Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-65-2021.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: U. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., o zaplatenie 104,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9,98 Eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 34,77 Eur od 02. 10. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 11. 2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 29,78 Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 193,06 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo výške 104,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9,98 Eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 34,77 Eur od 02. 10. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 11. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 29,78 Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 193,06 Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 12. 2020 medzi postupcom Slovak Telekom, a. s., Bratislava, IČO: 35 763 469, a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a to: faktúra zo dňa 15. 07. 2018, VS: XXXXXXXXXX, vo výške 9,98 Eur so splatnosťou 31. 07. 2018, faktúra zo dňa 15. 08. 2018, VS: XXXXXXXXXXX, vo výške 14,97 Eur so splatnosťou 31. 08. 2018, faktúra zo dňa 15. 09. 2018, VS: XXXXXXXXXX, vo výške 34,77 Eur so splatnosťou 01. 10. 2018, faktúra zo dňa 15. 10. 2018, VS: XXXXXXXXXX, vo výške 14,97 Eur so splatnosťou 31. 10. 2018, faktúra zo dňa 15. 11. 2018, VS: XXXXXXXXXX, vo výške 29,78 Eur so splatnosťou 30. 11. 2018. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry, pričom bol právnym predchodcom žalobcu upomienkami opakovane vyzývaný k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade nedošlo. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vypočítanú nasledovne: základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31. 05. 2021 platobný rozkaz, sp. zn. 7Up/589/2021, na sumu 104,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9,98 Eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 34,77 Eur od 02. 10. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 14,97 Eur od 01. 11. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 29,78 Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 193,06 Eur.
4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 21. 09. 2021.
5. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou, podacími hárkami, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňom 13. 03. 2018. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie jednotlivých elektronických komunikačných služieb v rámci programu Happy XL volania. Z kontextu zmluvy bol žalovaný povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a cenníka.
9. Právny predchodca si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému splnil a zabezpečil mu prístup k verejnej telefónnej sieti a možnosť užívať služby v zmysle obsahu zmluvy. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému jednotlivé faktúry, pričom je zrejmé, že žalovaný sumu vyúčtovanú faktúrami neuhradil, a to ani po zaslaní predžalobnej výzvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalovaný zostal v konaní nečinný a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nerozporoval.
10. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 03. 12. 2020, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalovanému podaním zo dňa 18. 12. 2020.
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 13. 03. 2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 304,27 Eur do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vymáhania pohľadávky súdnou cestou.
12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
15. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
16. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) od 01. 08. 2018 bola vo výške 0,00 %.
26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca si svoj nárok uplatňuje na základe vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejnej služby uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. I keď žalobca neuvádza v žalobe,
na základe akého právneho predpisu a jeho ustanovenia si uplatňuje nárok uplatnený žalobou, je z jeho obsahu, ako i z obsahu priložených listinných dôkazov zrejmé, že tento nárok je uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a na základe ustanovení § 489 a § 491 Občianskeho zákonníka. Zo žaloby je zrejmé, že žalovaná suma 104,47 Eur pozostáva zo sumy neuhradených faktúr za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v sume 193,06 Eur si žalobca uplatnil podľa bodu 5 zmluvy zo dňa 13. 03. 2018, pričom pri výpočte zmluvnej pokuty žalobca zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti. Súd preto okrem sumy neuhradených faktúr zaviazal žalovaného zaplatiť aj zmluvnú pokutu s poukazom na ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka.
27. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v žalobe. Žalovaný sa dostal s plnením svojho dlhu (v časti zaplatenia ceny za poskytované služby) do omeškania, a to dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení.
28. Súd dodáva, že žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď považoval žalobcu za plne dôvodnú.
30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
35. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
36. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.