Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-187-2019.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/187/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky P. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, zast. JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom Záhorácka 15/B, Malacky a manžela M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému R. T., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, bytom u matky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo P. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a M. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a konanie v tejto časti zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletému R. na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti. Plnoletá M., ktorá študuje v Anglicku a maloletý R., ktorý končí posledný ročník základnej školy v Anglicku. Od roku 2005 sa manželia zdržujú v Anglicku, kde pracujú a obe deti chodia do školy. Posledných 5 rokov je manželstvo problematické, komunikácia sa zúžila len na starostlivosť o deti a domácnosť. Manželia prestali spolu tráviť čas, prestali mať spoločné záujmy. Ich vzťah je bez potrebnej citovej väzby. V Anglicku žijú v prenajatom rodinnom dome. Okrem toho, že ich vzťahy ochladli, majú rozdelené aj hospodárenie. Ich manželstvo je nefunkčné a ani jeden z nich ho nechce udržiavať. Syn R. má dobrý vzťah k obom rodičom. Počas konania v podaní zo dňa 13.07.2020 navrhovateľka na výzvu súdu uviedla, že adresu pobytu jej manžela v cudzine navrhovateľka nepozná.
2. Manžel sa k návrhu dňa 19.10.2021 písomne vyjadril tak, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, a to z dôvodu pretrvávajúcej lásky, pričom je za zachovanie rodiny. V emailových podaniach adresovaných súdu pred doručením predmetného vyjadrenia sa naopak vyjadroval v tom zmysle, že s rozvodom manželstva súhlasí, pričom sa na adresu manželky vyjadroval veľmi vulgárne a nevhodne.
3. Napriek vykázanému doručeniu predvolania sa manžel na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil svojím pobytom v zahraničí, pričom o odročenie pojednávania nežiadal. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ich spolužitie bolo problematické, tvrdenia manžela vo vyjadrení sú účelové, aby sa vyhýbal povinnostiam voči deťom. Situácia medzi manželmi sa tak vyhrotila, že musela zasahovať polícia.
5. Kolízny opatrovník sa po oznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom vyjadril, že súhlasí so zastavením konania v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
6. Podľa Článok 67 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, sa v súvislosti so súdnymi konaniami začatými pred skončením prechodného obdobia a v súvislosti s konaniami alebo vecami, ktoré s takýmito súdnymi konaniami súvisia podľa článkov 29, 30 a 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, článku 19 nariadenia (ES) č. 2201/2003 alebo článkov 12 a 13 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, uplatňujú tieto akty alebo ustanovenia: a) ustanovenia týkajúce sa právomoci v nariadení (EÚ) č. 1215/2012; b) ustanovenia týkajúce sa právomoci v nariadení (EÚ) 2017/1001, nariadení (ES) č. 6/2002, nariadení (ES) č. 2100/94, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 ( 75) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES ( 76); c) ustanovenia týkajúce sa právomoci v nariadení (ES) č. 2201/2003; d) ustanovenia týkajúce sa právomoci v nariadení (ES) č. 4/2009.
7. Podľa Článok 126 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.
8. Podľa čl. 1 písm. a) a b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj len „nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
10. Vzhľadom na to, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, je v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. b/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 daná právomoc súdov SR. Súd aplikoval na posúdenie právomoci predmetné nariadenie s poukazom na článok 67 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v zmysle ktorého sa na konania začaté pred skončením prechodného obdobia, t.j. do 31.12.2020 bude na posúdenie právomoci naďalej uplatňovať doterajšia práva úprava vrátane ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.
11. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom a rodným listom maloletého, odpoveďami na lustráciu v registri obyvateľov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
21. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v W., pričom počas manželstva sa im narodili dve deti, z ktorých jedno je už plnoleté. Manžel navrhovateľky spočiatku s rozvodom manželstva súhlasil, neskôr svoje stanovisko zmenil. Manželka na rozvode manželstva napriek zmene postoja jej manžela trvala a nechcela vykonať kroky k obnoveniu manželského spolužitia a rozvrat manželstva považovala za nezvratný. Za príčinu rozvratu manželstva označila manželka najmä citové ochladnutie. Manželia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti, netrávia spolu čas, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a ich maloleté dieťa. Nie je napĺňaná ani jedna z vyššie spomenutých funkcií manželstva ako ani práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a 19 Zákona o rodine.
22. Súd skúmal, či ide medzi manželmi o narušenie vzťahov dočasné alebo trvalé, pričom dospel k záveru, že ide o dlhodobú záležitosť s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni a tomuto jeho rozhodnutiu zodpovedajú aj okolnosti v podobe, že manželia spolu po dlhší čas nežijú, ani sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa tu zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku.
23. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci niet pochýb o tom, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva v októbri 2019 a do rozhodnutia súdu v novembri 2021 svoj postoj, čo sa týka rozvodu manželstva, v priebehu celého rozvodného konania nezmenila. Preto súdu nehodnotí rozhodnutie navrhovateľky ukončiť manželstvo rozvodom, napriek postoju manžela, ako predčasné či unáhlené, ale naopak ako jej pevné rozhodnutie, ktoré nemienila zmeniť.
24. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že nemôže plniť svoj zákonný účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, neplní svoje funkcie a zároveň s ohľadom na postoj navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Jednostranná snaha na obnovení manželského spolužitia zo strany manžela navrhovateľky je podľa názoru súdu nepostačujúca. Za daného stavu bez zmeny postoja navrhovateľky nemožno očakávať, že by prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva viedlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd preto dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je potrebné vyhovieť, a to napriek prejavenému nesúhlasu manžela navrhovateľky.
25. Rozvod manželstva nebude v tomto prípade ani v rozpore sa záujmom maloletého, aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základy pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, a to z dôvodu, že rodičia maloletého už i tak žijú oddelene. Teda pre maloletého rozvodom manželstva rodičov nenastane žiadna citeľná zmena a potvrdí sa len faktický stav. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
26. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
27. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
28. Podľa čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
29. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
31. Súd skúmal osobitne právomoc vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V zmysle č.l. 8 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je táto daná miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Zároveň z predmetného ustanovenia vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa sa určuje ku dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori). Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý nemal v čase začatia konania a ani doposiaľ nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, teda v zmysle vyššie uvedeného vec nepatrí do právomoci súdov SR. Maloletý v čase začatia konania žil spolu s matkou na území Veľkej Británie, kde navštevoval aj základnú školu. Zároveň nemohla byť právomoc súdov Slovenskej republiky založená ani v zmysle čl. 12 ods. 1 predmetného nariadenia, keďže otec výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania právomoc súdov Slovenskej republiky neprijal a zároveň by rozhodovanie v tejto veci nebolo ani v záujme maloletého, keďže je namieste, aby vo veci konal súd štátu, kde má maloletý obvyklý pobyt, keďže ten môže konať vo veci efektívnejšie. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a konanie v tejto časti zastavil.
32. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.