Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-98-2021.pdf
PDF · 132.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Poľovnícke združenie Čerín, so sídlom Čerín 85, 974 01 Čerín, 2. Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 8354/2017-9.2 (42/2017-rozkl.) zo dňa 04.10.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 6508/2017-6.3 zo dňa 10.08.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 5832/2016-1.10.2 (11/2016-rozkl.) zo dňa 23.06.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3585/2016-2.3 zo dňa 25.04.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne rozhodnutie
1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 5832/2016-1.10.2 (11/2016-rozkl.) zo dňa 23.06.2016 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3585/2016-2.3 zo dňa 25.04.2016, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Poľovníckemu združeniu Stracenô 976 98 Dolná Lehota výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov
poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou TANAP a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom, ktoré obsahovali údaje o napadnutí troch osôb medveďmi aktívnymi v tejto lokalite a o ohrozovaní miestnych chovateľov oviec a hovädzieho dobytka.
3. Uvedené skutočnosti za daných okolností nasvedčovali záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. Čo sa týka námietky LZ, VLK, že podmienky výkonu napadnutého rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia, čo do oblastí s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie jedince medveďa, osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú. Správa NAPANT ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, určila iba lokality Bartošova, a Obecná lúka v katastrálnom území X., ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné Ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadísko. Podľa podkladov rozhodnutia v lokalite Bartošova nahlásila farmárka Y. L. z Dolnej Lehoty pohyb medveďa v okolí jej. farmy na chov hovädzieho dobytka a poškodzovanie elektronického ohradníka, ktorým bola farma zabezpečená, týmto jedincom medveďa. Lokalizovaním vnadiska iba na tieto miesta, kde bol identifikovaný pohyb problematických jedincov medveďa hnedého, ktoré nie je možné odplašiť ani formou inštalovaných elektronických ohradníkov, správny orgán v danom prípade zabezpečil Čo najväčšiu možnú adresnosť lovu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý ohrozuje zdravíc a bezpečnosť ľudí, čo je v súlade aj s požiadavkami uvedenými v predložených vyjadreniach LZ VLK. Ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody, Napadnuté rozhodnutie pritom jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s. predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo' podmienky výkonu povolenej výnimky. Ako vyplýva z uvedených skutočností, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované ' náležitosti a vychádza - zp spoľahlivo zisteného stavu veci a postupom ministerstva v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. II. Žaloba a námietky 4. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK, a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom
nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa v svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, a poukázal na to, že Správa NAPANT, ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu určila iba lokality Bartošová a Obecná lúka, v k. ú. X. Y., ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko a poukázal aj na to, že vzhľadom na nahlásenie pohybu medveďa v okolí farmy na chov hovädzieho dobytka, pričom vnadiská sú lokalizované iba na tie miesta, kde bol identifikovaný pohyb problematických jedincov medveďa hnedého. 5. Takýto postup žalovaného však nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti. Žalobca vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015 v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí majú úplne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom“. 6. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii žalovaný bolo teda tak podanie - rozklad žalobcu, ktorý poukazoval na to, že vnadenie zvýši nielen bezprostredne riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale aj na to, že takýto postup povedenia do budúcnosti k synatropizácii ďalších medveďov, teda k efektu opačnému, než aký má byť dosiahnutý udelenou výnimkou, ale stanovisko Správy NPANTU, bolo nesporne žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa o ktorej konal takisto žalovaný. Bez ohľadu na skutočnosť že sa týka iného žiadateľa jeho obsah sa zaoberá efektov vnadenia vo všeobecnosti a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. Napriek tomu, správne orgány nielenže nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k potenciálnymi rizikám vnadenia, ani uvedené stanovisko Správy NAPANTu nijako nereflektovali. Tak, ako na to poukazoval už žalobca v konaní pred správnymi orgánmi, nie je možné na účel odôvodnenia výnimky v roku 2016 argumentovať stretmi z medveďom v rokoch 2013 (v tomto prípade bol medveď aj usmrtený), alebo v roku 2014, keďže sa celkom stráca súvis medzi týmito udalosťami a účinnosťou výnimky udelenej v roku 2016. Žalobca je toho názoru, že v predmetnej veci nebola naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že od 1. 7. 2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 1. 7. 2016 povinnosť na určených územiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Podľa vyhlášky č. 371/2015 Z. z. jej prílohy 19, je územím, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého aj celé územie obce Dolná Lehota, okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo. Bez ohľadu na to, že predmetná právna úprava je účinná od 1.7. 2016, jednoznačne identifikuje nakladanie s odpadom tak, aby bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého ako účinný prostriedok ochrany pred prenikaním medveďa hnedého do blízkosti sídel a rekreačným objektom. 7. Navyše je potrebné skonštatovať, že pokiaľ právne úprava výslovne identifikuje územie obce Dolná Lehota ako také, kde zabezpečenie odpadu, ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že vnadenie, teda predkladanie ľahko dostupnej potravy pre medvede, hoci aj za účelom ich usmrtenia, tento potenciál nesporne má. Nemožno na jednej strane považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov k sídlam, že je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto dostupnú potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať a na druhej strane v rámci udelenej výnimky práve takúto nezabezpečenú potravu medveďom ponúkať.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Stracenô je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto.
9. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Žalovaný mal preukázané, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého realizovaný do 30.11.2016 postriežkou na lokalitách Brtošová alebo Obecná Lúka a posliedkou v časti revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry (2. stupeň ochrany) od hranice intravilánu po lokalitu Šingliarka, vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. ŠOP SR v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016) navrhuje, najmä vzhľadom na viacročný vysoký stav populácie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri a zároveň na značnú návštevnosť tohto územia rekreantami za účelom predchádzania nebezpečných stretnutí človeka s medveďom hnedým ako aj vzhľadom na škody spôsobené medveďom hnedým, povoliť odstrel jedného jedinca medveďa hnedého. 10. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/IO 12/2016 zo dňa 10.3.2016 jednoznačne vyplýva, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v blízkych územiach európskeho významu, kde je usmrtenie navrhované (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu 0302 Ďumbierske Tatry). Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR udelenie výnimky odporúča. Stanovisko ŠOP SR bolo vydané na základe formulára vypracovaného Správou dného parku Nízke Tatry (ďalej len ako „Správa NP Nízke Tatry“) ako regionálneho u, z ktorého vyplýva, že poľovný revír Stracenô sa nachádza od II. stupňa až po V. ň ochrany (NPR Skalka). Preto Správa NP Nízke Tatry odporúča realizovať odstrel len ti poľovného revíru, ktorá je súčasťou ochranného pásma NP (2. stupeň). Lokalitu Dolná ta - Jašenie - Horná Lehota vo formulári vyhodnotila ako veľmi problémovú oblasť vzhľadom na realizáciu ľudskej činnosti v rekreačnej oblasti Krpáčovo, početnosť salašov, ;v hospodárskych zvierat a umiestňovaných včelárskych zariadení uvedenú lokalitu Fikovala ako vysoký stupeň možnosti konfliktu s medveďmi. Správa NP Nízke Tatry sa vo formulári tiež vyjadrila
ku škodám spáchaným eďmi za posledné 2 roky: „ V roku 2013 (14.9.) došlo k útoku medveďa na Ing. Tibora XŠa, pričom napadnutý občan musel nevyhnutne v sebaobrane použiť opakovane inej núdzi zbraň a jedinca usmrtiť. V roku 2014 (15.3.) došlo k napadnutiu Ing. W. :a medveďom, ku škode na zdraví s trvalými následkami - výška ujmy na zdraví 1 648 Dňa 5.8.2014 došlo k útoku medveďa na hubára - údaje overené telefonicky - hodná výpoveď pána Z.. V októbri 2015 došlo k ďalšiemu napadnutiu človeka medveďom na hranici susedného revíru a rekreačnej oblasti Krpáčovo- Tále, cca 4 km od uvedeného napadnutia pána Q. (2014) - šetrené OÚ Brezno - zatiaľ návrh na odškodnenie nebol predložený. 11. Po zhodnotení žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej len ako ,,NP Nízke Tatry“) ŠOP SR stanoviskom č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa10.3.2016, navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô. Sám žalobca sa vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia sp. zn. 3585/2016-2.3. zo dňa 23.3.2016 vyjadril, že udelenie výnimky podkladá za odôvodnené v prípade medveďov spôsobujúcich opakované škody a v prípade synantropných medveďov, ktorí svojím správaním ohrozujú zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia aie sú účinné. Ako už bolo spomenuté na strane 4-5 tohto vyjadrenia, v zmysle ustanovenia $ 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody sa preventívne opatrenia nevyžadujú, keďže ustanovenie samo o sebe má preventívny charakter. Zákon teda nevyžaduje vznik následku, ale uprednostňuje ochranu pred vznikom škodlivého následku. Podľa výkladu žalobcu by tak uvedené ustanovenie strácalo význam. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. 12. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Žalovaný sa k tejto otázke už vyjadril na strane 4 tohto vyjadrenia. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Žalovaný má za preukázané, že skutkový stav bol v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku náležíte zistený a v spojení s ustanovením § 46 správneho poriadku bolo prvostupňové ako i druhostupňové rozhodnutie vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a v súlade so zákonom o ochrane prírody. Z toho dôvodu žalovaný pokladá námietky žalobcu, že rozhodnutia oboch stupňov neboli vydané v súlade so správnym poriadkom, za neopodstatnené. V záujme ochrany života a zdravia a majetku obyvateľov okolitých obývaných obcí poľovného revíru Stracenô ministerstvo udelilo výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Do úvahy bolo nutné vziať všetky okolnosti prípadu a posúdiť dôležitosť verejného záujmu. Na jednej strane stojí verejný záujem v oblasti životného prostredia spočívajúci v ochrane chráneného druhu živočícha a na druhej strane verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľov a na ochrane majetku. Výnimka zo zákazu úmyselne zraňovať alebo usmrcovať chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli podľa ustanovenia j 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody bola udelená za splnenia striktne sanovených zákonných podmienok. Vzhľadom na stále opakujúci sa výskyt medveďov, ktorí stratili prirodzenú plachosť, v intraviláne obce, v rekreačnej oblasti Krpáčovo a v blízkosti salašov (mimo •ch prirodzeného areálu) a vzhľadom na stále narastajúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia obyvateľov, ministerstvo vyhodnotilo, že verejný záujem na ochrane života a zdravia a majetku prevyšuje nad verejným záujmom v oblasti životného prostredia. 13. Pridržiavajúc sa stanoviska ŠOP SR, ministerstvo v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody v prvostupňovom rozhodnutí stanovilo podmienky odchytu resp. usmrtenia medveďa. Odstrel jedného medveďa hnedého povoľuje zrealizovať od wdobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2016 postriežkou len v presne určených 2 lokalitách, a to Brtošová (k. ú. Dolná Lehota) alebo Obecná lúka (k. ú. Dolná Lehota) a posliedkou iba v časti revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry (2. stupeň ochrany) od hranice intravilánu po lokalitu Šingliarka, v území kde došlo k trom napadnutiam človeka ajedveďom hnedým. Odstrel medveďa hnedého postriežkou bol rozhodnutím obmedzený na zákaz vnadenia mäsitou návnadou. Na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy i čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.20X5, na ktoré sa žalobca odvoláva. Vnadenie, ktoré mnohokrát odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od vnadenia uvedeného vyššie. Okrem toho,
ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. Správa NP Nízke Tatry v stanovisku odporučila (a prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí určil) ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, iba lokality Brtošová a Obecná lúka, ktoré boli vyhodnotené pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. IV. Konanie pred správnym súdom
14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 10.11.2021 rozsudkom.
V.
Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).
16. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
17.Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).
18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).
19.Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).
VII.
Posúdenie veci správnym súdom 20. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR, ktorý podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 3585/2016-2.3 zo dňa 25.04.2016, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Poľovníckemu združeniu Stracenô 976 98 Dolná Lehota výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať. 21. Zákon č. 543/2002 v ustanovení § 40 ods. 2 taxatívne uvádza dve podmienky, ktoré musí príslušný štátny orgán ochrany prírody a krajiny pri vydávaní určenia podľa odseku 1 alebo povoľovaní individuálnej výnimky z podmienok druhovej ochrany podľa odseku 3 rešpektovať. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne a nemožno ich obísť. Musí teda ísť o prípad, kedy a) neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, b) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Z uvedeného preto vyplýva, že ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. Žalovaný z dôkazovaz založených v administratívnom spise odôvodňoval podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v oblastiach s vysokou hrozbou stretov človeka s medveďom, kde boli v danej lokalite zaznamenané tri útoky medveďa hnedého na človeka v rokoch 2014 a 2015. Opakované ohrozovanie nahlasovali chovatelia oviec a hovädzieho dobytka i obyvatelia obce Dolné Lehota. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená. Podstatné však ďalej podľa správneho súdu je, že Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chránených živočíchov môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo.
22. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu (správnemu súdu je známa aj z úradnej činnosti). Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô. Taktiež žalovaný sa odvoláva na stanovisko ŠOP č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016, ktorá uvádzala, že udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v predmetných lokalitách.
23. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka,
vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP.
24. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).