Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: W. T., narodený XX.X.XXXX, bytom: V.Í. XXX/XX, D., zastúpený JUDr. Mikulášom Pinnelom, bytom: D. XX, D., proti žalovanej: T. T., narodená X.XX.XXXX, bytom: X. XXX/XX, E. J., zastúpená JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom so sídlom: Sabinovská 8, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. -551, zo dňa 9.1.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. -551 zo dňa 9.1.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. -551, zo dňa 9.1.2019 vyporiadal rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj BSM) žalobcu a žalovanej tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal v podiele 1/1 nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XX vedeným Okresným úradom D. katastrálny odbor, pre okres D., obec E. J., k. ú. C. J., ako stavba rodinného domu so súpisným č. 969 postavená na pozemku parc. č. 117/7; v oddiele 1/1 stavbu garáže so súpisným č. XXXX postavenú na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. C. J., neevidovanú v katastri nehnuteľností; hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i30, jedálenský nábytok, obývačkový nábytok, spálňový nábytok, kúpeľňový nábytok, kuchynskú linku, elektrickú teplovzdušnú rúru, plynovú varnú dosku, chladničku s mrazničkou, mikrovlnnú rúru, ženský zlatý prsteň, vitrínu, zrkadlo, zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej, zostatkovú hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: rotavátor, prívesný vozík, akumulátorový skrutkovač, rebrík, bicykel, mužský zlatý prsteň, parapety a kovania, počítač, satelitnú súpravu, kosačku na trávnik, zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte žalobcu, zostatkovú hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho určil, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi hnuteľné veci: počítač, satelitnú súprava, kosačku na trávnik, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.580,12 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná a žalobca sú zároveň povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každý vo výške 2.424,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania a zhodných skutkových tvrdení strán, ustálil súd prvej inštancie skutkový stav tak, že do masy BSM patrili ku dňu zániku BSM predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom a garáž) a ďalej hnuteľné veci. Poukázal na to, že strany sa na pojednávaniach dokázali pri väčšine hnuteľných vecí zhodnúť aj na ich zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM, ako aj na tom, komu majú pripadnúť pri vyporiadaní BSM do vlastníctva. Pri niektorých hnuteľných veciach súd prvej inštancie zistil, že tieto ku dňu zániku BSM síce existovali, ale ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM už neexistujú, nakoľko zanikli. Hnuteľné veci mali ku dňu zániku BSM hodnotu vo výške 18.662,40 eur. Z hnuteľných vecí prikázal súd prvej inštancie do vlastníctva žalobcu veci a majetkové hodnoty v celkovej hodnote 950,68 eur a do vlastníctva žalovanej prikázal veci v celkovej hodnote 17.711,72 eur. Súd prvej inštancie rozhodol, že podiely manželov na týchto veciach sú rovnaké a titulom ich vyrovnania žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi 8.380,52 eur. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že na obstaranie motorového vozidla zn. Dacia Logan, ktoré bolo nadobudnuté formou leasingu, a teda v čase do zániku manželstva nepatrilo do masy BSM ani do výlučného vlastníctva jedného z manželov, bola zo spoločného majetku manželov vynaložená suma vo výške 1.000,- eur ako tzv. šrotovné a na mesačných splátkach leasingu spolu suma vo výške 3.546,25 eur, na úhradu povinného zmluvného poistenia vozidla suma vo výške 168,- eur a na úhradu havarijnej poistky suma vo výške 116,- eur. Uvedené vozidlo je v držbe žalobcu. Na ostatný majetok žalobcu bola teda vynaložená suma vo výške 4.830,25 eur, a teda žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 2.415,13 eur. Rodinný dom s garážou patrí do masy BSM aj napriek tomu, že žalovaná bola jediným stavebníkom a len žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník rodinného domu s garážou, nakoľko dokazovanie preukázalo, že rodinný dom s garážou nebol postavený výlučne z jej finančných prostriedkov. Pri vyporiadaní týchto nehnuteľností vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalovaná kúpila od svojho strýka pozemok, na ktorom bol neskôr postavený rodinný dom s garážou, kúpnu cenu vyplatila zo svojich úspor, pričom žalobca ako manžel výslovne písomne potvrdil, že žalovaná kúpila nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva z úspor, ktoré nadobudla pred manželstvom. Z dokazovania vyplynulo, že časť týchto pozemkov žalovaná predala, určitú sumu dostala od brata ako vyporiadanie dedičstva a tiež spolu so žalobcom predali ich spoločný byt. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v BSM (rodinný dom s garážou) na sumu vo výške 143.000,- eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná vynaložila zo svojich peňazí na výstavbu rodinného domu a garáže sumu vo výške 106.220,54 eur (1.500.000 Sk + 1.400.000 Sk + 300.000 Sk). Zostávajúca suma na výstavbu a zariadenie rodinného domu a garáže bola vynaložená z prostriedkov v BSM. Keďže predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, je titulom vyporiadania BSM ohľadom predmetných nehnuteľností žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.389,73 eur, čo predstavuje polovicu z prostriedkov z BSM vynaložených na výstavbu a zariadenie rodinného domu s garážou [(143.000-106.220,54)/2]. Titulom úplného vyporiadania BSM je žalovaná teda povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.580,12 eur (18.389,73+8.450,32- 2.415,13). Pokiaľ žalovaná namietala, že sumu vo výške 900.000,- Sk, ktorú získal žalobca z predaja spoločného bytu a mal si ju ponechať pre svoje potreby, je žalobca povinný do BSM nahradiť, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia neobstojí v konfrontácii s vykonaným dokazovaním, najmä z výpisov z účtu vedeného na meno žalobcu. Mal za to, že ak žalovaná vynaložila zo svojho majetku na majetok v BSM sumu vo výške 106.220,54 eur, je nutné prijať ten záver, že na zostávajúcu časť vecí z celkovej masy BSM (ktorá predstavuje celkovo sumu 161.662,40 eur) museli byť vynakladané prostriedky zo spoločného majetku a teda aj z príjmu z predaja spoločného bytu, pričom časť kúpnej ceny dostala každá zo strán na svoj účet. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno, a nepreukázala, že celá suma vo výške 900.000,- Sk z príjmu z predaja spoločného bytu bola použitá na ostatný majetok žalobcu, prípadne že by sa v čase právoplatnosti rozvodu nachádzala na bankovom účte žalobcu. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovanej, že zo spoločného majetku bolo zaplatené výživné pre nemanželské dieťa žalobcu, náhrada škody za žalobcom spáchaný trestný čin a vynaložené trovy právneho zastúpenia pri jeho obhajobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzky žalobcu vzniknuté pre plnenie výživného alebo odmien a náhrad v trestnom konaní nie je možné zaradiť pod znenie dispozície právnej normy uvedenej v druhej vety , ktorej nesplnenie spočíva v tom, že uvedené nie je možné identifikovať ako tzv. samostatný majetok žalobcu. K námietkam žalovanej, že žalobcovi by nemal byť priznaný žiadny podiel pri vyporiadaní BSM, nakoľko tento počas manželstva udržiaval mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou mal dieťa, správal sa násilnícky k manželke a synovi, bol súdne trestaný za násilnosti, na domácnosť finančne málokedy prispieval, súd prvej inštancie uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné, nakoľko sa čiastočne nezakladajú na skutkovom stave zistenom v tomto spore a v časti, v ktorej aj korešpondujú so zisteným skutkovým stavom sú skôr etického charakteru než právneho charakteru. Žalovaná v konaní

nepredložila súdu žiadne dôkazy o tom, že by bol žalobca počas trvania manželstva (a teda aj existencie BSM) čo i len obvinený z nejakého trestného činu spáchaného voči nej alebo dieťaťu, a preto v tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Ohľadom dlhov a príjmu žalobcu uviedol, že žiadne dlhy žalobcu na sociálnom a zdravotnom poistení sa vykonaním dokazovaním nepreukázali, žalobca mal príjem, bol zamestnaný. Súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosti, na ktoré poukázala žalovaná, za natoľko závažné, že by bolo potrebné prelomiť zásadu rovnosti podielov vyjadrenú v v prospech žalovanej.

3. O poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodol súd prvej inštancie na základe o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (položka 6b/) a každej zo strán uložil povinnosť zaplatiť štátu sumu 2.424,50 eur, na účet konajúceho Okresného súdu Pezinok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej aj ) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal z toho, že tak ako žalobca nebol so svojím návrhom na vyporiadanie BSM v časti, v ktorej sa od žalovanej domáhal vyplatenia sumy 47.600,- eur úspešný, ani žalovaná, ktorá požadovala, aby súd nepriznal žalobcovi žiadny nárok na podiel z BSM, úspešná v spore nebola.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 24.580,12 eur, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nepožadoval napriek opakovaným návrhom žalobcu od žalovanej predloženie listinných dôkazov o preinvestovaní finančných prostriedkov aspoň v minimálnej sume, pričom jej uznal podiel na stavbe rodinného domu v sume cca 100.000,- eur), a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v konaní sa domáhal spravodlivého rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, pričom v priebehu sporu boli konajúcemu súdu predkladané a zdôvodnené listinné dôkazy, ktoré preukazovali podiel, ako aj investície do rodinného domu, ktorý bol ťažiskovým predmetom celého konania. Boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí potvrdili to, že žalobca mimo investícií, ktoré do rodinného domu vložil, taktiež vykonával ako živnostník práce pre dodávateľov niektorých prác vykonaných zhotoviteľmi na rodinnom dome, t. j. že za práce bolo zaplatené jeho prácou, čo konajúci súd nebral do úvahy. Po vypracovaní znaleckého posudku na rodinný dom, si žalobou uplatnil žalobca primeranú sumu k preukázaným investíciám počas trvania manželstva do rodinného domu, ktorý bol rozsudkom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej t. j. 1/3 zo sumy stanovenej znalcom v znaleckom posudku. Žalovaná napriek výzvam žalobcu predneseným na pojednávaniach až do ukončenia dokazovania nepredložila súdu ani jeden dôkaz o preinvestovaní finančných prostriedkov, o ktorých vyhlásila, že ich vložila do stavby rodinného domu. To, že niekto získa finančné prostriedky ešte neznamená, že ich aj investoval do rodinného domu. V danom prípade podľa názoru žalobcu boli jeho práva rozhodnutím porušené a to najmä preto, že hodnota podielu, ktorou sa on pričinil na nadobudnutí rodinného domu, bola zo strany súdu nesprávne vyhodnotená. Súd v rozsudku konštatoval, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci ako aj nehnuteľnosti v celkovej cene 161.662,40 eur. Je toho názoru, že požadovaná suma vo výške 47.600 eur, čo je 29,44 % z celkovej hodnoty BSM (161.662,40 eur) je objektívnym ohodnotením podielu, ktorý by mal byť prisúdený žalobcovi z celkovej masy BSM, pri zohľadnení argumentácie žalovanej, že disponovala vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré mala vložiť do stavby rodinného domu. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmenil, a z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 47.600,- eur.

5. Rozsudok v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 24.580,12 eur a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania a povinnosti zaplatiť za konanie súdny poplatok, napadla odvolaním aj žalovaná. Domáhala sa zmeny rozhodnutia tak, že súd neprizná žalobcovi finančnú kompenzáciu a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania. Argumentovala tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo bolo nadobudnuté takmer výlučne z finančných prostriedkov, ktoré patrili do jej osobného vlastníctva, preto žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo disproporčne, nepriznal žalobcovi žiadnu časť a žiadala vziať do úvahy z podmienok, ktoré uvádza v ustanovení aj to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, na obstarávanie spoločnej domácnosti, starostlivosť o deti a správanie sa k druhému manželovi. Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy námietku, ktorou sa domáhala, aby vyporiadal aj sumu 900.000 Sk (28.214,27 eur) ako zostávajúcu

časť kúpnej ceny za byt, ktorý žalobca a žalovaná predali, a z ktorej bolo použitých na spoločný majetok len 21.576,60 eur (zariadenie domu), z ktorej dostal každý od kupujúcich po jednej polovici. Žalobca tieto finančné prostriedky nepoužil na spoločný majetok a do dnešného dňa ich drží alebo ich minul bez vedomia žalovanej pre svoje osobné potreby mimo potrieb spoločnej domácnosti. Žalovaná tvrdí, že suma 28.214,27 eur je príliš vysoká na to, aby disponovanie s touto sumou bolo považované za bežnú vec. Má za to, že by jej mala patriť jedna polovica z tejto sumy, keďže nebolo preukázané, že bola použitá na spoločný majetok. Zároveň je toho názoru, že prostriedky poskytnuté na výživu osôb mimo manželstva nemôžu v žiadnom prípade pochádzať zo spoločných prostriedkov a ak sú, tak pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musia byť z tohto oddelené. Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. , zo dňa 28.10.2010 o rozvode manželstva potvrdeného rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. , zo dňa 16.6.2011 ako aj na spis Okresného súdu Pezinok, sp. zn. o určenie otcovstva, z ktorých je zrejmé, že žalobca už počas manželstva udržiaval mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou mal dieťa. Judikatúra vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. V tomto konaní bolo podľa žalovanej preukázané, že najväčšiu zásluhu na získaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva má žalovaná, pretože rodinný dom bol postavený z peňažných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaná má za to, že všetky predpoklady k tomu, aby bolo bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané disproporčne, sú v danej veci naplnené. Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca nepoužil na spoločný majetok žiadnu čiastku zo sumy 28.214,27 eur z predaja bytu v D., z ktorej by mu za existujúcich okolností patrila len jedna polovica a keďže si ponechal celú sumu, mal súd prvej inštancie jeho podiel znížiť o sumu 14.107,35 eur, čím by mu mala byť vyplatená kompenzácia len v sume 10.472,98 eur a táto suma by mala byť rozdelená disproporčne teda nemalo by mu byť vyplatená žiadna čiastka, pretože sú k tomu splnené všetky predpoklady.

6. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že v konaní bolo preukázané a taktiež aj samotnou žalovanou priznané, že majetok, ktorý nadobudla počas trvania manželstva (dom a pozemok), odpredala za sumu 1.500.000,- Sk, pričom do zmluvy o prevode vlastníckych práv bola uvedená suma len 750.000,00 Sk. V danom prípade ničím nepreukázala, že by predmetné peniaze počas trvania manželstva akýmkoľvek spôsobom preinvestovala do stavby rodinného domu. Z predaja bytu v D. bolo na stavbu rodinného domu použitých celkom 900.000,- Sk, a to na zakúpenie a vybudovanie oplotenia, zimnú záhradu, prístavbu za garážou, zateplenie fasády. Z nákupov materiálu má žalovaná v držbe všetky faktúry a účty, ktoré odmietla predložiť súdu, nakoľko na týchto je uvedené meno žalobcu. Zo sumy z predaja bytu v D. vo výške 380.000,- Sk bola poskytnutá pôžička pánovi Š., ktorý peniaze vrátil na účet žalovanej, čo v priebehu konania ani nebolo rozporované. Tvrdenie, že od brata mala vyplatenú sumu 300.000,- Sk žalovaná ničím nepreukázala, bolo to len verbálne tvrdenie, ktoré nebolo ničím podložené. Žalobca poukázal na to, že v minulosti nebol súdne trestanou osobou, ako sa to snažila prezentovať žalovaná v priebehu konania. Počas bývania v rodinnom dome sa riadne podieľal na chode domácnosti, platil mesačné platby za plyn, smeti, rozhlas a TV. Riadne sa staral o nákupy a o bežnú údržbu rodinného domu. Má za to, že je v rozpore s dobrými mravmi posudzovať negatívne to, že na rodinnom dome vykonával veľa odborných prác, a to montáže dverí, okien, podlahy, dlažby, parkety, zateplenie domu oplotenie, vonkajšie dlažby, ktoré práce súd vôbec nebral do úvahy pri deľbe a rozhodovaní o spoločne nadobudnutom majetku a jeho rozdelení. Žiada, aby žalovaná preukázala aspoň jednou faktúrou, že investovala svoje vlastné finančné prostriedky, ako to tvrdila počas celého konania do stavby rodinného domu, za nákup stavebného materiálu, resp. vyplatila za práce robotníkom, ktorí sa na stavbe rodinného domu podieľali. V priebehu konania bolo svedeckými výpoveďami, ako aj dostupnými písomnými a listinnými dôkazmi preukázaní, že sa do domu investovali všetky peniaze, ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva a tieto patrili do masy BSM. Bola preukázaná suma cca vo výške 500.000,- Sk. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby ďalší vzťah žalobcu znížil hodnotu spoločne nadobudnutého majetku, resp. že z tohto majetku ukrojil taký objem, že by žalobca zo spoločne nadobudnutého majetku a masy BSM nemal dostať absolútne nič. Má za to, že požadovaná suma vo výške 47.600,00 eur je objektívnou kompenzáciou oproti hodnote, ktorá zostáva vo výhradnom vlastníctve žalovanej.

7. Žalovaná následne k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalobcu o nepreukázaní je neopodstatnené a odkazuje na zápisnicu z pojednávania dňa 5.9.2018, kde súd prvej inštancie konštatuje, že medzi stranami nie je spor o tom, že žalovaná v roku 2002 pri predaji rodinného domu dostala od kupujúcich kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Uviedla. že nebola poskytnutá pôžička žiadnemu

p. Š.. Sumu 900.000 Sk (28.214,27 eur) ako zostávajúcu časť kúpnej ceny vyplatili kupujúci k rukám žalobcu. Žalobca tieto finančné prostriedky nepoužil na spoločný majetok a do dnešného dňa ich drží alebo ich minul bez vedomia žalovanej pre svoje osobné potreby mimo potrieb spoločnej domácnosti. K ďalším tvrdeniam žalobcu poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa 7.5.2013, kde je uvedené, že brat žalovanej S. D. po smrti ich otca v zmysle dohody súrodencov, každého vyplatil sumou 300.000,- Sk, pričom on zdedil dom. Žalovaná túto sumu tak ako tvrdila aj obdržala. Požiadavku, aby žalovaná preukázala, že svoje vlastné finančné prostriedky použila na stavbu rodinného domu, žalobca neustále vznáša. Podľa žalovanej sa touto otázkou súd prvej inštancie vyporiadal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že svoje finančné prostriedky nepoužila na stavbu rodinného domu, nech preukáže svoje tvrdenie.

8. V duplike žalobca zopakoval, že žalovaná nepreukázala, že by sumu 1.500.000,- Sk preinvestovala do stavby rodinného domu. Uviedol, že sama žalovaná potvrdila a nesporovala poskytnutie finančných prostriedkov pánovi Š. a teda tvrdenie, že pôžička poskytnutá nebola, je zavádzaním konajúceho súdu. V priebehu konania žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že žalovaná varila a poskytovala občerstvenie robotníkom na stavbe rodinného domu a teda jej podiel na realizácii stavby t. j. súčinnosť nespochybňoval a ani nespochybňuje. V priebehu konania však nepredložila jeden jediný relevantný listinný dôkaz o tom, že by bola svoje finančné prostriedky investovala do stavby rodinného domu. Jej tvrdenia, že žalobca nemal svoje finančné prostriedky sú zavádzaním súdu a snaha o manipuláciu. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že netrvá na paritnom vyporiadaní BSM, z hodnoty rodinného domu, ktorá bola ocenená znalcom, chcel primeranú sumu vo výške 47.600,- eur, s tým, že požadovaná suma je objektívnou kompenzáciou oproti hodnote, ktorá zostáva vo výhradnom vlastníctve žalovanej.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

10. Predmetom prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 25.7.2011. Strany sporu sa po rozvode manželstva na vyporiadaní BSM nedohodli. Žalobca nesúhlasí s vysporiadaním istiny 106.220,54 eur (3.200.000,- Sk) ako investície žalovanej z jej výlučného majetku do BSM, konkrétne do stavby rodinného domu vo E. J.. Žalovaná nesúhlasí so spôsobom vyporiadania istiny 29.874,53 eur (900.000,- Sk), ktoré boli počas manželstva poukázané na účet žalobcu, ako aj so stanovením podielov na vyporiadanom majetku.

11. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt, oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu.

12. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

13. Podľa sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Na to, aby sa dosiahol účel konania, sú strany sporu povinné najmä tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti a vo vzťahu k nim plniť dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno o určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (spravidla ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí). V danej veci žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná preukázala, že zo svojho oddeleného majetku vynaložila peňažné prostriedky na výstavbu rodinného domu vo E. J.. V prípade takéhoto sporu dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú, ktorá požadovala, aby jej boli nahradené peňažné prostriedky vo výške 106.220,54 eur (3.200.000,-Sk), a aby sa teda zvýšil jej vyrovnací podiel (tvrdila skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky). Medzi stranami konania nebolo sporné, že k času výstavby rodinného domu, ku ktorej stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2002, a následne v roku 2003, žalobkyňa získala peňažné prostriedky, spolu vo výške 2.900.000,- Sk z predaja nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Ďalších 300.000,- Sk vo vlastníctve žalobkyne je podporených výsluchom svedka S. D., brata žalobkyne, ktorý vo výške tejto istiny vyplatil každého zo svojich troch súrodencov titulom vyrovnania dedičstva po ich otcovi. V súdnom spore je nutné vychádzať z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, a z týchto v danej veci nie je možné vyvodiť záver, že by k času výstavby rodinného domu strany sporu disponovali takým objemom peňažných prostriedkov, z ktorého by bolo možné logicky usúdiť, že peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobkyne neboli použité na potreby výstavby rodinného domu. Investovanie týchto peňažných prostriedkov žalobkyňou pri absencii dôkazu o iných zdrojov na výstavbu rodinného domu, podporuje priamy časový súvis medzi speňažením majetku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a výstavbou rodinného domu. Spoločný byt strán sporu bol predaný až dňa 8.8.2005 za cenu 1.550.000,- Sk, pričom podľa obsahu kúpnej zmluvy, ku dňu jej uzavretia strany sporu z tejto kúpnej ceny disponovali len časťou vo výške 400.000,- Sk. Keďže ale dňa 3.8.2005 bol v súvislosti s kolaudačným konaním rodinného domu vo E. J. (kolaudačné rozhodnutie - č. l. spisu 19) posudzovaný jeho dokončený stav miestnym zisťovaním, nemohli sa peňažné prostriedky z predaja bytu strán sporu stať základným zdrojom financovania výstavby tohto rodinného domu. V kontexte týchto výsledkov dokazovania zostala potom odvolacia argumentácia žalobcu, že v konaní nebol vnos istiny 106.220,54 eur žalovanou do BSM preukázaný, osamotená a bez dôkaznej podpory, ktorú spoľahlivo nemôže spochybniť ani skutočnosť, že na výstavba rodinného domu sa podieľal žalobca vlastnou prácou (investícia vlastnej práce), alebo jeho známi či už odplatne alebo v rámci občianskej výpomoci. Uvedené potom pre danú vec znamená, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazný stav danej veci a správne zohľadnil investície žalobkyne z jej výlučného vlastníctva do spoločného majetku strán sporu.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že nebol zohľadnený jeho finančný vklad do BSM v podobe práce pre dodávateľov niektorých prác vykonaných zhotoviteľmi na rodinnom dome, teda že dodávateľom plnení zaplatil vlastnou prácou, odvolací súd prednáša, že takéto práce majú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, pričom ale ide o peňažnú hodnotu, ktorá by patrila do majetku BSM, a ktorá bola spotrebovaná v prospech majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve.

15. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj s hodnotením dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie ohľadom istiny 900.000,- Sk (29.874,53 eur), ktorá ako časť kúpnej ceny za predaný byt strán sporu podliehala režimu bezpodielového spoluvlastníctva. V danej veci žalovaná namieta, že žalobca, na účet ktorého bola táto istina podľa kúpnej zmluvy kupujúcimi poukázaná, nepreukázal, že túto istinu použil na spoločný majetok a tieto peňažné prostriedky má doposiaľ.

16. Prostriedky tvoriace spoločný majetok môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Preto pri vyporiadaní spoločného majetku súdom nemožno prihliadať k sumám, ktoré boli vybrané z účtu alebo vkladnej knižky, na ktorých boli uložené úspory manželov a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ ovšem nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s (R 6/1972). Ide teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú správu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( ). Samotný výber prostriedkov z účtu nemôže byť neplatným právnym úkonom, a to ani v prípade, že sa vymyká obvyklej správe spoločného majetku. Druhý z manželov, ktorý sa vysporiadania týchto prostriedkov domáha, nenesie dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že predmetná suma nebola ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spotrebovaná. Jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sa v danom smere obmedzuje na preukázanie, že takáto suma bola nadobudnutá za trvania manželstva a druhým manželom z účtu v

peňažnom ústave vybraná, prípadne na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom bolo s takto vybranými finančnými prostriedkami naložené.

17. V danom prípade bolo nesporné, že časť kúpnej ceny za predaný byt vo vlastníctve strán sporu vo výške 900.000,-Sk bola pripísaná na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo E. Ú. J., S.. D.., dňa 16.9.2005. Rozvodové konanie strán sporu začalo na návrh žalovanej zo dňa 3.9.2010, v ktorom predniesla, že v období rokov 2003 až 2006/2007 bolo ich spolunažívanie kľudné (rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. -12, zo dňa 28.10.2010 - č. l. spisu 25). Toto obdobie sa prekrýva práve s obdobím výstavby rodinného domu, teda budovania nového priestoru pre spoločnú domácnosť. Vydanie kolaudačného rozhodnutia je síce dôkazom o stavebnej dokončenosti stavby, stavba sa jeho vydaním stáva užívania schopná, to ale neznamená, že už nevyžaduje iné stavebné práce smerujúce k zvýšeniu jej funkčnosti. Z výpisov z označeného účtu žalobcu je zrejmé, že peňažné prostriedky-900 000,- Sk neboli preinvestované jednorázovo, ale boli postupne, čiastkovým nakladaním s prostriedkami na účte spotrebované do zostatku vo výške 602,68 eur ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu dňa 25.7.2011. Na pojednávaní dňa 7.5.2013 (č. l. spisu - 119) bolo žalovanou stranou potvrdené, že z istiny 900.000,- Sk bola poskytnutá peňažná pôžička tretej osobe a táto bola vrátená na účet žalovanej. Z účtu žalobcu bola dňa 14.10.2005 prevedená na účet tretej osoby ako pôžička istina 385.000,-Sk. Na účte žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J., S.. D.., je dňa 30.1.2007 evidovaná úhrada 500.000,-Sk, ako návrat pôžičky. S ohľadom na skutočnosť dokončovania funkčnosti stavby rodinného domu žalobcom, ktorú podporujú svedecké výsluchy V. O., I. T., V. Q. o výstavbe garáže a oplotenia rodinného domu, keď skolaudovaná bola len stavba v rozsahu rodinného domu, pričom podľa stavebného povolenia súčasťou stavby bola aj samostatne stojaca garáž (č. l. spisu - 17, 19), a to že stavby neprebiehali mimo kontroly žalovanej, správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetné prostriedky neboli použité v rozpore s , bez súhlasu žalovanej. Výbery žalobcu z účtu väčšej výšky predstavujú v pomeroch danej veci potom bežnú spotrebu, respektíve odôvodnenú správu spoločného majetku, pretože majetkové pomery strán sporu k času stavebného zveľaďovania rodinného domu, kedy bola na účet žalobcu pripísaná istina 900.000,- Sk spočívali len na hodnote, ktorá zodpovedala kúpnej cene bytu. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej správne peňažné prostriedky v žalovanou požadovanej výške 900.000,- Sk do bezpodielového majetku dôvodne nezaradil a správne vychádzal len zo zostatku na predmetnom účte žalobcu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva vo výške 602,68 eur.

18. v ustanovení pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní BSM bolo zohľadnené aj konanie jedného z manželov proti zásadám na ktorých stojí manželstvo. Podiel jedného z manželov na zaniknutom BSM, ale nie je možné znížiť výlučne len preto, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 25.6.1983, v roku 2002 začali spoločne stavať rodinný dom a podľa vlastného vyjadrenia žalovanej zaznamenaného v rozvodovom rozhodnutí, bolo spolunažívanie manželov v tomto období do roku 2006/2007 funkčné. Je síce pravdou, že žalobcovi sa z mimomanželského vzťahu dňa 4.11.2004 narodilo dieťa, avšak s poukazom na manželské spolužitie strán sporu do roku 2007 nie je možné ustáliť, že by v rozhodnej dobe nadobudnutia majetku, ktorý hodnotovo tvorí práve rodinný dom vo E. J. sa žalobca nestaral o rodinu a spoločný majetok, ktorý budoval vlastnou prácou a úsilím pri stavbe rodinného domu. Financovanie investícii do rodinného domu z výlučných prostriedkov žalovanej nie je mimoriadnou zásluhou žalovanej na nadobudnutí spoločného majetku a do vyporiadania BSM bolo premietnuté zohľadnením tejto investície na spoločný majetok. Dôvodom k disparite vyporiadania podielov v podmienkach danej veci nemôže byť ani vyživovacia povinnosť žalobcu k dieťaťu z mimomanželského vzťahu, pretože táto povinnosť vo výške 80,- eur bola žalobcovi uložená až rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. -66 zo dňa 18.5.2011. Podľa záverov tohto rozhodnutia začal žalobca vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur dobrovoľne plniť od novembra 2010, teda v čase kedy už bol so žalovanou v rozvodovom konaní (žalovaná návrh na rozvod podala dňa 3.9.2010, Okresný súd Pezinok o rozvode manželstva strán sporu neprávoplatne rozhodol dňa 28.10.2010). Uvedené potom znamená, že mimomanželská vyživovacia povinnosť žalobcu nemala za následok negatívne premietnutie do hospodárenia so spoločným majetkom. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným na neveru žalobcu, poukázaním na právny systém šária praktizovaný v krajinách islamského sveta, pretože v právnych a kultúrnych podmienkach Slovenskej republiky nemá opodstatnenie. Poukazuje ale na to, že samotné príčiny rozvratu manželstva nie sú pre stanovenie

výšky podielov manželov na ich spoločnom majetku významné, pokiaľ nemali dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, pričom tieto okolnosti v danej veci nemajú oporu vo výsledkoch dokazovania. Rovnako nebolo zistené, ani násilné konanie žalobcu voči členom svojej rodiny, zostalo len v rovine tvrdení žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, že v prejednávanej veci neboli naplnené také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o disparite vyrovnávacích podielov a súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že podiely strán sporu na ich spoločnom majetku sú rovnaké.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Keďže ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).