Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-40-2021.pdf
PDF · 187.91 KB
Case nature
Subarea
26Cob/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: HYKEMONT spol. s r. o., sídlo Považská 18, Nové Zámky, IČO: 31 423 736, zastúpený advokátskou kanceláriou: KATONA LEGAL, s.r.o., sídlo G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 53 098 684, proti žalovanému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. Z., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., sídlo Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, o vylúčení spoločníka, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/44/2021 - 88 z 20. apríla 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/44/2021 - 88 z 20. apríla 2021 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie, uznesením označeným v záhlaví o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného spolu so žalobou o vylúčenie spoločníka rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť I. pravdivo vyplniť, podpísať a predložiť žalobcovi alebo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, čestné vyhlásenie v znení explicitne uvedenom vo výrokovej časti, ktorým žalovaný v podstate čestne vyhlasuje Slovenskej sporiteľni, že 1. v zmysle § 6a Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je konečným užívateľom výhod žalobcu ako Partnera verejného sektora a že 2. ku dňu podpisu tohto čestného vyhlásenia nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby došlo s akoukoľvek ďalšou fyzickou osobou k uzatvoreniu dohody a ani neuzatvoril a) dohodu, účelom ktorej je dosiahnutie ovládania žalobcu ako Partnera verejného sektora prostredníctvom spoločníkov alebo štatutárnych orgánov ako nominantov alebo nepriamych zástupcov týchto fyzických osôb, b) dohodu, predmetom ktorej je poskytnutie úverov, pôžičiek alebo záruk zo strany Partnera verejného sektora takýmto fyzickým osobám alebo v ich prospech, c) dohodu o tichom spoločenstve, uzatvorením ktorej získala táto fyzická osoba priamo alebo nepriamo právo na hospodársky prospech vo výške najmenej 25 % z podnikania Partnera verejného sektora alebo jeho činnosti, d) dohodu o rozdelení zisku a úhrade straty z hospodárskeho výsledku Partnera verejného sektora, e) dohodu o zúžení alebo zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, f) inú dohodu, ktorej účelom je dosiahnutie skutočného ovládania alebo kontroly nad Partnerom verejného sektora, že 3. nemá žiadny personálny ani majetkový vzťah k Slovenskej sporiteľni ako Oprávnenej osobe alebo k akémukoľvek jej zamestnancovi, s výnimkou právneho vzťahu, na základe ktorého mu Oprávnená osoba poskytuje produkt alebo službu v rámci výkonu bankových činností, či je alebo nie je verejným funkcionárom pôsobiacim v Slovenskej republike a II. predložiť žalobcovi Slovenskej sporiteľni kópiu svojho občianskeho preukazu.
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil na ustanoveniach § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, § 5 ods. 1 až 6, § 11 ods. 1 až 10 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, § 7 ods. 1 až ods. 3, § 6a ods. 1 až ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne:
3.1. Žalobca sa žalobou domáha vylúčenia spoločníka - žalovaného zo spoločnosti žalobcu. Žalobca sa zároveň domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby pravdivo vyplnil, podpísal a predložil žalobcovi alebo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, čestné vyhlásenie s obsahom uvedeným v návrhu a predložiť žalobcovi alebo Slovenskej sporiteľni, a.s. kópiu občianskeho preukazu žalovaného.
3.2. Žalobca v žalobe a návrhu uviedol, že je subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora a má (plynie výpovedná lehota) uzavretú Dohodu o poskytnutí služby oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. („oprávnená osoba“), prostredníctvom ktorej si plní svoje zákonné povinnosti byť registrovaný ako partner verejného sektora, ako aj povinnosť identifikovať a registrovať svojho konečného užívateľa výhod. Dňa 13.01.2021 žalobca požiadal (po výzve oprávnenej osoby) žalovaného, ako svojho konečného užívateľa výhod, o splnenie povinnosti - zaslanie aktuálnej kópie jej občianskeho preukazu. Na uvedené žalovaný nereagoval, preto dňa 15.02.2021 žalobca požiadal žalovaného o podpísanie čestného vyhlásenia a o jeho doručenie, pre účely verifikácie jeho osoby, ako konečného užívateľa výhod žalobcu, a to bezodkladne. Žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovel. Dňa 05.03.2021 oprávnená osoba informovala mailom žalobcu, že nakoľko nebola poskytnutá potrebná dokumentácia a informácie potrebné na overenie konečného užívateľa výhod k 31.12.2020 žalobcom, je oprávnená osoba nútená pristúpiť k výpovedi dohody o poskytnutí služby oprávnenej osoby a k jej výmazu ako oprávnenej osoby žalobcu z registra partnerov verejného sektora, pričom dala žalobcovi poslednú možnosť predložiť chýbajúcu dokumentáciu - občiansky preukaz žalovaného a podpísanie Čestného vyhlásenie konečného užívateľa výhod žalovaným najneskôr do 12.03.2021. Žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť ani žalobcovi a ani oprávnenej osobe, preto žalobca zvolal na deň 09.03.2021 valné zhromaždenie spoločnosti, ktorého sa žalovaný nezúčastnil a na ktorom bolo prijaté rozhodnutie, aby žalovaný predložil potrebné doklady bez zbytočného odkladu najneskôr do 12.03.2021. Dňa 09.03.2021 žalobca zaslal žalovanému výzvu na splnenie rozhodnutia valného zhromaždenia, v rámci ktorého bol upozornený na možnosť domáhať sa jeho vylúčenia zo spoločnosti. Ani na základe tejto výzvy žalovaný neposkytol požadované dokumenty. Dňa 12.03.2021 bol žalobca informovaný o vypovedaní Dohody o poskytnutí služby oprávnenej osoby zo strany oprávnenej osoby, ktorá výpoveď bola žalobcovi poštou doručená dňa 16.03.2021.
3.3. Uvedením konaním žalovaného hrozí žalobcovi sankcionovanie pokutou až do výšky 1.000.000,- eur a vymazanie z registra partnerov verejného sektora, ktoré má za následok, že žalobcovi nebude vyplatený príspevok podľa uzavretej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku („zmluva o NFP“), ktorú mal žalobca na základe rozhodnutia Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry podpísať. V uvedenom žalobca vzhliada porušenie povinnosti lojality spoločníka k spoločnosti, a teda závažné porušenie povinnosti spoločníka. Žalovaný je podľa žalobcu konečným užívateľom výhod žalobcu, čo odmieta potvrdiť. S cieľom zabrániť vzniku škody veľkého rozsahu žalobca podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
3.4. Súd prvej inštancie po uvedení všeobecnej charakteristiky inštitútu neodkladného opatrenia konštatoval, že dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaný ako spoločník žalobcu, s priamym podielom na hlasovacích právach a aj na jej základnom imaní o veľkosti najmenej 25 %, je považovaný podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. za konečného užívateľa výhod. Neposkytnutie súčinnosti oprávnenej osobe potrebnej na identifikáciu žalovaného a jeho overenie ako konečného užívateľa výhod žalobcu možno kvalifikovať ako porušenie povinnosti spoločníka, ktorou je nekonať tak, aby voči spoločnosti nevznikali negatívne vplyvy na jej podnikanie, realizáciu jej predmetov podnikania, činnosti a existencie samotnej. Cieľom tohto neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku škody veľkého rozsahu u žalobcu, pretože práve z dôvodu nesplnenia si požadovaných povinností žalovanou zanikne dohoda o poskytnutí služby oprávnenej osoby zo dňa 06.04.2018, v dôsledku ktorej žalobca nemôže uzavrieť zmluvu o NFP, pretože príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora (§ 16 ods. 7 zákona č.
292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov). Žalovaný svojim konaním ohrozuje podnikateľské aktivity žalobcu. Je nesporné, že žalobca je zamestnávateľom a v prípade nezískania nenávratného finančného príspevku môžu byť ohrozené aj s podnikateľskými aktivitami súvisiace pracovné miesta, ktoré žalobca vytvára. Žalobca preukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a rovnako osvedčil dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi sporovými stranami, nakoľko preukázal, že mu hrozí nielen znemožnenie (žalovaným) získať nenávratný finančný príspevok, ale aj povinnosť vrátiť už podmienečne poskytnuté vratné finančné príspevky. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný ako odvolateľ, a to v podstate z týchto dôvodov:
4.1. Zápis v registri partnerov verejného sektora je výlučne vzťahom medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou na základe písomnej dohody (§ 2 zákona č. 315/2016 Z. z.), do ktorého konečný užívateľ výhod žiadnym spôsobom nevstupuje. Oprávnenej osobe je povinný poskytovať súčinnosť partner verejného sektora (§ 5 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z.). Voči žalobcovi ani oprávnenej osobe nemá konečný užívateľ výhod povinnosť poskytovať akékoľvek čestné vyhlásenia. Oprávnená osoba je povinná overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod pri zápise žalobcu do registra (§ 8 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z.), k čomu aj došlo a žalovaný pri tomto zápise poskytol plnú súčinnosť. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že žalovaný je povinný na základe uznesenia valného zhromaždenia z 09.03.2021 predložiť oprávnenej osobe čestné vyhlásenie, tak žalovaný jednak uviedol, že zo znenia uvedeného uznesenia mu uloženie povinnosti nevyplýva, a ak by aj vyplývalo, išlo by o uznesenie prijaté v rozpore s dobrými mravmi, keďže nemožno od nikoho vynucovať, aby vyhlásil skutočnosti, s ktorými nie je stotožnený.
4.2. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdí, že konatelia žalobcu mu neposkytujú doklady a informácie týkajúce sa spoločnosti, čím sú porušované jeho práva. Žalovaný preto nevie posúdiť a čestne vyhlásiť žalobcom požadované skutočnosti. Podľa žalovaného je v zmysle § 6a zákona č. 297/2008 Z. z., ktorý kladie dôraz na osoby skutočne ovládajúce alebo kontrolujúce právnickú osoba, majoritný spoločník a konateľ Ing. Y. W.. Žalovaný ďalej namietal aj porušovanie svojich práv spočívajúcich v nevyplatení podielu na zisku a uviedol, že žiadne konečné výhody neužíva.
4.3. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 01.05.2021 zanikla v dôsledku výpovede dohoda o poskytnutí služby oprávnenej osobe pre partnera verejného sektora z 12.03.2021, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 16.03.2021. Tým nastala situácia, keď žalovanému neodkladné opatrenie ukladá povinnosť predložiť požadované čestné vyhlásenie a kópiu občianskeho preukazu osobe, ktorá už nie je oprávnenou osobou žalobcu, keďže dňa 12.05.2021 bola vymazaná z registra partnerov verejného sektora. Neodkladné opatrenie preto už nemá opodstatnenie.
4.4. Žalovaný napokon namietal samotné znenie neodkladného opatrenia, keďže súd prvej inštancie ním od žalovaného vynucuje, aby čestne vyhlásil niečo, čo vyhlasujúci nemusí považovať za správne a pravdivé, čím sa stráca samotný zmysel čestného vyhlásenia. Žalovaný poukázal v odvolaní aj na to, že samotný výmaz oprávnenej osoby nemá za následok sankcionovanie alebo výmaz žalobcu z registra partnerov verejného sektora, ale tento bude len povinný do 30 dní zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby (§ 10 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z.), pričom si žalobca môže vybrať takú, ktorá identifikuje konečných užívateľov výhod bez potreby predloženia čestných vyhlásení.
4.5. Žalovaný v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania (§ 386 a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel z nižšie uvedených dôvodov k záveru, že je naplnený dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 7. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:
7.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7.3. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7.4. Podľa § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti [t. j. aj na konanie vo veciach neodkladného opatrenia, ktoré je upravené v tretej hlave danej časti Civilného sporového poriadku] sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
7.5. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
7.6. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.
7.7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“ alebo „zákon o RPVS“), na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc.
7.8. Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov“ alebo „zákon č. 292/2014 Z. z.“), príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
7.9. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona o RPVS, na účely tohto zákona sa rozumie oprávnenou osobou advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
7.10. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o RPVS, na účely tohto zákona sa rozumie konečným užívateľom výhod fyzická osoba podľa osobitného predpisu.5)
7.11. Poznámka pod čiarou 5) zákona o RVPS odkazuje na § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2016 Z. z.
7.12. Podľa § 6a ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov“
alebo „AML zákon“), ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.
7.13. Podľa § 6a ods. 2 AML zákona, ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.
7.14. Podľa § 6a ods. 3 AML zákona, konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.
7.15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o RPVS, do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa § 17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. Na účely tohto zákona sa za trvanie zmluvy podľa predchádzajúcej vety rozumie doba, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.
7.16. Podľa § 4 ods. 4 písm. e) zákona o RPVS, o právnickej osobe, ktorá je partnerom verejného sektora, sa do registra zapisuje zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu podľa odseku 2 písm. d).
7.17. Podľa § 5 ods. 1 veta druhá zákona o RPVS, partner verejného sektora je povinný poskytnúť oprávnenej osobe na účely podľa tohto zákona súčinnosť.
7.18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o RPVS, za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri.
7.19. Podľa § 11 ods. 4 zákona o RPVS, oprávnená osoba môže vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod kedykoľvek aj bez splnenia podmienok podľa odseku 2.
7.20. Podľa § 11 ods. 5 zákona o RPVS, Oprávnená osoba je povinná pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť. Oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora. Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu oprávnenej osoby po zohľadnení a nezávislom odbornom vyhodnotení všetkých dostupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Na postup pri identifikácií konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.11)
7.21. Poznámka pod čiarou 11) zákona o RPVS odkazuje na zákon č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7.22. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a b/ AML zákona, identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie (a/) pri fyzickej osobe, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti; u fyzickej osoby-podnikateľa aj zistenie adresy miesta podnikania, identifikačného čísla, ak bolo pridelené, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
(b/) pri právnickej osobe alebo združení majetku zistenie názvu, adresy sídla, identifikačného čísla, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba alebo združenie majetku zapísané, číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie a identifikácia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo združenia majetku.
7.23. Podľa § 7 ods. 2 AML zákona, povinná osoba môže na základe hodnotenia rizík podľa § 20a ods. 1 okrem údajov uvedených v odseku 1 požadovať aj ďalšie údaje, napríklad telefónne číslo, adresu pre doručovanie elektronickej pošty, údaje o zamestnaní alebo zamestnávateľovi.
7.24. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a b/ AML zákona, overením identifikácie sa na účely tohto zákona rozumie (a/) pri fyzickej osobe overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti; u fyzickej osoby-podnikateľa aj overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja, (b/) pri právnickej osobe overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. b) na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba zapísaná, alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja a overenie identifikácie fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby v rozsahu údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a spôsobom podľa písmena a), a overenie oprávnenia konať v mene právnickej osoby. 7.25. Podľa § 8 ods. 2 AML zákona, povinná osoba je povinná overiť identifikáciu klienta, ktorý je fyzickou osobou, a identifikáciu každej fyzickej osoby konajúcej za klienta, ktorý je právnickou osobou, ešte pred uzatváraním obchodného vzťahu alebo vykonaním obchodu za ich fyzickej prítomnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.26. Podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zákona o RPVS, identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba (a/) odôvodní, na základe akých informácií postupom podľa odseku 5 identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod.
7.27. Podľa § 56a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), (1) zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. (2) Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.
7.28. Podľa § 57 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi.
7.29. Podľa § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
8. Podľa čl. 8 písm. d) úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalobcu zo 04.02.2021, každý zo spoločníkov je hlavne povinný: rešpektovať rozhodnutia valného zhromaždenia a plniť povinnosti uložené týmito rozhodnutiami.
9. Z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu sú podstatné nasledovné skutočnosti (ako boli dané k 20.04.2021, kedy súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie, ktorý stav je rozhodujúci aj v odvolacom konaní - § 329 ods. 2 CSP), osvedčené k návrhu žalobcu pripojenými listinnými dôkazmi a nenamietané ani žalovaným v jeho odvolaní.
9.1. Žalovaný je jedným zo spoločníkov žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou s právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný podiel žalovaného v žalobcovi je o veľkosti 25 %, určený pomerom vkladu žalovaného vo výške X.XXX,- eura k základnému imaniu spoločnosti o veľkosti X.XXX,- eura.
9.2. Slovenská inovačná a energetická agentúra rozhodnutím č. 2021/EŠIF/547-2 žiadosť žalobcu ako žiadateľa podľa § 57 ods. 7 v spojení s § 19 ods. 8 zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov schválila s výškou nenávratného finančného príspevku maximálne XXX.XXX,XX eura, pričom celkové oprávnené výdavky projektu boli schválené vo výške X.XXX.XXX,XX eura. 9.3. Žalobca je od 12.04.2018 zapísaný ako partner verejného sektora v registri partnerov verejného sektora a od uvedeného dňa má v registri zapísanú ako oprávnenú osobu banku - Slovenskú sporiteľňu, a.s. Ako konečných užívateľov výhod má zapísaného Ing. Y. W., O. U. a žalovaného. Naposledy boli koneční užívatelia výhod overený dňa 08.01.2020 k 31. decembru kalendárneho roka. Slovenská sporiteľňa poskytovala žalobcovi služby oprávnenej osoby na základe Dohody o poskytnutí služby oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, uzatvorenej dňa 06.04.2018.
9.4. Oprávnená osoba mailom z 13.01.2021 vyžiadala od žalobcu i žalovaného kópiu občianskeho preukazu žalovaného, keďže ten, ktorého kópiou disponovala oprávnená osoba, bol exspirovaný. Oprávnená osoba následne mailom z 05.03.2021 a listom z 12.03.2021, doručeným žalobcovi dňa 16.03.2021, vypovedala žalobcovi Dohodu o poskytnutí služby oprávnenej osoby zo 06.04.2018 z dôvodu neposkytnutia potrebnej dokumentácie a informácii potrebných na overenie žalobcovho konečného užívateľa výhod. V uvedenom maily z 05.03.2021 si oprávnená osoba opätovne vyžiadala od žalobcu občiansky preukaz žalovaného a podpísanie čestného vyhlásenia žalovaným najneskôr do 12.03.2021. V listinnej podobe výpovede dohody oprávnená osoba poukázala na ustanovenie čl. V. ods. 2 písm. b) dohody, podľa ktorého dohoda zanikne uplynutím výpovednej doby, ktorá je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
9.5. Žalobca listom z 09.03.2021, odoslaným doporučene v tento deň, vyzval žalovaného na splnenie jeho povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením prijatým na valnom zhromaždení žalobcu dňa 09.03.2021 pod číslom 3VZ/09032021, ktoré bolo pripojené v prílohe listu, a ktorým bol žalovaný vyzvaný na poskytnutie súčinnosti oprávnenej osobe a na podpísanie a predloženie čestného vyhlásenia v znení požadovanom oprávnenou osobou, za účelom splnenia povinnosti žalobcu v súvislosti s jeho zápisom v registri partnerov verejného sektora, bez zbytočného odkladu, najneskôr do 12.03.2021.
9.6. Žalovaný na uvedený list z 09.03.2021, ako aj na mailom zasielané výzvy na poskytnutie kópie občianskeho preukazu a predloženia a podpísania čestného vyhlásenia reagoval viacerými vyjadreniami (v elektronickej i listinnej podobe), v ktorých poukazoval na porušenie povinnosti konateľov žalobcu poskytnúť žalovanému doklady a informácie o záležitostiach žalobcu.
10. Čo sa týka právnej stránky veci, odvolací súd úvodom tejto časti poukazuje na to, že pre jeho rozhodnutie bolo nutné v prejednávanej veci s poukazom na odvolaním napadnuté uznesenie a v odvolaní žalovaného uplatnené odvolacie dôvody vyriešiť dve podstatné právne otázky, a to:
10.1. 1/ či má spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je partnerom verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS, vo vzťahu k spoločnosti alebo aj oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o RPVS zákonnú povinnosť poskytovať súčinnosť v súvislosti so zápisom partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora podľa zákona o RPVS, alebo či táto povinnosť môže byť uložená uznesením valného zhromaždenia partnera spoločnosti s ručením obmedzeným a či súd je oprávnený platnosť tohto uznesenia preskúmavať aj mimo konania o určenie jeho neplatnosti,
10.2. 2/ a v prípade záveru o tom, že spoločník má povinnosť poskytovať spoločnosti súčinnosť v súvislosti s jeho zápisom v registri partnerov verejného sektora, či vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia uložená povinnosť žalovanému zodpovedá jeho hmotnoprávnej povinnosti, resp. je procesnou ochranou vo vzťahu k tejto povinnosti.
11. K prvej vymedzenej právnej otázke odvolací súd uvádza, že zákon o RPVS explicitne neustanovuje povinnosť spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je partnerom verejného sektora v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS a chce sa dať alebo je zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo sa dala zapísať do registra partnerov verejného sektora dobrovoľne podľa § 17 zákona o RPVS (ďalej súhrne len ako „partner verejného sektora“, ak nie je výslovne uvedené inak), poskytovať tejto spoločnosti súčinnosť. Zákon o RPVS explicitne stanovuje povinnosť súčinnosti v § 5 ods. 1 vete poslednej, a to partnerovi verejného sektora voči oprávnenej osobe. Obsahová definícia povinnosti partnera verejného sektora poskytnúť súčinnosť nie je v zákone priamo definovaná, túto však vymedzuje doktrína v oboch súčasných komentároch k zákonu o RPVS.
12. S poukazom na túto možno uviesť, že z výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že partner verejného sektora je povinný poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť tak, aby oprávnená osoba mohla plniť všetky povinnosti vyplývajúce jej zo zákona riadne a včas. Potrebnou súčinnosťou sa rozumie predovšetkým včasné dodanie potrebných informácií, platných dokladov a listín, ako aj poskytovanie pravdivých a úplných informácií a údajov o partnerovi verejného sektora, ktoré oprávnená osoba potrebuje na účely plnenia povinností predpokladaných zákonom (Vargaeštok, P., Hronček, R., Košíková, V.: Zákon o registri partnerov verejného sektora. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2020, s. 76, na ktorý výklad odkazuje aj ďalší komentár - Šafranko, I., Azud, J., Macek, J.: Zákon o registri partnerov verejného sektora. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 130 - ďalej aj len „Komentár C. H. Beck“).
13. Napriek uvedenému je však nesprávny taký právny záver, že spoločníci spoločnosti, ktorá je partnerom verejného sektora v zmysle § 2 ods. 1 zákona o RPVS, nemajú povinnosť poskytnúť súčinnosť samotnému partnerovi verejného sektora, ktorý je zasa podľa § 5 ods. 1 vety poslednej zákona o RPVS povinný poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona o RPVS. Táto povinnosť spoločníkov totiž vyplýva implicitne z právnej úpravy postavenia spoločníkov obchodných spoločností a obchodných spoločností ako takých.
14. V tejto súvislosti je potrebné primárne poukázať na skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodnou spoločnosťou, ktorá má zmluvný základ, a to v spoločenskej zmluve (§ 57 Obchodného zákonníka). V zmluvnej podstate, resp. zmluvnom základe (aj) spoločnosti s ručením obmedzeným je implicitne okrem iného obsiahnutá povinnosť lojality zmluvných strán (zakladateľov - spoločníkov) spolupôsobiť navzájom tak, aby bol dosiahnutý účel, s ktorým bola spoločnosť založená a ktorým môže byť buď podnikanie (ako v prípade žalobcu v tejto veci) alebo iný účel, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka). S uvedeným princípom lojality spoločníkov k spoločnosti s ručením obmedzeným (ale aj ostatným druhom obchodných spoločností), ktorý je premietnutím skutočnosti, že aj spoločnosť s ručením obmedzeným má zmluvný základ a ktorý teória obchodného práva implicitne vyvodzuje aj z osobitného ustanovenia § 56a Obchodného zákonníka (napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016 - ďalej len „Komentár k Obchodnému zákonníku“ - komentár k § 265), bezprostredne súvisí aj požiadavka neprotirečivosti v konaní spoločníka (latinsky označovaná ako „venire contra factum proprium“). Práve vo vzťahu k požiadavke neprotirečivosti v konaní spoločníka odvolací súd uvádza, že tento vzhliada aj v tom, že keďže je spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným jednou zo zmluvných strán spoločenskej zmluvy (popri ostatných spoločníkoch), čím prejavil vôľu spolupôsobiť s ostatnými spoločníkmi ako zmluvnými stranami spoločenskej zmluvy navzájom tak, aby bol dosiahnutý účel, s ktorým bola spoločnosť s ručením obmedzeným založená, tak táto po jej vzniku (ako aj ostatní spoločníci od jej založenia) dôvodne očakáva, že spoločníci budú konať v súlade so záujmami spoločnosti.
15. Len na okraj možno podporne v tejto súvislosti poukázať aj na to, že zo zmluvnej podstaty aj iných foriem obchodných spoločností vyvodzuje doktrína obchodného práva povinnosť lojality zmluvných strán spolupôsobiť navzájom tak, aby bol dosiahnutý účel, s ktorým bola spoločnosť založená, a to aj vtedy, ak je táto povinnosť pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností aj konkrétnejšie samostatne normatívne vyjadrená (napr. § 176b Obchodného zákonníka v prípade akciovej spoločnosti a doktrinálny výklad k nemu v komentári Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, komentár k § 176b).
16. Zákon o registri partnerov verejného sektora v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. ustanovuje, že partnerom verejného sektora je okrem iného právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky z
európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Medzi európske fondy v uvedenom zmysle sa zaraďuje päť európskych štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Právne vzťahy pri poskytovaní finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie upravuje zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tento zákon v § 16 ods. 7 obsahuje právnu normu, podľa ktorej sa príspevok neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Z uvedeného ustanovenia § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) (najmä bod 1.) a § 4 ods. 1 zákona o RPVS vyplýva, že (okrem iného) v prípade právnickej osoby, ktorá žiada o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov (v programovom období 2014 - 2020 - § 1 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z.), tento príspevok jej má byť poskytnutý a napĺňa znaky partnera verejného sektora v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona o RPVS, musí byť zapísaná do registra partnerov verejného sektora, pretože v opačnom prípade jej príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov podľa § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. nemôže byť poskytnutý.
17. Teda, v prípade, o aký ide aj v prejednávanej veci, keď žalobca požiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a tento mu bol rozhodnutím Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry schválený, by s poukazom na § 16 ods. 7 zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemohol byť príspevok žalobcovi poskytnutý, ak by nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora, keďže vzhľadom na výšku nenávratného finančného príspevku XXX.XXX,XX eura, žalobca napĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o RPVS.
18. Práve v takýchto prípadoch (nie však len, ako odvolací súd ešte uvedie ďalej) je nepochybne v záujme samotného žalobcu, aby bol zapísaný v registri partnerov verejného sektora, keďže vzhľadom na už uvedené ustanovenie § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 zákona o RPVS by v opačnom prípade nemohol čerpať nenávratné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a tak získať významný objem finančných prostriedkov za účelom rozvoja svojej podnikateľskej činnosti, za účelom ktorej bol spoločenskou zmluvou aj založený.
19. Zákon o RPVS vymedzuje rozsah zapisovaných údajov do registra partnerov verejného sektora v § 4. V prípade partnera verejného sektora, ktorý je právnickou osobou, sa do registra partnerov verejného sektora podľa § 4 ods. 4 písm. e) zákona o RPVS zapisuje okrem iného zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu podľa ods. 2 písm. d), t. j. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike. Zákon o RPVS pojem konečný užívateľ výhod legálne definuje v § 2 ods. 1 písm. d) tak, že týmto je fyzická osoba podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom aj s poukazom na poznámku pod čiarou 5), ktorá je obsiahnutá v uvedenom ustanovení, je AML zákon. AML zákon vymedzuje pojem konečný užívateľ výhod v § 6a.
20. V prípade právnickej osoby, akou je aj žalobca, t. j. právnickej osoby, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo rovnocenných medzinárodných noriem, AML zákon v generálnej klauzule obsiahnutej v § 6a ods. 1 vymedzuje ako končeného užívateľa výhod každú fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu a každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba vykonáva svoju činnosť alebo obchod. Znaky generálnej klauzuly musia byť v každom prípade splnené, inak fyzická osoba nie je konečným užívateľom výhod. Následne v § 6a ods. 1 písm. a) AML zákon následne demonštratívne vymedzuje, že medzi konečných užívateľov výhod právnickej osoby patrí najmä fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti. V jednotlivých bodoch 1. až 4. ustanovenia § 6a ods. 1 písm. a) AML zákona tento zákon len bližšie rozvíja generálnu klauzulu obsiahnutú v § 6a ods. 1 AML zákona.
21. AML zákon v § 6a ods. 1 písm. a) bod 1. vymedzuje ako jeden zo štyroch v zákone demonštratívne vymedzených znakov konečného užívateľa výhod právnickej osoby to, že fyzická osoba má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa.
22. Odvolací súd aj k uvedenému znaku však zdôrazňuje, že v nadväznosti na generálnu klauzulu vymedzenú v § 6a ods. 1 AML zákona, podstatným znakom ktorej je reálnosť ovládania, je pre identifikáciu fyzickej osoby, ktorá má podľa § 6a ods. 1 písm. a) bod 1. AML zákona priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, podstatné to, ktorá fyzická osoba má takýto priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet skutočne (reálne), t. j. fakticky (bez ohľadu na formálnoprávny stav). Formálnoprávny stav o vlastníckej a riadiacej štruktúre právnickej osoby uvedený napr. v dokumentoch, ktoré sú obsahom zbierky listín (podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri) a na ich základe príp. aj v obchodnom registri sa nemusí zhodovať so stavom faktickým. V takom prípade je pre identifikáciu konečného užívateľa výhod rozhodujúci stav faktický. V tejto súvislosti doktrína (Komentár C. H. Beck, k § 2) uvádza typický príklad nezhody medzi formálnoprávnym a skutočným stavom, keď napr. konečným užívateľom výhod nie je napríklad fyzická osoba iba v pozícii tzv. nominovaného spoločníka (v anglickej spisbe označovaný ako nominee shareholder) a ktorá je iba formálne v obchodnom registri zapísaná ako spoločník s napr. 30 % podielom na základnom imaní v spoločnosti s ručením obmedzeným. Konečným užívateľom výhod podľa generálnej klauzuly je v takom prípade fyzická osoba, ktorá je skutočným (reálnym) spoločníkom, v prospech (na účet) ktorej je predmetný podiel na základnom imaní držaný, a to napr. na základe nepomenovanej zmluvy o nepriamom zastúpení alebo komisionárskej zmluvy uzavretej s týmto tzv. nominovaným spoločníkom.
23. Z uvedeného vyplýva, že napr. z hľadiska definičného znaku konečného užívateľa výhod právnickej osoby ustanoveného v § 6a ods. 1 písm. a) bod 1. v nadväznosti na generálnu klauzulu obsiahnutú v §6a ods. 1 AML zákona, je povinnosťou tak partnera verejného sektora ako aj oprávnenej osoby zapísanej v registri partnerov verejného sektora skúmať (§ 11 ods. 1 zákona o RPVS), či existuje fyzická osoba, ktorá by mala skutočný priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa. V rámci zisťovania konečných užívateľov výhod právnickej osoby, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, z hľadiska uvedeného definičného znaku je preto z už vyššie uvedených dôvodov zisťovanie jej spoločníkov len prvým krokom pri zisťovaní, či má spoločnosť konečného užívateľa výhod v zmysle uvedeného definičného znaku, keďže títo (formálnoprávni) spoločníci nemusia byť osobami, ktoré majú skutočný priamy alebo nepriamy podiel alebo ich podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným v zákonom stanovenej veľkosti, ale môžu byť v skutočnosti len osobami, ktoré predmetný podiel držia v prospech inej osoby (ktorou môže byť aj iný spoločník) na základe akejkoľvek, aj neformálnej dohody, bez ohľadu na jej platnosť, a svoje práva a povinnosti vykonávajú na základe pokynov tejto inej osoby. V prípade, ak má spoločnosť s ručením obmedzeným spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, je preto nutné po jej identifikácii od nej zistiť, či ako spoločník koná vo svojom mene a na vlastný účet, teda že nekoná ani v mene niekoho iného (priame zastúpenie) ani na účet niekoho iného (nepriame zastúpenie) (obdobne aj česká doktrína - Vondráček, O. Skuteční majitelé a vlastnícke struktury právnických osob a svěřenských fondů. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 105 - 109 - ktorá je z komparatívneho hľadiska aplikovateľná aj v prejednávanej veci, keď tak slovenská ako aj česká právna úprava vychádza z transponovanej tzv. IV. AML smernice, ktorou je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu).
24. Čo sa týka uvedenej povinnosti tak partnera verejného sektora ako aj oprávnenej osoby, tak táto, ako odvolací súd už uviedol, vyplýva z § 11 ods. 1 zákona o RPVS, keďže v tomto ustanovení je stanovený inštitút zodpovednosti týchto subjektov nielen za správnosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora, ale aj za identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod, ktoré činnosti sú povinné zabezpečiť. Za účelom zabezpečenie týchto činností zákon o RPVS priznáva predovšetkým oprávnenej osobe rôzne oprávnenia, a to napr. v § 11 ods. 4 upravené oprávnenie oprávnenej osoby de facto kedykoľvek vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod.
25. Zo samotnej podstaty inštitútu identifikácie konečného užívateľa výhod (ktorej musí nevyhnutne predchádzať proces jeho zisťovania), vzhľadom na definíciu konečného užívateľa výhod obsiahnutú v generálnej klauzule (§ 6a ods. 1 AML zákona) a v prípade právnickej osoby aj demonštratívnym spôsobom vymedzené jednotlivé definičné znaky konečného užívateľa výhod (§ 6a ods. 1 písm. a/ AML zákona) vyplýva, že túto partner verejného sektora alebo oprávnená osoba, ktoré sú na jej vykonanie povinné (§ 11 ods. 4 zákona o RPVS), nemôžu vykonať primárne bez súčinnosti spoločníkov, keďže zisťovanie konečného užívateľa výhod právnickej osoby, ktorá je obchodnou spoločnosťou, je bezprostredne s nimi späté.
26. Vykonanie identifikácie konečného užívateľa výhod je pritom nutné považovať za činnosť vykonávanú v záujme spoločnosti nielen v už vyššie popísanom prípade, kedy by spoločnosť, ktorá je partnerom verejného sektora, bez splnenia tejto povinnosti nespĺňala podmienky na získanie finančného príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov (o ktorý prípad ide v prejednávanej veci), ale v zásade vždy, a to z nasledovného dôvodu. AML zákon v § 10a ustanovuje každej právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity povinnosť identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu podľa § 7 ods. 1 písm. a/ AML zákona, údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 AML zákona a údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod, ak tieto údaje nie sú súčasťou verifikačného dokumentu v registri partnerov verejného sektora. Teda, ak by aj právnická osoba nenapĺňala znaky partnera verejného sektora podľa zákona o RPVS, bola by vždy na základe § 10a AML zákona povinná svojho konečného užívateľa výhod identifikovať a vo vzťahu k tomu aj obstarať uvedené dokumenty. V opačnom prípade by porušovala svoju zákonnú povinnosť. Plnenie zákonom uložených povinností je nutné vždy považovať za činnosť vykonávajú v záujme spoločnosti, keďže v opačnom prípade jej hrozia negatívne dôsledky spojené s porušením takýchto povinností.
27. Odvolací súd už vyššie uzavrel, že spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným sú povinní konať v súlade so záujmami spoločnosti (ktorá povinnosť vyplýva z princípu lojality spoločníkov k spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má pôvod v zmluvnom základe spoločnosti s ručením obmedzeným), pričom v súlade so záujmami spoločnosti je poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti spoločníkov potrebnej na to, aby si spoločnosť s ručením obmedzeným splnila svoju zákonnú povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod (či už táto vyplynie zo zákona o RPVS ako v prejednávanej veci, v spojení s § 16 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z., alebo subsidiárne aplikovateľného § 10a AML zákona). Na základe toho odvolací súd preto uzatvára, že spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je partnerom verejného sektora, majú povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je potrebná na identifikovanie konečného užívateľa výhod, overovanie jeho identifikácie a preverenie správnosti údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Túto súčinnosť nie je spoločník povinný poskytnúť len samotnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj oprávnenej osobe, keďže aj táto je podľa § 11 ods. 1 zákona o RPVS zodpovedná za identifikáciu konečného užívateľa výhod. Táto súčinnosť pritom nespočíva len v predložení občianskeho preukazu, potrebného na zistenie totožnosti (§ 7 a § 8 AML zákona), ale aj všetkých informácií potrebných za účelom identifikovania konečného užívateľa výhod (§ 11 ods. 6 písm. a/ v nadväznosti na § 11 ods. 5 zákona o RPVS), ktoré nemožno taxatívne vymedziť, ale vždy závisia od okolností konkrétnej veci (od vlastníckej štruktúry spoločnosti, druhov subjektov v nej sa vyskytujúcich, ich vzťahov s ďalšími osobami, ktoré majú vplyv na posúdenie konečného užívateľa výhod a ktoré práve za týmto účelom musí partner verejného sektora, no najmä oprávnená osoba zistiť, atď.). Okrem iného však v prípade spoločníkov s ručením obmedzeným v zásade vždy pôjde okrem iného napr. o informácie smerujúce k tomu, či je len formálnoprávne spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, v skutočnosti ovládaným inou osobou alebo konajúcim v zhode s inou osobou a ak áno, kto je touto osobou, a pod.
28. Keďže spoločníkovi s ručením obmedzeným uvedená povinnosť poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť spoločnosti s ručením obmedzeným v súvislosti s jej zápisom v registri partnerov verejného sektora vyplýva primárne priamo z už interpretovaných ustanovení Obchodného zákonníka (aj v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o RPVS a AML zákona), je v zásade nadbytočné takúto povinnosť ukladať spoločníkovi aj uznesením valného zhromaždenia. Duplicitné uloženie povinnosti, ktorá spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva už priamo zo zákona aj uznesením valného zhromaždenia nemá žiadny vplyv na trvanie uvedenej zákonnej povinnosti - teda, ak je aj
takáto povinnosť uložená uznesením valného zhromaždenia, nevzniká spoločníkovi až prijatím tohto uznesenia, keďže túto povinnosť má zo zákona po celú dobu trvania postavenia spoločníka.
29. Aj v prejednávanej veci je preto bez akéhokoľvek právneho významu, či uznesenie valného zhromaždenia uložilo povinnosť žalovanému ako spoločníkovi žalobcu povinnosť poskytnúť súčinnosť Slovenskej sporiteľni ako oprávnenej osobe, ktorú mal žalovaný už zo zákona. Pre úplnosť odvolací súd však uvádza, že žalobca listinným dôkazom pripojeným k návrhu existenciu takéhoto uznesenia prijatého dňa 09.03.2021 osvedčil. Žalovaný síce v odvolaní namieta neplatnosť tohto uznesenia, avšak netvrdil a ani neosvedčil, že by neplatnosť uvedeného uznesenia napadol žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 Obchodného zákonníka. Otázka neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pritom nemôže byť riešená v tomto konaní ani ako prejudiciálna otázka, ale môže byť výlučne predmetom súdneho konania na základe žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka. Pokiaľ pritom nie je podľa § 131 Obchodného zákonníka určená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ktorá môže byť určená len rozsudkom vo veci samej, má sa za to, že ide o rozhodnutie platné (k tomu Komentár k Obchodnému zákonníku - k § 131, časť Z judikatúry).
30. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je v nadväznosti na uvedené potrebné doplniť, že pre posúdenie tejto veci je úplne právne bezvýznamné, či žalovaný užíva určité výhody z toho, že je spoločníkom žalobcu alebo nie, keďže posúdenie toho, či žalovaný je konečným užívateľom výhod nie je podľa § 6a ods. 1 písm. a) AML zákona založené na tejto jednotlivej skutočnosti. Ako odvolací súd vyššie uviedol, je osvedčené výpisom z obchodného registra i spoločenskou zmluvou (a žalovaný to nenamieta), že je spoločníkom žalobcu s priamym podielom na základnom imaní žalobcu o veľkosti 25 %, čo by v prípade, ak žalovaný nekoná na základe akejkoľvek dohody, ktorú uzavrel s inou osobou (bez ohľadu na jej platnosť), v zhode s inou osobou alebo na účet inej osoby, znamenalo, že je konečným užívateľom výhod žalobcu podľa § 6a ods. 1 písm. a) bod 1. AML zákona. Tu je nutné dodať, že nielen žalovaný na základe právne bezvýznamných skutočností nesprávne uvádza, že nie je konečným užívateľom výhod (keďže túto skutočnosť doposiaľ neosvedčil existenciou žiadnej dohody, na základe ktorej by bolo preukázané, že priamy podiel na základnom imaní žalobcu o veľkosti 25 % len drží v prospech tretieho subjektu a je napr. len nominovaným spoločníkom), ale aj žalobca a súd prvej inštancie v napadnutom uznesení predčasne uzatvárajú, že žalovaný je v zmysle uvedeného definičného znaku konečným užívateľom výhod. Vzhľadom na už uvedené je totiž záver o tomto možné urobiť až vtedy, keď žalovaný prestane porušovať svoju zákonnú povinnosťou poskytnúť tak žalobcovi ako aj oprávnenej osobe (tu odvolací súd opätovne pripomína, že musí vychádzať zo skutkového stavu daného v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia, a teda neprihliadať na to, že neskôr bola oprávnená osoba z registra partnerov verejného sektora práve pre odmietanie poskytnutia súčinnosti žalovaným vymazaná) súčinnosť spočívajúcu v poskytnutí informácií o tom, či podiel na základnom imaní žalobcu o veľkosti 25 % drží na svoj účet alebo na základe nepomenovanej dohody či už o nepriamom zastúpení, konaní v zhode alebo aj komisionárskej zmluvy v prospech skutočného spoločníka, ktorý prostredníctvom formálnoprávneho spoločníka vykonáva práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.
31. Čo sa týka tvrdení žalovaného o tom, že konatelia žalobcu mu v rozpore so svojou povinnosťou odmietajú sprístupniť informácie o záležitostiach spoločnosti - žalobcu, tak k týmto je nutné uviesť, že tieto s poukazom na definičné znaky konečného užívateľa výhod právnickej osoby podľa § 6a ods. 1 písm. a) AML zákona nemajú právnu relevanciu. Odvolací súd bez toho, aby pri tomto rozhodovaní skúmal dôvodnosť týchto tvrdení žalovaného (keď nárok z tohto tvrdeného porušenia nie je predmetom tohto konania) poukazuje na to, že ani prípadné protiprávne nesprístupnenie informácií o záležitostiach spoločnosti nemá vplyv na to, aby žalovaný ako spoločník žalobcu s priamym podielom na jeho základnom imaní o veľkosti 25 % poskytol informácie a osvedčil, či aj skutočne (nielen formálnoprávne) tento podiel má, alebo či uzavrel dohodu medzi s iným subjektom a tento tak drží v prospech iného subjektu alebo či na základe dohody práva z neho vykonávajúce vykonáva v zhode s iným subjektom. Naviac, v zmysle jednej zo základných zásad práva, a to zásady z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur), len tým, že určitý subjekt porušuje svoju právnu povinnosť, nemôže v zásade iný subjekt v komplexe právnych vzťahov existujúcich v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho porušovať inú svoju právnu povinnosť bez toho, aby za toto porušenie povinnosti bol právne zodpovedný.
32. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhŕňa, že žalovaný ako spoločník žalobcu, ktorý je spoločnosťou s ručením obmedzeným a napĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS v dôsledku schválenej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z európskych
štrukturálnych a investičných fondov, má zákonnú povinnosť (vyplývajúcu z Obchodného zákonníka) poskytnúť žalobcovi ale aj oprávnenej osobe súčinnosť potrebnú v súvislosti s jeho zápisom v registri partnerov verejného sektora. Táto súčinnosť v sebe nepochybne zahŕňa napr. aj povinnosť žalovaného ako spoločníka poskytnúť údaje o tom, či podiel na základnom imaní žalobcu o veľkosti 25 % drží na svoj účet alebo či na základe nepomenovanej dohody či už o nepriamom zastúpení, konaní v zhode alebo aj komisionárskej zmluvy v prospech skutočného spoločníka, ktorý prostredníctvom formálnoprávneho spoločníka vykonáva práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a v oboch prípadoch tieto tvrdenia aj osvedčiť podkladmi, z ktorých vyplývajú.
33. Následne preto odvolací súd, či vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia uložená povinnosť žalovanému zodpovedá jeho vyššie konštatovanej hmotnoprávnej povinnosti, keďže primárnym predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je vždy hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1 CSP - k tomu aj prejudikatúra odvolacieho súdu - napr. uznesenie sp. zn. 26Cob/33/2021 z 24. júna 2021, najmä body 11. až 13. odôvodnenia).
34. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení v obsahovej zhode s návrhom žalobcu nariadil neodkladné opatrenie (už v tomto smere však napadnuté uznesenie obsahuje vadu, keď skutočnosť, že ním nariaďuje neodkladné opatrenie vyplýva chybne len zo záhlavia a z odôvodnenia, nie však záväznej výrokovej časti, v ktorej je uvedený len samotný obsah uloženej povinnosti bez vyjadrenia, že táto je ukladaná nariaďovaním neodkladným opatrením), ktorým uložil žalovanému povinnosť „pravdivo vyplniť a predložiť“ žalobcovi alebo oprávnenej osobe čestné vyhlásenie s tam uvedeným obsahom. Tento obsah čestného vyhlásenia, ale nie je formulovaný alternatívne (teda tak, že by žalovanému umožnil sa ku každej zo skutočností, na zistenie ktorej je čestné vyhlásenie zamerané, vyjadriť sa a tak poskytnúť na zistenie konečného užívateľa výhod potrebné informácie) a ani formou určitého dotazníka, v ktorom by bol žalovaný vyzvaný, aby ku každej zo skutočností relevantných pre oprávnenú osobu (ktoré si je oprávnená určiť na základe jej zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o RPVS konať pri identifikácii konečného užívateľa výhod a jeho overovaní nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra partnerov verejného sektora všetky dostupné informácie), ale je formulované tak, že už obsahuje konkrétne vyjadrenia, závery, ktoré má žalovaný uviesť k jednotlivým relevantným skutočnostiam. Obsah čestného vyhlásenia (s jedinou výnimkou týkajúcou sa uvedenia, či žalovaný je verejným funkcionárom pôsobiacim v Slovenskej republike), na ktorého „pravdivé vyplnenie a predloženie“ je žalovaný podľa napadnutého uznesenia povinný, vôbec teda neumožňuje žalovanému, ak by jedno z už obsiahnutých vyhlásení v čestnom vyhlásení nezodpovedalo skutočnému stavu, uviesť iné, pravdivé skutočnosti (s ich prípadným preukázaním potrebným za účelom overenia pravdivosti žalovaným uvedených skutočností oprávnenou osobou). Pritom práve z dôvodu neposkytovania súčinnosti žalovaným nebolo v tomto konaní osvedčené nič, na základe čoho by bolo možné usudzovať, že žalovaný nie je napr. len formálnym spoločníkom, ktorý drží podiel na základnom imaní v žalobcovi o veľkosti 25 % na základe dohody, ktorú uzavrel s inou osobou, na účet tejto osoby a pod.
35. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že hoci v prejednávanej veci má žalovaný voči žalobcovi hmotnoprávnu povinnosť poskytnúť žalobcovi, ale aj oprávnenej osobe súčinnosť potrebnú v súvislosti so zápisom žalobcu v registri partnerov verejného sektora, tak tejto nezodpovedá súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení uložená povinnosť žalovanému. Súčasťou uvedenej povinnosti súčinnosti žalovaného voči žalobcovi i oprávnenej osobe je nepochybne aj uvedenie informácií, ktorých sa týkajú aj jednotlivé vyhlásenia obsiahnuté v čestnom vyhlásení (t. j. napr. uvedenie informácií, či žalovaný uzavrel dohodu, účelom ktorej je dosiahnutie ovládania žalobcu prostredníctvom spoločníkov alebo štatutárnych orgánov ako nominantov alebo nepriamych zástupcov týchto fyzických osôb, či žalovaný uzavrel dohodu, predmetom ktorej je poskytnutie úverov, pôžičiek alebo záruk zo strany žalobcu takýmto fyzickým osobám alebo v ich prospech, atď.), avšak pravdivé uvedenie týchto informácií, bez toho, aby bol žalovaný akokoľvek viazaný uvedením konkrétneho, vopred žalobcom určeného vyhlásenia, ktoré nemusí zodpovedať skutočnosti - tak ako to stanovené v odvolaním napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie.
36. Z tohto dôvodu v prejednávanej veci povinnosť žalovaného voči žalobcovi (aj aj voči oprávnenej osobe) uložená neodkladným opatrením, nariadeným napadnutým uznesením, obsahovo nezodpovedá hmotnoprávnej povinnosti žalovaného voči žalobcovi a oprávnenej osobe poskytnúť súčinnosť potrebnú
v súvislosti so zápisom žalobcu v registri partnerov verejného sektora, keďže táto v sebe zahŕňa poskytnutie pravdivých skutočností (a aj ich doloženie za účelom overenia ich pravdivosti), avšak nezahŕňa poskytnutie žalobcom alebo oprávnenou osobou vopred jednostranne formulovaných vyhlásení o skutočnostiach, ktoré vôbec nemusia zodpovedať skutočnému stavu. Takto uložená povinnosť je v úplnom rozpore so samotným účelom inštitútu identifikácie a overovania konečného užívateľa výhod. Pri splnení všetkých Civilným sporovým poriadkom stanovených podmienok nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo do úvahy prichádzať len nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa spoločníkovi uloží povinnosť poskytnúť súčinnosť spoločnosti s ručením obmedzeným alebo oprávnenej osobe spočívajúce napr. v poskytnutí určitých informácií potrebných pre identifikáciu alebo overenie konečného užívateľa výhod spoločnosti s ručením obmedzeným a s tým súvisiacich podkladov, avšak bez toho, aby ukladalo spoločníkovi s ručením obmedzeným uviesť vopred spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo oprávnenou osobou stanovené jednostranné vyhlásenia o skutočnostiach, ktoré nemusia zodpovedať skutočnosti (tak ako boli tieto stanovené aj v prejednávanej veci).
37. Táto samotná skutočnosť by (ak by v prejednávanej veci netrpel výrok napadnutého uznesenia aj ďalšími podstatnými, v nasledujúcej časti uvedenými vadami) bola bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neexistencie takého hmotnoprávneho nároku, vo vzťahu ku ktorému by nariaďované neodkladné opatrenie predstavovalo procesnú ochranu.
38. Naviac, výrok odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie (doslovne prevzatý z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia) je aj vnútorne rozporný, a to v tom, že na jednej strane ním súd prvej inštancie ukladá žalovanému povinnosť vyplniť čestné vyhlásenie pravdivo, no na druhej strane toto čestné vyhlásenie obsahuje už konkrétne skutočnosti bez možnosti odchýlenia sa od nich uvedením inej odpovede (ide najmä o body 1. až 3. čestného vyhlásenia), ktorých pravdivosť, ako odvolací súd podrobne rozviedol už vyššie, pritom nebola osvedčená a ani nemusí byť daná. Je tu teda daný vnútorný rozpor medzi uloženou povinnosťou vyplniť čestné vyhlásenie pravdivo na jednej strane a uloženou povinnosťou čestne vyhlásiť konkrétne skutkové tvrdenia, ktorých obsah uvedený v čestnom vyhlásení nemusí vôbec zodpovedať skutočnosti. Uvedené dôvodne v odvolaní namietal aj žalovaný.
39. O výrokovej časti uznesenia, ktorým sa rozhoduje aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 234 ods. 1 CSP) Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadne špeciálne náležitosti, preto je podľa § 234 ods. 2 CSP potrebné primerane použiť ustanovenia o rozsudku (§ 218 CSP). Teória civilného procesu (napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 - ďalej len „Veľký komentár k CSP“, k § 218) k formálnym a obsahovým náležitostiam výroku rozsudku a teda i uznesenia uvádza, že tento musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Táto požiadavka materiálnej vykonateľnosti zahŕňa, okrem iného, potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty na plnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne.
40. Uvedená vada odvolaním napadnutého uznesenia vnútornej rozporuplnosti, majúca za následok neurčitosť výroku, ktorá bráni aj prípadnému nútenému výkonu napadnutého uznesenia, nie je len podstatou vadou odvolaním napadnutého uznesenia, keďže toto v dôsledku nej nespĺňa náležitosti kladené Civilným sporovým poriadkom na výrok rozhodnutia, ale keďže takto formulovaný výrok bol doslovne prevzatý z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj tento žalobcom navrhovaný výrok je nutné posúdiť ako výrok obsahujúci vadu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha takto formulovaného nariadenia neodkladného opatrenia, nie je v dôsledku rozpornosti (medzi domáhaním sa uloženia povinnosti vyplniť čestné vyhlásenie o určitých skutočnostiach pravdivo na jednej strane a uložením povinnosti čestne vyhlásiť už konkrétne skutkové tvrdenia, ktorých obsah uvedený v čestnom vyhlásení nemusí vôbec zodpovedať skutočnosti) a tým neurčitosti zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ vlastne domáha, čo je jednou z obligatórnych náležitosti každého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1 CSP).
41. V prejednávanej veci bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spolu so žalobou vo veci samej, a teda bez ďalšieho možno v takomto prípade uzavrieť, že tento návrh nekonzumuje vec samu, a preto nie je návrh podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 a contrario CSP). Tento záver má v prejednávanej veci významné dôsledky.
42. Z normatívneho znenia § 327 CSP totiž vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Doktrína civilného procesu (Veľký komentár k CSP, § 327) v rámci výkladu k ustanoveniu § 327 CSP uvádza, že na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 CSP (a naopak toto ustanovenie možno aplikovať len ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu, a preto je považované za podanie vo veci samej podľa § 123 ods. 2 CSP), pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Rovnaký právny názor bol prezentovaný aj v časopiseckej literatúre, napr. článok Števček, M.: Jeden problém a pokus o jeho riešenie (čo by na časť úpravy neodkladných opatrení v CSP povedal Malý princ). In: Právny obzor. Roč. 99 (2016), č. 3, s. 195-203.
43. Teda, v prejednávanej veci nastala špecifická procesná situácia, keď súd prvej inštancie nemôže žalobcu na odstránenie vady spočívajúcej v neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 327 časť vety za bodkočiarkou v spojení s § 128 ods. 1 CSP vyzývať a na odstránenie tejto vady určovať akúkoľvek lehotu. Teda, hoci samotný charakter uvedenej vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade odstrániteľný, pokiaľ sa tento vyskytne v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia, ktoré je podané počas konania vo veci samej, a teda vec samu nekonzumuje, a preto nie je podaním vo veci samej, nemôže súd konajúci o takomto návrhu vyvíjať akúkoľvek aktivitu smerujúcu k jeho odstráneniu, ale ak uvedený nedostatok procesnej podmienky v čase rozhodovania o podanom návrhu trvá, je povinný obligatórne podľa § 327 časť vety za bodkočiarkou CSP takýto návrh odmietnuť. Proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b/ a contrario CSP). Vadou, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, je nepochybne aj vada spočívajúca v neurčitosti toho, nariadenia akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (o ktorý prípad ide aj v prejednávanej veci, keď žalobca návrh neodkladného opatrenia formuloval tak, že sa domáhal uloženia povinnosti so vzájomne odporujúcim obsahom, keď na jednej strane požadoval pravdivé vyplnenie čestného vyhlásenia a na druhej strane žalobca už v návrhu presne naformuloval vyhlásenia a skutkové tvrdenia, ktoré má žalovaný čestne vyhlásiť, a ktoré vôbec nemusia byť pravdivé - takéto vnútenie prejavu vôle žalovanému je absolútne neprípustné). Vzhľadom na dispozičný princíp uplatňovaný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže súd bez toho, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitý v obligatórnej obsahovej náležitosti - uvedení toho, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, takýto návrh vecne prejednávať. Táto náležitosť neodkladného opatrenia je totiž najpodstatnejšou z hľadiska možného vecného prejednania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
44. Napokon, z hľadiska vád výroku odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa, že z hľadiska už vyššie vymedzených náležitostí, ktoré musí výrok súdneho rozhodnutia podľa Civilného sporového poriadku obsahovať, nespĺňa odvolaním napadnuté uznesenie požiadavku materiálnej vykonateľnosti aj z dôvodu, že nestanovuje žalovanému lehotu na plnenie uloženej povinnosti (ktorá však sama o sebe nie je materiálne vykonateľná z dôvodu vnútornej rozpornosti a tým neurčitosti).
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutým uznesením žalovanému uložená povinnosť nielenže v tej podobe, v akej ju navrhoval žalobca žalovanému uložiť a v akej ju aj súd prvej inštancie uložil, nemá oporu vo všeobecnej hmotnoprávnej povinnosti žalovaného poskytovať žalobcovi a jeho oprávnenej osobe potrebnú súčinnosť v súvislosti s identifikáciou a overovaním konečného užívateľa výhod žalobcu a vo vzťahu k tejto nemá uložená povinnosť ani povahu procesnej ochrany tejto hmotnoprávnej povinnosti, ale výrok napadnutého uznesenia nespĺňa ani základné náležitosti, a to určitosti a stanovenia lehoty na plnenie uloženej povinnosti.
46. Naviac, ako odvolací súd už uviedol vyššie, v dôsledku toho, že už samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol vadný (keď bol vnútorne rozporný, a tým neurčitý v náležitosti uvedenia akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha), ak táto vada nebola bez výzvy súdu prvej
inštancie odstránená (§ 327 CSP) do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, mal súd prvej inštancie o podanom návrhu žalobcu rozhodnúť podľa § 327 CSP tak, že tento návrh odmietne.
47. Súd prvej inštancie teda nesprávnym procesným postupom, keď v rozpore s § 327 CSP neodmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale namiesto toho návrhu vyhovel a nariadil žalobcom navrhované neodkladné opatrenie zasiahol do procesných práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedený nedostatok nemožno vzhľadom na povahu uvedenej vady odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je v danej veci naplnený dôvod zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
48. Ak odvolací súd zrušuje napadnuté rozhodnutie, možnosti jeho ďalšieho postupu upravuje § 391 ods. 1 CSP. Podľa uvedeného ustanovenia môže odvolací súd okrem toho, že napadnuté rozhodnutie zruší, podľa povahy vec buď vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Uvedený výpočet možného postupu odvolacieho súdu v nadväznosti na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je taxatívny, a preto ho nemožno rozširovať.
49. Keďže ustanovenie § 391 ods. 1 CSP neumožňuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odmietnuť (táto možnosť absentuje v taxatívnom výpočte uvedenom v ustanovení § 391 ods. 1 CSP), odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako po zrušení napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vec súčasne vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 50. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
51. V tejto súvislosti považuje však odvolací súd za dôležité doplniť, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali tomu, že sa súd prvej inštancie, obsadený sudcom, dopustil pochybení vedúcich k zrušeniu jeho rozhodnutia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v úmysle niekoho svojim rozhodnutím poškodiť alebo zvýhodniť.
52. Odvolací súd, plniac si povinnosť podľa § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie bude po vrátení veci viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyjadrenými v odôvodnení tohto rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP). Z hľadiska ďalšieho postupu súdu prvej inštancie však odvolací súd osobitne upozorňuje na skutočnosť, že pri novom rozhodovaní o návrhu bude súd prvej inštancie zohľadniť aj všetky skutočnosti, ktoré nastanú do dňa jeho opätovného rozhodovania o návrhu žalobcu, keďže podľa § 329 ods. 2 CSP bude preň pri rozhodovaní rozhodujúci už stav, ktorý bude existovať v čase nového, opätovného rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené bude mať za následok okrem iného zohľadniť aj tú skutočnosť, že po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia došlo k výmazu Slovenskej sporiteľne, a.s. ako oprávnenej osoby žalobcu z registra partnerov verejného sektora (na základe uplynutia výpovednej doby po vypovedaní dohody o poskytnutí služby oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora Slovenskou sporiteľňou, a.s.).
53. Keďže odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 3 CSP nerozhodoval.
54. V priebehu odvolacieho konania súd prvej inštancie zaslal odvolaciemu súdu dodatok za spisom, ktorý tvorilo podanie žalovaného adresované súdu prvej inštancie, doručené mu 16.06.2021. Uvedené podanie obsahovalo procesný návrh žalovaného na prerušenie konania o vylúčenie žalovaného (spoločníka) do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 24.05.2021 vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5Cb/62/2021. Vzhľadom na to, že žalovaný ani priamo v návrhu a ani jeho odôvodnení neuviedol nič, čo by nasvedčovalo tomu, že nežiada prerušiť len konanie vo veci samej (o vylúčenie žalovaného ako spoločníka, len vo vzťahu ku ktorému predmetu uvádza v návrhu aj dôvody, v ktorých vzhliada naplnenie dôvodov na prerušenie konania), ale aj odvolacie konanie prebiehajúce o odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, odvolací súd podľa obsahu neposudzoval uvedený návrh ako návrh (aj) na prerušenie odvolacieho konania, a preto o ňom ani nerozhodoval. Čo sa týka rozhodovania o návrhu na prerušenie konania vo veci samej, tak toto patrí do právomoci súdu prvej inštancie, na ktorom je konanie vo veci samej vedené.
55. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
56. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 419 CSP v nadväznosti na nenaplnenie dôvodov prípustnosti podľa § 420 CSP ani § 421 CSP).