Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. L. Š., nar. XX.X.XXXX a K. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: Z.. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, C., právne zastúpená Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, a otca: P.. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX B., K. O., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 25.01.2021 sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú R. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 650,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a maloletého K. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 550,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že súdom schválená vyživovacia povinnosť v celkovej sume 1 200,- eur mesačne nekorešponduje ani nikdy nekorešpondovala odôvodneným potrebám maloletých detí. Výživné v takejto výške bolo ním akceptované výlučne v záujme zmierlivého skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava II, č.k. , kedy sa rozhodol ustúpiť požiadavkám matky a nepokračovať tak v dlhodobom vedení súdneho konania, v ktorom by bolo vykonané riadne dokazovanie v otázke odôvodnených potrieb maloletých detí a možností a schopností obidvoch rodičov. Výživné v celkovej výške 1 200,- eur mesačne nepokrýva nielen všetky odôvodnené materiálne potreby maloletých detí v celom rozsahu, ale nespotrebované výživné, využíva matka aj na vlastné účely. Otec pred vyhlásením rozsudku (č.k. -506 zo dňa 26.02.2018) uzavrel s matkou dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a táto bola následne aj schválená. V tom čase mal záujem, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a mali zabezpečené všetky materiálne potreby na nadštandardnej úrovni, pričom vyživovaciu povinnosť vnímal tak, že rodič by sa mal radšej „uskromniť“ vo vzťahu k vlastným výdavkom a za žiadnych okolností nedopustiť, aby deťom absentovala akákoľvek jeho materiálna potreba. Za obdobie viac ako dvoch rokov zistil, že matka výživné považuje za svoj vlastný príjem, z ktorého čiastočne uhrádza potreby maloletých detí a zo zostávajúcej časti uhrádza nákupy hnuteľných vecí pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Maloleté deti často nemajú zabezpečené ani len riadne oblečenie. U maloletého K. A. videl obuté deravé tenisky a maloletá R. L. bola v zime bez riadneho zimného oblečenia. Otec v čase vyhlásenia rozsudku vykonával zárobkovú činnosť ako konateľ obchodnej spoločnosti K. L., K..Q..X.., so sídlom Na D. XXXX/X, A., Č. Q.. Predmetná spoločnosť v

roku 2018 utrpela značné škody v dôsledku rozsiahleho požiaru skladu dreva. Uvedená skutočnosť sa negatívne prejavila v podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti a on sa rozhodol vrátiť na Slovensko, kde sa chce aj zamestnať.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s potvrdením o zostatku dlhu zo dňa 25.04.2021, zápisnicou z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 14.04.2021, potvrdením o príjme zo dňa 17.05.2021, výpisom listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.04.2021, potvrdením od zamestnávateľa zo dňa 02.11.2021, potvrdením od spoločnosti U. M. L. K..Q..X.. zo dňa 16.03.2021, obsahom pripojených spisov rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -506 zo dňa 26.02.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.02.2018, č.k. -506 súd manželstvo účastníkov Z.. Z. Š.B., nar. XX.XX.XXXX a P.. N. Š., nar. XX.XX.XXXX rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti : R. L. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX a K. A. Š., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú R. L. v sume 650,- eur mesačne a na maloletého K. A. v sume 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený nasledovne: každý párny týždeň od soboty od 10,00 hod. do nedele do 17,00 hod., každý párny kalendárny rok od 27.12. od 10,00 hod. do 31.12. do 16,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 16,00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16,00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od nedele víkendu predchádzajúceho jarným prázdninám od 10,00 hod. do nasledujúcej soboty do 16,00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16,00 hod., počas letných prázdnin vždy od 16.8. od 10,00 hod. do 22.08. do 10,00 hod., s miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí v bydlisku matky. Za miesto trvalého pobytu maloletých detí označili A. XX, C.. Rodičia sa zaviazali vzájomne sa informovať o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch, výchovných a pedagogických opatrení a v prípade dlhodobejších pobytoch v cudzine, či mimo miesta trvalého pobytu v dĺžke viac ako 5 dní.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.05.2018 č.k. -334 súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa otec sa zaviazal uhradiť zročné výživné na R. L. Š., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 19.11.2014 do 26.03.2018 vo výške 3.000,- eur a to k rukám matky, v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa schválenie rodičovskej dohody súdom. Otec sa ďalej zaviazal uhradiť zročné výživné na K. A. Š., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 19.11.2014 do 26.03.2018 vo výške 2.000,- eur a to k rukám matky, v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa schválenia rodičovskej dohody súdom. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 14.04.2021 vyplýva, že otec veril v záchranu manželstva, z toho dôvodu súhlasil s výživným na spoločné deti v celkovej výške 1 200,- eur. Venoval sa kariére, veľa pracoval, čo mu zabezpečovalo nadštandardný príjem. Manželke a deťom sa venoval len cez víkendy. V čase rozvodového konania a toho času zarába 4 000,- eur mesačne. Po rozvode si kúpil na hypotéku rodinný dom za 145.000,- eur, mesačne spláca 540,- eur. Na zariadenie bytu si založil stavebné sporenie, na ktoré platí mesačne 270,- eur. Má úspory cca 45.000,- eur. Mesačné náklady vyčíslil vo výške 2 930,- eur, z toho 500,- eur bývanie, 200,- eur ošatenie, kozmetika, drogéria, 200,- eur cestovné do Bratislavy za deťmi, 20,- eur služby mobilného operátora, 1 200,- eur výživné na deti, 540,- eur hypotéka, 270,- eur stavebné sporenie. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že otec predniesol fabulovaný pohľad na jeho rodinnú situáciu. O presťahovaní na Slovensko hovorí už 7 rokov. Náklady na maloletú R. vyčíslila vo výške cca 750,- eur a na maloletého K. na 700,- eur. Matka je zamestnaná s príjmom cca 1 200,- eur netto.

7. Z potvrdenia o zostatku dlhu zo dňa 25.04.2021 (č.l. 70) súd zistil, že N.Ú. C. ako veriteľ eviduje voči P.. N. Š., r.č. XXXXXXXXXX ako dlžníkovi k 25.04.2021 z titulu poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy pohľadávku vo výške 140.189,70 eur.

8. Z potvrdenia o príjme zo dňa 17.05.2021 (č.l.73) súd zistil, že zamestnávateľ K. L., K..Q..X.. vyplatil P.. N. Š. konateľskú odmenu v základe 139.050,- Kč, vypočítaná čistá mzda zo základu predstavuje 105.208,- Kč (kurz 26,20 = 4.016 eur).

9. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.04.2021 súd zistil, že P.. N. Š. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci K. O., katastrálne územie K. O., na základe kúpnej zmluvy N. XXXX/XXXX zo dňa 10.09.2018.

10. Z potvrdenia od zamestnávateľa zo dňa 02.11.2021 vyplýva, že P.. N. Š. je zamestnaný od 01.11.2021 v spoločnosti H. R., K., X., Č. Q. na pozícii „manažér Ž. S. pre M. B. M. N.“ s platom 2.300,- eur brutto, čo predstavuje cca 1.600,- eur netto, s miestom výkonu práce: D. XX, C..

11. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2021 uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. Má za to, že súd pri schválení rodičovskej dohody rozsudkom č.k. -506 bral do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Aktuálny príjem matky sa oproti marcu 2021 znížil zo sumy 1 201,08 eur na sumu 1 076,85 eur. K starostlivosti o maloleté deti uviedla, že deti sú školopovinné a výživné spotrebúva na ich potreby. Z dôvodu pandemických opatrení bola nútená vynaložiť dodatočné náklady na počítač pre deti cca 900,- eur a 290,- eur na tlačiareň a ďalších 290,- eur na tonery do tlačiarne. Za očné vyšetrenie oboch detí zaplatila 220,- eur, za okuliare celkom 403,37 eur.

12. Z potvrdenia od spoločnosti U. M. L. K..Q..X.. zo dňa 16.03.2021 súd zistil, že čistý príjem zo závislej činnosti Z.. Z. Š. za rok 2020 predstavoval 14.412,91 eur. Jej priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 1.201,08 eur.

13. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletú R. vo výške 750,- eur (z toho: 230,- eur strava, 32,- eur strava v škole, 10,- eur desiata, 70,- eur bývanie, 46,- eur školné, 18,- eur pomôcky v škole, 7,- eur krúžky, 70,- eur lekár, lieky, 100,- eur oblečenie, obuv, 20,- eur drogéria, 180,- eur opatrovateľka) a na maloletého K. vo výške 700,- eur (z toho: 200,- eur, 30,- eur strava v škole, 70,- eur bývanie, 40,- eur školné, 10,- eur škola, 10,- eur krúžok, 70,- lekár, lieky, 100,- eur oblečenie, obuv, 20,- eur drogéria, 180,- eur opatrovateľka). Súčasne matka vyčíslila svoje mesačné náklady vo výške 750,- eur pozostávajúce z nákladov: 150,- eur strava, 50,- strava v práci, 70,- eur bývanie, 150,- eur parkovné, 100,- eur oblečenie, 120,- eur doprava, 40,- eur lieky, drogéria, 100,- eur edukácia.

14. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedol, že súčasne výživné presahuje odôvodnené potreby maloletých. Otec má záujem tráviť viac času s maloletými deťmi, k dohode s matkou nedošlo, nakoľko ona striktne trvá na rozsudku z roku 2018. Otec nadobudol nehnuteľnosť v Bratislavskom kraji a zamestnal sa v Bratislave. Jeho mesačný brutto príjem predstavuje 2.300,- eur, čo je 1.600,- eur netto. Výživné, ktoré má otec platiť predstavuje 3 z jeho aktuálneho príjmu. Vzhľadom na uvedené otec žiada znížiť výživné na maloletú R. na sumu 200,- eur mesačne a na maloletého K. na sumu 160,- eur mesačne.

15. Otec na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedol, že s deťmi sa stretáva podľa súdneho rozhodnutia a to každý párny víkend. Vo februári budúci rok by chcel požiadať o striedavú osobnú starostlivosť. Taktiež by chcel rozšíriť styk s deťmi. Spor o rozdelenie manželského majetku bol ukončený. Jeho bývala manželka ostala bývať v 3-izbovom byte a jemu ostala garsónka, ktorú predal a kúpil si menší rodinný dom za Bratislavou. Žije sám alebo s maloletými deťmi. Do 01.11. bol zamestnaný v spoločnosti v Čechách. Aktuálne je jeho príjem 1.600,- eur netto, pričom predtým zarábal cca 4.000,- eur netto. K jeho pravidelným mesačným výdavkom patrí: splátka hypotekárneho úveru 540,- eur, splátka stavebného sporenia 170,- eur, náklady na plyn 50,- eur, elektrina 25,- eur, doprava 300,- eur. Garsónku predal za 90.000,- eur s tým, že tam bola ešte hypotéka 60.000,- eur, zostatok peňazí použil na zariadenie domu. Má úspory v sume cca 28.000,- eur. Iné nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. V spoločnosti K. L. je ešte stále konateľom. Pre odlišné predstavy s vedením spoločnosti sa dohodli na ukončení spolupráce.

16. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedol, že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, plány otca do budúcnosti neodôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti nateraz. Matka nespochybňuje, že výživné, ktoré otec hradí je mierne nadštandardné, ale je výsledkom dohody

a zodpovedá pomerom v čase predchádzajúceho rozhodnutia, pričom k žiadnej negatívnej zmene pomerov na strane otca nedošlo. Na strane matky došlo k poklesu mzdy z pôvodných 2.500,- eur na 1.050,- eur. Matka spláca aj hypotekárny úver 360,- eur mesačne.

17. Matka na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedla, že otec na výsluchu na súde uvádzal, že mu zvýšili plat. Jej mesačný príjem klesol z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa. Maloletá R. bola minulý rok 9 mesiacov doma, musela jej zakúpiť osobný počítač, tlačiareň, tonery. Aktuálne je aj syn na online vyučovaní s opatrovateľkou, ktorá stojí 300,- eur mesačne. Dcéra navštevuje krúžok (paličkovú čipku) za ktorý platí 60,- eur mesačne. Syn navštevuje hrnčiarsky krúžok, ktorý stojí 50,- eur mesačne. Školné na každé dieťa na polrok je 30,- eur. Školské potreby ju stáli 300,- eur na obe deti. Okrem toho obidve deti nosia okuliare. K jej pravidelným výdavkom patrí: splátka hypotéky 360,- eur, leasing 310,- eur, nájom 211,- eur, zse 38,- eur, internet 32,- eur, mobil 50,- eur, kredit maloletej 20,- eur, životné poistenie pre matku a deti 68,- eur, poistenie bytu 45,- eur, pohonné hmoty 100,- eur, diaľničná známka 50,- eur, parkovanie 48,- eur, učebnice pre deti 180,- eur, ortopedické vložky 5,- eur, výživové doplnky 150,- eur, strava pre celú rodinu 1.000,- eur, drogéria 46,- eur, holič pre syna 12,- eur. Minulý mesiac po dohode s rodinou a deťmi zakúpila rodinný dom v obci pri Košiciach na hypotéku. Byt v ktorom bývajú sa predáva a podpisujú sa zmluvy. Nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo značky N. S. rok výroby 2014.

18. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedol, že otec nepreukázal, že by mal nižší príjem. Z nového zamestnania nedostal výplatu a stále je aj konateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by ponechal pôvodné určené výživné na deti

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

27. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb detí. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ detí, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj detí. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby detí a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o detí osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

32. V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení ZoR a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).

33. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67).

34. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.

35. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletých detí v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať, že od poslednej

úpravy výživného uplynuli 3 roky. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená v roku 2018, a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.02.2018, sp. zn. -506, ktorým bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej sa otec okrem iného zaviazal platiť výživné na maloletú R. L. v sume 650,- eur mesačne a na maloletého K. A. v sume 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. V tom čase bol otec zamestnaný v Českej republike, kde dosahoval príjem 4.000,- eur mesačne a na Slovensko dochádzal cez víkendy. Matka v čase poslednej úpravy o výživnom bývala spoločne s deťmi v Bratislave v 3-izbovom byte, ktorý bol bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V tom čase bol jej príjem vo výške 1.800,- eur netto, aktuálne sa jej príjem znížil na sumu 1.076,85 eur mesačne. Po dohode s rodinou a deťmi zakúpila rodinný dom v obci pri Košiciach na hypotéku. Byt v ktorom doposiaľ býva predáva a už sa podpisujú zmluvy. Vlastní motorové vozidlo značky N. S. rok výroby 2014. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletú R. vo výške 750,- eur (z toho: 230,- eur strava, 32,- eur strava v škole, 10,- eur desiata, 70,- eur bývanie, 46,- eur školné, 18,- eur pomôcky v škole, 7,- eur krúžky, 70,- eur lekár, lieky, 100,- eur oblečenie, obuv, 20,- eur drogéria, 180,- eur opatrovateľka) a na maloletého K. vo výške 700,- eur (z toho: 200,- eur, 30,- eur strava v škole, 70,- eur bývanie, 40,- eur školné, 10,- eur škola, 10,- eur krúžok, 70,- lekár, lieky, 100,- eur oblečenie, obuv, 20,- eur drogéria, 180,- eur opatrovateľka). Súčasne vyčíslila svoje mesačné náklady vo výške 750,- eur pozostávajúce z nákladov: 150,- eur strava, 50,- strava v práci, 70,- eur bývanie, 150,- eur parkovné, 100,- eur oblečenie, 120,- eur doprava, 40,- eur lieky, drogéria, 100,- eur edukácia.

36. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy súd schválil rodičovskú dohodu, kde sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú R. L. v sume 650,- eur mesačne a na maloletého K. A. v sume 500,- eur mesačne. V tom čase otec pracoval v Českej republike a dosahoval nadštandardný príjem. Do 01.11.2021 bol zamestnaný v Čechách, aktuálne je jeho príjem 1.600,- eur netto s tým, že sa zamestnal na Slovensku. Zároveň je stále konateľom spoločnosti K. L., kde mu je vyplácaná odmena z titulu funkcie konateľa. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zostala mu garsónka, ktorú predal za 90.000,- eur a kúpil si menší rodinný dom za Bratislavou za 145.000,- eur, mesačne spláca hypotéku 540,- eur. Žije sám alebo s maloletými deťmi. K jeho pravidelným mesačným výdavkom patrí: splátka hypotekárneho úveru 540,- eur, splátka stavebného sporenia 170,- eur, náklady na plyn 50,- eur, elektrina 25,- eur, doprava 300,- eur. Má úspory cca 28.000,- eur. Iné nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.

37. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne sama, otec sa s deťmi stretáva v zmysle úpravy určenej súdom. Aj v súčasnosti maloleté deti navštevujú základnú školu, avšak v prípade maloletej R. je nutné konštatovať, že jej odôvodnené výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou zvýšili prechodom na N. K.. Súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom detí sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. Celkovo možno zhrnúť, že výdavky na maloleté deti sa zásadne od poslednej úpravy nezmenili, čomu nasvedčuje i samotné vyčíslenie výdavkov matkou (predtým si vyčíslila výdavky spolu na obidve deti v sume 1.300,- eur, teraz v sume 1.450,- eur).

38. Súd považoval zníženie výživného tak ako navrhoval otec, teda na maloletú R. zo sumy 650,- eur na sumu 200,- eur mesačne a na maloletého K. zo sumy 550,- eur na sumu 160,- eur mesačne za nedôvodné. Pri rozhodovaní v predmetnom konaní prihliadal najmä na tú skutočnosť, že na strane účastníkov nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného na maloleté deti, na ktorú sa otec dobrovoľne zaviazal. Skutočnosť uvádzaná otcom, a to vopred podaný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti pre zmenu zamestnania, ktorá by znamenala zníženie jeho príjmu, nie je možné považovať za zásadnú a podstatnú zmenu pomerov. Samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na posúdenie zásadnej zmeny pomerov na strane otca, nakoľko súd vždy rozhoduje na základe stavu zisteného v čase jeho vyhlásenia, a nie situácie, ktorá by hypoteticky mohla nastať. Návrh otca bol podaný v januári 2021, kedy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. To znamená, že otec podal návrh s tým (ako aj sám uviedol), že najprv požiada o zníženie vyživovacej povinnosti a potom zmení zamestnanie. Z doloženého potvrdenia od spoločnosti H. R., K., X., Č. Q. vyplýva, že k zmene pomerov na strane otca došlo až k 01.11.2021, kedy zmenil zamestnanie a jeho príjem zo zamestnania sa znížil z pôvodných 4.000,- eur na 1.600,- eur netto. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že otec je aj naďalej konateľom v spoločnosti K. L., pričom mu je vyplácaná odmena z titule funkcie. Na pojednávaní síce uviedol, že spoluprácu plánuje ukončiť pre

rozdielne názory s vedením spoločnosti K. L., avšak k tomuto zatiaľ nedošlo a pravdepodobne potrvá nejaký čas, kým dôjde k ukončeniu spolupráce. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, v súčasnej dobe na strane otca maloletých deti nenastala taká podstatná a závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté deti. Finančná situácia otca a jeho majetkové pomery mu dovoľujú poskytovať výživné tak ako bolo upravené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. V možnostiach a schopnostiach otca je teda zabezpečiť si príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné na svoje deti, ktoré sú vo veku XX a XX rokov.

39. Súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti a posúdenie otázky zásadnej zmeny pomerov dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný a v celom rozsahu návrh zamietol.

40. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.