Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_1T-7-2021.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa 10.11.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
ml. J. P. X. P. J. V. , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom H. Š. XXX, okr. T. T., t. č. v W. P. T., K. XXX, T.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- v presne nezistenú dobu od dňa 17.04. 2020 do 18.04.2020 vo večerných hodinách na základe pozvania A. W., nar.XX.XX.XXXX, ktorý má povolenie od majiteľky rodinného domu poškodenej S. J.T., nar.XX.XX.XXXX, sa zdržiavať na jej pozemku aj v rodinnom dome v obci H. Š. Č.. XXX, okr. T. T., a ktorá v tom čase nebola doma, vošiel spoločne s A. W. do domu cez zadnú časť domu, kde sa nachádza nezasklené okno na prízemí, následne, keď A. W. pod vplyvom alkoholu zaspal, obžalovaný mladistvý z obývacej izby odcudzil plazmový televízor zn. Funai v hodnote cca 100,- €, ktorý bol neskôr vrátený poškodenej S. J., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. Š. XXX, okr. T. T., obžalovaný mladistvý sa uvedeného konania dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 30.09.2019 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č.372/90 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 15,- €, nezaplatená na mieste, číslo bloku 15063315,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu súd pri povolení podmienečného odkladu uloženého trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú S. J., nar. XX. X. XXXX v K., trvale bytom H. Š. XXX, okres T. T., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin pod č. X N. XXX/XX/XXXX-XX obžalobu na obv. ml. J. P., nar. XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na konanom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody, keďže súd nevykonával dokazovanie o vine, z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine ml. obžalovaného v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou konania uvedenou aj vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súvislosti s výrokom o treste a náhrade škody vypovedal vo vzťahu k náhrade škody a oknu. Žiadne okno nerozbil, dostali sa cez nezasklenené okno do priestoru, televízor bol vzatý, ale bol vrátený späť. Žiadal o uloženie čo najnižšieho trestu. Svojej matke sľúbil, že ďalej bude viesť riadny usporiadaný život.
Svedkyňa - poškodená S. J. vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody v podstate vypovedala najskôr v prvotnej výpovedi, že okrem iného našla na dome rozbité okno, teda sklenenú výplň do spálne, v ďalšej výpovedi už vypovedala, že zo zadnej strany domu je okno, ktoré je nezasklené a dá sa cez neho vojsť do domu. Nevie s istotou uviesť, či rozbité okno, o ktorom pôvodne vypovedala na spálni, či bolo rozbité. Uviedla výšku škody poškodením rozbitím tejto sklenenej výplne vo výške 20,- €. Pri poslednej výpovedi už zase vypovedala, že došlo k poškodeniu okna na spálni, musela ho dať zaskliť za sumu 20,- € a túto škodu žiada nahradiť.
K osobe ml. obžalovaného súd zistil podľa prešetrenia pomerov realizovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, že je umiestnený v resocializačnom centre, prejavuje sklony k agresivite, komentuje ich, demonštruje svoju silu, mal opakovaný konflikt s rovesníkom, vyhrážal sa spolubývajúcim, konflikt musel byť riešený pedagogickými zamestnancami. Obžalovaný mladistvý si buduje autoritu u problémových žiakov tým, že osočuje spolubývajúcich, v záťažových situáciách reaguje neisto, podráždene, príkazy síce plní, smeje sa však pri tom. Najväčšie limity má v sebaovládaní. Zistili tiež, že obžalovaný mladistvý javí známky obsedantnej poruchy, nechce komunikovať s psychológom, je zvláštny, ťažkopádny, vypočítavý, obťažuje chlapcov, ktorým je to nepríjemné, mal konflikt so zdravotnou sestrou v resocializačnom zariadení. Uviedli tiež, že obžalovaný mladistvý je nevyspytateľný. Podľa matky obžalovaného mladistvého je oproti minulosti lepší, uvedomuje si vážnosť situácie, v ktorej sa nachádza. Vo svojej správe tiež poukázal úrad na to, že pre vyčerpanie spôsobov na odstraňovanie problémového správania podali návrh ešte 30.09.2020 na Okresný súd Martin na nariadenie ústavnej starostlivosti nad obžalovaným mladistvým. Vo vzťahu k aktualizovaniu tejto správy v čase hlavného pojednávania zástupca ÚPSVaR Martin, pracovisko Turčianske Teplice uviedol, že na podanej správe trvajú. Obžalovaný mladistvý poukázal na to, že v zariadení sa zdravotne o deti poriadne nestarajú, zdravotnou sestrou sú zanedbávaný, povedal jej svoj názor a bol „trošku drzý“.
Zo správy W.H. P. T. vyplýva, že obžalovaný mladistvý bol prvotne umiestnený v ich centre na základe žiadosti jeho matky pre pretrvávajúce problémy v správaní s ním. Rodina je pritom už od roku 2015 pravidelne monitorovaná a sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, matke bolo uložené aj výchovné opatrenie formou upozornenia z dôvodu ohrozovania zdravého
psychického a sociálneho vývinu mladistvého v súvislosti s jeho správaním sa. Už v roku 2017 bol obžalovaný mladistvý J. P. umiestnený na dobrovoľnom diagnostickom pobyte v Ružomberku, v roku 2018/2019 navštevoval základnú školu pri Reedukačnom centre Čerenčany, v roku 2019/2020 mal navštevovať SOŠ v Žiline, do školy však nechodil. V školskom roku 2020/2021 navštevoval prvý ročník dvojročného učebného odboru technické služby v autoservise, kde jeho pracovné výsledky boli ovplyvňované jeho aktuálnou náladou, správa sa účelovo, rešpektuje pokyny, máva však k nim pripomienky, podľa výrazu tváre nesúhlasí s nimi, potrebuje pri plnení pokynov usmernenie a kontrolu, v záťažových situáciách reaguje neisto, podráždene, verbálne, agresívne. I vo vzťahu k ostatným rovesníkom prejavuje sklony k agresivite, komentuje ich, demonštruje svoju silu, mal opakované konflikty, buduje si autoritu u problémových žiakov tým, že osočuje spolubývajúcich. Najväčšie limity má v sebaovládaní, frustráciu ventiluje na ostatných žiakoch, provokuje a potom sa z toho teší, keď niekto vybuchne a je potrestaný. Badajú u neho tiež nevhodné prejavy správania so sexuálnym podtónom.
Zo správy Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Krupine vyplýva, že bol ich žiakom do 13.09.2020, kedy prestúpil na Strednú odbornú školu v Tornali.
Z ďalšej lustrácie zistené, že je aktuálne trestne stíhaný v inej trestnej veci pre pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Trestného zákona vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. XT/X/XXXX. Obsahom Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov je zaznamenané, že obžalovaný mladistvý J. P. sa dňa 30.09.2019 dopustil drobnej krádeže v predajni OD Kocka v Turčianskych Tepliciach, za čo bol postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 15,- €. V odpise z registra trestov nemá žiadny záznam.
Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činného v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal za jednoznačne a bez pochybností preukázané, prihliadajúc aj na súdom prijaté vyhlásenie o vine, že obžalovaný mladistvý J. P. skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona tým, že si prisvojil jemu nijak nepatriacu cudziu vec - televízor tým, že sa jej zmocnil - odcudzil ho, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v blokovom konaní za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch skutkom zo dňa 30.09.2019.
V súvislosti s rozhodovaním o treste a náhrade škody prokurátorka navrhla uložiť obžalovanému mladistvému primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s povolením podmienečného odkladu s určením primeranej skúšobnej doby, poškodenú odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately sa pripojil k návrhu prokurátorky. Zákonná zástupkyňa obžalovaného mladistvého poukázala na to, že pobyt v centre jej synovi pomáha, je si vedomý následkov svojho konania a myslí si, že by možno stačilo to, že je umiestnený v reedukačnom centre. Obhajkyňa navrhla upustiť od potrestania, vzhľadom na pobytu obžalovaného mladistvého v reedukačnom zariadení, prípadne uloženie trestu povinnej práce, resp. a alternatívne peňažný trest. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody navrhla poškodenú odkázať na civilný proces. Samotný mladistvý obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajkyne.
Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol u obžalovaného mladistvého v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného zákona na účel trestu u mladistvého, predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má súčasne a zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť a tiež, že uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Súčasne podľa § 97 ods. 3 Trestného zákona pri ukladaní trestu je potrebné prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu obžalovaného mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Vychádzajúc predovšetkým z týchto zákonných ustanovení s poukazom aj na problematický spôsob a vedenie doterajšieho života obžalovaného
mladistvého v podstate počnúc už od roku 2015, neúspešné pôsobenia na neho v rámci opatrení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pôsobenia predovšetkým jeho matky, potrebu i keď pôvodne dobrovoľného, ale predsa len pobytu v diagnostickom zariadení, následne v reedukačnom centre, problémy v jeho správaní sa vo vzdelávacom procese, v prestupovaní z rôznych škôl, komplikované jeho správanie dlhodobejšieho charakteru počas i aktuálne prebiehajúceho pobytu v reedukačnom centre, danú tak potrebu neustále pracovať s obžalovaným mladistvým práve z pohľadu vychovávania ho, nie ustálenú rozumovú a mravnú vyspelosť, komplikované rodinné, sociálne a osobné pomery, má súd za to, že pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti u neho v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona priznania a oľutovania trestnej činnosti, je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 1 rok, keď trestná sadzba u neho sa v dôsledku použitia ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona (2 roky) znižuje o polovicu, so splnením podmienok umožňujúcich podmienečný odklad uloženého trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré je tak dostatočné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a práve nápravu obžalovaného bez bezprostrednej potreby výkonu trestu odňatia slobody, s určením primeranej skúšobnej doby podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona na dolnej hranici, t. j. vo výmere 1 rok, keďže je potrebné aj v tejto sfére v zmysle pôsobenia formou trestu a hrozby jeho premeny v prípade, ak by pokračoval v správaní, ktoré je indikované a naznačované, ktoré je limitované a je hodnotené ako možné účelové, aby ho i táto hrozba premeny trestu viedla k tomu, aby sa napravil, aby viedol riadny život a bol prospešný v rámci plnení práv a povinností reedukačného centra, začlenenia sa do rodinného prostredia, nápravu vzťahov s matkou. V uvedenému nepostačuje obhajobou obžalovaného mladistvého navrhované upustenie od potrestania, a to pre nesplnenie zákonných podmienok k tomuto vyžadovaných v § 98 Tr. zák., kedy toto je možné vtedy, keď je bezproblémový doterajší život obžalovaného mladistvého, čo sa u neho v konkrétnej trestnej veci nedá konštatovať z dôvodov už rozvedených, a to ani prípadné podmienečné upustenie od potrestania, lebo je viazané stále na splnenie podmienok uvedených v § 98 Trestného zákona, ktoré nie sú naplnené, rovnako tak navrhované prípadné uloženie trestu povinnej práce, resp. peňažného trestu nie sú spôsobilé splniť svoj žiadaný účel a navyše i keď ho navrhovala obhajoba, neboli produkované žiadne dôvody, ktoré by viedli k vhodnosti, možnosti a dostatočnosti ich uloženia. Súd je presvedčený, že práve takto uložený trest prvotne podmienečný, postačí na splnenie hlavne svojho prevýchovného účelu a zabezpečí, aby sa mladistvý obžalovaný do budúcnosti v ďalšom svojom živote vystríhal páchaniu protispoločenskej činnosti, v tom i trestnej, čo však záleží na samotnom mladistvom obžalovanom, aký bude jeho ďalší spôsob života. Mladistvý obžalovaný sa v tomto smere poučuje aj o tom, že počas plynutia skúšobnej doby bude súd zisťovať, či vedie riadny život a ak zistí, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, že riadny život nevedie, teda, že spáchal predovšetkým trestný čin, alebo priestupok, musel by rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody; ak sa zistí po skončení skúšobnej doby, že viedol riadny život, rozhodne o jeho osvedčení a zahladení odsúdenia.
V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou S. J.. Postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ju však musel odkázať s uplatňovaným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže z vykonaného dokazovania nie je vôbec preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného mladistvého a tvrdenou spôsobenou škodou, teda jednak že práve konaním mladistvého obžalovaného by došlo k rozbitiu okna, taktiež či došlo k rozbitiu okna v súvislosti s týmto trestným činom, pripustenie alternatívnej možnosti samotnou poškodenou, že do domu mohli vniknúť cez nerozbité okno, čo v neposlednom rade je tvrdené i v samotnej podanej obžalobe, z ktorej vyplýva, že do zadnej časti domu vošli cez nezasklené okno na prízemí. V poslednom súčasne treba konštatovať, že poškodená popri už uvedenom nijakým spôsobom nepreukázala výšku spôsobenej škody dôkazne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.