Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/342/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci manželov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., právne zastúpená JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, Snina a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, D., za účasti maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo A. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otca súd zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 1. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

IV. Stretávanie otca so synom súd neupravuje.

odôvodnenie:

1. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo bolo uzavreté po veľmi krátkej známosti z dôvodu tehotenstva manželky a od počiatku manželstvo nebolo harmonické a rozličnosť pováh sa postupne začala prejavovať v rozdielnom pohľade na manželský život, na vedenie domácnosti, na výchovu syna a rozdielne názory na trávenie voľného času, ktoré viedli k častým nezhodám a hádkam. Manželia sa opakovane snažili tieto problémy riešiť a manželstvo zachrániť, no bezúspešne. Vzájomné manželské problémy vyvrcholili v lete tohto roka, kedy došlo k úplnému odcudzeniu manželov a k ochladeniu ich vzťahu, pričom manželka nemá záujem naďalej zotrvať v manželskom vzťahu bez lásky, lebo manželstvo manželov neplní funkcie pre ktoré bolo uzatvorené. Vzťahy medzi manželmi, sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní, a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, a niet žiadnej nádeje na obnovenie riadneho manželského spolužitia, lebo manželka k manželovi toho času už nič necíti a s manželom sa chce rozviesť. Manželka k tomuto záveru dospela po veľmi dôkladnom zvážení všetkých okolností vrátane dlhoročnej opakovanej snahy o riešenie problémov, ktoré bolo bezúspešné, preto navrhla manželstvo rozviesť, maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou v rozsahu 260,- eur mesačne, so splatnosťou vždy 1. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a stretávanie otca so synom by prebiehalo podľa vzájomnej dohody rodičov.

2. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 22.03.2024 na ktorom manžel uviedol, že nevie, prečo je na súde, návrh si prečítal, ale si nemyslí, že sa medzi ním a manželkou sa udiali veci, ktoré by boli dôvodom na rozvod. Manželka mu vyčíta, že málo zarába a stále frfle. Na otázku, či manželkou uvádzané tvrdenia sú pravdivé, uviedol, že čiastočne má pravdu, ale nemyslí si, že toto je dôvod, pre ktorý by malo byť manželstvo rozvedené, lebo manželka tvrdí, že nikoho nemá a ani manžel nemá iný partnerský vzťah, preto je toho názoru, že návrh bol podaný možno predčasne, lebo stále žijú v spoločnej domácnosti a hospodárenie je podelené tak, že manžel uhrádza náklady spojené s bývaním, manželka paušál a nákupy sú hradené spoločne. K návrhu na rozvod uviedol, že manželka ho strašila tým, že podá návrh, ale on tomu neveril, lebo je toho názoru, že nie je dôvod na rozvod. Taktiež uviedol, že nie je celkom pravdivé tvrdenie zo strany advokátky manželky, že nežijú v partnerskom zväzku, áno syn si zvykol niekoľko mesiacov, možno 2 mesiace spať pri mame ale nie je pravdivé tvrdenie, že by sme nefungovali ako partneri. Manžel uviedol, že má možnosť vycestovať do zahraničia, možno do Holandska, kde mu bola ponúknutá práca v ktorej by zarobil viac, čo by možno zmenilo situáciu v manželstve. Na otázku súdu, aký je príjem manžela, tento uviedol, že pracuje v taxislužbe a jeho odmena je podľa počtu hodín a to od 600 do 900 eur mesačne. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024, ktorého sa nezúčastnil manžel o termíne pojednávania bol upovedomený, preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Manželka na tomto pojednávaní na otázku, či od podania návrhu na súd došlo k zmene pomerov medzi manželmi, a teda či je pravdivé tvrdenie, tak ako bolo uvedené v závere ostatného súdneho pojednávania, že manžel pre zachovanie manželstva sa pokúsi vycestovať do zahraničia tak, aby aspoň ekonomicky zabezpečil rodinu a možno aj odlúčenie manželov by bolo prínosom pre zachovanie manželstva, manželka uviedla, že od podania návrhu nedošlo k zlepšeniu situácie, naopak, manžela opakovane prosila, aby sa pokúsil vycestovať, nájsť si inú lepšie platenú prácu, možno aj odchodom do zahraničia, aby boli ako rodina lepšie zabezpečení, aby si možno začali aj chýbať. Manžel na takýto nápad nikdy nezareagoval, iba jeden krát odišiel do Francúzska, kde ho manželka vychystala a po troch dňoch s plačom hľadal spôsob, ako sa vrátiť domov s jej tvrdením, že manžel do zahraničia nevycestuje, lebo je žiarlivý. Tento stav by manželka možno aj zvládla, ale je jej ľúto syna a pre zachovanie jeho pokoja v detstve chce, aby sa situácia medzi nimi ukľudnila a aby súd manželstvo rozviedol, lebo aj dva dni pred pojednávaním manžel mal stavy také, že ju chytil pod krk a počul to celý blok. Manžel vie o termíne pojednávania a vedome sa pojednávania nezúčastnil. Manžel nemá žiadnu snahu o zmenu, mal ponúkanú aj pomoc zo strany svojho brata, aby ho nasledoval v práci, pričom jeho brat po odchode si zarobil tak, že dnes majú svoj rodinný dom, riadne fungujú, chodia na dovolenky a manžel veľa vecí zhadzuje, vytýka manželke všetko, čo sa len dá, žiarli na ňu, ponižuje ju. Pri posudzovaní a hľadaní pozitívnej vlastnosti na manželovi uviedla, že nenašla jednu pozitívnu vlastnosť, pre ktorú by si ho mala vážiť.

Zo strany sudkyne bolo konštatované, že manžel na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný v taxi službe a jeho príjem je od 600 do 900,- eur, sudkyňa uviedla, že pri priemere ním uvádzanej sumy, výživné v rozsahu 20% pri veku dieťaťa na 1. stupni základnej školy výživné by predstavovalo sumu 150,- eur mesačne, matka uvádza: Ja by som s takouto sumou bola spokojná, pretože potrebujem ukľudniť situáciu a chcem pre syna nič len pokoj. Manželka uviedla, že spoločne nič nenadobudli, bývajú v mestskom nájomnom byte a prípade rozvodu, by chcela v ňom zostať bývať, lebo manžel má možnosť ísť bývať k svojim rodičom do rodinného domu a k stretávaniu otca so synom uviedla, že otcovi nikdy nebránila v stretávaní sa otca so synom a aj teraz by si želala, aby to bolo takto zachované, aby si otec mal možnosť a priestor budovať vzťah so svojím synom. Matke sa nepáči, keď otec so synom idú k svojim rodičom, starým rodičom maloletého, kde sa mu viac menej venuje stará matka a syn je svedkom opitosti starého otca, ale matka to rešpektuje, lebo ide o jeho starých rodičov a v stretávaní brániť nebude. Matka svoje príjmy kvantifikovala tak, že poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 130 eur a dávku v nezamestnanosti vo výške 130 eur. Má výdavky na maloletého na školské potreby vo výške 10 eur, školské aktivity 10 eur, družina 10 eur, základná umelecká škola 10 eur, lekárske ošetrenie a lieky 30 eur, kozmetika 15 eur, kredit 10 eur, ošatenie 30 eur, vreckové a mliečna desiata 15 eur, hračky 20 eur a kultúrne vyžitie 20 eur. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal pohovor iba s matkou a maloletým, s otcom sa u nepodarilo skontaktovať, alebo na informatívny výsluch otec nijak nereagoval.

4. Podľa ust. §-u 22 (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

5. V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

7. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

8. Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

11. Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov konania ich výsluchom v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona o rodine, podľa ktorých : Článok 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Článok 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Článok 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Článok 4 Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

12. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov uvedených v návrhu, z výsluchu manželov na pojednávaniach, z ktorých vyplynula ich odlišná predstava vzájomného spolužitia a ich nezhody významnou mierou narušili spolužitie manželov tak, že si navzájom nie sú oporou. Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia a to najmä rozdielnosťou predstáv o manželskom živote, preto súd vyhodnotil manželstvo ako vážne narušené a rozvrátené.

13. Podľa §-u 100 , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Po vyhodnotení príčin rozvratu manželstva a aj jeho intenzity súd manželstvo účastníkov rozviedol a súd z predloženého rodného listu zistil, že z manželstva pochádza jedno dieťa, ktoré súd zveril do osobnej starostlivosti matky. Pre určenie vyživovacej povinnosti vychádzal z otcom uvádzaného príjmu v rozsahu od 600 do 900 eur mesačne, preto súd otca po kvantifikovaní výdavkov na dieťa otca zaviazal sumou predstavujúcou 20 percent z ním uvádzaného príjmu v rozsahu 150 eur mesačne, takýto rozsah súd považoval za primeraný možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

19. V o rodine je upravené stretávanie s maloletým dieťaťom, ods. 1, podľa ktorého rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Podľa ods. 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa ods. 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

20. K úprave stretávania otca so synom súd uvádza tento neupravoval, lebo matka ani otec úpravu stretávania nepožadovali a ponechal ho na rodičoch.

21. Podľa ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním

uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .

U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.