Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoEk-5-2024.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoEk/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právene zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, B., o vymoženie 4 341,09 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave ako nástupcom pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, o vymoženie 4.341,09 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Bardejove č.k. 1Er/54/2011 – 47 zo dňa 14.11.2023 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a vyslovil, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%.
2. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09427/10 zo dňa 18.10.2010, ako aj trov oprávneného v exekučnom konaní v celkovej výške 4.341,09 eur. Z rozhodcovského rozsudku zistil, že účastníci konania dňa 11.11.2009 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom s ohľadom na povahu účastníkov (na jednej strane oprávnený ako veriteľ poskytujúci úver v rámci svojho podnikania a na strane druhej povinný ako dlžník, fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver s veľkou pravdepodobnosťou na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) a predmet nimi uzavretej zmluvy je dôvodné predpokladať, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Už zo samotného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a to čo sa týka úrokov z omeškania priznaných vo výške 0,25 % denne zo sumy 4.341,09 eur od 28.04.2010 do zaplatenia, ktoré je podľa názoru súdu bez ohľadu na údajnú dohodu účastníkov bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktorý odkazuje rozhodcovský rozsudok v odôvodnení, absolútne neprimeraná, priečiaca sa dobrým mravom. Výška dohodnutého úroku z omeškania 0,25 % denne predstavuje úrok z omeškania ročný vo výške 91,25 %, čo zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a z tohto dôvodu aj rozpor s dobrými mravmi. Ide tak o neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nemožno akceptovať ani pri tzv. drobných sporoch. Rovnako z exekučného titulu nevyplýval účel, na ktorý bol povinnému úver poskytnutý, pričom v prípade ak bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné preskúmať aj vzhľadom na poznatky súdu z iných obdobných konaní, v ktorých oprávnený uplatňuje na základe rozhodcovských rozsudkov
nároky voči povinným z titulu zmlúv o úveroch, či účastníkmi uzavretá zmluva obsahovala náležitosti požadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001, osobitne aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, a teda či rozhodcovským súdom priznaný poplatok za poskytnutie úveru nebol priznaný v rozpore s uvedeným ustanovením. Poukázal aj na to, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, na jeho tretej strane vyplýva, že oprávnenému bol priznaný aj poplatok za poskytnutie úveru, avšak absentuje v ňom akýkoľvek odkaz na príslušné zákonné a zmluvné ustanovenia týkajúce sa tohto poplatku, na základe ktorých mal byť priznaný. Minimálne čo do úroku z omeškania rozhodcovským rozsudkom je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto konaní ako exekučný titul nepochybne zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností exekučné konanie postupom podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. aj bez návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tento na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to z dôvodu, že vec posúdil podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne interpretoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril zákon č. 233/1995 v znení neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok a v jeho náväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov, ktorým bol exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie mal posudzovať exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Pri formálnom preskúmaní exekučného titulu sa mal obmedziť na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Pri preskúmavaní materiálnej stránky mal exekučný súd zistiť, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, akým je dovolenosť, možnosť a súhlas s dobrými mravmi. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd, v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu mal obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. záväznosť k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však podľa neho musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu podľa neho vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania a znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, pričom sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Ak súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia súladnosti výroku rozhodcovského súdu s právom, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne práva na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci, jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. V odvolaní poukázal na judikáty Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005, ako aj na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky C 2801-NS sp. zn. 33 Odo 588/2003. Okrem iného vyslovil aj názor, že ak by aj súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Vytýkal súdu aj procesnú vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
6. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
7. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
8. V predmetnej veci je treba konštatovať, že postup súdu prvého stupňa bol správny pokiaľ pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal samotný exekučný titul, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09427/10 zo dňa 18.10.2010. Uvedeným rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 4.341,09 eur spolu s 0,25 % -ným úrokom z omeškania denne zo sumy 4.341,09 eur od 28.04.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 858,83 eur. Za správny je potrebné považovať záver súdu prvého stupňa, že dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25 %, bol priznaný v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že v rámci preskúmania exekučného titulu z materiálnej stránky nemožno vychádzať z odôvodnenia rozhodnutia. Exekučným titulom je celé rozhodnutie rozhodcovského súdu a z neho vyplýva aj priznaná istina, ako aj úroky z omeškania, ktoré vychádzali z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Posúdenie súdu prvého stupňa, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu je správne.
9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone 258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, aj fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise na č.l. 6) a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným tvrdené a ani preukázané, že by úver poskytol povinnému za účelom výkonu zamestnania, povolenia alebo podnikania. Čo sa týka úrokov z omeškania, ich výšku zákon č. 258/2001 Z.z. neupravoval. Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej v porovnaní s úrokom, na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené.
11. Za správne je treba považovať postup súdu prvého stupňa, ktorý v rámci plnenia svojej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyzval oprávneného na predloženie uzavretej zmluvy o úvere, nakoľko z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že z priznanej čiastky 4.341,09 eur bola priznaná istina včítane poplatku za jeho poskytnutie. Z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, aká bola výška nesplateného úveru a aká bola výška poplatku za jeho poskytnutie. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 je aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). S neuvedením RPMN sa nespája síce neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. však v ustanovení § 4 ods. 3 poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave ak zmluva údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, rozhodcovský súd nemohol zaviazať povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.
12. Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods. 1.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
13. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
14. Za situácie, ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania vo výške odporujúcej ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zaviazal povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. rozhodol o plnení právom nedovolenom. Napriek uvedenému exekúciu nebolo možné zastaviť len v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej listiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia, čo spôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadne priznanej istiny, logickým dôsledkom tohto stavu je nevykonateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sú totiž iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
15. Keďže súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu v celom rozsahu zastavil a správne je aj jeho rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd postupom podľa 387 ods. 1, 2 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej povinnej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).