Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: L.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. S. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Alenou Cvopovou, advokátkou, so sídlom Nográdyho 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 14.251,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. novembra 2020, č. k.: -296, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.251,70 Eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.624,20 Eur od 16.03.2014 do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.060,- Eur od 16.11.2015 do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.260,- Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 355,- Eur od 16.12.2017 do zaplatenia, s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.952,50 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 percent.

III. Žalovaný je povinný nahradiť znalcovi L.. H. W. trovy znalečného 23,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa stal vlastníkom bytu č. XX vo vchode X v obytnom dome so súpisným číslom XX na D. Z. a S. X. vo R., pozostávajúceho z dvoch izieb a príslušenstva, dražbou dňa 19.09.2011, pričom predchádzajúci vlastníci bytu boli manželia O., ktorí prenajali byt žalovanému. 3. Žalobca dal žalovanému výpoveď z nájmu, táto bola žalovanému doručená dňa 10. 12. 2013, právo nájmu žalovanému zaniklo po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby 01.04.2014. Žalovaný dobrovoľne byt po zániku nájmu 01.04.2014 neuvoľnil, užíval ho naďalej bez právneho dôvodu, za užívanie bytu neplatil nájom, vykonával len úhrady energií. Keďže žalovaný užíval byt i po zániku nájomného vzťahu bez adekvátnej úhrady, žalobca ho listom zo dňa 14.12.2015 požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia 4.624,20 Eur. V priebehu súdneho konania žalobca postupne niekoľkokrát rozšíril žalobu, ktorá bola ustálená v rozsahu, ako mu okresný súd vyhovel rozsudkom. Výšku bezdôvodného obohatenia požadoval na základe predložených dôkazov, a to vyjadrení viacerých realitných kancelárií k cenám nájmu za porovnateľný byt a lokalitu, ako aj podľa súkromného znaleckého

posudku, ktorý v konaní predložil. Od takto určeného nájmu odpočítal náklady na energie vo výške 70 EUR mesačne. 4. Žalobca takto žaloval bezdôvodné obohatenie za celkové obdobie od 1. 4. 2014 - 15. 7. 2018. Podľa vyjadrenia realitných kancelárií výšku bezdôvodného obohatenia, z ktorej vychádzal, určil podľa výšky v tom ktorom roku. 5. Za obdobie 1. 4. 2014 - 31. 12. 2015, t. j. za 21 mesiacov, žiadal 6.510 EUR, odpočítal 70 EUR/ mesačne za energie (21 x 70 = 1.470 EUR, 21 x 310 EUR = 6.510 EUR -1.470 EUR=5.040 EUR), odpočítal zaplatené, resp. priznané nároky 46,20 x 9 = 415,18 (IV-XII 2014, už uplatnené), za toto obdobie požadoval 4624,82 EUR (5.040 EUR - 415,18 EUR). Uplatnená výška nájomného bola 310 EUR za mesiac, po odpočítaní energií čistá výška bezdôvodného obohatenia predstavujúceho primerané nájomné tak bola vo výške 220,23 EUR. 6. Za rok 2016 uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia 3.060 EUR. Nájom s energiami bol 325 EUR x 12 mesiacov = 3.900 EUR, odpočítané energie 70 EUR x 12 mesiacov = 840 EUR, 3.900 EUR - 840 EUR = 3.060 EUR. Čistý nájom za mesiac za 2016 bol vo výške 255 EUR. 7. Za rok 2017 uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia 4.260 EUR. Nájom s energiami bol 425 EUR - 70 EUR energie, čistý nájom za mesiac je 355 EUR (355 EUR x 12 =4.260 EUR). 8. Za január 2018 uplatnil rovnaký nárok vo výške 355 EUR za mesiac (ako v bode 7). 9. Za obdobie od 1. 2 .2018 - 15.7.2018 požadoval 1.952,50 Eur. Priemerný nájomné 425 EUR -70 EUR energie = 355 EUR, za 5,5 mesiaca to je 355 EUR x 5 = 1.775 EUR, 355 : 2=177,5 EUR + 1.775 EUR = 1.952,50 EUR. 10. Zároveň požadoval úrok z omeškania, a to od 16.-teho dňa, keď podľa pôvodnej zmluvy bol povinný platiť nájomné do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, pričom za prvé obdobie (bod 5) nárok uplatnil od 16.3. 2014, za ďalšie obdobia nárok uplatnil nie mesačne, ale len súhrnne ku koncu roka k 16. 11., resp. za posledné obdobie od 1. 2. 2018. 11. Žalovaný nesúhlasil so zaplatením trhovej ceny nájomného. Tvrdil, že bolo nesprávne uložené určiť cenu dvojizbových bytov o výmere 60 m2, lebo tieto ceny nájmov sú vrátane služieb a energií. Žiadal vypočuť pracovníkov realitnej kancelárie, ktorí poskytli do spisu trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľností. 12. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to potvrdeniami realitných kancelárií o trhovej cene nájmu za primeraný byt v danej lokalite, súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcom ako aj znaleckým posudkom, ktorý nariadil súd na základe návrhu žalovaného. Uplatnený nárok považoval za dôvodný, pričom pri určení všeobecnej hodnoty vychádzal zo všeobecnej hodnoty majetku určenej znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnocovania z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a o územnom plánovaní a stavebného poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov. Z hodnoty prenájmu nehnuteľností súd odpočítal ceny energií, ktoré sú zdokladované evidenčnými listami za nehnuteľnosť za rok 2014 - 2018, zamietol návrh na doplnenie dokazovania

- výsluch pracovníkov realitných kancelárií, ktorí poskytli trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľnosti porovnateľného bytu, ktorý má vo vlastníctve žalobca, pretože to považoval za neefektívny dôkazný prostriedok, nakoľko výsluch pracovníkov realitných kancelárií nezmení cenu deklarovaného prenájmu nehnuteľnosti za roky 2014 - 2018. Výška uplatnenia nájomného je nižšia, nakoľko v ohodnotení znalcami je vyššia cena predmetu nájmu v čistom a žalobca od trhovej ceny nájmu nehnuteľnosti odpočítal energie. O energie je nájom nižší. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. a , ako aj vládneho nariadenia č. , o trovách rozhodol podľa , keď žalobcovi ako strane v celom rozsahu úspešnej v konaní priznal náhradu trov konania. Zároveň žalovanému uložil povinnosť znalcovi L.. H. W. nahradiť trovy znalečného, ktoré neboli kryté zloženou zálohou. 13. Proti rozsudku sa v celom rozsahu odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne a neúplné vyčíslenie bezdôvodného obohatenia započítaním zálohových platieb a iných poplatkov ( nesprávne skutkové zistenia). Tvrdil, že výšky nájomného za byt pre roky 2014-2018, ktoré boli stanovené v znaleckých posudkoch, nemôžu tvoriť relevantný podklad pre stanovenie výšky čistého nájomného z dôvodu, že znalci pri výpočte nájmov za toto obdobie vychádzali z predložených vzorových nájmov predovšetkým od realitných kancelárií, ktoré však v sebe zahrňovali aj zálohové platby za energie a iné poplatky. V danom spore však bolo potrebné zistiť len tzv. čistý nájom bez zálohových platieb za energie, či iné poplatky, pretože všetky energie a poplatky boli hradené priamo žalovaným, nie žalobcom. Táto skutočnosť mala byť znalcami a súdom zohľadnená. 14. To, že od ceny nájmov je potrebné odpočítať platby za energie, akceptoval aj samotný žalobca, ktorý problém vyriešil jednoducho tak, že zo znalcom zisteného nájmu odpočítal sumu 70 EUR, čo má

predstavovať zálohové platby za energie. Takýmto spôsobom sa však k čistému nájmu jednoznačne nemožno dopracovať. Zo vzorových inzercií nevyplýva, aká suma z nájmu prestavovala zálohové platby. Nemožno teda mať za preukázané, že tieto zálohové platby prestavovali sumu 70 EUR. Pokiaľ súd vyhodnotil ceny nájmov stanovené znaleckými posudkami ako tzv. čisté nájmy, toto skutkové zistenie nie je správne, čo zhodne potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý sa to snažil vyriešiť odpočtom nepreukázaným 70 EUR. 15. Uplatnil aj odvolací dôvod podľa , teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaný argumentoval rovnako, ako v predchádzajúcom dôvode, teda, že hodnota nájmu bola zle vyčíslená z dôvodu, že znalci pri určení výšky nájmu vychádzali z toho, že byt v jeho užívaní bol zariadený, čo nie je pravdou. Byt, ktorý užíval, nebol zariadený. Všetko zariadenie urobil na vlastné náklady, pričom prenájom nezariadeného bytu je podstatne nižší ako prenájom bytu zariadeného. 16. V rámci odvolacieho dôvodu podľa namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluchom osôb z realitných kancelárií, ktoré mali potvrdiť, že vzorové nájmy bytov zahrňovali v sebe taktiež zálohové platby za energie, či poplatky za internet, ktoré do čistého nájmu nemajú byť zahrnuté. Tiež by sa vedeli vyjadriť, aký cenový rozdiel mesačného nájmu môže predstavovať byt so zariadením a bez príslušného zariadenia. Preto podľa jeho názoru skutkový stav nebol riadne zistený. 17. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd priznal žalobcovi náhradu za obdobie od 1. 4. 2014 do 15. 7. 2018, pričom z rozsudku nie je zrejmé, ako k týmto hraničným dátumom súd dospel. Súd len prevzal tvrdenie žalobcu bez náležitého odôvodnenia. Nepreskúmateľný je taktiež výpočet výšky nájomného za jednotlivé roky užívania bytu, keď za rok 2016 súd vychádzal zo sumy 255 EUR za mesiac nájomného, pre rok 2017 zo sumy 355 EUR, pre rok 2014 a 2015 nie je zrejmé, z akej sumy za mesiac nájomného sa vychádza. 18. Rozsudok taktiež považuje za zmätočný a nejasný, keď celé odôvodnenie je zmätočné, a preto je nepreskúmateľné, pričom poukázal na výpočet nájomného za rok 2018, kde pre mesiac január súd ustálil cenu nájmu 355 EUR a pre február až júl sumu 425 EUR bez 70 EUR. Nie je zrejmé, prečo za mesiac január 2018 nebolo odpočítané 70 EUR. Na svojich argumentoch zotrval aj v replike. 19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Považoval ho za nedôvodné, účelové, rozsudok žiadal potvrdiť ako správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Bezdôvodné obohatenie uplatnil žalobca z dôvodu neplatenia nájomného za obdobie od 1. 4. 2014 do 15. 7. 2018 z titulu protiprávneho užívania bytu žalovaným po dobu skoro 5 rokov, kedy byt odmietal uvoľniť vlastníkovi, urobil tak až po dlhých súdnych prieťahoch v konaní, ako to robí v každom spore (konanie vedené na Okresnom súde Zvolen v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Takéto správanie žalovaného považoval za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi. 20. K námietke o nesprávnom a neúplnom vyčíslení bezdôvodného obohatenia - započítaní zálohových platieb uviedol, že tento dôvod odvolania sa nezakladá na pravde, nakoľko bezdôvodné obohatenie uplatnené v žalobe je vypočítané správne, pričom z hodnoty nájmu nehnuteľnosti boli odpočítané ceny energií (elektrina plyn) vo výške 70 EUR, ktoré hradil žalovaný priamo dodávateľom a výšku, ktorú žalovaný nikdy nenamietal. Tieto skutočnosti sú zdôvodnené riadne aj v napadnutom rozsudku v bode 6 odôvodnenia. 21. K argumentu, že znalci pri svojich posudkoch vychádzali z cien nájmov porovnateľných bytov vrátane energií, žalobca uviedol, že vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňuje za konkrétny byt. Pri nájme tohto bytu žalovaný platil náklady na elektrinu a plyn priamo dodávateľom energií, pričom náklady za dodávku elektriny a plynu v tomto byte v čase, keď ich platil žalobca, boli výrazne nižšie ako 70 EUR za mesiac. Napriek tomu pre plynulosť a rýchlosť ukončenia sporu od žalobcom zistenej výšky nájmu v čase podania žaloby odpočítal tieto náklady vo výške 70 EUR za mesiac. Túto výšku mal možnosť žalovaný počas súdneho konania kedykoľvek spochybniť a faktúrami od dodávateľov elektriny a plynu preukázať v inej výške, ktorú by akceptoval. Výška nákladov 70 EUR za mesiac bola odpočítaná aj v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Zvolen vedenom pod sp. zn. , kde bol vydaný platobný rozkaz, právoplatný 12. 5. 2015, kde bolo uplatnené nájomné za dobu platnosti nájomnej zmluvy, žalovaný ju tak isto nenamietal. 22. K argumentu o nesprávnom a neúplnom vyčíslení bezdôvodného obohatenia - nesprávne posúdenie hodnoty nájmu, žalobca uviedol, že hodnota bezdôvodného obohatenia bola vypočítaná správne, z hodnoty prenájmu nehnuteľnosti za porovnateľný byt boli odpočítané ceny energií. Výška uplatneného nároku žalobcom je ešte nepatrne nižšia, nakoľko sú tu odpočítané zálohové platby za energie, ako bol

vypočítaný nájom znalcom L.. A., ktorý pri výpočte použil porovnávaciu metódu podľa platnej vyhlášky č. 23. K námietke, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, zdôraznil, že žalovaný tento dôkaz navrhol až na poslednom pojednávaní dňa 24. 11. 2020 z dôvodov prieťahov v konaní, pretože mohol tak urobiť hneď na začiatku konania po predložení predmetných potvrdení, avšak tieto nenamietal. Dokonca na pojednávaní dňa 12. 10. 2018 sa žalovaný vyjadril, že keď zoberieme obvyklú cenu nájmu, ktorú si dali vypracovať od rôznych realitných spoločností, tá nie je napadnuteľná. 24. Žalobca nepovažoval dôvodnú ani námietku o nepreskúmateľnosti rozsudku. K námietke, ako súd dospel k hraničným termínom, poukázal na to, že v žalobe ako aj rozsudku je jasne konštatované, že žalovaný byt dobrovoľne neuvoľnil a užíval ho naďalej bez právneho dôvodu aj po zániku nájomného vzťahu k 1. 4. 2014. Žalobca bol po zaslaní bezúspešnej výzvy nútený dať žalovanému výpoveď z nájmu, tá mu bola doručená 10. 12. 2013, právo nájmu žalovanému zaniklo po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby, teda 1. 4. 2014. Od tejto doby si žalobca platil oprávnene náhradu za neoprávnené užívanie bytu až do 15. 7. 2018, kedy žalovaný byt žalobcovi odovzdal. Výpočet výšky nájomného je v rozsudku riadne zdôvodnený, výpočet nájomného, ktorý nie je zrejmý žalovanému, je podrobne uvedený v žalobe. V tejto súvislosti poukázal na listinné dôkazy od realitných kancelárií, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte žalovanej výšky a tieto vyjadrujú všeobecnú hodnotu nájmu za porovnateľný byt v podobnej lokalite, tzv. „obvyklé nájomné“ v konkrétnom čase a mieste. Takto vyčíslené nájomné je objektívnym kritériom pre určenie obvyklej výšky nájomného. Sám žalovaný na pojednávanie dňa 12. 10. 2018 uznal, že táto obvyklá cena nájmu nie je napadnuteľná. 25. Ak žalovaný namietol zmätočnosť a nejasnosť rozsudku, toto tvrdenie považuje za zavádzajúce nezakladajúce sa na pravde. Žalovaný namietal, že výpočet nájomného za január 2018 je 355 EUR, za február až júl 2018 425 EUR bez 70 EUR, čo predstavuje tiež 355 EUR. Nie je žalobcovi jasné, čo chcel tým žalovaný povedať, keďže vždy boli rovnaké spôsoby výpočtu nájomného. Pri výpočte vychádzal z podkladov a výšky nájmu za porovnateľný byt v podobnej lokalite na základe vyjadrenia realitných kancelárií v roku 2017 vo výške 250 EUR/mesačne a po odpočítaní energií 70 EUR mesačne bol nájom 355 EUR x 5,5 mesiaca. 26. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil vo výrokoch I. a II, rozsudok vo výroku III. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , . 27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu, pokiaľ rozhodol vo výrokoch I. a II., je správny, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Hoci rozsudok trpí určitými vadami, predovšetkým čo sa týka štruktúry písania rozsudku a prehľadnosti, nemožno mu vytknúť vady, na ktoré poukazuje žalovaný, a to, že by bol nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Z rozsudku je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, čo tvrdil aj aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil. Odôvodnenie rozsudku obsahuje vyjadrenie žalovaného ako aj prostriedky procesnej obrany žalovaného. Súd vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré dôkazy vykonal, ako ich hodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. 29. Odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalovaného predovšetkým zdôrazňuje zásadnú koncentráciu konania. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ).

30. Žalobca vo svojej žalobe ako aj následne pri zmene žaloby zrozumiteľne vysvetlil, aký nárok uplatňuje, z akého dôvodu a akými prostriedkami procesného útoku preukazuje svoj nárok. Žalobca v konaní tvrdil a nepochybne preukázal, že nájomný vzťah so žalovaným zanikol a tento byt užíval bez právneho dôvodu od 1. 4. 2014 do 15. 7. 2018 bez toho, aby za toto užívanie platil žalobcovi. Okresný súd správne aplikoval na zistený skutkový stav ust. , pretože žalovaný byt užíval bez právneho dôvodu, tzn., nebol povinný už platiť nájomné za užívanie bytu, ktoré by bolo vymáhateľné na základe uzavretej zmluvy o nájme. Povinnosťou žalovaného bolo po ukončení nájomného vzťahu v prvom rade sa z bytu vysťahovať. Toto dobrovoľne neurobil, byt naďalej užíval. Zákon takéto chovanie predpokladá a umožňuje v zmysle a nasl. domáhať sa bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že neplatil za užívanie bytu. Nakoľko nájomná zmluva už neexistovala, v takom prípade môže oprávnená osoba uplatňovať nárok vo výške primeraného nájomného, ktoré je závislé od miesta a polohy bytu, času, teda od ceny obvyklej, ktorú uhrádzajú nájomníci porovnateľných bytov v danej lokalite za určité časové obdobie. Žalobca svoje tvrdenie preukázal listinnými dôkazmi, potvrdeniami od realitných kancelárií o výške primeraného nájomného. Žalobca priložil tieto potvrdenia aj vzhľadom na časové obdobie, v ktorom žalovaný byt užíval, preto z tohto dôvodu došlo aj k zmene tzv. čistého nájomného, hoci ide o nesprávny termín, ktorý žalovaný používa. Súd v danom prípade nepriznával žalobcovi čisté nájomné, ale mu priznal bezdôvodné obohatenie, ktoré je vo výške, ktoré by musel žalovaný pri riadne uzavretej nájomnej zmluve platiť žalobcovi. 31. Žalobca výšku uplatneného nároku preukázal. Žalovaný v konaní mohol poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, predovšetkým však na preukázanie svojich tvrdení mal predložiť návrh na vykonanie dôkazov, či takýto dôkaz predložiť, a to predovšetkým vo vzťahu k výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. Okresný súd svoje rozhodnutie založil jednak na vyjadreniach realitných kancelárií, ale aj dvoch znaleckých posudkov, ktoré neboli v rozpore. Tieto dôkazy boli dostatočným podkladom, z ktorých súd vychádzal a určil výšku bezdôvodného obohatenia, pričom nárok priznal v rozsahu uplatnenom žalobcom, keď tento bol nižší, ako v skutočnosti mohol požadovať v zmysle vykonaného dokazovania. Súd dostatočne zrozumiteľne uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia v sebe nezahrňuje platby za užívanie bytu vo vzťahu k energiám. Okresný súd to aj zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Treba zdôrazniť aj skutočnosť, že predmetom uplatneného nároku nie je nájomné, ktoré by sa vypočítalo z uzavretej zmluvy, ale primeraná hodnota. 32. Žalovaný vo svojich argumentoch opomína skutočnosť, že žalobca je vlastníkom daného bytu, ktorý môže s ním nakladať, teda aj ho prenajať, čomu zodpovedá aj cena nájomného, ktorá môže byť určená nájomnou zmluvou, avšak v prípade, že ide o bezdôvodné užívanie bytu, vychádza z priemerného nájomného, ktoré by mohol požadovať. Pretože ide o odborné otázky, súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov a potvrdení realitných kancelárií, ktoré predstavujú len podklad pre rozhodnutie súdu, ktorý nemusí výšku bezdôvodného obohatenia určiť matematicky presne podľa nejakých priemerov. Priznaná výška vyplýva z vykonaného dokazovania, nakoniec, sám žalobca uviedol, že výpočty realitných kancelárií nie sú spochybniteľné. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorými by spochybnil tieto dôkazy, napr. vlastný znalecký posudok. V odvolaní tiež len produkoval tvrdenia, dohady, ktoré smerujú k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia je neprimeraná, doslova úžernícka, hoci táto výška vyplýva z riadne vykonaného dokazovania a zodpovedá realite. Žalovaný sa mohol povinnosti platiť bezdôvodné obohatenie vyhnúť vysťahovaním sa z bytu, čo neurobil. V trhovom hospodárstve neexistuje žiaden dôvod, aby žalobca toleroval žalovanému možnosť užívania bytu za minimálnu čiastku. Žalovaný nemôže argumentovať s poukazom na to, že on celý byt platil, čo nie je pravda, otázka platieb do spoločenstva je vecou vlastníka bytu a žalovaný s tým nemá nič spoločné. Nemôže ani kalkulovať, koľko napr. prenájmom žalobca získal, koľko vynakladá do spoločenstva a pod. Zmluvy o dodávke energií uzatváral s dodávateľmi žalovaný, žalobca vychádzal z predchádzajúcich údajov, primerane znížil tie údaje o nájmoch, ktoré boli počítané aj s energiami, preto neobstojí argument, že súd nesprávne vypočítal výšku plnenia, keď toto má obsahovať aj platby za energie. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Treba dodať, že žalovaný nerozlišuje pojmy nájomné, platby do fondu údržby a opráv. Žalobca neplatí nájomné spoločenstvu, ale len poplatky súvisiace s vlastníctvom a údržbou bytového domu. To je otázka hodnoty domu, bytov, ktoré môžu mať a majú vplyv na možnosť určenia nájomného, ktoré je potencionálnym nájomcom akceptované alebo nie, potom nájomná zmluva nevzniká. 33. Žalobca neposkytol ani dôkaz, resp. overiteľné tvrdenie o cenách prenájmu zariadených a nezariadených bytov. Okresný súd správne nevykonal dôkaz výsluchom svedkov, ktoré žalovaný neuplatnil včas, hoci už po doručení žaloby vedel, aká je uplatňovaná výška a na základe akých dôkazov, ktoré mohol poprieť a predložiť vlastné tvrdenia a dôkazy, čo včas nevykonal. Odvolací súd tento

argument nepovažoval za dôvodný. Okresný súd vykonal dostatok dôkazov, ktoré boli navrhnuté v zmysle koncentračnej zásady, aby dospel k záveru, či uplatnený nárok žalobcu je dôvodný alebo nie. 34. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že by svoje rozhodnutie založil iba na prevzatí tvrdení žalobcu, pretože v rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy vykonal, aké skutočnosti z nich vyplynuli, naviac vykonal aj dôkaz znaleckými posudkami, ktoré náležite vyhodnotil. V konaní súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. 35. Je zavádzajúci argument, že nie je zrejmé, ako súd dospel k hraničným dátumom. Žalobca v žalobe dostatočne zrozumiteľne uviedol, za aké obdobie uplatňuje nárok, pričom okresný súd v rozhodnutí dostatočne uviedol a zdôvodnil toto časové obdobie. Nakoľko ide o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, tento žalobca uplatnil od 1. 4. 2014, teda od prvého dňa, od ktorého začalo dochádzať k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaného na úkor žalobcu, teda od dátumu, kedy uplynula výpovedná lehota. Táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku z bodu 2. Koniec lehoty pripadá na 15. 7. 2018, kedy došlo k odovzdaniu bytu. 36. Nemožno prisvedčiť ani námietkam vo vzťahu k výpočtu výšky nájomného za jednotlivé roky, s ktorými žalovaný bol dostatočne oboznámený doručenou žalobou a je dostatočne zrozumiteľný aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, keď odvolací súd odkazuje na body 4-9 tohto odôvodnenia, kde odvolací súd sám zrozumiteľnejšie zhrnul priznaný nárok. Výška primeraného nájomného (hodnota bezdôvodného obohatenia) je vypočítaná z predložených dôkazov, ktorú súd považoval za primeranú a spravodlivú. Výška sa časom menila, rástla. Výška bezdôvodného obohatenia za rok 2014 a 2015 bola 220,23 EUR (výpočet bod 5 tohto odôvodnenia). Ako je vyššie uvedené, rovnako je preskúmateľný priznaný nárok za ďalšie roky. 37. Odvolací súd preskúmajúc rozsudok v rozsahu argumentov žalovaného uvedených v odvolaní dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý netrpí vadami, ktoré sú mu vytýkané. Z týchto dôvodov rozsudok v prvých dvoch výrokoch potvrdil ako vecne správny. 38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 39. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku proti všetkým výrokom, teda aj výroku III., ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť znalcovi trovy konania. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že hoci žalovaný bližšie neargumentoval voči odôvodneniu rozhodnutia, odvolací súd zistil vadu, na ktorú žalovaný poukazuje, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď súd v tomto výroku rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, zároveň neuviedol, na základe akej právnej normy priznal znalcovi právo voči strane konania - žalovanému. 40. Podľa o znalcoch, tlmočníkoch podľa ust. cit. zákona znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu. Podľa znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov. Ak súd ustanoví znalca, znalec vstupuje do vzťahu so súdom, nie stranami sporu a nárok znalca na odmenu nemôže byť v konečnom dôsledku podmienený tým, že bude v rozhodnutí odkázaný na vymáhanie odmeny od strany sporu. Takýto názor je v rozpore s účelom znaleckej činnosti vykonávanej pre štát, ak je na vykonanie znaleckého posudku určený rozhodnutím súdu. Znalec má nárok na preddavok, a pokiaľ strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. 41. V rozhodovanom prípade nastala situácia, že zložený preddavok nepokryl trovy znalečného. 42. Podľa ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri uplatnení ako svedok. 43. Zároveň treba aplikovať ustanovenie , podľa ktorého ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým je napr. 44. Podľa ak súd od ustanoví znalca, uloží zložiť preddavok, bez rozhodnutia poukáže zložený preddavok do 30 dní od jeho zloženia na účet znalca. 45. Citované ustanovenie zabezpečuje riadne vyplatenie znalečného z preddavku zloženého stranami sporu. Ak štát oslobodil od povinnosti zložiť preddavok niektoré subjekty konania, prípadne zle odhadol výšku preddavku, potom preniesol túto nákladovú položku na štát, ktorý je povinný znalečné vyplatiť znalcovi a následne podľa zákonných podmienok si štát takto vynaložené výdavky môže uplatniť ako trovy konania. Súd voči znalcovi vystupuje vždy ako zadávateľ, ktorý je v zmysle zákonnej úpravy povinný uhradiť znalečné, nikdy tieto náklady znalcovi nehradí strana sporu, a to ani vtedy, ak je povinná zložiť preddavok, tento skladá na účet súdu, ktorý je povinný vyplatiť odmenu znalcovi. Súd je povinný po

podanom znaleckom posudku vyplatiť znalečné bez ohľadu na výsledok sporu. Nemôže postupovať tak, že nariadi znalecké dokazovanie bez vybratia preddavku a potom zaviaže niektorú zo strán na náhradu trov znalcovi. Znalec nie je stranou sporu, neuplatňuje trovy, ale odmenu, ktorú súd mal v rozhodovanom prípade vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu. Vyplatená odmena následne predstavuje trovy štátu v zmysle , ktoré uplatňuje voči stranám sporu podľa ich úspechu, zároveň musí rešpektovať prípadne ich osobné oslobodenie od poplatkov. 46. Okresný súd nesprávne postupoval, ak zaviazal na plnenie znalcovi žalovaného. Ak už znalcovi nevyplatil znalečné po podaní posudku, napr. z dôvodu, že preddavok nestačil, mal o znalečnom a jeho výške rozhodnúť v konečnom rozsudku. V ďalšom konaní súd rozhodne o priznaní znalečného a jeho výške (zvyšok nepokrytý preddavkom) a následne zaviaže žalovaného na náhradu trov konania štátu. 47. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).