Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. marca 2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 04.11.2020 požiadal o invalidný dôchodok od 08.09.2020. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“). Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa zdôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Lučenec zo dňa 4.11.2020 žalobca nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. V pripojenom posudku posudkový lekár konštatoval, že z predložených lekárskych nálezov a správ vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je ochorenie zaradené do kapitoly VII. - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 5 - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (20 % až 25 %). Posudkový lekár poukázal na to, že u žalobcu ide o poruchu sluchu vľavo podľa Fowlera 87,3 %, vpravo bez závažnejšieho postihnutia podľa Fowlera 14,3 %, celková strata sluchu podľa Fowlera je 32,5 %, čo je ľahká funkčná porucha, ktorá odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % s prihliadnutím aj na závery psychológa a psychiatra.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie. V odvolaní vyjadril nesúhlas s hodnotením jeho zdravotného stavu. Žalobca poukazoval v odvolaní na to, že posudkový lekár vzhľadom na pandemické opatrenia posudzoval jeho zdravotný stav v jeho neprítomnosti a ďalej uviedol, že na jeho zdravotný stav sa rozhodujúcim spôsobom podpísala autonehoda dňa 30.09.2019. Ďalej v odvolaní popísal ďalšie zdravotné komplikácie.

4. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec v posudku zo dňa 25.01.2021 zotrval na pôvodnom posudkovom závere a to, že u žalobcu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25 %. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

5. Sociálna poisťovňa v druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 25.02.2021. Posudkový lekár uviedol, že za rozhodujúce zdravotné ochorenie je určená porucha sluchu, pre ktorú bol žalobca hospitalizačne riešený už v roku 2018 so zhoršením po autonehode v roku 2019, s tým, že po autonehode nie sú preukázané prípadné klinické neurologické zmeny v korelácii so zobrazovacími vyšetreniami. Celková strata sluchu podľa Fowlera je na úrovni 32,5 %, čo zodpovedá ľahkej nedoslýchavosti, avšak pri sprievodnom nešpecifickom vertigu (závrat) a pretrvávajúcom tinnite (chronické šumenie v uchu), posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25 %. Pridružené somatické a psychické ochorenia svojim charakterom a priebehom podľa posudkového lekára nedosahovali samostatne vyššie percento a ani neodôvodňovali percentuálne zvýšenie. Hypertonická choroba je na liečbe kontrolovaná, klinicky ani echokardiografickým vyšetrením nie sú dokumentované zmeny postihnutia kardiovaskulárneho aparátu. Psychické zmeny podložené psychiatrickým a psychologickým vyšetrením potvrdzujú poruchy osobnosti s hypochondrickým nastavením, s úzkostne depresívnym prežívaním a adaptačnými problémami, vyžadujúce okrem farmakoterapie intenzívnu individuálnu psychoterapiu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je obojstranná porucha sluchu podľa Fowlera 32,5 %, ktorú zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 5 - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom zabezpečení s tým, že takémuto ochoreniu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 25 %. Iné zdravotné ochorenia žalobcu boli vyhodnotené tak, že nie sú posudkovo závažné, a preto nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Žalobca uviedol, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre vznik súčasného zdravotného stavu bola diagnóza H 92.1 (náhla idiopatická strata sluchu) z 13.07.2018 a potom autonehoda zo dňa 30.09.2019. Podľa posudkových lekárov rozhodujúca bola len diagnóza týkajúca sa straty sluchu a ostatné ochorenia vzniknuté po autonehode, ktoré sú práve tie, pre ktoré žalobca v súčasnosti nie je schopný pracovať, sa nepripočítali. Žalobca ďalej uviedol, že od okamihu zhromaždenia odborných posudkov absolvoval ešte vyšetrenie v Centre pre poruchy rovnováhy, ORL a JZS, Nemocnica AGEL Komárno, z toho mu vyplynulo imunologické vyšetrenie pre vylúčenie autoimunitných komponentov a opätovné vyšetrenie zraku. Uviedol, že do pojednávania pred správnym súdom by mohol mať už aj výsledky k dispozícii, aj keď pravdepodobne už neovplyvnia percentuálne vyjadrenie jeho zdravotného stavu pre uznanie invalidity. Uviedol, že zásadný problém je v tom, že je dosť chorý na to, aby bol PN, ale nie dosť chorý na to, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca ďalej uviedol, že chybou pri ukončení pracovného pomeru dňom 09.03.2020 bolo to, že neabsolvoval výstupnú lekársku prehliadku. Uviedol, že pri podpisovaní výpovede mal na podpis asi štyri dokumenty, kde namietal, že tieto nie je možné podpísať a následne bol jeden dokument upravený.

7. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutím generálneho riaditeľa bolo konštatované, že nespĺňa podmienky stanovené v § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, k odseku 2 zaslal žalobca samostatné vyjadrenie v prílohe č. 1 k správnej žalobe, kde opísal celý priebeh zdravotného stavu. Uviedol, že nepriaznivý zdravotný stav prevyšuje jeden rok a trvá do teraz. Uviedol, že ide o rozhodnutie generálneho riaditeľa, pričom podľa žalobcu by malo ísť skôr o rozhodnutie generálneho riaditeľstva a diskutabilný je aj samotný podpis, pretože ide o fotokópiu podpisu.

8. K ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca uviedol, že sa chce k nemu vyjadriť z jeho pohľadu, ale aj z pohľadu reálnych pochybení pracovníkov Sociálnej poisťovne Lučenec, čo sa premietlo aj do posudzovacieho procesu v Banskej Bystrici a Bratislave. Žalobca vyjadril domnienku, že pobočka Sociálnej poisťovne v Lučenci nie je dôveryhodná inštitúcia, čo pre neho znamená byť 100 % po odbornej stránke, v tejto súvislosti poukázal na prílohu č. 2 žaloby.

9. Žalobca ďalej uviedol, že po zhromaždení a odovzdaní odborných lekárskych správ bol jeho zdravotný stav posudzovaný v jeho neprítomnosti vzhľadom na pandemické opatrenia. Celé odvolanie bolo napísané takpovediac subjektívne a žiadne iné lekárske nálezy k odvolaniu nepriložil. Včetne nesúhlasu s rozhodnutím chcel poukázať na to, v akom stave je a ako sa snaží, aj keď je to ťažké, chcel objasniť svoj denný režim - skrátka fakty, ktoré neobsahuje zdravotná dokumentácia. Posúdenie zdravotného stavu v jeho neprítomnosti preto považoval žalobca za akt posúdenia zdravotného stavu, ktorý nebol plnohodnotný.

10. V rámci prílohy č. 1 žalobca rozpísal obdobie od 01.10.2019 do 10.03.2020 a uviedol jednotlivé vyšetrenia, ktoré absolvoval, trvanie práceneschopnosti, čerpanie dovolenky a iné prekážky v práci, a uviedol aj dni, v ktoré pracoval. Ďalej poukázal na to, že dňa 08.06.2020 absolvoval návštevu psychiatra a je práceneschopný stále. Uviedol aj, že 09.03.2020 ukončil zamestnanie. Ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav je nezmenený a kolísavý od 01.10.2019 až doteraz. Žalobca ďalej popísal deň 13.07.2018 a priebeh vyšetrení realizovaných v tento deň v súvislosti s tým, že prestal počuť na ľavé ucho. Ďalej popísal absolvovanie procesu hyperbarickej komory v Čadci a akupunktúru. Namietal, že zdravotná poisťovňa neprepláca Nemocnici v Lučenci v jeho prípade ORL oddelenie hospitalizáciu pacienta, pokiaľ nie je hospitalizovaný 4 až 5 dní. Žalobca bol ukrátený o možnosť liečby v rámci jeho diagnózy na stredisku, ktoré by bolo v jeho prípade úspešnejšie. Žiadal brať na zreteľ fakt, že poisťovňa je štátna, aj nemocnica je štátna. Ďalej popísal priebeh autonehody s tým, že od autonehody sa u neho objavili závraty, ako aj ďalšie zdravotné problémy, a to psychiatrická zložka ako aj vysoký krvný tlak, od vtedy má problém aj s očami. Vyjadril nesúhlas s hodnotením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom. V rámci prílohy č. 2 žalobca uviedol, že by sa chcel vyjadriť k pobočke Sociálnej poisťovne Lučenec a jej dôveryhodnosti. Uviedol, že 08.09.2020 sa dostavil na Sociálnu poisťovňu a žiadal o poskytnutie invalidného dôchodku s tým, že sa pýtal, či od tohto dňa 08.09.2020 mu bude v prípade schválenia invalidný dôchodok vyplácaný, a bola mu poskytnutá odpoveď áno. V deň, kedy sa mu k podpisu dostal dokument s dátumom požiadania o invalidný dôchodok dňa 04.11.2020, odmietol podpísať takúto žiadosť a chcel opraviť dátum žiadosti na 08.09.2020. Podľa žalobcu mala byť žiadosť o invalidný dôchodok opravená a datovaná 08.09.2020 a následne v písomnostiach jemu doručovaných bol zase uvádzaný dátum 04.11.2020. Žalobca ako príklad doručenia listovej zásielky ako prílohu č. 3 priložil fotokópiu obálky zo dňa 12.10.2020, v ktorej mu bola doručovaná zo strany Sociálnej poisťovne písomnosť. Ako prílohu č. 4 doložil žalobca fotokópiu podania Sociálnej poisťovne zo dňa 25.01.2020 označené ako „Vec: Predloženie posudkovej spisovej dokumentácie - odvolanie“, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec predložila kompletný spis Sociálnej poisťovni ústredie s tým, že žalobca podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2020 odvolanie a posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť odvolaniu nevyhovel. Toto podanie bolo na vedomie doručené žalobcovi. Žalobca toto podanie označil tak, že ide o veľmi rýchle vybavenie veci.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 17.02.2020 mu Sociálna poisťovňa na účet poukázala sumu 132,10 Eur a dňa 18.02.2020 opäť sumu 132,10 Eur. Následne o niekoľko dní potom žiadala druhú platbu vrátiť, nakoľko malo dôjsť k omylu a žalobca túto sumu aj vrátil späť. K výzve na vrátenie žalobca uviedol, že obsahovo bola správna ale chýbal v nej prejav ľútosti nad pochybením a citácia zákona o neoprávnenom obohatení v prípade nevrátenia.

12. Ďalším podaním zo dňa 25.05.2021 žalobca doplnil správnu žalobu tak, že žiada zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2021 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne - generálneho riaditeľa bol odborný posudok o invalidite zo dňa 25.02.2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia stanoveného v prípade rozhodujúceho zdravotného ochorenia žalobcu.

14. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj

z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. K námietke o tom, že posudkový lekár stanovil za rozhodujúce zdravotné postihnutie náhlu stratu sluchu a nie zdravotné problémy spôsobené autonehodou, Sociálna poisťovňa uviedla, že podkladom pre objektívne posúdenie zdravotného stavu boli odborné nálezy zamerané na objektivizáciu somatických aj psychických problémov žalobcu v sledovaní niekoľko rokov (2018 až 2020). Posudkový lekár pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považoval (v súlade s názorom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec) za rozhodujúce zdravotné ochorenie postihnutie sluchu, nakoľko prvé akútne zmeny boli zistené v roku 2018 (v zmysle údajov žalobcu náhla strata sluchu ľavého ucha zo dňa 13.07.2018), s následnou zdravotnou starostlivosťou a s využitím komplexnej liečby. Napriek tomu bola u žalobcu v auguste 2018 zistená celková strata sluchu podľa Fowlera na úrovni 29,5 %, postupne s progresiou - dňa 22.10.2020 celková strata sluchu podľa Fowlera 32,5 %, čo je ľahká porucha sluchu (nedoslýchavosti). Pri sprievodnom nešpecifickom vertigu (závrat) a pretrvávajúcom tinnite (chronické šumenie v uchu) boli práve uvedené sprievodné prejavy napriek nie jednoznačnému diagnostickému spresneniu, v rámci proklientského prístupu zohľadnené v percentuálnom zhodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - úroveň obojstrannej stredne ťažkej nedoslýchavosti podmieňujúce celkovú stratu sluchu podľa Fowlera na úrovni 55 % - zaradenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly VII., oddiel B, položka 5 s percentuálnym rozpätím 20 % až 25 %.

15. Pridružené somatické a psychické ochorenia uvedené v anamnéze, objektivizujúce príslušnými odbornými nálezmi, svojim charakterom a priebehom nedosahovali samostatne vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ani neodôvodňovali percentuálne zvýšenie. Hypertonická choroba (choroba vysokého krvného tlaku) je na liečbe kontrolovaná - klinicky s dosiahnutou normotenzitou (133/85 torr) na kombinovanej liečbe, neinvazívnymi vyšetreniami (EKG, ECHOKG) neboli dokumentované orgánové zmeny postihujúce kardiovaskulárny aparát - vyjadrené v konštatovaní internistu, že pacient je kardiorespiračne kompenzovaný. Neboli preukázané prípadné iné sekundárne zmeny na očnom pozadí, na obličkách alebo zmeny centrálneho nervového systému.

16. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že dňa 30.09.2019 bol žalobca účastníkom autonehody bez prípadných bezprostredných ťažkostí alebo objektívneho zistenia poškodenia zdravia. Zdravotný stav žalobcu bol objektívne zhodnotený neurologickým vyšetrením zo dňa 01.10.2019 - neurologicky bol bez lateralizácie, ameningeálny, bez ložiskových zmien, bez korelátu na zobrazovacom vyšetrení (CT mozgu). Významnejšie patologické zmeny neboli zistené ani v rámci nasledujúcich kontrolných neurologických vyšetrení v roku 2019 a 2020 (v uvedenom období už bolo v popredí riešené vertigo (závrat) bez topickej neurologickej symptomatológie). Psychiatrické problémy boli dôvodom sporadických ambulantných vyšetrení v roku 2011 a 2015 s následným vyšetrením až 08.06.2020 v popredí s úzkostne depresívnymi prejavmi a poruchami osobnosti. Tento stav bol potvrdený aj psychologickým vyšetrením v auguste 2020 - osobnosť s hypochondrickým nastavením, pri zníženej frustračnej tolerancii s anxiózne depresívnym prežívaním a adaptačnými problémami, vyžadujúci pravidelnú kontrolu, farmakoterapiu aj psychoterapiu. Aktuálna pravidelná ambulantná liečba je dokumentovaná od 08.06.2020 a v čase podania žiadosti a posudzovania zdravotného stavu nebolo možné objektívne zhodnotiť efekt liečby psychofarmakami a zo skutkového hľadiska hodnotiť stav ako dlhodobo nepriaznivý.

17. Pokiaľ žalobca predloží ďalšie lekárske správy v čase súdneho konania, tak Sociálna poisťovňa poukázala na ust. , v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy s tým, že vyšetrenia môžu byť predmetom až ďalšieho posúdenia zdravotného stavu v prípade novej žiadosti.

18. Sociálna poisťovňa považovala preskúmavané rozhodnutia za zákonné a vecne správne, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

19. Žalobcovu námietku o nesprávnom posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyhodnotila Sociálna poisťovňa ako nedôvodnú, vyvolanú len subjektívnym presvedčením žalobcu, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení. Ak by došlo v budúcnosti k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o invalidný dôchodok a o prehodnotenie zdravotného stavu.

20. Na základe uvedenej argumentácie Sociálna poisťovňa žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

21. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (ďalej aj len „SSP“) na deň 11.11.2021. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.

22. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej podľa zrušil, podľa ods. 3 tohto ustanovenia zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a podľa vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

23. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnych veciach, preto správny súd podľa a 203 ods. 2 nebol viazaný len žalobnými bodmi a rozsahom správnej žaloby, a preto aj preskúmal rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne a postup, ktorý im predchádzal, v celom rozsahu, aj mimo žalobných bodov. Správny súd uznal za dôvodnú tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu.

24. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

28. Podľa ; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Podľa ; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

30. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

31. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

32. Podľa § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení; (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

33. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

34. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

35. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení; Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

36. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na priebeh autonehody, ktorej bol nepochybne účastníkom, k tejto časti správnej žaloby je potrebné uviesť, že predmetom posúdenia v rámci rozhodovania o žiadosti o invalidný dôchodok, môžu byť len otázky zdravotného vzťahu vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ďalšie zákonom stanovené podmienky ako je obdobie dôchodkového poistenia. Samotná autonehoda a jej priebeh nemôžu byť hodnotené ale len prípadné následky tejto autonehody na zdravotnom stave žalobcu, zaznamenané v lekárskych správach ošetrujúcich lekárov. Žalobcom predložené lekárske správy a nálezy, dokumentujúce aj poskytnuté ošetrenie po autonehode, boli posudkovými lekármi vyhodnotené.

37. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádzal skutočnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, ani tieto nemajú vzťah k prejednávanej veci. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhoduje o dôchodkových dávkach ústredie Sociálnej poisťovne a podľa § 215 ods. 4 tohto zákona o odvolaní podanom proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Ide o kompetenciu zverenú generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne zákonom a priebeh odvolacieho konania je upravený v zákone o sociálnom poistení.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na spôsob poskytovania ošetrenia dňa 13.07.2018, tieto skutočnosti nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Podstatné pre konanie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, vedenom Sociálnou poisťovňou, sú lekárske správy a nálezy, dokumentujúce zdravotný stav žalobcu. Lekársky nález - správa z neurologického vyšetrenia z 13.07.2018, ako aj prepúšťacia správa z hospitalizácie na ORL oddelení vo všeobecnej Nemocnici s Poliklinikou Lučenec od 13.07.2018 do 18.07.2018, boli posudkovými lekármi pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vyhodnocované. V tomto konaní nie je možné riešiť prípadnú nespokojnosť žalobcu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V tomto súdnom konaní správny súd preskúmaval len to, či Sociálna poisťovňa správne a zákonnom zodpovedajúcim spôsobom rozhodla o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Predmetom konania pred Sociálnou poisťovňou bol žalobcom uplatnený nárok na invalidný dôchodok a tento predmet konania určuje aj predmet konania pred správnym súdom.

39. Sociálna poisťovňa má v konaní povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady (§ 195 zákona o sociálnom poistení). Zároveň je ale potrebné uviesť, že konanie o nároku na invalidný dôchodok je dávkové konanie, ktoré začína výlučne na žiadosť žiadateľa (§ 184 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení) a žiadateľ ako účastník konania má povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Taktiež podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, takže je na žiadateľovi, aby preukázal skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Zákonodarca novelizoval zákon o sociálnom poistení a stanovil, že počas krízovej situácie (ktorou sa v zmysle § 293er ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozumie trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19) sa neuplatní časť ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovovalo povinnosť posudkového lekára Sociálnej poisťovne vykonať posúdenie zdravotného stavu účastníka konania v jeho prítomnosti, ak o to účastník konania požiadal. Posudkoví lekári postupovali podľa tohto zákonného ustanovenia.

40. Pokiaľ ide o dátum uplatňovania nároku, tak zo žiadosti o invalidný dôchodok vyplýva, že žiadosť bola spísaná dňa 04.11.2020 a je v nej uvedené, že žalobca si uplatňuje nárok od dňa 08.09.2020, teda od tohto dátumu ako si ho žalobca uplatnil.

41. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 25.01.2021, týmto Sociálna poisťovňa žalobcovi dala na vedomie, že sa zaoberá jeho odvolaním a že posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nevyhovel svojim posudkom odvolaniu žalobcu a spis spolu s odvolaním bol preto predložený Sociálnej poisťovni ústredie, posudkovému lekárovi sociálneho poistenia. Tento postup bol v súlade s § 217 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

42. Pokiaľ žalobca poukázal na nesprávne poukázanú sumu 132,10 Eur zo strany Sociálnej poisťovne a jej následné vrátenie, ani tieto skutočnosti nemajú vzťah k prejednávanej veci, ktorej podstatou je preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žalobcovej žiadosti o invalidný dôchodok.

43. Pokiaľ ide o ochorenie týkajúce sa postihnutia sluchu, toto bolo posudkovými lekármi posúdené a zaradené v rámci prílohy zákona o sociálnom poistení preskúmateľným spôsobom a zodpovedá záverom obsiahnutým v odborných lekárskych nálezoch, ktoré žalobca predložil Sociálnej poisťovni. V rámci posúdenia tohto ochorenia bolo zohľadnené aj to, že u žalobcu bol diagnostikovaný tinnitus a vertigo. Samotné postihnutie sluchu podľa Fowlera v rozsahu 32,5 % by neodôvodňovalo zaradenie tohto ochorenia pod položku 5 v kapitole VII., oddiel B prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Taktiež bola preskúmateľne vyhodnotená hypertonická choroba. Správny súd ale považoval za nedostatočne vyhodnotené dokumentované ochorenie v lekárskych správach ošetrujúceho psychiatra a psychológa.

Posudkový lekár pobočky toto dokumentované ochorenie v konkrétnostiach nevyhodnotil. V posudku uviedol, že u žalobcu ide o ľahkú funkčnú poruchu sluchu, ktorá odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v danej kapitole a položke na hornej hranici 25 %, s prihliadnutím aj na závery psychológa a psychiatra. Nie je ale zrejmé, bez konkrétneho hodnotenia tohto ochorenia, či toto ochorenie by nemohlo byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To platí aj o posudku posudkového lekára ústredia, ktorý v posudku uviedol len to, že psychické zmeny potvrdzujú poruchy osobnosti s hypochondrickým nastavením, s úzkostne depresívnym prežívaním a adaptačnými poruchami, vyžadujúce okrem farmakoterapie aj intenzívnu individuálnu psychoterapiu. V posudku nie je obsiahnuté žiadne konkrétne posúdenie tohto ochorenia a jeho vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, či už ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo zdravotného postihnutia, ktoré by bolo významné z hľadiska ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Podstatné pre úplné vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu je zodpovedať, či ochorenie dokumentované v odborných lekárskych nálezoch ošetrujúceho psychiatra a závery psychologického vyšetrenia neodôvodňujú záver, že toto ochorenie by mohlo byť rozhodujúcim ochorením. Ak by posudkový lekár dospel k záveru, že nie rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre úplnosť posudku je potrebné zodpovedať, prečo toto ochorenie nie je významné ani z hľadiska § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správnemu súdu je zrejmé, že tinnitus a vertigo boli zohľadnené pri diagnóze ochorenie sluchu - nedoslýchavosť, ale pre úplnosť by bolo potrebné v posudku uviesť, prečo nie sú tieto ochorenia samostatne posudkovo významné.

44. Sociálna poisťovňa nemôže vo vyjadrení k správnej žalobe dotvárať a dopĺňa dôvody svojho rozhodnutia. Podstatné pre preskúmanie zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je to odôvodnenie, ktoré je v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.

45. Záverom považuje správny súd za potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými bolo rozhodnuté o žalobcom uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Správny súd sa preto v tomto súdnom konaní mohol zaoberať len tým, či sú tieto rozhodnutia zákonné. Nebolo v právomoci správneho súdu riešiť iné, žalobcom namietané skutočnosti, ktoré sa netýkali administratívneho konania vedeného orgánmi Sociálnej poisťovne, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

46. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne rozhodnúť o žalobcovej žiadosti o invalidný dôchodok a vyhodnotiť preskúmateľným spôsobom všetky zdokumentované ochorenia. Správnemu súdu je zrejmé, že kvôli pandemickej situácii súvisiacej s ochorením COVID-19 došlo k úprave priebehu administratívnych konaní, konkrétne k úprave týkajúcej sa osobnej účasti účastníkov pri posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi. Napriek tomu správny súd považuje za potrebné, aby pri dôslednom zachovaní všetkých nariadených opatrení, posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav žalobcu v jeho prítomnosti. Podstatné je úplné a dôsledné posúdenie zdravotného stavu žalobcu, čo je medicínskou otázkou, na zodpovedanie ktorej správny súd nemá potrebné odborné znalosti a ani zákonnú kompetenciu. Správny súd posudky posudkových lekárov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia preskúmavané súdom, preskúmava len z toho hľadiska, či sú úplné, logické, preskúmateľné a či závery v nich obsiahnuté zodpovedajú predloženým odborným lekárskym nálezom a správam, prípadne iným dôkazom obstaraným v administratívnom konaní. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy.

47. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).