Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-190-2021.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Subarea
9Co/190/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v T. Č.. XXX, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53 proti žalovaným: 1. Obec Buzica, so sídlom v Buzici č. 130, IČO: 00 324 035, zastúpená JUDr. Agátou Ševčovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Masarykova 3, 2. L.Í. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v T. Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 16.7.2021 č.k. 16C/158/2020-81 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v priebehu konania, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku evidovaného v registri C KN pod parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 790 m2, nachádzajúcom sa v kat. úz. T., zapísanom na LV č. XXXX.
3. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu vo veci samej oprel o to, že Obecné zastupiteľstvo v Buzici prijalo dňa 29.11.2019 uznesenie č. 83/2019, ktorým vzalo na vedomie žiadosť žalovaného v 2. rade o odpredaj predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 9.400,00 eur určenú na základe znaleckého posudku č. 125/2019 zo dňa 7.10.2019 a schválilo prevod uvedenej parcely za kúpnu cenu 9.400,00 eur do výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade. V uznesení podľa názoru žalobcu absentuje informácia o spôsobe predaja majetku (napr. obchodnou verejnou súťažou, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom). Zámer žalovanej v 1. rade previesť majetok na tretiu osobu nebol nikde zverejnený. Dňa 25.2.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanými, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.3.2020. O tomto prevode sa žalobca dozvedel v apríli 2020 od žalovaného v 2. rade. Ide o nehnuteľnosť v oblasti záujmu žalobcu z dôvodu, že daný pozemok sa nachádza za rodinným domom, vlastnícky patriacom žalobcovi. Pokiaľ by žalobca vedel o tom, že žalovaná v 1. rade mieni nehnuteľnosť predať, dal by ponuku na jej odkúpenie. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu oprel o ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 138/1991 Zb.“) a naliehavý právny záujem na požadovanom určení opiera práve o zákonom stanovenú aktívnu legitimáciu vychádzajúc z ust. § 137 písm. c/ C.s.p. Žalobca uviedol, že v spomínanom uznesení obecného zastupiteľstva nie je uvedený spôsob prevodu majetku a absentuje aj záznam o tom, akým spôsobom bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevedené. Zámer žalovanej v 1. rade previesť majetok nebol nikde zverejnený, čím došlo k porušeniu zák. č. 138/1991 Zb., pričom nezákonnosť tohto procesu predaja svedčí o
absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle spomínanej kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva z dôvodu hodného osobitného zreteľa, aj keď v spomínanom uznesení sa o súhlase obecného zastupiteľstva žiadna informácia o akomkoľvek dôvode hodnom osobitného zreteľa nenachádza. Aj v tomto prípade zákon vyžaduje povinné zverejnenie zámeru po dobu 15 dní, k čomu v danom prípade nedošlo.
4. Žalobca v priebehu konania vo veci samej podal dňa 17.6.2021 súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol uložiť žalovanému v 2. rade povinnosť nenakladať s dispozičnými právami k dotknutej nehnuteľnosti, vrátane zriadenia záložného práva alebo vecného bremena a akéhokoľvek iného zaťažovania nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade po podaní žaloby vo veci samej uzatvoril s treťou osobou darovaciu zmluvu, ktorou hodlá previesť svoje domnelé vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Na príslušný katastrálny úrad bol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný dňa 9.2.2021. Na príslušnom liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe vkladového konania V-143/2021 (darovacia zmluva). Žalovaný v 2. rade previedol vlastnícke právo na tretiu osobu po podaní žaloby, teda po spochybnení jeho domnelého vlastníctva žalobcom, preto toto konanie je účelové, ktorým žalovaný v 2. rade podľa názoru žalobcu mieni nelegitímne odstrániť svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Týmto právnym úkonom žalovaný v 2. rade porušil aj predkupné právo žalovanej v 1. rade s poukazom na čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy. Takýmto nelegitímnym faktickým odstránením pasívnej vecnej legitimácie žalovaný v 2. rade znížil mieru právnej ochrany žalobcu a porušil predkupné právo žalovanej v 1. rade, čím je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Vyhovením návrhu dôjde k prerušeniu konania o návrhu na vklad a bude dosiahnutá nevyhnutná ochrana súčasného procesného stavu. Zároveň nedôjde k obmedzeniu žalovaného v 2. rade a vzniku nenávratného stavu. Ochrana, ktorej sa žalobca domáha, nie je spojená so žiadnou zmenou podstaty nehnuteľnosti, ktorej sa týka a nedotýka sa ani výkonu užívacích práv k nehnuteľnosti. Obmedzenie smeruje len k dočasnému obmedzeniu dispozičného práva žalovaného v 2. rade a je oproti reálnej hrozbe nelegitímneho odstraňovania jeho pasívnej vecnej legitimácie primerané a proporcionálne.
5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1 C.s.p., § 9b zák. č. 138/1991 Zb. dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca totiž neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 9b zák. č. 138/1991 Zb. V zmysle tohto ustanovenia by sa žalobca ako obyvateľ obce mohol domáhať určenia vlastníctva žalovanej v 1. rade v prípade, pokiaľ by žalovaná v 1. rade prevod majetku nevykonala obchodnou verejnou súťažou, dražbou alebo priamym predajom, okrem prípadov uskutočnenia prevodu iným, zákonom prípustným spôsobom. V danej veci došlo k prevodu vlastníckeho práva priamo, za cenu stanovenú osobitným právnym predpisom na základe vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. K prevodu vlastníckeho práva došlo z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Pri takomto prevode majetku (priamy predaj) zákon (§ 9b zák. č. 138/1991 Zb.) neumožňuje občanovi obce podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu absentuje aj naliehavosť právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý žalobu oprel o spomínané zákonné ustanovenie. Iný naliehavý právny záujem v konaní nebol osvedčený. Samotná skutočnosť, že žalobca prejavil záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti nemožno považovať za dôvod, zakladajúci naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vyhovením žalobe by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo, pretože je len na vôli žalovanej v 1. rade, či a na koho prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vlastnícky jej patriacej. Súd vychádzal z toho, že žalobca sa doposiaľ nedomáhal nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, resp. iného usporiadania vzťahov so žalovanou v 1. rade, aj keď tento už pozemok užíval. V danom prípade nedošlo ani k nedôvodnému zníženiu hodnoty majetku obce, nakoľko nehnuteľnosť bola prevedená za cenu určenú znaleckým posudkom.
6. Na základe týchto úvah návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. O trovách konania uviedol, že bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa rozhodne vo veci samej.
8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v znení ním navrhnutom, vyhovie. Uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní zotrval na názore, že prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nebol uskutočnený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vytkol súdu prvej inštancie, že svoj názor o tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. sformuloval bez odkazu na judikatúru, na právne názory uvedené v odbornej literatúre a bez aplikácie niektorých z metód výkladu spomínaného ustanovenia. V rozhodnutí absentuje logický myšlienkový postup súdu, ktorým dospel k tomuto záveru. Postupom súdu tak bolo zmarené právo žalobcu na vecné uplatnenie práva na podanie opravných prostriedkov, nakoľko voči rozhodnutiu, ktoré nebolo takto odôvodnené nemôže žalobca vzniesť vecné argumenty. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že úplná absencia dôvodu hodného osobitného zreteľa je pisárskou chybou, resp. nedopatrením, ku ktorej malo dôjsť v písomnom vyhotovení uznesenia č. 83/2019, keď v tomto uznesení bola vynechaná časť zápisnice - veta týkajúca sa dôvodu hodného osobitného zreteľa. Podľa názoru žalobcu nemôže ísť o pisársku chybu alebo nedopatrenie, nakoľko takéto a ani obdobné pojmy zákon č. 369/1990 Zb., nepozná. Takýto argument žalovanej v 1. rade hrubo ignoruje čl. 2. ods. 2 Ústavy SR. Oprava spomínaného uznesenia žalovanou v 1. rade nemohla vyvolať žiadne právne následky. Žalobca zdôraznil, že v oznámení o zámere predaja nehnuteľnosti a v spomínanej kúpnej zmluve nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý neexistuje. Poukázal na to, že zápisnicu zo zasadnutia orgánu žalovanej v 1. rade konaného dňa 29.11.2019, na ktorom bolo prijaté uznesenie č. 83/2019 overovali dvaja overovatelia, T. Q. I. D.. Š. E. a súlad zápisnice s priebehom zasadnutia svojim podpisom osvedčil aj starosta obce O.. D. E.. Je nevyhnutné zohľadniť aj časové súvislosti nezákonnej opravy spomínaného uznesenia. S poukazom na gramatický a teleologický výklad má žalobca za to, že ust. § 9a ods. 8 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. je potrebné vykladať tak, že povinnosť zdôvodniť osobitný zreteľ pri rozhodovaní obecného zastupiteľstva sa vzťahuje aj na zverejňovanie zámeru previesť majetok. Pokiaľ zverejnený zámer previesť majetok obsahuje len strohú konštatáciu o dôvode hodnom osobitného zreteľa bez akéhokoľvek zdôvodnenia, obyvatelia obce nemôžu posúdiť skutočnú existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, čím sa prevod stáva neprehľadným. Súd v napadnutom rozhodnutí neidentifikoval nezákonnú absenciu zdôvodnenia osobitného zreteľa vo zverejnenom zámere, preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Cieľom ust. § 9b zák. č. 138/1991 Zb. bolo umožniť čo najširšiu kontrolu dispozičných úkonov obcí s ich majetkom zo strany osôb, ktoré majú v obci trvalý pobyt. Preto je logické, že takýmto osobám zákonodarca priznáva možnosť efektívnej revízie nezákonných prevodov prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ust. § 9b je preto potrebné vykladať extenzívne, v prospech jeho čo najširšieho uplatnenia, a to najmä pri prevodoch v rámci režimu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
9. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uplatnila náhradu trov konania. V odvolaní vyslovené názory žalobcu považuje za nemiestne a nedôstojné reakcie žalobcu na činnosť a adresu súdu. Stotožnila sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za správne. Ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. nepriznáva fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva v prípade, pokiaľ bol majetok obcou prevedený na tretiu osobu na základe verejnej súťaže, dražby alebo priameho predaja, najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu okrem prípadov, keď zákon iný prevod pripúšťa. Je irelevantné, či boli, resp. neboli dodržané alebo splnené všetky podmienky prevodu majetku obce podľa spomínaného zákona, teda pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Kontrola nakladania s majetkom obce je v pôsobnosti prokuratúry. V danom prípade prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice - okolie podnet Q. P. a spol. zo dňa 25.9.2020, ktorým žalobca namietal postup obce Buzica pri prevode spomínaného nehnuteľného majetku, ako nedôvodný odložila. Obce v praxi často opravujú administratívne pochybenia, čím neporušujú žiadny zákon. Je nespochybniteľné, že dôvod osobitného zreteľa na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 29.11.2019 bol riadne prerokovaný, zdôvodnený a následne schválený. Každý z prítomných poslancov vyjadril súhlas s týmto prevodom, ako vyplýva z obsahu zápisnice a predmetného uznesenia, ktoré bolo schválené potrebnou väčšinou hlasov poslancov. Tento zámer bol zverejnený aj oznámením obce na úradnej tabuli a pri miestnej pošte 15 dní pred schválením prevodu obecným zastupiteľstvom (vyvesené dňa 11.11.2019 a zvesené dňa 27.11.2019). Obec Buzica v danom prípade postupovala v zmysle zákona.
10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v 1. rade zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Poukázal na metodické usmernenie k nakladaniu s majetkom obcí v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. vydané Ministerstvom financií SR, konkrétne k ust. § 9b ods. 1, podľa ktorého „skutočnosť, že prevod vlastníctva majetku obce sa realizoval podľa § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí, je potrebné uviesť v uznesení obecného zastupiteľstva, a to aj vzhľadom na § 9b zákona o majetku obcí, ktorý zaviedol aktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti právneho úkonu alebo určenie vlastníctva pre obyvateľov obce v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí.“ „Pri závažnom porušení zákona alebo nehospodárnom nakladaní s majetkom obce je možné už príslušnosť k obci považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavosť právneho záujmu obyvateľa obce. Aktívna legitimácia sa bude vzťahovať napr. na prevody majetku obce, ktorým nepredchádzala verejná obchodná súťaž alebo dražba, alebo na priame predaje majetku obce v prípadoch, ktoré zákon o majetku obcí vylučuje, prípadne na priame predaje pod hodnotu stanovenú znaleckým posudkom, aj keď nešlo o prípad, ktorý predpokladá § 9a ods. 8 tohto zákona“. Tiež poukázal na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vytkol viacerým obciam Žilinského kraja v priebehu rokov 2016 - 2019, že inštitút osobitného zreteľa nebol dostatočne zdôvodnený, resp. vôbec. Tiež bolo vytknuté, že obce nezverejnili zámery prevodov svojho nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa na svojich internetových stránkach. Skutočnosť, že v danom prípade nebol podaný protest prokurátora je v danom prípade irelevantná.
11. Žalovaná v 1. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
13. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Možno sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana.
14. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalobca žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou ním uvedených nehnuteľností, opiera o existenciu naliehavého právneho záujmu vyplývajúceho z ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. v platnom znení, podľa ktorého fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol zrealizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že z gramatického výkladu vyššie spomínaného ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. vyplýva, že žalobu v zmysle ustanovenia tohto osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 138/1991 Zb. v prípade prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa, môže podať (len) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, za podmienok stanovených zákonom, a to v prípade, ak prevod majetku obce nebol zrealizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Spomínané zákonné ustanovenie je jednoznačne koncipované a z hľadiska gramatického ho nemožno vykladať tak, ako uvádza žalobca.
16. V danom prípade niet pochýb o tom, že k prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa, teda zo žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade došlo priamym predajom za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku za podmienok uvedených v § 9a zák. č. 138/1991 Zb., žalobca preto nie je aktívne legitimovaný domáhať sa neplatnosti tohto právneho úkonu, resp. určenia vlastníctva obce k takémuto majetku. Už v tomto štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak možno konštatovať, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo veci samej, nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je ust. § 9b zák. č. 138/1991 Zb. jeho aktívnu legitimáciu v
danom spore nezakladá (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Z tohto dôvodu nie je daná ani existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu.
17. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
18. Pokiaľ žalobca odvíja aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci vo vzťahu k žalovanej v 1. rade o ust. § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb., z dôvodov vyššie uvedených je možno jednoznačne konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa požadovaného určenia, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov ním uvedených v napadnutom uznesení, ktoré odvolací súd považuje za správne, zamietol.
19. K tvrdeniam žalobcu o tom, že v danom prípade významnou skutočnosťou pri posudzovaní jeho aktívnej legitimácie je, že k namietanému prevodu majetku obce došlo z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý podľa jeho názoru nie je preukázaný, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nie je z hľadiska posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu významnou.
20. Z ust. § 9a zák. č. 138/1991 Zb. možno vyvodiť, že zákon rozlišuje pri prevodoch majetku obce spôsob upravený v § 9a v ods. 1 až 7 za podmienok tam uvedených a spôsob prevodu majetku obce v zmysle ust. § 9a ods. 8 z dôvodu hodného osobitného zreteľa za špecifických podmienok vyplývajúcich z tohto zákonného ustanovenia. Z tohto pohľadu, pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku v zmysle § 9b je bez právneho významu, či ide o spôsob uvedený v § 9a ods. 1 až 7 alebo v § 9a ods. 8. V každom z týchto prípadov je totiž upravený prevod majetku buď na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom.
21. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobca nemôže vyvodiť ani z prípadného porušenia predkupného práva žalovanej v 1. rade, nakoľko ani v takom prípade nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, tak ako vyplýva z ust. § 137 písm. c/ C.s.p. Ani v prípade, pokiaľ by bolo takejto žalobe vyhovené a súd by určil žalovanú v 1. rade za vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti, takéto určenie by sa žiadnym spôsobom nedotklo právneho postavenia žalobcu, ktorý nemá žiaden vzťah k predmetnej nehnuteľnosti.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).