstranný právny úkon, ktorým je dohoda o spôsobe náhrady škody. Vymedzenie dôvodu záväzku je splnené vtedy, ak je z uznania celkom jednoznačné, akého nároku sa týka, resp. v čom, t. j. v akých skutkových reálnych okolnostiach spočíva nárok. Táto zaužívaná prax však sama osobe nemá vplyv na právne následky dohody o spôsobe náhrady škody podľa § 191 ods. 3 ZP. Uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 ZP nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Zásadne ho treba odlišovať od uznania dlhu, aké pozná § 558 OZ, ktorú úpravu ale nemožno aplikovať v pracovnoprávnych vzťahoch.
34. Uznanie záväzku na náhradu škody nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce spája zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ak sa tak stalo písomnou formou, má však ten právny dôsledok, že pre uplatnenie uznaného peňažného nároku na náhradu škody zamestnávateľom platí 10-ročná premlčacia lehota. V tomto smere Zákonník práce chráni zamestnanca, pretože napriek právnemu úkonu, ktorého obsahom je uznanie zodpovednosti za škodu a zaviazanie sa k jej náhrade, toto uznanie zamestnanca nedáva zamestnávateľovi do rúk nárok na vymáhanie uznaného dlhu. Takéto uznanie záväzku nahradiť škodu nemá za následok uľahčenie dôkaznej povinnosti zamestnávateľa v konaní o náhradu škody voči zamestnancovi.
35. Zamestnávateľ je povinný v súdnom konaní preukázať všetky predpoklady pre založenie zodpovednosti za škodu, v závislosti od druhu zodpovednosti zamestnanca za škodu. Z hľadiska právnej teórie, teda uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 ZP nie je považované za tzv. privatívnu nováciu, ktorej podstatou by bolo urovnanie doterajších sporných nárokov zo zodpovednosti za škodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a založenie nového záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom - zamestnávateľom a dlžníkom – zamestnancom.
36. Keďže Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 27.07.2020, od ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok, nezakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu v čase uznania, na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda a) existencia pracovnoprávneho vzťahu (konkrétne pracovného pomeru), b) protiprávny úkon, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, e) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, tak ako to vymedzuje Zákonník práce, f) zavinenie zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať (okrem prípadov zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosti za stratu zverených predmetov). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal všetky predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa §179 Zákonníka práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to : a) existencia pracovnoprávneho vzťahu (konkrétne pracovného pomeru), b) protiprávny úkon, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, e) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, tak ako to vymedzuje Zákonník práce, f) zavinenie zamestnanca, ktoré bol žalobca ako zamestnávateľ povinný preukázať.
37. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z pohľadu premlčania žalovaného nároku bolo dôležité si všímať, že od momentu, kedy sa zamestnávateľ dozvedel, že škoda vznikla, a že za ňu zodpovedá konkrétny zamestnanec, začína plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Najneskôr môže zamestnávateľ uplatniť právo na náhradu škody na súde v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. K predĺženiu premlčacej doby však môže dôjsť, ak dôjde k uznaniu dlhu (§ 110 OZ).
38. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 07.05.2018 bola vystavená faktúra č.181000238 na sumu 2.393,02eur, ktorá bola uhradená žalobcom za opravu vozidla dňa 30.04.2018 a dňa 28.05.2018 bola vystavená faktúra č. 3007030872 na sumu 4.000,34eur , ktorá bola uhradená žalobcom dňa 28.05.2018, kedy žalobca nadobudol kvalifikovanú vedomosť o vzniku škody a v spojení so Záznamom o škodovej udalosti zo dňa 12.04.2018 vedel , kto za škodu zodpovedá. Žalobca uvádzal, že Zápisnica o škode č. 25/2011/2018 zo dňa 07.05.2019 obsahovala chybný údaj, a to výšku škody, z dôvodu, že nový pracovník nesprávne uviedol výšku škody , teda celkovú sumu uvedenú na faktúrach. Dohoda o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zo dňa 07.05.2019, ktorá mala základ v tejto chybnej zápisnici o škode ,tak nemôže byť platným právnym úkonom, je preto pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť v zmysle §37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
39. Po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, žalobca predložil žalovanému na podpis – bolo to v deň skončenia pracovného pomeru, Dohodu o uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy zo dňa 07.07.2020 a Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 21.07.2020, to bolo 14 dní po skončení pracovného pomeru, kedy nárok žalovaného už bol premlčaný. Obsah dohody zo dňa 21.07.2020 neobsahuje žiadny uznávací prejav žalovaného a neodkazuje na žiadnu prípadnú zápisnicu o škode alebo faktúru, ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle §37Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nemožnosti určenia, aká skutočná škoda bola žalobcovi spôsobená ani určenia toho ,čo suma 2.400,01eur predstavuje. Tejto dohode dátumovo korešponduje Zápisnica o škode zo dňa 21.07.2020 číslo 23/2011/2018, v ktorej sa ale uvádza výška škody 2.666,68eur (nie 2.400eur) a identifikuje škodu podľa fa.č.3007030872, ktorá však predstavuje fakturované položky v sume celkom 4.000,34eur.
40. Obsahom vyššie uvedených uznávacích prejavov nie je riadna špecifikácia škodovej udalosti, riadne uvedenie resp. špecifikovanie skutočnej škody a ani riadne špecifikovaná a ustálená suma, ktorú mal žalovaný žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti kompenzovať. V uznávacích prejavoch žalovaného absentujú obligatórne zákonom požadované náležitosti pre uznávací prejav, nakoľko z nich nie je zrejmý právny dôvod ani výška uznávaného záväzku, čo do jeho určitosti. Žiadny z právnych úkonov neobsahuje vysvetlenie plnení, ktoré žalobca prijal v rámci poistného plnenia ako aj zrážkami zo mzdy žalovaného. Zápisnice o škodových udalostiach vykazujú diskrepanciu vo vzťahu k označeniu faktúr, ktorým by mala korešpondovať suma škody, a ktorú mal žalovaný uznávacím prejavom uznať k náhrade. Žalovaný teda nedisponuje právne relevantným uznaním dlhu resp. záväzku, na podklade ktorého by malo byť založené plynutie 10 ročnej premlčacej doby. Poslednou dohodou o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 21.07.2020 žalovaný nepodpísal dohodu o uznaní dlhu, ale iba zmluvu o splátkovom kalendári. Žalovaný žiadny dlh neuznal, len sa zaviazal k úhrade sumy 2.400,01eur v zmysle splátkového kalendára, čo však nemohlo mať za následok založenie plynutia 10ročnej premlčacej doby vo vzťahu k vzniknutej škode v období 12.04.2018 s poukazom na ustanovenie §191 ods.3 ZP, ktorý
upravuje jednak jednostranný právny úkon, ktorým je prípadné uznanie dlhu zo zodpovednosti za škodu a jednak dvojstranný právny úkon, ktorým je dohoda o spôsobe náhrady škody. Uznanie záväzku podľa §191Zákonníka práce nie je zabezpečovacím prostriedkom a nie je možné ani podporne aplikovať ust.§588 Občianskeho zákonníka.
41. Zákonník práce má vlastné zabezpečovacie opatrenia, ktoré je potrebné aplikovať v pracovnoprávnych vzťahoch a uznanie záväzku podľa §191 ods.3 Zákonníka práce nie je zaväzovacím dôvodom a nezakladá sa týmto uznaním záväzku existencia dlhu. Nemá preto ani právny dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade by preto bolo potrebné, aby žalobca , ktorý sa domáhal plnenia zo záväzku uvedeného v uznaní dlhu, preukázal aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že záväzok skutočne vznikol a v akej výške vznikol, a preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok zodpovednosti zamestnanca kumulatívne. V danom prípade žalobca neniesol dôkazné bremeno preukázania povinnosti žalovaného na náhradu škody, keď nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok a to : a) existencia pracovnoprávneho vzťahu (konkrétne pracovného pomeru), b) protiprávny úkon, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, e) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, tak ako to vymedzuje Zákonník práce, f) zavinenie zamestnanca, ktoré bol žalobca ako zamestnávateľ povinný preukázať.
42. V obsahu žiadnej z vyššie uvedených dohôd nedošlo k dohode zmluvných strán o tom, že by ktorákoľvek z časovo nasledujúcich dohôd o uznaní dlhu alebo záväzku mala nahradiť (zrušiť) predchádzajúcu dohodu – zostali teda všetky v platnosti a účinnosti, čo je neprípustné, aby popri sebe existovali tri takto uzatvorené dohody; požívali by rovnakú záväznosť pre zmluvné strany a podľa vhodnosti by si žalobca vyberal, ktorú z označených dohôd si vyberie na uplatnenie si svojho nároku.
43. Na základe vyššie uvedeného, keď žalovaný vzniesol námietku premlčania, premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody (kedy došlo k zmenšeniu majetku žalobcu) ako aj o osobe, ktorá za škodu zodpovedá (žalovaný). Týmto okamihom je najneskôr deň uhradenia faktúr žalobcom za opravu vozidla. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd dňa 14.02.2022, urobil tak po uplynutí nielen subjektívnej, ale aj objektívnej doby, kde objektívna premlčacia doba pri sume z faktúry č.181000238, ktorú žalobca uhradil dňa 30.04.2018, uplynula dňa 30.04.2021 a pri sume z faktúry č.3007030872, ktorú žalobca uhradil dňa 28.05.2018, uplynula dňa 28.05.2021, preto súd nemohol žalobcovi vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania ním uplatnený nárok v súdnom konaní priznať, preto žalobu žalobcu zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP ,súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP ,o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
45. Súd zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, preto žalovaný ako plne úspešná strana vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).