Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného D. A., N.. XX.XX.XXXX M. D., trvale bytom K. XXX/X, B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2021 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Obžalovaný

D. A. N.. XX.XX.XXXX M. D., C. A. K. XXX/X, B.

j e v i n n ý ,

že

dňa 18.07.2020 v presne nezistenom čase okolo 20.45 h sa na dvore domu na ulici N. L. XXX/XX, B.Á. vyhrážal F. Č., N.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že najprv mu vulgárne nadával a potom ho vyzýval, aby zišiel dole von, že ho zabije a dobije, čím vzhľadom na agresívnosť svojho konania a predchádzajúce konflikty vzbudilo u F. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B.B., N. L. XXX/XX dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, v dôsledku čoho privolal aj z obavy pred D. A.Y. a jeho konaním políciu

t e d a

inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 .ho zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. -16 dňa 30.11.2020 na Okresný súd Zvolen obžalobu na D. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. Zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom svedkov a prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný D. A. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a uviedol, že v inkriminovaný deň mali rodinné stretnutie na chate asi 3 km od Sásy a asi cca o 20,30 hod. ho rodičia požiadali, aby ich odviedol domov, kde žijú spoločne s poškodeným v rodinnom dome na prvom poschodí. Išiel on, jeho súčasná partnerka, ktorá je jeho exmanželkou, rodičia a MUDr. N.. Po príchode pred dom vystúpili a rodičia pozvali jeho a hlavne MUDr. N. dnu, lebo mu chceli ukázať ako to tam vyzerá. Vošli do dvora, kde bol poškodený a pán A., ktorí sa rozprávali. Poškodený sa pozdravil s MUDr. N. a išli dnu na prvé poschodie, keď asi po 5-10 min. zazvonil telefón a družka mu volala, že ju verbálne napadol poškodený s tým, aby neparkovala na verejnej komunikácii. Následne išiel von spolu s otcom a MUDr. N. pred dom a videli poškodeného, ako stojí na balkóne na druhom poschodí a natáča mobilom, kde medzi nimi prebehol emotívny rozhovor a slovná výmena. Poškodeného žiadal slovami „poď dole, vysvetlíme si to“ ale vylučuje, že by sa vyhrážal zabitím alebo dobitím, je slušný človek a vie, že by to bolo cez čiaru. Uviedol, že trvá na svojej prvotnej výpovedi po skutku, nič viac a nič menej. Poškodený potom volal hliadku PZ a svojho syna a MUDr. N. sa snažil poškodeného upokojiť, lebo to bola vypätá situácia. Syn poškodeného prišiel asi o desať minút a verbálne ho napadol so slovami „hnis, hnida“ a mal tendenciu vyjsť z auta a fyzicky ho napadnúť. Obžalovaný ďalej uviedol, že vyčkal do príchodu polície, aby sa všetko vysvetlilo a potom išli naspäť na chatu. Manželka MUDr. N. navrhla, aby išli na OO PZ a keď prišli na políciu, už odtiaľ odchádzal poškodený s deťmi. Na OO PZ mu robili aj test a mal 0,0 promile. Poškodený je bývalý švagor, manžel zosnulej sestry. Vzťahy medzi ním a poškodeným boli také, že sa rešpektovali, ale boli veľmi chladné, nakoľko poškodený zavádzal, keď po smrti jeho sestry zahlásil, že nebude žiadať tretinu domu po jeho manželke a následne túto dohodu nedodržal a dom zdedil poškodený a jeho dve deti. Pred incidentom obdobný konflikt, slovný ani fyzický nemali. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že dôvodom prečo išiel riešiť situáciu s poškodeným na dvor bolo, že poškodený verbálne napadol jeho manželku, pričom táto stála na verejnom priestranstve. Poškodený a najmä jeho syn bránia v užívaní rodinného domu rodičom, ktorí sú 78 roční chorí ľudia a správajú sa tak, že to hraničí s psychickým týraním. Bránia jemu ako synovi vojsť do tohto rodinného domu. Od predmetného incidentu už nedošlo ku konfliktnému správaniu s poškodeným, obchádzajú sa a dáva pozor, aby neprišlo k žiadnemu fyzickému kontaktu, či rozhovoru.

Svedok - poškodený F. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho švagrom po nebohej manželke. V deň skutku mal návštevu V. A., lebo prerábal dom a prístavbu a ukazoval mu, ako pokračujú práce a keď boli na dvore, prišiel svokor, obžalovaný a MUDr. N.. V. A. ostal v prístavbe. On sa pozdravil s MUDr. N. a povedal mu, že sa mu bude venovať po odchode pána A., ktorého išiel vyprevadiť k bráne domu. Pred domom v protismere stála exmanželka obžalovaného na B. Mercedese a on ju oslovil, aby neparkovala pred domom. Použil slová „neželám si, aby si parkovala takto pred domom, odíď preč“ uvedené od nej žiadal preto, lebo jednak stála krížom do cesty a sú v križovatke, tak aby nenastala nejaká kolízia a jednak preto, lebo nechcel, aby tam ona ako cudzí človek stála a išla do domu. Pán A. stál počas tohto rozhovoru asi dva kroky od neho a počul všetko. Po jeho odchode išiel na druhé poschodie domu a prechádzal popri byte, kde žijú svokrovci a počul ako svokrovi zazvonil telefón a on povedal, že Z. volá a telefonoval s ňou tým spôsobom, že opakoval slová, ktoré mu ona hovorila a tak počul, že mu povedala, že na ňu mal poškodený kričať a vulgárne ju oslovovať. Prešiel na druhé poschodie a vyzliekol si pracovné oblečenie a keďže bolo leto, boli otvorené okná a počul, ako obžalovaný dole kričí „poď dole, ty k..., zabijem ťa, poď dole, poď na férovku“. Bola tam vtedy aj dcéra F., ktorá sa veľmi zľakla a dostala hysterický záchvat, žiadala ho, aby nešiel dole, že ho obžalovaný zabije, veľmi plakala a bola dosť vystresovaná. On sa ju snažil upokojiť, ale zo zvedavosti sa išiel pozrieť na balkón, či tieto slová boli adresované jemu a videl dole obžalovaného, svokra a pána N. a v aute sedela Z. A.. On sa

obžalovaného bál, pozná ho ako reaguje, keď je vyvedený z miery a bol veľmi výbušný, nahlas kričal, pričom si myslí, že tak robil, lebo bola pri ňom silná osoba MUDr. N.. Poškodený uviedol, že sa bál o svoj život a ako stál na balkóne, vyťukal v mobile číslo 158, udal svoju adresu a vyslali k nim hliadku. Dcéra ho ťahala za ruku do vnútra a veľmi plakala. Počuli tiež búchanie na dvere na druhom poschodí, kde MUDr. N. ho vyzýval, aby otvoril dvere, aby sa nesprával psychoticky, pričom on ho videl cez sklenenú výplň dverí. Dcéra za ním prišla do chodby a ťahala ho preč, aby nešiel dole. Vie, že MUDr. N. býva ozbrojený, lebo má vedomosť, že chodí na strelnicu a odmietol ísť dole. Následne MUDr. N. zišiel dole. Na dome majú aj kamerový systém a keď si ho potom pozrel, videl, že mal pán N. v ruke kaser, kde si odfúkol z neho, aby vedel, že ktorým smerom fúka a teda usudzuje, že boli pripravení, lebo človek bežne pri sebe nenosí také veci. Keď prišla hliadka polície, on bol hore v byte a oni začali komunikovať najprv s obžalovaným a ostatnými na dvore a až potom prišli za ním hore sa porozprávať. Myslí, že sa s nimi rozprával pán C.. Celé to trvalo od vtedy ako obžalovaný prišiel na dvor až do príchodu polície cca 15-20 min. Po odchode polície išli podať do Zvolena trestné oznámenie, pričom išiel s dcérou a synom. Syn prišiel do domu až potom, ako tam bola polícia, pričom ho o všetkom informoval. Na polícii podávali vysvetlenie a pri vchode stretli obžalovaného, jeho exmanželku, MUDr. N. a jeho manželku P. N., ktorá vykrikovala, že ona je advokát, že ona je právo. Oni s nimi nijako nekomunikovali. Od skutku až do dňa pojednávania už nebol nijaký konflikt s obžalovaným, tá komunikácia bola prerušená už dávnejšie. Ešte uviedol, že svedkami tohto incidentu boli aj pán C. a pán B., ktorí stáli vo vzdialenosti 20-30 metrov, pred svojím domom, pričom jedná sa o dom oproti cez ulicu.

Svedok V. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného aj poškodeného pozná, v deň skutku bol na prechádzke so psom a pri bráničke domu ho zastavil poškodený a rozprávali sa, rozprávali sa potom aj v zadnej časti domu, keď prišiel obžalovaný, pán A. st. a ešte jeden pán, ktorého nepoznal. Poškodený sa zvítal s pánom, ktorého nepoznal a s ostatnými nekomunikoval. Pán A. st. navrhol, aby išli hore, oni sa s poškodeným vybrali k bráničke, kde videl, že tam zastala s autom Z. A. v protismere na chodníku. Poškodený jej povedal, že si neželá, aby tam parkovala. Bola to len krátka veta, nič vulgárne a nemiestne. Následne išiel domov a poškodený sa vybral smerom do dvora.

Svedok MUDr. Q. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho švagor, poškodeného pozná. V deň skutku boli na oslave u obžalovaného na chate asi 3 km od Sásy a boli tam aj jeho rodičia. Títo povedali, že chcú už ísť domov a jeho manželka je abstinent a teda ich odviezla a zostala pred domom poškodeného na štátnej ceste. Rodičia obžalovaného ich pozvali dnu. Videl poškodeného na dvore s nejakým mužom a tak ho išiel pozdraviť. Poškodený mu povedal, že keď skončia, nech sa príde porozprávať. Išli do obývačky k rodičom obžalovaného a pán A. dostal telefonát od manželky, že na ňu poškodený vykrikuje, aby nestála na ceste s autom a že je ožratá. Obžalovaný vyšiel von a poškodený stál na poschodí a niečo vykrikoval, ale nerozumel slová, len počul jeho hlas, lebo vtedy len schádzal dole. Obžalovaný mu povedal až potom, že mu mal urážať manželku. Keď vyšiel von, poškodený stál sám na balkóne, bol roztrasený a hovoril, že ide volať políciu. Snažil sa upokojiť situáciu, ešte im hovoril, aby nekričali, že to nemusí celá dedina počuť. Videl stáť vonku vo vzdialenosti 70-80 metrov mužov, ktorí sa rozprávali. Snažil sa upokojiť aj poškodeného a išiel aj za ním hore, klopal na dvere, ale neotvoril mu a nechcel s ním komunikovať. Keď prišli policajti, jeden ostal s nimi a druhý išiel na poschodie k poškodenému. Po odchode policajtov išli pešo smerom k chate, lebo pani A. odišla a videli odchádzať policajtov a za nimi išiel autom poškodený. Jeho manželka je právnička a povedala, že asi išiel poškodený podať trestné oznámenie a oni sa rozhodli, že idú tiež na políciu s tým, že si to tam vysvetlia, nakoľko si nebol nikto z nich vedomý, že by spáchali trestný čin. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že u seba nemal žiadny predmet obranného charakteru, ani kaser, lebo išli na oslavu. Keď schádzal dole schodmi bol tak 5-6 metrov za obžalovaným. Keď zišiel dole, už iba počul obžalovaného, ktorý hovoril „F. neblbni, poď dole si to vysvetliť.“ Poškodený asi kričal na pani A., keď boli v obývačke. Až neskôr mu povedala Z. A., že kričal na ňu z balkóna. Keď volala obžalovanému, zdvihol otec obžalovaného a držal telefón pri uchu, nemal hlasitý odposluch a len povedal „D. choď von, F. bľačí na Z. nejaké hnusné slová“. Pokiaľ uvádzal v prípravnom konaní, že mal poškodený stáť pri aute a vykrikovať, urážať Z. A., pravdou je, čo uvádzal na hlavnom pojednávaní, on si to doma prešiel minútu po minúte, pričom keď vypovedal v prípravnom konaní neprikladal tomu až takú vážnosť. Svedok ďalej poprel, že by počul kričať obžalovaného na poškodeného, že ho zabije. Hovoril na neho zvýšeným hlasom, aby zišiel dole, aby si to vysvetlili, aby to nepočula celá dedina.

Svedkyňa F. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej ujo, poškodený je jej otec. V deň skutku bola doma v izbe a mali všade otvorené okná, lebo bolo leto a počula nejaké hlasy. Majú

kamerový systém na dome a ona si vždy pozrie kamery a videla, že bol u nich sused A. a potom neskôr videla obžalovaného aj s Q. N., čo ju prekvapilo, prečo sú u nich, lebo majú narušené vzťahy. Majú okno aj do ulice a ona počula prísť auto a videla z okna otca ako hovorí Z. A., aby tam neparkovala, aby odišla. Ďalšie osoby tam nevidela, lebo sú tam stromy. Počula, že obžalovaný išiel potom dole k starým rodičom. Čakala otca na chodbe a keď prišiel, zatvorili dvere. Počula následne, že starý otec Q. A. sa s niekým rozpráva a že mal niekto nadávať a počula, že Z. A. volá starému otcovi, že jej otec jej nadáva a vyhodil ju z miesta, kde parkovala. Keďže boli otvorené obloky, započula ako na dvore obžalovaný kričal „poď von, zabijem ťa, poď na férovku“ a vulgárne otcovi nadával. Iné osoby na dvore nepočula. Veľmi sa zľakla, že ublíži otcovi. Pocit, že už nemá mamu a niečo sa stane otcovi bol strašný. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný vyvolával incidenty voči nim už dlhšie, lebo majú rozpory ohľadom dedičstva. Na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že otec zavolal políciu. Na krik vonku otec nereagoval, skôr utešoval ju. Medzitým prišiel ešte MUDr. N. hore a búchal im na dvere z čoho bola ešte viac vystrašená a nechcela, aby otec išiel von, lebo sa bála, že obžalovaný stojí niekde na schodoch. MUDr. N. vyšiel ešte druhýkrát hore s tým, aby si to nejako normálne vyjednali, ale oni mu neotvorili. Keď prišla polícia, prišli aj za nimi hore. Oni v podstate boli stále hore. Jej brat prišiel až potom ako prišla polícia. Bratovi všetko s otcom porozprávali a potom išli s policajtami podať trestné oznámenie na obžalovaného. Na polícii stretli obžalovaného, EM. A., V.. N. P. P. N., pričom nechápala, prečo oni idú podávať trestné oznámenie. Počas skutku videla ešte suseda C. a suseda B., boli pred domom krížom oproti.

Svedok Q. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho syn, poškodený je zaťko. V deň skutku boli na chate. Nevesta ich potom viezla domov, jeho, obžalovaného a MUDr. N.. Nevesta Z. zastala pred domom autom a išli dnu, on aj MUDr. N., obžalovaný už bol na poschodí. Boli v obývačke, keď počul, ako poškodený kričí z balkóna na Z., že je ožratá. Zišli dole na dvor pred dom a počul, ako obžalovaný kričí na poškodeného „hybaj dole, tu si to vysporiadame“. Z. A. odbehla s autom a potom znovu prišla. Keď prišla polícia, on s nimi nehovoril, vie, že obžalovaný a nevesta išli potom na políciu. Na telefonát v deň skutku si nespomína.

Svedok V. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali hliadku s kolegom C. a išli k nejakým rodinným nezhodám. Úradný záznam o udalosti, ktorý je súčasťou spisu sa spisoval po udalosti na OO PZ. Spisoval ho on a nie veliteľ hliadky, lebo obe strany podávali trestné oznámenie, kolega spisoval trestné oznámenie a on priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Svedok Q. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného aj poškodeného pozná, má k nim rovnaký vzťah. V deň skutku stál pred svojím domom, ktorý je oproti domu poškodeného cez cestu a rozprával sa s Y. B.. Najprv to tak nevnímali, ale keď začal byť krik, otočil sa na tú stranu a videl, ako traja páni bežia z dvora dopredu pred balkón, bol to obžalovaný, Q. A. a ešte jeden muž, ktorého nepozná. Počul obžalovaného kričať „poď dole ty kokot, zabijem ťa“. Toto viac krát zopakoval a kričal na celú ulicu. Ich dom je vzdialený cca 30-40 metrov, z miesta kde stál videl aj na balkón poškodeného. Nevie, či pán B. to počul, lebo odchádzal. Počul aj F. Č., ako kričala na balkóne „ocino poď dnuka, nechoď na balkón“. Poškodeného kričať nepočul, len obžalovaný kričal a strašne kričal. Ešte ho takéhoto nezažil. Ďalej uviedol, že čakal vonku až do príchodu polície, potom išiel dnu.

Svedok Y. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku išiel za pánom C. a rozprávali sa, on si v tom čase kúpil nové auto. Vnímal od domu poškodeného krik a občas sa tam otočili, lebo keď niekto nadáva a vykrikuje, tak sa človek obzrie. Počul nadávky, vyhrážanie a krik. Na presné formulácie viet si už nespomína. Obžalovaný kričal niečo v zmysle „poď dole, vyriešime si to“. Svedok ďalej uviedol, že keď je niekto nervózny, behá popred dom a volá niekoho dole, aby si to vyriešili, vníma ako vyhrážku. Obžalovaný tam nervózne pobehoval, mal taký kruh kde sa pohyboval, občas pri aute, občas do dvora, občas bol ticho a občas bolo počuť krik, bolo to také nervózne, nepokojné správanie. Poškodený bol na balkóne, dole ho nevidel. Odišiel asi jednu minútu po príchode polície.

Svedkyňa Z. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku cca 20,30 hod. doviezla svokrovcov a vyložila ich pred domom. Svokor pozval obžalovaného a MUDr. N. do domu a ona išla parkovať autom pred MSÚ, ale po nejakom čase sa vrátila, lebo chcela, aby išli domov a hneď ako tam zastala na štátnej ceste jej poškodený povedal „neopováž sa tu parkovať“. Ona vtedy zaparkovala priamo pred rodinným domom, na hlavnej ceste, kúsok od brány, v smere jazdy na pravej strane. Bežne tam autá parkujú, zaparkovala úplne pri krajnici. Vtedy poškodený stál prevesený cez bráničku a bol tam aj pán A.. Ona zatelefonovala svokrovi, aby išli domov. Následne počula nejaký hlas a videla, ako poškodený

v spodnom prádle vykrikoval na poschodí domu, na terase, či je ožratá a tiež, že keď začne niečo o nej prehlasovať po dedine, že sa bude hanbiť. Počula ako F. Č. hovorí poškodenému, aby prestal. Obžalovaný zišiel dole a počula, ako povedal poškodenému „poď dole ty hajzel, vyrozprávame si to“. Na dvore pred rodinným domom bol prítomný aj svokor a MUDr. N.. Ten sa v určitom momente vzdialil, ale nevie kam išiel, ona bola pri aute. MUDr. N. v ten deň nemal nijakú zbraň. Po porade so sestrou, ktorá je právnička bola podať trestné oznámenie, pre útok na jej osobu zo strany poškodeného a je o tom aj spis, kde jej poškodený posielal aj sms, aby sa odsťahovala. Bolo jej oznámené zo strany príslušníka PZ pána C., že to bude postúpené na mestský úrad, ale vyrozumenie nedostala. Keď prišla polícia ona už bola preč.

Svedok V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku mal službu s kolegom Ď. a keď prišli na miesto, kde boli vyslaní, tak obžalovaný sa tam nenachádzal, videl ho potom prvý krát až na obvodnom oddelení, kde prišiel s rodinnými príslušníkmi. Na mieste bol prítomný MUDr. N.Á. a jeden pán, ktorý bol majiteľom časti domu, týchto vypočuli a potom išli dnu za poškodeným, ktorý chcel podať trestné oznámenie, tak ho vyzvali, aby sa dostavil na OO PZ za účelom podania trestného oznámenia, čo aj urobil. Následne sa na OO PZ dostavil aj obžalovaný s 2-3 ľuďmi a spisovali aj zápisnicu ohľadne ich podania. Keď prišli na miesto skutku obžalovaný a MUDr. N. sa správali normálne, MUDr. N. bol prekvapený čo tam robia. Poškodený s dcérou vyzerali vystrašení.

Podľa sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to evidenciou priestupkov( čl. 131-132), odpisom registra trestov (čl. 133, 190), vyjadrením MUDr. N. (čl. 188-189).

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15). Tento trestný čin je prečinom.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania a to aj z výsluchu obžalovaného, poškodeného, svedkov a listinných dôkazov je zrejmé, že skutok, tak ako je popísaný v skutkovej vete rozsudku sa stal. Poškodený v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní konzistentne popísal konanie obžalovaného, ktorý sa poškodenému vyhrážal tým, že ho zabije. Je zrejmé z vykonaného dokazovania, že konanie obžalovaného bolo reakciou na slová adresované poškodeným manželke obžalovaného, aby táto preparkovala svoje auto, s ktorým stála pred domom poškodeného. Pokiaľ obžalovaný ako aj svedkyňa Z. A.Á. uvádzali, že sa poškodený správal voči Z. A. hrubo, neslušne, prípadne, že by na ňu kričal alebo iným spôsobom ju neúctivo žiadal, aby preparkovala auto tieto tvrdenia neboli podporené výpoveďami ďalších svedkov. Práve naopak tvrdenie obžalovaného a svedkyne A. bolo vyvrátené nielen výpoveďou poškodeného, ale aj jeho dcéry F. Č. a v neposlednom rade aj výpoveďou na konflikte nezainteresovaného svedka V. A., ktorý na súde jednoznačne vypovedal, že poškodený Z. A. len povedal, že si neželá aby tam parkovala, pričom to bola len krátka veta, nič vulgárne a nemiestne. Ani svedkovia Q. C. a Y. B., ktorý stáli pred domom v podstate oproti domu poškodeného nepotvrdili, že by počuli prípadne nejaký krik zo strany poškodeného na svedkyňu, či už priamo pri aute alebo z balkóna. Jednoznačne pritom tiež uviedli, že krik počuli len od obžalovaného a videli z miesta kde stáli priamo na balkón poškodeného. Čo sa týka následného konania obžalovaného voči poškodenému potom, ako zišiel dole na dvor rodinného domu, resp. pod balkón poškodeného aj v tejto časti výpoveď poškodeného súd vyhodnotil ako konzistentnú, dôveryhodnú, pričom výpoveď poškodeného bola podporená v celom rozsahu aj výpoveďou svedkyne F. Č., ktorú výpoveď možno označiť rovnako ako dôveryhodnú, pričom aj zo samotnej výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2021, t.j. viac ako rok po samotnom skutku je zrejmé, že táto z konania obžalovaného pociťovala dôvodné obavy, keďže aj počas

celého svojho výsluchu plakala. Aj samotný poškodený vo svojej výpovedi uvádzal, že mal obavu zo slov obžalovaného, nakoľko ako uvádzal poškodený, obžalovaný bol vyvedený z miery, veľmi kričal a navyše mal pri sebe aj ďalšiu osobu, dobrého kamaráta MUDr. N.. Správanie obžalovaného tak ako ho popísal poškodený a svedkyňa F. Č. potvrdili aj ďalší svedkovia, ktorí stáli na ulici až do príchodu polície a to Q. C. P. Y. B., ktorý vo svojich výpovediach zhodne uvádzali, že počuli obžalovaného veľmi kričať, pričom svedok Q. C. uvádzal, že takéhoto obžalovaného ešte nevidel. Svedok Q. C. zároveň potvrdil výpovede poškodeného a svedkyne F. Č., že počul obžalovaného vyhrážať sa poškodenému a to konkrétne slovami : „zabijem ťa“, pričom toto niekoľkokrát opakoval. Svedok B. taktiež vo svojej výpovede uviedol, že počul nadávky, vyhrážanie a krik, pričom na presné slová si už na hlavnom pojednávaní nespomenul. Zároveň však obaja svedkovia C. P. B. potvrdili, že kričať počuli len obžalovaného. Obavy poškodeného a svedkyne F. Č. z konania poškodeného sú zrejmé aj z toho, že poškodený ihneď zavolal políciu a tiež okamžite po odchode hliadky PZ išiel na políciu podať na obžalovaného trestného oznámenie. Rovnako svedok V. C. potvrdil, že po príchode na miesto skutku boli poškodený ako aj svedkyňa Č. vystrašení a hliadku PZ čakali na poschodí rodinného domu.

Čo sa týka výpovede ďalšieho svedka a to MUDr. N., tento na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že nadávky alebo krik poškodeného na obžalovaného ani na svedkyňu Z. A. osobne nepočul, má ich len sprostredkovane od obžalovaného, prípadne od svedkyne. V čase verbálneho konfliktu schádzal dole schodmi a následne v určitom okamihu sa vzdialil z dvora rodinného domu a išiel dnu pred dvere bytu poškodeného, takže tieto slová ani počuť nemusel. V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať na to, že tento svedok nie je celkom nezainteresovaným svedkom, pretože je švagrom obžalovaného a veľmi dobrým priateľom, pričom jeho subjektívny postoj k celému konfliktu ako aj k osobám obžalovaného a poškodeného nepochybne vyplýva aj z obsahu listu adresovaného súdu na podporu tvrdení obžalovaného (čl. 189). Svedok Q. A., ktorý je otcom obžalovaného si už na súde na konkrétne okolnosti skutku presne nespomínal, pričom dôvodom je zrejme aj prekonaná mozgová príhoda z júna 2021. Výpoveď svedkyne Z. A., exmanželky obžalovaného, ktorá na súde vypovedala v prospech obžalovaného bola tiež vyvrátená svedeckými výpoveďami vo veci úplne nezainteresovaných svedkov a to jednak v časti, kde tvrdila, že sa jej mal poškodený uvádzať „neopováž sa tu parkovať“, kde v tejto časti sa úplne jednoznačne vyjadril svedok V. A., ktorý túto verziu svedkyne poprel, ako aj v časti, kedy mal na ňu následne poškodený vykrikovať z balkóna v spodnom prádle, kde svedkovia C. P. B. jednoznačne uviedli, že krik počuli len od obžalovaného a videli z miesta kde stáli priamo na balkón poškodeného.

Pre úplnosť súd ešte dodáva, že na hlavnom pojednávaní podľa odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania a to vyžiadaním si kamerového záznamu z mobilného telefónu poškodeného a kamerového záznamu snímajúceho ulicu pred rodinným domom poškodeného, nakoľko mal za to, že dôkazná situácia je ustálená ďalšími na hlavnom pojednávaní už vykonanými dôkazmi. Navyše je zo spisového materiálu zrejmé, že kamerový záznam z rodinného domu poškodeného je bez zvukovej stopy a teda aj v prípade zabezpečenia kamerových záznamov snímajúcich ulicu pred rodinným domom by tento dôkaz neslúžil na objasnenie daného prípadu, keďže skutková podstata trestného činu spočíva práve v slovnom (verbálnom) vyhrážaní sa obžalovaného. Rovnako čo sa týka kamerového záznamu z mobilného telefónu poškodeného, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v podstate len z výpovede obžalovaného vyplýva, že si mal poškodený vyhotoviť nejaký kamerový záznam na mobilný telefón, poškodený ani ostatní svedkovia uvedené nepotvrdili, pričom je dosť pravdepodobné, že poškodený ak držal mobilný telefón v ruke na balkóne týmto nenahrával, ale slúžil mu práve k tomu, čo aj vo výpovedi jednoznačne uviedol a teda, že s ním zavolal na políciu. Navyše je zrejmé, že priebeh skutku jednoznačne vyplýva z už vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Čo sa týka osoby obžalovaného, tento má 12 záznamov pre priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Nemá žiadny záznam v registri trestov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pri absencii poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je spravodlivým a primeraným trestom pre obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t.j. v spodnej polovici trestnej sadzby. Zároveň súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.