Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6T-2-2021.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 10. novembra 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
E.. S. H., nar. XX. XX. XXXX R. H. Q. T. J. X, J.,
je vinný, že
- dňa 23.8.2020 v čase o 08:00 hod. viedol pod vplyvom návykovej látky ako vodič bez vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. M. M., EČ: J.-XXXBI po miestnej komunikácii K.. D. R. J., kde v križovatke s miestnou komunikáciou ul. Slovenského nár. povstania a Sládkovičova sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil prednou časťou vozidla do betónu na ľavej strane, odkiaľ cúval cez križovatku, pričom následne zadnou časťou narazil do tam na parkovacom mieste odstaveného vozidla S. B., J. XXX B., ktoré poškodil, pričom z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia povinnosti účastníka udalosti v cestnej premávke, kde následne bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sabinov stotožnený a v čase o 08:24 hod. podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQant č. I. s pozitívnym výsledkom 0,89 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo je v prepočte 1,85 promile,
teda
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
- prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 289 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona a § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 112 ods. 1 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 14 (štrnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.1.2021 obžalobu na obvineného ml. S. H. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. S. H. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Obžalovaný je hodnotený všeobecne.
Zo správy ÚPSVaR Prešov plynie, že mladistvého doposiaľ nevidujú na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Svojho pochybenia vo vzťahu k skutku si bol vedomý, v danom momente si neuvedomoval závažnosť svojho konania. Zákonný zástupca uviedol, že synovi rázne dohovoril. Správanie syna je bezproblémové, rodičov rešpektuje, pomáha pri prácach v domácnosti.
Zo správy vypracovanej riaditeľkou Spojenej školy v Sabinove plynie, že počas doby kedy prebiehalo prezenčné vyučovanie sa mladistvý správal v škole primerane a nebolo s ním riešené žiadne disciplinárne konanie. Počas dištančnej formy vyučovania sa do výučby nezapájal.
Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR nemá evidované žiadne priestupky.
Obžalovaný ml. S. P. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný ml. Róbert Pekeja doposiaľ viedol riadny život a sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok s tým, že pri ukladaní trestu obžalovanému bral do úvahy zásady ukladania testu mladistvým, kedy podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačí aj samotná hrozba trestu, a preto ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici v trvaní 2 mesiacov berúc do úvahy zásady ukladania trestov mladistvým, kde výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný takisto povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si takisto ale musí uvedomiť, že opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu
Na posilnenie účelu Trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter, súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v dolnej polovici, a to v trvaní 14 mesiacov, ktorý v tomto prípade považoval za primeraný.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie a aby viedol k začleneniu obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia a zároveň predchádzal protiprávnym činom.
Rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodená strana nárok na náhradu škody neuplatnila.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.