Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-123-2023.pdf
PDF · 161.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/123/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: UMAKOV Group, a. s., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 685 691, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: EKOPRIM, s. r. o., Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO: 31 710 115, právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, usadený euroadvokát, Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 5.748,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/114/2016 - 357 zo 6. apríla 2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/114/2016
- 423 zo 7. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/114/2016 - 357 zo 6. apríla 2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/114/2016-423 zo 7. novembra 2022 v napadnutom II., III. a IV. výroku.
II. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti I. výroku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol takto:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby ohľadom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle podania žalobcu zo dňa 9.1.2017 v tomto znení: „Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.748,01 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.6.2012 do zaplatenia. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania.“ II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.748,01 eura s úrokom z omeškania 9,00 % ročne z 5.748,01 eura od 11.6.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Súd prvej inštancie napadnutým dopĺňacím rozsudkom rozhodol takto:
súd d o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 22Cb/114/2016-357 zo dňa 6.4.2022 o výrok IV. takto: IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svojím skorším rozhodnutím č. k. 22Cb/114/2016–205 z 18. septembra 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.748,01 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.748,01 eura od 11.6.2012 do zaplatenia.
3. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesením č. k. 7Cob/43/2020–290 zo 7. júla 2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa so znaleckým posudkom Technickej univerzity Košice, ktorý v súčasnom štádiu konania nepochybne preukazuje skutočnú príčinu vád predmetného diela a dôvodnosť reklamácií zo strany žalovaného v tomto smere. Odvolací súd dodal, že ak bude chcieť žalobca daný skutkový stav vyvrátiť, bude jeho povinnosťou navrhnúť ďalšie dôkazy, a to najmä v rovine znaleckého dokazovania, ak bude toho názoru, že závery doposiaľ predloženého znaleckého posudku sú nesprávne alebo neobjektívne. Žalovaný musí bezpečne preukázať náklady na odstránenie reklamovaných vád a dôvodnosť započítania pohľadávok, teda zánik nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
4. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, v ktorom uviedol, že žalobou doručenou dňa 20.5.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.748,01 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo (ďalej len Zmluva), na základe ktorej žalobca realizoval pre žalovaného nerezové zábradlia schodísk pre stavbu „Rekreačno-športový areál Delňa Prešov“ (ďalej len stavba). Žalobca za vykonanie diela vystavil žalovanému faktúru na sumu 20.748,00 eur, splatnú 10.6.2012, ktorú žalovaný uhradil len čiastočne, a to vo výške 14.999,99 eura (10.000,00 eur platbou z 13.9.2012 a sumu 4.999,99 eura titulom započítania vzájomných pohľadávok zo 4.12.2012). Žalovaný zvyšnú časť ceny diela doposiaľ neuhradil. 4.1. Žalobca uviedol, že žalovaný ako dodávateľ stavby poveril vykonaním časti prác žalobcu ako subdodávateľa. Predmetom Zmluvy bolo zhotovenie a zabudovanie nerezových zábradlí na stavbu v celkovej hodnote 36.305,00 eur. Žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo v marci 2012. Žalovaný približne od júla roku 2012 reklamoval u žalobcu vytváranie hrdzavého povlaku na nerezovom zábradlí (zábradlie samotné nekorodovalo), nepreukázal však, že by vytváranie hrdzavého povlaku malo byť dôsledkom porušenia povinnosti žalobcu. Podľa žalobcu vytváranie tohto povlaku nebolo dôsledkom porušenia povinností žalobcu, ale dôsledkom nedostatočného čistenia a údržby zo strany prevádzkovateľa, čo žalobca oznámil žalovanému už e-mailom z 23.8.2012. Žalobca konštatoval, že pri dodaní zábradlí dodržal tak požiadavky žalovaného, ako aj technické normy. Žalovaný si dal vyhotoviť analýzu - posudok o kvalite materiálu, z ktorej vyplýva, že v prípade dodaných zábradlí ide o oceľ dohodnutej akosti. Žalovaný 30.1.2015 plne uznal záväzok vo výške 5.748.01 eura bez výhrad (čl. 47).
5. Žalovaný v prejednávanom spore konštatoval, že po odovzdaní predmetného diela 30.4.2012, už po necelých troch mesiacoch od užívania zhotoveného diela, žalovaný 24.7.2012 prvýkrát reklamoval vadu u položky č. 7, a to v rozsahu zábradlia okolo schodiska do wellness, nakoľko sa na uvedenom zábradlí vyskytol hrdzavý povlak. Dňa 8.8.2012 reklamoval vady položiek č. 1 a č. 6, v rozsahu zábradlia galérie, nakoľko sa na uvedenom zábradlí vyskytol hrdzavý povlak. Konštatoval, že napriek zamietnutiu reklamácií ako nedôvodných zo strany žalobcu, došlo zo strany žalobcu k odstráneniu povrchových hrdzavých povlakov na položkách č. 1, 6 a 7. Dňa 5.4.2013 žalovaný poukázal na to, že uvedené položky vykazujú hrdzavý povlak aj napriek dostatočnému čisteniu v sanitárnych dňoch, pričom ďalšie diela obdobného charakteru (bazény) nevykazujú tento nedostatok a preto žalovaný vyzval žalobcu k odstráneniu predmetnej vady diela. Dňa 19.2.2014 žalovaný tretíkrát reklamoval vady u predmetných položiek, avšak žalobca vady diela neuznal z dôvodu, že položky neboli ošetrované podľa pokynov zhotoviteľa. Dňa 10.3.2017 žalovaný odoslal žalobcovi reklamáciu - výzvu k odstráneniu vád, ktorou sa žalovaný domáhal výmeny zhotoveného diela v položkách č. 1, 6 a 7. Žalovaný zdôraznil, že zhotovené dielo nezodpovedalo požadovanej akosti, a to s poukazom na opakované reklamácie. Žalovaný tvrdil, že odborným stanoviskom Fakulty výrobných technológií, Katedra výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach z 15.2.2016 predloženým v spore zo strany žalovaného bolo preukázané, že dielo vykazovalo nižšie percento molybdénu, a práve pre tento nedostatok je uvedené dielo náchylnejšie k rýchlejšej oxidácii a korózii povrchu. Dôvodil, že hodnota reklamovaných položiek, ktorých výmenu
žalovaný požadoval, bola na základe Zmluvy stanovená na čiastku 10.125,00 eur, avšak žalovaný si uplatnil vzájomný nárok iba vo výške 5.748,01 eura ako prostriedok procesnej obrany do výšky nároku uplatneného zo strany žalobcu predmetnou žalobou.
6. Žalobca namietal, že v prejednávanom prípade bola dohodnutá len 2 ročná záručná doba v zmysle článku V. bodu 2 Zmluvy a záručná doba uplynula 23.8.2014, pretože záručná doba začala opäť plynúť od momentu odstránenia vady a dodatočného dodania návodu na údržbu, ktoré nastalo 23.8.2012. Žalobca v následných vyjadreniach uviedol aj to, že ku korózii zábradlia došlo nesprávnou starostlivosťou spôsobenou tým, že zábradlie nebolo čistené podľa pokynov žalobcu. Žalobca spochybnil odborné stanovisko predložené v spore zo strany žalovaného a potom, čo bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, predložil Odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z 18.2.2022.
7. Súd prvej inštancie v napadnutom druhom rozhodnutí vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo a cenu diela, podľa ustanovenia § 560 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje pojem „vady diela“, podľa ustanovenia § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje začiatok plynutia záručnej doby, podľa ustanovení § 365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka a úroky z omeškania s plnením peňažného záväzku a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorý upravuje výšku úrokov z omeškania, podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorý upravuje výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dôkazmi predloženými stranami sporu, v smere určenom odvolacím súdom, konštatoval, že žalovaný 30.4.2012 prevzal dielo a zároveň vyhlásil, že dielo mu bolo dodané v dohodnutom tvare, v dohodnutej kvalite a že bol oboznámený s prevádzkovými a bezpečnostnými podmienkami. Následne dňa 24.7.2012, dňa 8.8.2012, dňa 5.4.2013 a dňa 19.2.2014 žalovaný preukázal uplatnenie vád diela v podobe hrdzavého povlaku na zábradlí. Na ďalšie reklamácie, resp. žiadosti o odstránenie vád súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko boli uplatnené po uplynutí dvojročnej (resp. 24 mesačnej) zákonnej a zároveň zmluvne dohodnutej záručnej dobe. Na dohodu o podmienkach úhrady záväzku (na čl. 44) súd prvej inštancie taktiež neprihliadal, keďže táto nebola opatrená podpismi zástupcov oboch sporových strán. 8.1. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že žalovaný počas záručnej doby reklamoval vady diela spočívajúce iba v podobe hrdzavého povlaku na zábradlí, a až niekoľko rokov po uplynutí záručnej doby žalovaný reklamoval deštrukciu kotviacich prvkov zábradlia, čo však podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a postupov pri uplatňovaní vád diela, absolútne pripisovať na úkor žalobcu. 8.2. Súd prvej inštancie zistil z Odborného stanoviska Fakulty výrobných technológií, Katedra výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 15.2.2016 (ďalej len Odborné stanovisko TUKE) záver, že spektrálna analýza chemického zloženia poukázala na nižšie percento molybdénu a práve pre jeho nedostatočný podiel je táto oceľ náchylnejšia k rýchlejšej oxidačnej korózii povrchu. 8.3. Súd prvej inštancie zistil z Odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 18.2.2022 (ďalej aj Odborné stanovisko USI) záver, že v Odbornom stanovisku Technickej univerzity v Košiciach nie je popísaná metodika a spôsob stanovenia chemického zloženia testovaného materiálu, nie je teda zrejmé či sa jednalo o jedno meranie, alebo o sériu meraní a nie je známy ani spôsob odoberania testovacích vzoriek. Nie je zdokumentovaný stav povrchu vzorky, z ktorej bola analýza vykonaná. Rozdiel Molybdénu (Mo) o 0,1 % voči štandardu nemôže v štandardných prevádzkových podmienkach zásadne zmeniť koróznu odolnosť materiálu. V poskytnutých materiáloch chýbajú informácie o charakter prostredia, v ktorom je zábradlie inštalované, čo môže mať zásadný vplyv na koróznu odolnosť materiálu a chýbajú údaje o spôsobe údržby a čistenia zábradlia z posudzovaného materiálu, čo má zásadný vplyv na korózne vlastnosti materiálu, z ktorého je zábradlie vyhotovené. 8.4. Súd prvej inštancie hodnotil predmetné odborné posudky a dospel k záveru, že Odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 18.2.2022 relevantne spochybnilo Odborné stanovisko Fakulty výrobných technológií, Katedra výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 15.2.2016 a vyvrátilo tvrdenia žalovaného o vplyve obsahu Molybdénu v oceli (v predmetnom prípade) na koróziu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že obsah Molybdénu v oceli nemal v predmetnom prípade vplyv na koróziu.
8.4.1. Súd prvej inštancie k pôvodne zo strany žalobcu navrhovanému vykonaniu znaleckého dokazovania na kvalitu ocele na predmetnom zábradlí, ktoré bolo následne vzaté späť konštatoval, že predmetné znalecké dokazovanie by nebolo možné objektívne vykonať, mimo iného aj vzhľadom na výmenu zábradlia v roku 2018. 8.5. Súd prvej inštancie konštatoval ako preukázané, že predmetné zábradlie bolo osadené v mieste so zvýšenou agresivitou prostredia spôsobenou extrémnou vlhkosťou vzduchu a chlóru, čo si vyžadovalo náležitú starostlivosť spočívajúcu v pravidelnom čistení podľa návodu, príslušnými mechanickými a čistiacimi prostriedkami. Dôvodil, že žalovaný svoje tvrdenia o riadnom a náležitom čistení zábradlia počas sanitárnych dní nepreukázal, neuviedol, akými prostriedkami vykonával čistenie a zároveň ani nepreukázal, že koncentrácia chlóru nebola vyššia ako 2mg/l. Žalovaný teda nepreukázal svoje tvrdenia, že údržba zábradlí prebiehala riadne a v súlade s pokynmi žalobcu a návodu na použitie a rovnako nepreukázal, žeby tieto vady zábradlia boli spôsobené porušením povinností zo strany žalobcu. 8.6. Súd prvej inštancie dodal, že existenciu nároku uplatneného predmetnou žalobou považoval za nespornú aj s poukazom na to, že žalovaný predmetný záväzok písomne a bez výhrad uznal podaním z 30.1.2015. 8.7. Súd prvej inštancie zároveň za nedôvodnú označil kompenzačnú námietku žalovaného uplatnenú v prejednávanom spore z dôvodu údajnej existencie pohľadávky žalovaného proti žalobcovi vo výške 8.332,00 eur splatnej 20.3.2018, ktorá vznikla žalovanému úhradou sumy 8.332,00 eur spoločnosti MATYP s. r. o., za opravu predmetného zábradlia zo strany spoločnosti MATYP s. r. o. pre žalovaného s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca nezodpovedá za predmetné vady diela a zároveň z dôvodu, že žalovaný dal odstrániť vady diela v roku 2018, teda až 4 roky po uplynutí záručnej doby. 8.7.1. Predmetné vady diela boli reklamované zo strany objednávateľa diela – spoločnosti ŠOVAR, s. r. o. 7.8.2017 u žalovaného. Išlo o vady spočívajúce mimo iného v hrdzavejúcom zábradlí v časti vstupu do wellness a v časti nachádzajúcej sa na galérii, a v deštrukcii kotviacich prvkov zábradlia.
9. Súd prvej inštancie I. výrok napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca podaním z 9.1.2017 navrhol pripustiť zmenu žaloby v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd predmetnému návrhu žalobcu vyhovel. 9.1. Súd prvej inštancie preto pripustil zmenu žaloby a následne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.748,01 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.748,01 eura od 11.6.2012 do zaplatenia.
10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.
11. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 22Cb/114/2016–423 z 7. novembra 2022 doplnil rozsudok o IV. výrok, ktorým žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolania žalovaný a to v celom rozsahu. Z obsahu odvolaní odvolací súd zistil, že predmetné odvolania žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej len C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). 12.1. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových tvrdení žalobcu, ktoré navyše neboli ani preukázané, sú v celom rozsahu zavádzajúce, v mnohých smeroch nepravdivé a neúplné. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol identickým spôsobom ako v prvom rozhodnutí, a to bez náležitého preskúmania sporu a zohľadnenia všetkých tvrdení žalovaného a bez rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu. 12.1.1. Zopakoval tvrdenia uvedené v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie o vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, uplatnení štyroch reklamácií vád diela zo strany žalovaného a to reklamácií z 27.4.2012, 8.8.2012, 19.2.2014 a 10.3.2017. 12.1.2. Zdôraznil, že zhotovené dielo nezodpovedalo požadovanej akosti, a to s poukazom na opakované reklamácie zo strany žalovaného, ktoré neboli zo strany žalobcu adekvátne vyhodnotené.
Žalovaný bol napokon nútený pre pretrvávajúcu koróziu diela (z dôvodu ohrozenia života a ľudí v areáli) predmetné zábradlie vymeniť na náklady žalovaného (kompenzačná námietka žalovaného). 12.2. Zopakoval svoje tvrdenie, že posudkom Technickej univerzity v Košiciach, fakulty výrobných technológií so sídlom v Prešove, Katedry výrobných technológií (Odborné stanovisko TUKE) bolo preukázané, že predmetné zhotovené dielo - použitý materiál vykazuje nižšie percento molybdénu, a práve pre tento nedostatok v rozsahu menšieho podielu je dielo náchylnejšie k rýchlejšej oxidácii a korózii povrchu. 12.2.1. Dodal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí akýmkoľvek spôsobom nevyriešil otázku zodpovednosti za vady predmetného diela, nakoľko žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri posúdení z akého materiálu bolo vyrobené dielo, s poukazom na predmetné materiálne posúdenie predložené zo strany žalovaného, ktorý jasne popísal, že dodané dielo zo strany žalobcu obsahovalo menší podiel molybdénu, a preto dochádzalo k rýchlejšej oxidácii a korózii povrchu predmetného diela. 12.2.2. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného, prípadne prevádzkovateľa areálu, boli porušené povinnosti v rozsahu ošetrovania predmetného diela. 12.3. Žalovaný spochybnil Odborné stanovisko ÚSI z 18.2.2022 predložené zo strany žalobcu, vypracované A. B. C. D., D. z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Dôvodil, že predmetné odborné stanovisko vypracovala osoba, ktorej zameranie nesmeruje k analýze materiálov, ale odhadu hodnoty strojových zariadení a koľajových vozidiel a predmetné stanovisko bolo vypracované bez reálneho posudzovania materiálu, ktoré bolo predmetom materiálového posúdenia zo strany žalovaného (Odborné stanovisko TUKE). 12.3.1. Poukázal na záver Odborného stanoviska ÚSI, v ktorom bolo priamo uvedené, že „V poskytnutých materiáloch chýbajú informácie o charaktere prostredia, v ktorom je zábradlie inštalované, čo môže mať zásadný vplyv na koróznu odolnosť materiálu." Podľa žalovaného, predmetný záver potvrdzuje argumentáciu žalovaného, že teoretické vyjadrenie k téme náchylnosti na koróznu odolnosť nemôže nahrádzať materiálovú analýzu realizovanú zo strany Technickej univerzity v Košiciach, resp. ju relevantne spochybňovať, pretože dané vyjadrenie nevychádza z analýzy materiálu, ktorý bol predmetom skúmania. 12.3.2. Žalovaný zdôraznil, že odborné vyjadrenie predložené zo strany žalobcu preto nie je spôsobilé relevantne rozporovať skutočne realizované materiálové hodnotenie, ktoré je podkladom pre procesnú obranu žalovaného, ak z predmetného odborného stanoviska sú zrejmé len teoretické výstupy a závery. 12.4. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore nepredložil jediný dôkaz, ktorým by vyvracal závery Odborného stanoviska TUKE, predloženého zo strany žalovaného a zároveň zdôraznil, že žalobca vzal späť návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by preukázalo materiálovú analýzu predmetného nerezového zábradlia a tým dôvod, pre ktorý došlo k jeho korózii, čím sa žalobca sám vzdal svojho práva na procesnú obranu spočívajúcu v tom, že koróziu nespôsobil nedostatok molybdénu. 12.5. Zdôraznil, že na pojednávaní 28.5.2018 (teda pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej), žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť dôkazy, ktoré mali rozporovať závery posudku Technickej univerzity v Košiciach, predmetné dôkazy však zo strany žalobcu neboli predložené, teda žalobca sa už raz vzdal práva na určitú procesnú obranu a preto súd prvej inštancie nebol oprávnený (napriek odôvodneniu odvolacieho súdu) po vrátení veci opäť umožniť žalobcovi predložiť nové prostriedky procesnej obrany (mimo iného Odborné stanovisko ÚSI). 12.6. Zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že použitý materiál nespĺňal požadovanú kvalitu a zároveň žalobca nepreukázal, že žalovaný nedostatočne ošetroval predmetné dielo. 12.7. Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nákladov zo strany žalovaného na odstránenie reklamovaných vád a nedôvodnosť započítania pohľadávok zo strany žalovaného. 12.7.1. Poukázal na dôkazy predložené zo strany žalovaného týkajúce sa vzniku nákladov na odstránenie reklamovaných vád (záznamy z účtovníctva žalovaného) a výpis z účtu dodávateľa – spoločnosti MATYP s. r. o. preukazujúci úhradu za realizované dielo zo strany žalovaného, s ktorými súd prvej inštancie sa nevysporiadal. 12.7.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalovaný musel dielo vyhotovené zo strany žalobcu nahradiť novým, z čoho žalovanému vznikli náklady vo výške cca 10.125,00 eur. 12.7.3. Za absurdnú označil aj argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa neuplatnenia vád diela riadne a včas, ako aj nárokov plynúcich z predmetných vád, keď žalovaný už tri mesiace po odovzdaní diela a následne opakovane uplatnil reklamáciu vád predmetného diela.
12.8. Žalovaný poukázal aj na to, že ak by odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, tak by bola porušená zásada predvídateľnosti rozhodnutia súdu, pretože súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadaného rozsudku zvolil odlišnú argumentačnú líniu, aká bola použitá v prvotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré bolo Krajským súdom v Prešove zrušené, s pokynmi k ďalšiemu postupu, pričom závery Krajského súdu v Prešove potvrdzovali tvrdenia žalovaného a spochybňovali ich rozporovanie zo strany žalobcu. V zmysle uvedeného však súd prvej inštancie nevenoval v rámci odôvodnenia žiadnu pozornosť a vyhovel nároku z dôvodov, ktoré v prvom rozsudku súdu prvej inštancie ani neboli predmetom odôvodnenia. 12.9. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za neodôvodnené, nezodpovedajúce obsahu spisu a nereflektujúce platnú právnu úpravu. 13.1. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného o nerešpektovaní záverov a pokynov Krajského súdu v Prešove zo strany súdu prvej inštancie. Dôvodil, že súd prvej inštancie preukázateľne poskytol stranám sporu dostatočný priestor, aby uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany práve v rozsahu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/43/2020 - 290 zo 7.7.2020. 13.2. Poukázal na to, že žalovaný zavádza súd, ak listinu: „Výsledky hodnôt chemickej analýzy vzorky materiálu z vnútorného schodiskového zábradlia odobratej z rekreačno-športového areálu Delňa zo dňa 15.2.2016“ predloženú a podpísanú B. E. F., D. z 15.2.2016 (Odborné stanovisko TUKE) označuje ako listinu vypracovanú zo strany Technickej univerzity v Košiciach. Zdôraznil, že B. F. nebol nikdy oprávnený konať v mene Technickej univerzity v Košiciach ako jej štatutárny orgán, nepreukázal žiadne poverenie na vykonávanie znaleckej činnosti a navyše B. F. nie je a ani nikdy nebol zapísaný ako znalec v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. 13.3. Konštatoval, že listina „Odborné stanovisko vo veci korózie ocele, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 18.2.2022“ predložená zo strany žalobcu („Odborné vyjadrenie ÚSI“) je riadnym odborným vyjadrením znaleckého ústavu, ako najvyššej možnej inštancie v rámci znaleckého dokazovania. Predmetné odborné vyjadrenie podpísal D. B. G. H. I., ako riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zapísaného ako znalecký ústav pod č. 900020, na vypracovaní tohto stanoviska pracovali tam uvedení odborníci a znalci, a to A. B. C. D., D. a D. J. K. L., D.. Žalobca dodal, že na vypracovaní Odborného vyjadrenia ÚSI spolupracovala aj D. L. pôsobiaca na Žilinskej univerzite v Žiline, Strojníckej fakulte, Katedre materiálového inžinierstva, Oddelení skúšania a vlastností materiálov, kde sa špecializuje na Technológiu spracovania plastov, koróziu a technickú chémiu. A. D., okrem toho, že je zapísaný ako znalec, tak je zároveň vedúcim sekcie pre Technické odbory ÚSI. 13.3.1. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril k vecnému obsahu predmetného Odborného vyjadrenia ÚSI, namietol iba jedného zo spoluautorov a zároveň citoval iba jednu vetu tohto vyjadrenia: „V poskytnutých materiáloch chýbajú informácie o charaktere prostredia, v ktorom je zábradlie inštalované, čo môže mať zásadný vplyv na koróznu odolnosť materiálu." Poukázal na to, že predmetná veta bola výčitkou ÚSI voči listine vypracovanej B. F.. Zároveň v predmetnom Odbornom vyjadrení ÚSI bolo konštatované, že v predmetnej listine chýbajú údaje o spôsobe údržby a čistenia zábradlia z posudzovaného materiálu, čo má zásadný vplyv na korózne vlastnosti materiálu, z ktorého je zábradlie vyrobené. 13.3.2. Poukázal aj na ďalšie závery Odborného posúdenia ÚSI, a to: v listine predloženej zo strany žalovaného sa neuvádza metodika a spôsob stanovenia chemického zloženia testovaného materiálu; nie je zdokumentovaný priebeh odoberania samotnej vyhodnocovacej vzorky, čím nie je zdokumentovaný stav povrchu vzorky, z ktorej bola vykonaná analýza materiálu. V predmetnom Odbornom posúdení ÚSI je zároveň uvedené, že rozdiel obsahu molybdénu o 0,1% voči štandardu nemôže v štandardných prevádzkových podmienkach zásadne meniť koróznu odolnosť materiálu. 13.4. Za nedôvodné a v rozpore s Civilným sporovým poriadkom označil tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nebol oprávnený (napriek odôvodneniu odvolacieho súdu) po vrátení veci opäť umožniť žalobcovi predložiť nové prostriedky procesnej obrany teda doplniť dokazovanie, pretože žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť dôkazy, ktoré mali rozporovať závery posudku Technickej univerzity v Košiciach (Odborné stanovisko TUKE), predmetné dôkazy však zo strany žalobcu neboli predložené, teda žalobca sa už raz vzdal práva na určitú procesnú obranu. 13.4.1. Zdôraznil, že takýto výklad žalovaného by znamenal, že všetky ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré umožňujú zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie, by sa stali obsolétnymi a takýto výklad žalovaného by znamenal, že už by nebolo možné dopĺňať dokazovanie a súd prvej inštancie by mohol už iba opätovne spor právne posúdiť.
13.5. Za nedôvodné a nepravdivé označil aj tvrdenia žalovaného, že žalobca nevybavoval reklamácie žalovaného. Zdôraznil, že predmetné reklamácie žalobca vybavoval, avšak reklamácie neuznal, pretože pri ich vybavovaní a následnej obhliadke žalobca zistil, že hrdzavý povlak na zábradlí bol spôsobený nedostatočnou údržbou a v rozpore s návodom na údržbu odovzdaným žalovanému zo strany žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný tvrdenia o tom, že riadne a v súlade s návodom na údržbu vykonával údržbu zábradlia, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný dokonca ani netvrdil, žeby predmetné zábradlie čistil v denných intervaloch a že by na čistenie používal čistiace prostriedky určené na nerezové povrchy. 13.5.1. Žalobca poukázal aj na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej ak žalobca v prejednávanom spore tvrdil, že žalovaný predmetné zábradlie riadne (v správnych intervaloch a vhodnými čistiacimi prostriedkami) nečistil, tak neexistenciu tejto skutočnosti logicky nie je možné zo strany žalobcu dokazovať. 13.6. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil, ako vecne správny.
14. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a svojich doterajších vyjadreniach. 14.1. Zdôraznil, že v rámci svojej procesnej obrany predložil materiálovú analýzu, z ktorej vyplynula nižšia hodnota látky (Molybdénu) vplývajúcej na koróznu odolnosť materiálu. Uvedené tvrdenie žalovaného žalobca nijako nevyvrátil, ani sa s uvedeným v rámci odôvodnenia napadaného rozsudku nevysporiadal súd prvej inštancie. 14.2. Žalovaný uviedol aj to, že žalovaný dodržiaval inštrukcie žalobcu týkajúce sa starostlivosti o zábradlie v rámci štandardnej starostlivosti o priestory bazénov. 14.3. Ďalej dodal, že tvrdenie žalobcu o odstránení korózneho povlaku použitím bežne dostupných čistiacich prostriedkov žiadnym spôsobom nepreukázalo, že použitý materiál obsahoval požadované hodnoty jednotlivých látok, ktoré spôsobujú náchylnosť na koróziu. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci materiálovú analýzu, a navzdory tomu vyhodnotil súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť v neprospech žalovaného. Tento záver však podľa názoru žalovaného je v zjavnom rozpore so závermi odvolacieho súdu, ktorý vady diela vyhodnotil ako riadne a včas uplatnené.
15. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 15.1. Za novotu v odvolacom konaní označil tvrdenie žalovaného uvedené v odvolacej replike, že žalovaný dodržiaval inštrukcie žalobcu týkajúce sa starostlivosti o zábradlie v rámci štandardnej starostlivosti o priestory bazénov, pretože toto tvrdenie uviedol žalovaný až v odvolacom konaní. Predmetné tvrdenie však žalovaný ani nepodložil žiadnymi dôkazmi, nekonkretizoval, akými čistiacimi prostriedkami, akými osobami a v akých intervaloch vykonával požadovanú údržbu. 15.2. Za nepravdivé označil aj tvrdenie žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že použitý materiál neobsahoval požadované hodnoty látok, ktoré spôsobujú náchylnosť na koróziu. 15.2.1. Dôvodil, že už v podaní doručenom súdu prvej inštancie 29.10.2018 žalobca poukázal na email zo 4.4.2018, z ktorého vyplýva, že žalovanému zaslal certifikát č. 3.1 o výsledku špecifickej kontroly od výrobcu ocele o zložení sporného zábradlia.
16. Žalovaný v ďalšom vyjadrení z 30.9.2022 iba zopakoval svoje doterajšie tvrdenia a zhrnul doterajšiu svoju skutkovú a právnu argumentáciu. 16.1. Opäť zdôraznil, že žalobca akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalovaného, prípadne prevádzkovateľa areálu, boli porušené povinnosti v rozsahu ošetrovania predmetného diela a zároveň poukázal na výsluch B. B. M., ktorý uviedol, že už v auguste 2012 bola uplatnená prvá reklamácie, pretože zábradlie začalo hrdzavieť. 16.2. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove 7Cob/43/2020–290 zo 7. júla 2020, kde odvolací súd mimo iného konštatoval, že „V tejto súvislosti nemožno akceptovať námietky žalobcu spočívajúce v tom, že nie je bezpečne preukázané, že predmetný znalecký posudok (Odborný posudok TUKE) posudzoval skutočne materiál, z ktorého bolo vyrobené dielo“. 16.2.1. Opäť zdôraznil, že súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozhodnutím nerešpektoval závery odvolacieho súdu, ktoré potvrdzovali tvrdenia žalovaného týkajúce sa dôvodnosti reklamácií žalovaného a zároveň spochybňovali tvrdenia žalobcu o nedôvodnosti predmetných reklamácií.
17. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a po zistení, že odvolanie žalovaného proti I. výroku napadnutého rozsudku
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p. a contrario), odmietol podané odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. z nasledujúcich dôvodov:
18. Podľa § 142 ods. 1 a 2 C. s. p., o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (ods. 1). Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk (ods. 2).
19. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
21. Podľa § 357 C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
22. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.
23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým I. výrokom rozhodol o pripustení zmeny žaloby na základe návrhu žalobcu podľa § 142 C. s. p., proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p.).
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne prejednal obe odvolania žalovaného (proti rozsudku a proti dopĺňaciemu rozsudku) súdu prvej inštancie v napadnutom II., III. a IV. výroku, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že obe odvolania žalovaného nie sú dôvodné.
25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolaní žalovaného, ktorý v odvolaniach: 26.1. poukázal na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal riadne a včasné uplatnenie vád diela (korózia diela), s poukazom na to, že ku korózii diela došlo z dôvodu nesprávneho zloženia materiálu (nižšie percento molybdénu), čím predmetné dielo - použitý materiál nerezového zábradlia vyhotovený zo strany žalobcu bol náchylnejší k rýchlejšej oxidácii a korózii povrchu, 26.1.1. poukázal na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý - napriek záveru odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu o dôvodnosti reklamácií zo strany žalovaného - nerešpektoval predmetný záver odvolacieho súdu a zároveň po vrátení veci opäť umožnil žalobcovi predložiť nové prostriedky procesnej obrany teda doplniť dokazovanie, pretože žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť dôkazy, ktoré mali rozporovať závery posudku Technickej univerzity v Košiciach, predmetné dôkazy však zo strany žalobcu pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie neboli predložené, teda žalobca sa už raz vzdal práva na určitú procesnú obranu,
26.1.2. poukázal na nesprávne posúdenie Odborného stanoviska TUKE a Odborného stanoviska ÚSI zo strany súdu prvej inštancie a následne nesprávny záver, že Odborné stanovisko TUKE bolo preukázateľne spochybnené Odborným stanoviskom ÚSI, 26.2. poukázal na to, že žalobca nepreukázal porušenie povinností zo strany žalovaného, prípadne prevádzkovateľa areálu spočívajúcich v nedôslednom čistení diela, resp., čistení diela v rozpore s návodom na údržbu, 26.3. za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nákladov zo strany žalovaného, na odstránenie reklamovaných vád a nedôvodnosť započítania vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného.
27. Žalovaný zároveň v odvolaniach poukázal na porušenie zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia v prípade, ak by odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v rámci odôvodnenia napadaného rozsudku (v poradí druhého) zvolil odlišnú argumentačnú líniu, aká bola použitá v prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré bolo Krajským súdom v Prešove zrušené, s pokynmi k ďalšiemu postupu, pričom závery Krajského súdu v Prešove potvrdzovali tvrdenia žalovaného a spochybňovali ich rozporovanie zo strany žalobcu. 27.1. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nevenoval v rámci odôvodnenia žiadnu pozornosť predmetnému odklonu od pôvodnej argumentačnej línie a vyhovel nároku žalobcu z dôvodov, ktoré v prvom rozsudku súdu prvej inštancie ani neboli predmetom odôvodnenia.
28. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
30. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
31. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd udáva:
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 C. s. p.
33. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
34. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
35. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie týkajúce sa dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zvolil odlišnú argumentačnú líniu, aká bola použitá v prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie, a zároveň svojim druhým rozhodnutím nerešpektoval závery odvolacieho súdu o preukázaní tvrdení žalovaného o riadnom a včasnom uplatnení vád diela a o nepreukázaní tvrdení žalobcu o opaku udáva, že predmetné tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.
36. Odvolací súd za nedôvodné považuje aj tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúcom práva žalovaného na spravodlivý proces tým, že
- napriek záveru odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu o dôvodnosti reklamácií zo strany žalovaného - nerešpektoval predmetný záver odvolacieho súdu a zároveň po vrátení veci opäť umožnil žalobcovi predložiť nové prostriedky procesnej obrany teda doplniť dokazovanie.
37. K predmetným tvrdeniam žalovaného odvolací súd udáva:
38. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu podľa § 391 C. s. p. z dôvodov stanovených v § 389 C. s. p. je jedným zo spôsobov prejednania odvolania zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí je povinný v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia jasne formulovať dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia, vysloviť svoj právny názor na otázky hmotného a procesného práva, ktorým je súd prvej inštancie viazaný a zároveň inštruovať súd prvej inštancie v postupe po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu dochádza k odstráneniu nesprávneho rozhodnutia a teda aj obsahu jeho odôvodnenia. Ďalším účinkom zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu je, že prejednávaný spor sa dostáva do štádia pred vyhlásením súdu o ukončení dokazovania, teda spor sa dostáva do štádia dokazovania pred súdom prvej inštancie, a to podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a podľa pokynov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný. Strany sporu majú preto právo predložiť ďalšie prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré nepredložili a ani neoznačili v spore pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie následne v novom (v poradí druhom) rozhodnutí vyhodnotí výsledky celého dokazovania, prihliadne pritom aj na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku predložené stranami sporu po vrátení veci súdu prvej inštancie, následne na základe takto zisteného skutkového stavu vec skutkovo a právne novo posúdi a svoje závery náležite odôvodní v novom rozhodnutí, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Medzi základné obsahové náležitosti nového rozhodnutia Civilný sporový poriadok pritom ani nestanovuje povinnosť súdu prvej inštancie odôvodniť odklon od skutkovej a právnej klasifikácie uvedenej v zrušenom rozhodnutí, pretože v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie je novým rozhodnutím vo veci samej.
40. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, že odvolací súd konštatoval pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nevysporiadaní sa so znaleckým posudkom Technickej univerzity Košice (predloženým zo strany žalovaného) a zároveň dodal, že predmetný dôkaz v súčasnom štádiu konania nepochybne preukazuje skutočnú príčinu vád predmetného diela a dôvodnosť reklamácií zo strany žalovaného. Odvolací súd zároveň vyslovil svoj názor, že ak bude chcieť žalobca daný skutkový stav vyvrátiť, bude jeho povinnosťou navrhnúť ďalšie dôkazy, a to najmä v rovine znaleckého dokazovania, ak bude toho názoru, že závery doposiaľ predloženého znaleckého posudku sú nesprávne alebo neobjektívne. Žalovaný musí bezpečne preukázať náklady na odstránenie reklamovaných vád a dôvodnosť započítania pohľadávok, teda zánik nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní.
41. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že po zrušení veci zo strany odvolacieho súdu a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súd prvej inštancie postupoval podľa inštrukcií odvolacieho súdu, umožnil stranám sporu predložiť ďalšie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Odvolací súd dodáva, že aj právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušovacom rozhodnutí, že Odborné posúdenie TUKE preukazovalo skutočnú príčinu vád predmetného diela a dôvodnosť reklamácií zo strany žalovaného bol vyslovený iba na základe vykonaného dokazovania pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň v predmetnom rozhodnutí vyslovil svoj názor na ďalšie vedenie dokazovania a stranám sporu určil medze ďalšieho smerovania dokazovania pre prípad ich úspechu/ neúspechu v spore.
42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak umožnil stranám sporu, teda aj žalobcovi predložiť mimo iného Odborné posúdenie ÚSI a ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu o dôvodnosti žaloby a zároveň umožnil aj žalovanému predložiť prostriedky procesnej obrany i procesného útoku spočívajúce v dôkazoch preukazujúcich náklady na odstránenie reklamovaných vád a dôvodnosť započítania pohľadávok, teda zánik nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní.
43. Odvolací súd z obsahu odvolaní vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. To, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v spore.
44. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nebol naplnený.
46. Odvolací súd následne skúmal, či boli naplnené odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p.
47. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že medzi stranami sporu nebolo sporné odovzdanie diela vyhotoveného zo strany žalobcu pre žalovaného 30.4.2012 a rovnako nebolo sporné ani to, že žalovaný uplatnil reklamácie vád diela 24.7.2012, 8.8.2012, 19.2.2014 a 10.3.2017. Nebolo sporné ani to, že žalobca ani jednu reklamáciu diela neuznal, pretože bol toho názoru, že žalovaný nedostatočne a v rozpore s návodom na údržbu vykonával údržbu diela.
47.1. Medzi stranami bolo preto sporné to, či hrdzavenie diela bolo spôsobené chybou samotného materiálu zábradlia (teda vada spôsobená zo strany žalobcu), alebo bolo spôsobené nesprávnou údržbou zo strany žalovaného.
48. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný na preukázanie tvrdení o vade materiálu predložil Odborné posúdenie TUKE, v ktorom bol vyslovený záver, že použitý materiál vykazuje nižšie percento molybdénu, a práve pre tento nedostatok je uvedené dielo náchylnejšie k rýchlejšej oxidácii a korózii povrchu. 48.1. Žalobca, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, predmetný dôkaz predložený zo strany žalovaného spochybnil Odborné posúdenie ÚSI, v ktorom bolo konštatované, že v poskytnutých materiáloch (Odborné posúdenie TUKE pozn. odvolacieho súdu) chýbajú informácie o charaktere prostredia, v ktorom je zábradlie inštalované, čo môže mať zásadný vplyv na koróznu odolnosť materiálu. Zároveň je v predmetnom Odbornom stanovisku ÚSI vyslovený záver, že v listine predloženej zo strany žalovaného sa neuvádza metodika a spôsob stanovenia chemického zloženia testovaného materiálu; nie je zdokumentovaný priebeh odoberania samotnej vyhodnocovacej vzorky, čím nie je zdokumentovaný stav povrchu vzorky, z ktorej bola vykonaná analýza materiálu. V predmetnom Odbornom posúdení ÚSI je zároveň uvedené, že rozdiel obsahu molybdénu o 0,1% voči štandardu nemôže v štandardných prevádzkových podmienkach zásadne meniť koróznu odolnosť materiálu.
49. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne a náležite odôvodnil svoj záver o tom, že na základe hodnotenia dôkazov, vrátane ich prípravy, odborného skúmania, získavania podkladov, priebehu skúmania, vierohodnosti teoretických východísk z predložených dôkazov bol dôkaz predložený zo strany žalovaného (Odborné posúdenie TUKE) vyvrátený dôkazom predloženým zo strany žalobcu (odborné posúdenie ÚSI). 49.1. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že spochybnenie Odborného stanoviska ÚSI pre jeho vypracovanie A. B. C. D., D., teda osoby, ktorej zameranie nesmeruje k analýze materiálov, ale odhadu hodnoty zariadení a koľajových vozidiel zo strany žalovaného nie je dôvodné, pretože predmetné Odborné stanovisko ÚSI bolo vypracované celým tímom autorov, mimo iného aj D. L. a je podpísané aj riaditeľom ÚSI D. B. G. H. I..
50. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že hrdzavenie diela bolo spôsobené chybou materiálu, teda žalobcom. Odvolací súd zároveň pre úplnosť dodáva aj to, že pôvodné dielo bolo zo strany žalovaného celkom vymenené, preto v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistoval materiál, ktorý by bol podrobený ďalšiemu
- novému znaleckému prieskumu obsahu materiálu.
51. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenie, že žalovaný nečistil predmetné dielo dôkladne a podľa návodu predloženého zo strany žalobcu udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.
52. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalobcu preto nebolo možné požadovať, aby preukazoval, že žalovaný nečistil riadne predmetné dielo. Bolo preto povinnosťou žalovaného, aby preukázal, že dielo čistil riadne a podľa pokynov uvedených v návode na údržbu.
53. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný potom, čo bola predložená listina žalovaného z 30.1.2015 (uznanie záväzku žalovaného vo výške 5.748,01 eura bez výhrad) zameral svoju procesnú obranu aj na započítanie pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcom žalovanému tým, že neodstránil vady diela a následne žalovaný bol nútený celé dielo vymeniť za nové, a to spoločnosťou MATYP, s. r. o. a predmetnej spoločnosti uhradil cenu diela vo výške 7.212,00 eur bez DPH.
54. Odvolací súd udáva, že započítaním žalovaný prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, čo možno považovať za uznanie dlhu (skutkového a právneho dôvodu nároku protistrany), keďže z prejavu žalovaného je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje, je teda zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - odpočtom. Spornou teda už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorá sa započítava (teda pohľadávka žalovaného) bol preto povinný preukazovať žalovaný.
55. Vzhľadom na to, že žalovaný v prejednávanom spore nepreukázal dôvodnosť uplatnených vád diela pre koróziu materiálu spôsobenú nesprávnym zložením materiálu, a zároveň žalovaný dal predmetné dielo odstrániť až v roku 2018, teda 4 roky po uplynutí záručnej doby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne ak nepovažoval žalovaným vyúčtovanú náhradu škody za dôvodnú, pretože žalovanému nevznikol nárok na plnenie zo strany žalobcu vo výške 7.212,00 eur bez DPH a preto ani žalovaný nemohol účinne jednostranne započítať túto náhradu škody vo výške 7.212,00 eur oproti nespornej pohľadávke žalobcu uplatnenej v prejednávanom spore vo výške 5.748,01 eura s príslušenstvom. Znamená to, že uplatnená pohľadávka žalobcu 5.748,01 eura s príslušenstvom nezanikla.
56. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nespornú pohľadávku 5.748,01 eura so zákonným úrokom z omeškania a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,00 eur.
57. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom II. a IV. výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (III. výrok), ktorým žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania a to podľa úspechu žalobcu (§ 255 ods. 1 C. s. p.) a procesnom neúspechu žalovaného.
58. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).