Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Csp-120-2021.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
51Csp/120/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XX, XXX XX A., o zaplatenie 403,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 403,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 51,03 € od 25.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 55,32 € od 24.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 69,60 € od 24.11.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 21.09.2021, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 403,21 € s príslušenstvom titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom a.s. a žalovanou bola dňa 19.05.2018 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb za cenu v zmysle Cenníka. Žalovaná si svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnila a dostala sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré jej boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra zo dňa 08.09.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 51,03 eur s lehotou splatnosti 24.09.2018,
- faktúra zo dňa 08.10.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 55,32 eur s lehotou splatnosti 23.10.2018 a
- faktúra zo dňa 08.11.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 69,60 eur s lehotou splatnosti 23.11.2018. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením vyššie uvedených faktúr pohľadávka v celkovej výške 175,95 eur, ktorú žalovaná, napriek výzve, neuhradila. Využívaním služieb žalobcu vznikla žalobcovi
voči žalovanej pohľadávka v sume 175,95 € predstavujúca nezaplatené poplatky za hovorné, nehlasové služby a mesačné poplatky.
4. Zároveň žalobcovi vznikol voči žalovanej aj nárok zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu bola žalovaná povinná uhradiť zmluvnú pokutu, výška ktorej bola dohodnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 19.05.2018. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V Zmluve o pripojení si strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 560,- €, pričom žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 227,26 €, ktorá je vypočítaná tak, že zo základu zmluvnej pokuty sú odpočítané uplynuté dní z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti a to je vynásobené základom zmluvnej pokuty.
5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanej žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 29.09.2021, č.k.: 51Csp/120/2021-57 obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná výzvu osobne prevzala dňa 05.10.2021, avšak napriek výzve a procesnému poučeniu sa k podanej žalobe nevyjadrila. Vzhľadom na uvedené, keďže sa žalovaná v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 C.s.p. k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená a ktorú osobne prevzala, žiadnym spôsobom nevyjadrila, znamená to, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe nespochybňuje.
6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
7. V súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. dňa 02.11.2021.
8. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.11.2021.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná uzatvorila dňa 19.05.2018 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zo Zmluvy vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá zľava vo výške 120,- eur zo štandardných poplatkov za služby.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, Osobitné podmienky a Cenník služieb, s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať.
Uzavretím Zmluvy sa žalovaná zaviazala, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platným Cenníkom služieb.
Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanej faktúry tak, ako je uvedené v ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaná však dlžné sumy spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradila, čím porušila zmluvné povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy, keď nezaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb spolu vo výške 175,95 €.
Dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 17.03.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „zákon č. 351/2011“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
12. V konaní bolo nesporné, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Žalovaná sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazala žalobcovi platiť dohodnutú odplatu v zmysle zmluvy a platného Cenníka za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaná
porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nezaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, cenu poskytnutých telekomunikačných služieb riadne a včas, a to vo výške 175,95 € . Vzhľadom nato, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoje povinnosti, vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaná ako spotrebiteľ pritom mala možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli dojednané individuálne. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným pritom je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 227,26 €, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti, je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá dňa 19.05.2018 a žalovaná už dňa 24.09.2018 porušila zmluvné povinnosti, keď neuhradila žalobcom vystavenú faktúru. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 560,- €, teda pri viazanosti 24 mesiacov predstavuje mesačná výška zmluvnej pokuty sumu vo výške 23,33 €. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvnú pokutu upravenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb dostatočne určitú, zrozumiteľnú a v danom prípade aj za primeranú.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 403,21 €, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vo výške 175,95 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 227,26 €.
14. Keďže žalovaná nezaplatila vyfakturované sumy v lehote splatnosti, dostala sa dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovanú zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých pohľadávok v zmysle vystavených faktúr, až do zaplatenia.
15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny aj s príslušenstvom.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.