Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-61-2019.pdf
PDF · 116.36 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: S. N., A.. XX.XX.XXXX, W. U. X, XXX XX O., o zaplatenie 29. 048,96 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.908,33 EUR a 6,69% ročný úrok za úver zo sumy 22.976,60 EUR od 1.3.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2019 domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia 29.048,96 EUR spolu s 6,69% ročným úrokom za úver zo sumy 22.976,60 EUR od 01.03.2018 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.865,16 EUR od 01.03.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2932990402 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 29329904023 zo dňa 03.09.2013, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 25.000,- EUR. V zmysle čl. VIII., bod 8.1 zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 174,44 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 35,06 EUR a 6,69% p. a. úrok za medziúver vo výške 139,38 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5.3 zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Základom pre výpočet výšky splátky úroku za medziúver bola suma poskytnutého medziúveru. Žalovaní v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 01.04.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 02.05.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 123,40 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000,- EUR, čo predstavuje po započítaní sumu 24.876,60 EUR. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.05.2016), predstavuje sumu vo výške 26.020,16 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 24.876,60 EUR, z nezaplatených 6,69% p. a. úrokov za medziúver zo sumy 25.000,- EUR do 02.05.2016, spolu vo výške 888,56 EUR a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 255,- EUR. Žalobca uviedol, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 255,- EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 02.05.2016 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.05.2016. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X., bod 10.19.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,69% p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2 zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5% p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. 03.05.2016). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uskutočnili vklady v celkovej výške 1.900,- EUR. Žalovaná suma vo výške 29.048,96 EUR tak pozostáva z: -istiny vo výške 22.976,60 EUR = istina vo 24.876,60 EUR znížená o vklady vykonané žalovanými vo výške 1.900,- EUR. -úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 888,56 EUR -nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 225,00 EUR. -6,69 % p. a. úrok za úver od 03.05.2016 do 28.02.2018 vo výške 2.920,18 EUR -5,00 % p. a. úrok z omeškania od 03.05.2016 do 28.02.2018 vo výške 2.263,62 EUR. 4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe doložil Zmluvu o úvere č. 2932990402 zo dňa 03.09.2013, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarify sporenia pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.04.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.05.2016, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia. 5. Žaloba spolu s procesnými poučeniami a listinnými dôkazmi, ako výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovaným v 1. a v 2. rade doručená dňa 20.05.2019. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili. Na pojednávaní dňa 19.8.2020 žalovaná v 2. rade uviedla, že nemá k tomu čo povedať. Celú situáciu spôsobil jej syn, teda žalovaný v 1. rade. Momentálne ani nevie, kde sa jej syn nachádza, syna nevidela asi týždeň, asi odišiel do Čiech, kde si vraj mal hľadať prácu. Prišla aj o byt, kde vyrovnala dlh voči Slovenskej sporiteľni. Vo vzťahu k žalovanej sume uviedla, že sa nevie vyjadriť, že v týchto veciach sa nevyzná. Žalovaná v 2. rade nevedela uviesť, na čo predmetné peniaze použil žalovaný v 1. rade. 6. Súd vo veci prvý krát rozhodol Rozsudkom č.k.: 22Csp/61/2019-110 z 19.8.2020, v ktorom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 23.865,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.865,16 EUR od 01.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 7. Žalobca podal dňa 6.10.2020 odvolanie voči II. výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Namietal, že súd v rozsudku ničím neodôvodnil zamietnutie nároku na vyčíslený 5% p.a. úrok z omeškania od 3.6.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.263,62 EUR, a v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, z akého dôvodu mu vyčíslený úrok z omeškania nepriznal. Žalobca namietol aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprináležia úroky po zosplatnení úveru. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že posudzovaná úverová zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 497 mu priznáva ako veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň právo požadovať úroky za úver, pričom v zmysle § 502 Obchodného zákonníka je dlžník povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov s tým, že podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka povinnosť platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Stav mimoriadnej splatnosti nastal z dôvodu, že žalobca bol nútený uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvy, pretrváva stav, kedy veriteľ nedisponuje s peňažnými prostriedkami. Splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby sa tým, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných, dostal do horšej
situácie a mal by nárok len na úrok z omeškania. Uviedol, že nepriznanie úroku za úver spôsobuje značnú nerovnováhu medzi sporovými stranami spočívajúcu v tom, že žalovaní sú neprimerane zvýhodňovaní voči veriteľovi a majú právo užívať peňažné prostriedky od žalobcu bezodplatne, a žalovaní ako porušovatelia povinností sú tak neprimerane zvýhodňovaní aj voči tým dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas, nakoľko tým, že súd ich zaviazal len na platenie 5% p.a. úroku z omeškania, im v podstate znížil úrokovú sadzbu, nakoľko úroková sadzba pri úroku za úver bola dohodnutá na 6,69 % p.a.. 8. Krajský súd v Košiciach v Uznesení sp. zn. 5CoCsp/5/2021 z 25.2.2021 zastavil konanie voči žalovanej v 2. rade a zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi patrili zmluvné úroky z úveru iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda do uplatnenia jeho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je teda vždy vecou zmluvnej dohody účastníkov úverovej zmluvy, ako vymedzia dobu, po ktorú je povinný dlžník platiť úroky z úveru. Spravidla je táto doba dohodnutá do splatnosti úveru, ktorá je vymedzená v zmluve (spravidla) konkrétnym dňom, avšak nie je vylúčené, aby zmluvné strany dohodli platenie úrokov z úveru až do doby skutočného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Rozhodujúce je preto znenie písomnej zmluvy o úvere, pokiaľ ide o dohodnutú dobu, po ktorú veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvného úroku a pokiaľ takáto dohoda je obsiahnutá na inej listine (všeobecné obchodné podmienky), musí byť táto listina podpísaná účastníkmi zmluvy, nestačí iba odkaz na ňu v zmluve. Tiež považoval za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu založenú na tvrdení, že súd v rozsudku ničím neodôvodnil zamietnutie nároku žalobcu na vyčíslený 5% p.a. úrok z omeškania od 3.5.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.263,62 EUR, lebo v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, z akého dôvodu žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania nepriznal. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zamerať dokazovanie na zisťovanie existencie a obsahu takejto dohody, ktorá je rozhodujúca z hľadiska určenia doby, za ktorú žalobcovi patria zmluvné úroky, a to so zreteľom na to, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje možnosť dohodnúť si úroky za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, a teda nie je možné považovať dohodu o povinnosti platiť úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov za rozpornú so zákonom, ako i že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy síce nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, to však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, keďže úroky z úveru predstavujú cenu za poskytnuté plnenie. Súd prvej inštancie taktiež znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania. 9. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti pôvodného zákonného sudcu v senáte 22 C bol spis pridelený do senátu 42C. 10. Predmetom sporu po vrátení veci odvolacím súdom bol výrok II Rozsudku č.k. 22Csp/61/2019-110, v ktorom súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhovujúci (výrok I. Rozsudku č.k. 22Csp/61/2019-110) nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť. Zároveň po právoplatnosti I. výroku Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/5/2021 (dňa 28.4.2021), ktorým súd zastavil konania voči žalovanej v 2. rade, bol predmetom sporu už iba nárok žalobcu voči žalovanému (pôvodne označovanému ako žalovaný v 1. rade). 11. Predmetom sporu po vrátení veci teda bol nárok žalobcu na zaplatenie nároku 6,69% ročného úroku z omeškania z úveru od 3.5.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.920,18 EUR ako aj nárok na zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania od 3.5.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.263,62 EUR, ako aj nárok na zaplatenie 6,69% ročného úroku za úver zo sumy 22.976,60 EUR od 1.3.2018 do zaplatenia, čo je teda časť, v ktorej bola žaloba zamietnutá. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: 13. Žalobca ako veriteľ - banka v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalovaným v 1. rade ako s dlžníkom - stavebným sporiteľom a so žalovanou v 2. rade ako spoludlžníčkou, ktorí nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti Zmluvu o úvere dňa 03.09.2013. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie veriteľom medziúveru/spotrebiteľského úveru na dobu určitú vo výške 25.000,- EUR dlžníkom, a to na preklenutie obdobia, do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V článku I. Základné úverové podmienky bolo dohodnuté, že ide o medziúver - spotrebiteľský úver na dobu určitú s výškou úveru 25.000,- EUR, s úrokovou sadzbou medziúveru 6,69% ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 139,38 EUR, termín splatnosti splátok úrokov z medziúveru 15-ty deň mesiaca, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 259, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru maximálne vo výške sumy podľa
predpisov občianskeho práva. Medziúver bol poskytnutý dlžníkovi, ktorý mal uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. 2932990402/5900, počiatočný vklad na účet tejto zmluvy bol 0% CS. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia, ktorý mal dlžník realizovať bola 35,06 EUR, pričom splatnosť tohto vkladu je 15-ty deň mesiaca, počet mesačných vkladov, do pridelenia cieľovej sumy bol 259. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru do 15.09.2043. 14. V článku I. Základné úverové podmienky boli upravené aj podmienky stavebného úveru, kde výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy mala byť vo výške 25.000 EUR, s úrokom stavebného úveru 4,75% ročne s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 174,44 EUR, termín splatnosti splátok 15.-ty deň mesiaca, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 102, doba trvania zmluvy 30,08 roka, termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru 15.09.2043 za predpokladov, že si bude dlžník plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a všeobecných podmienkach, ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere 4,77% a RPMN pri medziúvere je 7,05%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov 18,63%. Celková výška medziúveru v mene EURO je 25.000,- EUR, celková čiastka medziúveru, ktorý musí dlžník zaplatiť 64.466,91 EUR. 15. Podľa čl. V. bod 5.18 pohľadávka veriteľa zaniká až jej úplným splatením. 16. Prílohou zmluvy sú Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka, predpoklady použité na výpočet RPMN. 17. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti nesplnil riadne a včas. Žalobca žalovaných v liste zo dňa 01.04.2016 upozornil na omeškanie s uhrádzaním dlžných splátok vrátane splátky za mesiac apríl 2016 spolu vo výške 1.121.08 EUR a na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 30.04.2016. Oznámením zo dňa 02.05.2016 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 02.05.2016 nastala mimoriadna splatnosť úveru, pričom žalovaných vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy 26.020,16 EUR. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaný uskutočnili ďalšie vklady v sume 1.900 EUR. 18. Súd posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy. 19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 20. Podľa § 499 ObZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 22. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 23. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. 24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. 25. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, (1) stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver"). (2) Stavebné sporenie môže vykonávať len banka, 1) ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, 1) ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa. 26. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona, prvá veta pred čiarkou, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, 28. Podľa § 7 ods. 2 zákona, zákona č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení, (2) zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať: a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, 3c) b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. 29. Podľa § 7 ods. 3 zákona, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, (3) zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať: a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, 3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. 30. Podľa § 7 ods. 4 zákona, zákona č. 310/1992 Zb, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. 31. Podľa § 8 ods. 1 zákona, zákona č. 310/1992 Zb, cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných. 32. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1 ), a iných zdrojov. 33. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 34. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 35. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 36. Podľa ust. § 53 ods.1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 37. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 38. Podľa ust. § 565 citovaného zákona ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 40. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 41. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 42. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným stavebný úver, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal žalobcovi ako veriteľovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach späť. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 310/1992 Z.b. o stavebnom sporení. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel. V konaní bolo preukázané, že strany sporu platne uzatvorili zmluvný vzťah, žalovaný sa dostal neplnením si svojich zmluvných povinností do omeškania, následkom čoho bol ich dlh zosplatnený. Nárok žalobcu nie je premlčaný. Predmetom sporu po vrátení veci odvolacím súdom bolo posúdenie dôvodnosti nároku na úroky z úveru až do splatenia či skutočného vrátenia peňažných prostriedkov (t.j. i po zosplatnení) a nároku na úrok a úrok z omeškania za obdobie od 3.5.2016 do 28.2.2018. 43. Vo vzťahu k uplatneným zmluvným úrokom z nezaplatenej istiny po zosplatnení celého úveru t.j. o zaplatenie úroku vo výške 6,69 % ročne zo sumy 22.976,60 EUR za obdobie od 1.3.2018 do zaplatenia, súd s ohľadom na závery odvolacieho súdu uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi patrili zmluvné úroky z úveru iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda do uplatnenia jeho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je teda vždy vecou zmluvnej dohody účastníkov úverovej zmluvy, ako vymedzia dobu, po ktorú je povinný dlžník platiť úroky z úveru. Spravidla je táto doba dohodnutá do splatnosti úveru, ktorá je vymedzená v zmluve (spravidla) konkrétnym dňom, avšak nie je vylúčené, aby zmluvné strany dohodli platenie úrokov z úveru až do doby skutočného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. V prejednávanej veci z ustanovenia čl. V, bodu 5.18 Zmluvy o úvere vyplýva, že pohľadávka veriteľa zaniká až jeho úplným splatením. Pohľadávka podľa názoru súdu znamená tak istina, ako aj príslušenstvo, pričom príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že úrok z omeškania bol medzi stranami dohodnutý, teda až do úplného splatenia tejto pohľadávky. Preto súd vyhovel žalobe v časti 6,69% ročného úroku za úver zo sumy 22.976,60 EUR od 1.3.2018 do zaplatenia. 44. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 6,69% ročného úroku z úveru od 3.5.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.920,18 EUR, ako aj nárok na zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania od 3.5.2016 do 28.2.2018 vo výške 2.263,62 EUR, konajúci súd uvádza, že žalobcovi prináleží úrok z istiny 22.976,60 EUR za obdobie po zosplatnení, t.j. od 3.5.2016 do 28.2.2018 z dôvodu, že úroky si zmluvné strany dohodli do zaplatenia, teda i po zosplatnení. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z istiny 22.976,60 EUR i po zosplatnení za obdobie od 3.5.2016 do 28.2.2018, ktoré sú vo výške 2.808,96 EUR. Zároveň žalobca má nárok ako aj úrok z omeškania z istiny 22.976,60 EUR za obdobie od 3.5.2016 do 28.2.2018, ktoré boli bez odôvodnenia najskôr súdom zamietnuté. Dôvodnosť úroku z omeškania za obdobie po zosplatnení vyplýva zo samotného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, preto ich súd žalobcovi rovnako priznal. Vyčíslený úrok z omeškania predstavuje sumu 2.099,37 EUR. Súčtom sumy 2.808,96 EUR a 2.099,37 EUR je 4.908,33, ktorú súd žalobcovi priznal tak ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku. 45. Súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nároku (nad sumu 2.808,90 EUR), pokiaľ ide o úrok z úveru od 3.5.2016 do 28.2.2018, ktorý si žalobca vyčíslil vo výške 2.920,18 EUR, súd mu priznal úroky z úveru iba z istiny 22.976,60 EUR, a to vo výške 2.808,96 EUR. Súd taktiež žalobcovi nepriznal úrok z úveru z príslušenstva, keďže úročenie príslušenstva je nedôvodné. Rovnako súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 3.5.2016 do 28.2.2018 (nad 2.099,37 EUR), ktoré si žalobca vyčíslil vo výške 2.263,62 EUR, súd mu priznal úroky z úveru iba z istiny 22.976,60 EUR, a to vo výške 2.099,37 EUR, keďže považoval za nedôvodné úročenie príslušenstva.
46. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Súd nárok žalobcu zamietol iba v nepatrnej časti a v základe návrhu žalobe vyhovel. Keďže žalobca bol temer plne úspešný, súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v rozsahu 100%. 49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.