Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-2-2017.pdf
PDF · 149.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu : V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H. č. XX, XXX XX Z. I. Z., zast. JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti žalovanej: V. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H. č. XX, XXX XX Z. I. Z., zast. JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, P.O.BOX 23, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Súd zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje náhradovú pohľadávku titulom finančných prostriedkov splácania spoločného úveru žalobcom a žalovanou počas trvania ich manželstva použitého na nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, počas manželstva zapísané na LV č. XXX, k.ú. O. H. ako: parcela registra "C" č. XXX - záhrady o výmere 497 m2, parcela registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XX na parc. č. XXX v celkovej hodnote 9456,68 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje peňažnú sumu vo výške 680,- eur za pôvodnú vec osobné motorové vozidlo zn. O. O výr.č. A
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 5068,34 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou (pôvodnou), doručenou súdu dňa 08.02.2017 žiadal žalobca vyporiadať BSM, zaniknuté rozvodom manželstva. Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014. V žalobe uviedol, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľný majetok : nehnuteľností evidované Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. O. H. a to: parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - záhrady o výmere 497 m2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XX na parc. č. XXX v hodnote 80000,- eur a hnuteľný majetok: Osobný automobil zn. O. EČ BN -XXX BE v hodnote 2 000,- eur. Tieto veci navrhol prikázať žalovanej a žalovanej uložiť povinnosť vyplatiť mu sumu 41000,- eur. V žalobe označil dôkazy: výsluch strán, listiny: rozsudok o rozvode a žiadosť strany žalobcu adresovaná žalovanej zo dňa 13.03.2015.
2. V priebehu sporu uviedol, že žiada aby súd prihliadal pri vyporiadaní sa sumu 600000,-Sk, ktoré žalovaná použila výlučne pre svoju potrebu, nehnuteľnosti boli nepochybne kupované za trvania manželstva, žalovaný nemal vedomosť že ho žalovaná zo zmluvy vynechala, v presvedčení že sa
nehnuteľnosti nadobudli do BSM investoval všetky peniaze, ktoré zarobil do prestavby a prístavby rodinného domu. Sumy vo výške 5000,- Sk, 7000,- Sk a 20000,- Sk sú peniaze, ktoré jej sestra Y. W. vrátila ako pôžičky, ktorú je požičal vo výške 40000,- Sk v roku 1996, platbu od V. N. považuje žalobca za nedôveryhodnú. Je klamstvom že prestal pracovať, začal piť, hrať hazardné hry, požičku z Poštovej banke si nepamätá. Žiadal doplniť dokazovanie dopytom na daňový úrad o platení dane žalobcu, na úradu práce o tom, že počas trvania manželstva žalobca nikdy nebol evidovaný a znalecké dokazovanie na zistenie ceny nehnuteľnosti, prípadne tých častí nehnuteľností, ktorým podľa žaloby svedčí právo vyplyvajúce z BSM manželov. Dňa 30.06.2020, 22.07.20221 a dňa 12.10.2021 žalobca menil žalobu (ktoré zmeny súd dňa 22.07.2021 a 12.10.2021 uzneseniami pripustil) a navrhol žalovanej uložiť povinnosť žalobcovi vyplatiť sumu z predaja motorového vozidla a z finančnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. O. H. zapísaných na LV č. XXX navrhol uložiť povinnosť žalovanej žalobcovi vyplatiť ďalších 18.000,- eur, t.j. celkom 20.000,- eur z celej masy BSM.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla (ku dňu 27.3.2017) a ktoré vyjadrenie strana žalobcu prevzala dňa 12.6.2017, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX patria do jej výlučného vlastníctva, pretože boli zakúpené za prostriedky, ktopré žalovaná získala za prevod nájmu bytu v Z. za sumu 705000,- Sk, z ktorej sumy 315000,- Sk uhradila predávajúcim z Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.1996, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorá ako tvrdí žalobca majú byť predmetom vyporiadania. Následná prerábka rodinného domu spočívajúca vo vybudovaní prístavby k nemu bola financovaná z rozdielu súm 705000,- a 315000,- Sk a z ďalších výlučne žalovanej patriacich prostriedkov vo výške 9000,- eur získaných z predaja spoluvlastníckych podielov na rodičovských nehnuteľnostiach, pričom na prestavbu boli použité finančné prostriedky získané z úveru z Poštovej banky a.s. podľa zmluvy zo dňa 22.7.2008 vo výške 250000,- Sk a preto treba ako pasívum vyporiadať zostatok úveru ku dňu manželstva vo výške 4100,77 eur. Nevylučuje, že prerábka by mohla byť čiastočne financovaná aj z prostriedkov, ktoré počas manželstva zarobil žalobca, dôkazné bremeno na preukázanie výšky takto získaných financií použitých na prestavbu však zaťažuje žalobcu. K osobnému motorovému vozidlu uviedla, že v čase rozvodu manželstva bola jeho hodnota výrazne nižšia ako uvádza žalobca, a to od 650,- eur do 680,- eur. Predložila a označila listinné dôkazy, navrhla v spore vypočuť svedka, syna W. O..
4. Právo repliky už žalobca nevyužil.
5. Strana žalovanej ďalej v priebehu sporu uviedla aj keď nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva, boli nadobudnutí výlučne do vlastníctva žalovanej a nepatria do BSM, pretože boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalovanej a ďalších 390000,- Sk bolo použité na rekonštrukciu rodinného domu, ktorá sa uskutočnila prakticky v priebehu mesiaca po kúpe domu, a teda prostriedky ktoré dokladoval žalobca na túto rekonštrukciu nemohli byť ani z časti použité keďže boli získané neskôr. Z hľadiska investícii na výlučný majetok žalovanej či už zo spoločných prostriedkov alebo výlučných prostriedkov žalovanej možno uvažovať za prvé úver zo dňa 22.07.2008, ktorý úver bol z časti splatený za trvania manželstva a po rozvode ho uhradila výlučne žalovaná. O spoločných prostriedkov ktoré boli použité na výlučný majetok žalovanej treba uvažovať aj so sumou vydokladovanou žalobcom ktorú zarobil od 01.09.2009 do 23.03.2011 teda v čase realizácie prístavby rodinného domu v celkovej výške 10698 eur, to sú spoločné prostriedky na výlučný majetok žalovanej. Ďalšou položkou je suma 9000 eur ktorú získala žalovaná z vyporiadania spoluvlastníctva so svojimi súrodencami a táto taktiež bola použitá, pričom ide o jej výlučné prostriedky na jej výlučný majetok, aj z tejto sumy sa realizovala rekonštrukcia. Na rozdiel od vyporiadania nehnuteľnosti na základe žaloby na vyporiadanie BSM sa všetky ostatné nároky môžu v rámci konania vyporiadať iba v prípade, že boli uplatnené žalobou do troch rokov od zrušenia BSM. Nárok žalobcu, že sa má vyporiadať investícia zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovanej nebol v rámci podanej žaloby predložený do troch rokov od zrušenia BSM.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudlo účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p.) a zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Podľa tohto zákona (C.m.p. ) súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone (ust. § 2 C.m.p. ), pričom vec vyporiadania BSM (na návrh ktoréhokoľvek z bývalých manželov) v tomto zákone uvedená nie.
7. Po vykonanom dokazovaní strana žalobca zotrvala na podanej žalobe a návrhoch na doplnenie dokazovania.
8. Po vykonanom dokazovaní strana žalovanej uviedla, že pre účely vyporiadania nie je možné vychádzať z toho, že v čase rozvodu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. O. H. patrili do BSM a že je teda vyporiadať ich hodnotu v čase rozvodu. Ostáva otvorená otázka, či je vôbec možné zaoberať sa vyplatením hodnoty investícií, ktoré podľa tvrdenia žalobcu vložil do týchto nehnuteľností, evidentne patriacich do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže takýto návrh vlastne zo strany žalobcu ani uplatnený nebol. Žalobca evidentne neuniesol dôkazné bremeno ani v smere, že by do predmetných nehnuteľností investoval čiastku podľa jeho tvrdenia vo výške 600 000,- Sk, pretože sám na pojednávaní síce uviedol, že túto čiastku mala použiť žalovaná ale vôbec nevedel špecifikovať či, a v akom rozsahu bola použitá na prerábku, prípadne prestavbu rodinného domu súp. č. XX vo O. H.. Preto pokiaľ ide o otázku vyriešenia výplaty z titulu investícii, môžeme hovoriť iba o úvere, ktorý bol na výmenu strešnej krytiny vzatý v peňažnom ústave spolu vo výške 8 298,48 eur. Ak pripustíme, že žaloba tak ako bola podaná vôbec procesne dovoľuje vyporiadať túto investíciu, podiel žalobcu na tejto investícii by bol 4 149,24 eur, na druhej strane vieme, že v čase rozvodu manželstva zostal úver nesplatený vo výške 4 100,77 eur a že túto sumu splatila výlučne žalovaná, čiže od sumy zodpovedajúcej 1 výšky úveru, teda od sumy 4 149,24 eur by bolo potrebné odrátať polovicu len žalovanou uhradených splátok úveru po rozvode, teda sumu 2050,38 eur, čo by zodpovedalo čiastke 2098,86 eur. Tejto čiastke a túto skutočnosť žalovaná nespochybňuje, na rozdiel od prvej základnej čiastky, treba pripočítať ňou akceptovanú a aj PZ žalobcu akceptovanú čiastku vzťahujúcu sa k hodnote auta, v sume 680,- eur, jedna polovica je 340,- eur. Celková čiastka vychádzajúca z týchto základných údajov, ktorá by pripadala na vyplatenie žalobcovi z titulu vlastníctva auta a z titulu preukázaných investícii do rodinného domu vo O. H. by bola suma 2 438,82 eur. To je hľadiska vykonania dokazovania strop, ktorý by súd na základe podanej žaloby mohol žalobcovi priznať. Ale bez toho, aby žalobca zmenil podanú žalobu v smere plnenia, ktoré požaduje, pretože až doposiaľ požaduje výplatu z právneho dôvodu vlastnenia predmetných nehnuteľností vo O. H. a nie z dôvodu investícii do cudzieho majetku, nie je možné pre túto prekážku priznať mu čiastku 2 098,86 eur. Samozrejme aj z výpovede syna obidvoch sporových strán, ktorý plne potvrdil, čo predtým uviedla žalovaná prichádza do úvahy ak by to vôbec bolo potrebné, rozhodnutie aj v smere disparity pomerov, vzhľadom na správanie žalobcu mal byť pri vyporiadaní vychádzané z väčšieho podielu v prospech žalovanej. V každom prípade, aj keď sa to javí ako paradox, pokiaľ by vzhľadom na argumentáciu, ktorú som uviedol, bola predmetom vyporiadania len hodnota motorového vozidla O. a pasívum úveru, pripadalo by do úvahy dokonca také rozhodnutie, vzhľadom na uvádzané skutkové okolnosti ale aj namietané procesné dôvody, že by bol žalobca povinný na vyrovnanie podielu vyplatiť žalovanú.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, listinami: Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon 5C/66/2014-21 o rozvode manželstva, vyjadrenie k žalobe č. l. 24-25, výpis z LV č. l. XX, kúpna zmluva č. l. 27-29, výpisy z účtu žalovanej č. l. 30, kúpna zmluva č. l. 31-33, zmluva o úvere zo dňa 22.07.2008 č. l. 34, výpis z účtu č. l. 35-41, výpis zo živnostenského registra žalobcu č. l. 42, kúpna zmluva na osobné motorové vozidlo č. l. 43, výpisy z účtu doručené žalobcom č. l. 63-95, Darovacia zmluva č. l. 123-124, výpisy z účtu č. l. 199-203 a č. l. 205-209 a č. l. 211-214, ftk. poštových poukážok č. l. 223, potvrdenie Poštovej banky č. l. 224, listina č. l. 237, pripojený spis 5C/66/2014 a výsluchom svedka W. O..
10. Žalobca na pojednávaní dňa 22.07.2021 uviedol, že auto stálo 5.000,- eur. O tom úvere v banke nič nevie. Dostal poistku, ktorú mal, dostal z nej 40 tis. Skk, nevidel z nej ani halier. V r. 2006, keď išiel do J. sa murovali priečky na prístavbe, robila sa dlhšie, nešlo to naraz. Robili si to sami, kamarát to muroval. U nich hospodárila s peniazmi žena. Manželka, mala 2 karty, koľkokrát nemal na cestu do roboty. Na otázku aby uviedol z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.1996 a ktorú vo výške 315. tis. Sk predávajúcim uhradila žalovaná uviedol z predaja bytu v Z.. Boli to finančné prostriedky manželky. Tieto finančné prostriedky manželka nadobudla, tak že predala byt. Na otázku súdu aby jednoznačne uviedol, aké finančné prostriedky a koľko bolo vynaložených na prerábku a prístavbu rodinného domu, nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.1996, žalobca uviedol že z jeho zárobku, nevie uviesť koľko. Na otázku súdu aby uviedol načo a kedy použila manželka dohromady 600 tis. Sk uviedol, že vybrala, že na prístavbu. Na doplňujúcu otázku kedy a na čo, žalobca neodpovedal. Uviedol, že nevie uviesť koľko finančných prostriedkov z jeho zárobku bolo použitých na prístavbu.
11. Žalovaná vo výpovediach dňa 22.07.2021 a 12.07.2021 uviedla, že byt vlastnila predtým, ako sa zoznámili, z týchto prostriedkov kúpila ten dom - nehnuteľnosť a zvyšok peňazí použila na prerábku a čo zostalo aj na prístavbu. Tie peniaze, čo uvádzal žalobca vždy vyberala na jeho podnet, čo vybrala
nechala doma v skrini, to sa používalo na šeky, na odchod do jeho práce, cigarety, na jeho tipovanie, na syna. Tie peniaze čo boli na účte, kupovala sa za ne elektronika, ktorá sa už po čase pokazila, synovi kúpil stolový aj prenosný počítač, obliekal ho, mobily, kupovali sa veci do domácnosti, prerábala sa spálňa, kupoval sa gauč, skrine. Kúpnu zmluvu na auto má, stálo 3.200,- eur. Keby vyberala peniaze pre svoj účel a minula by ich proti jeho vôli, tak určite by šiel do banky, a prístup k účtu by jej zastavil. Peniaze sa skrátka minuli na veci, ktoré potrebovali a na syna, takže doňho investoval. Je pravda, že napr. 22.9. v hotovosti vybrala 20 tis. Sk, 25.11. 25. tis. Sk vyberala tieto hotovosti na podnet svojho manžela. Finančné prostriedky ktoré vyberala boli zo zdrojov, ktoré žalobca zarobil. Za členský podiel je bolo vyplatených 700 tis. Sk, z nich 315 Sk išlo na kúpu domu a zbytok na celkovú prerábku domu a čo zostalo, tak sa použilo na prístavbu. Kúpna cena domu a ostatných nehnuteľností bola hradená výlučne z predaja bytu. V októbri 1996 sa to hradilo. Po kúpe nehnuteľnosti, prerábala sa voda, kúrenie, kúpila sa žumpa, elektrika, plyn sa dal spraviť, plynový kotol na kúrenie, kúpil sa kotol na pevné palivo, robili sa podlahy, omietky na niektorých častiach v izbách, skrátka celková prerábka, čo bolo treba. Bolo to z prostriedkov, čo žalovanej zostali z predaja bytu. V roku 1996 bola prerábka ukončená, nič sa tam neprerábalo do dnešného dňa. Prístavba spočívala v tom, že spravila sa chodba aj so schodišťom po r. 1996, čiže v r. 1998-1999. Financovalo sa to z peňazí, čo zostali žalovanej, v r. 2000 začali prístavbu, kde má ich syn izbu a na to použila prostriedky, čo jej pomohla sestra, poslala jej šekom nejaké peniaze 5 tis. Skk, potom 7 tis. Skk a z peňazí, čo jej ešte bývalý manžel poslal na deti. Dole boli holé kvádre, tam to nikdy nebolo dokončené, hore mal syn izbu, teraz to dokončil ich syn. Vybavila sa tá Poštová banka, v r. 2008. Dokončila sa izba pre syna, ostatné išlo na zariadenie, financovalo sa z toho kúrenie do izby pre syna. V r. 2008 si žalovaná založila svoj vlastný účet a splácala úver od Poštovej banky z jej výplaty. Po rozvode tam zostal rozdiel tých 4.000,- eur, a to potom doplatila po rozvode v r. 2015. Od r. 2011 žalobca prestal pracovať, začal piť, psychicky aj fyzicky napádať, každú noc púšťal plyn. Ďalej dostala po mame pozostalosť 9.000,- eur, žalobca nepracoval, platili sa z toho šeky plynu, elektriky, veci do domácnosti, veci na syna, chodil v tom čase ešte do školy. Auto sa kupovalo z peňazí z jeho účtu, kupovali ho za 3.200,- eur. Kúpna cena vyplýva z kúpnej zmluvy. Auto je zošrotované, má o tom aj doklad. Bola to O starší model. Presný dátum nevie, ale bolo to v r. 2017 alebo 2018. Na otázku akým spôsobom bolo nakladané s finančnými prostriedkami, ktorých zarobenie deklaroval žalobca predložením výpisov z účtov za obd. r. 2004 - 2011, v akom rozsahu tieto vyberala a ako následne a či boli tieto finančné prostriedky použité najmä aj v súvislosti s prístavbou rodinného domu, prípadne so zakupovaním zariadenia alebo iných vecí, uviedla, že keď jej zavolal, že je výplata, na jeho podnet išla vybrať. Vybrané peniaze vždy dala doma do skrine, ktoré sa použili na šeky, na plyn, elektriku, na chod domácnosti, hyg. potreby. On z toho si brával do roboty, ošatili syna, on sa ošatil. Tie peniaze sa nepoužili na nič, len keď sa v domácnosti pokazila práčka, sporák, spálňa sa kupovala, nikdy však bez jeho súhlasu si nedovolila brať. Kupoval sa PC pre syna, televízor, veža, prehrávače, mobil. Žalobca kupoval celé kartóny cigariet, rád chodil tipovať, rád chodil do pohostinstva. K výškam tipovania sa nevie sa vyjadriť, chodil denne. Nevyhrával, len vkladal. Od r. 1994, od narodenia syna do r. 2000 s ním bola doma, poberala materský príspevok, od r. 2000 sa zamestnala v ZŠ ako kuchárka až do r. 2018 s príjmom 400 eur priemerne, potom sa to zvyšovalo až do sumy 600 eur. Úver v Poštovej banke splácala mesačne z účtu, mala trvalý príkaz. Čo mohla, prispievala i na veci do domácnosti, potraviny a pod. Manžel od r. 2011 nerobil, až do rozvodu manželstva nemal žalobca finančné prostriedky, chodil piť a financovala to ona a znepríjemňoval život, fyzicky a psychicky ich napádal. Úver, ktorý jej bol poskytnutý Poštovou bankou vo výške 250. tis. Sk bol použitý na výmenu strechy, na výmenu strechy na prístavbe. Strechu spravili zle, musela sa spraviť jej demontáž, vymenili sa všetky plechy. 7.000,- tis. Sk bolo použitých na prístavbu, ktorú potom, ako v r. 1996 dokončili prerábku, pomaly začali. Ten domček, čo žalovaná kúpila, mal len 2 izby. Žalobcu, bol účastníkom zmluvy s Poštovou bankou o úvere. Žalobca mal založenú poistku, poistka bola vyplatená manželovi.
12. Svedok W. O., spoločný syn žalobcu a žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca voči žalovanej dosť vecí zavádza. Otec nemal nič iné na práci, len ich bil, ohrozoval ich na živote, len pil, keď prišiel z krčmy povedal že pustí plyn. Potreboval svedok peniaze, koľkokrát on jemu (svedkovi) bral z peňaženky. Nestaral sa čo bude s ním (svedkom). Od r. 2011 nepracoval, stále len pil, zarazilo svedka, že po rozvode, keď vybavovali vyživovaciu povinnosť, tak si zrušil živnosť, aby nemusel platiť výživné a keď vyživovacia povinnosť skončila, tak si živnosť obnovil. Pamätá si, že chodil z krčmy podgurážený, mame nadával, párkrát ju aj udrel. Aj teraz v dedine kde žije, príde za ním (za svedkom) človek, ktorý pýta peniaze, čo mu otec dlží. Tie prvé prerábky na rodinnom dome si nepamätá, mal dva roky. Asi keď mal tak 6 - 7 rokov začínal vnímať prerábky v rodinnom dome, ale otázky financií nevie, bol dieťa. Asi v 90.tych rokoch sa tam budovala chodba so schodiskom. Boli to také etapy, ťahalo sa to. Pamätá si, že
si potom brali hypotéku, ten úver na vybudovanie strešnej krytiny na prístavbe. Pán O. sa preukazuje s výpismi z účtov, ale koľkokrát prišiel nedoplatok za plyn, mama si išla požičať od babky, aby sa to mohlo vyplatiť. Mal obdobia, že zarobil výplatu a potom bol aj tri mesiace doma a žil z tých peňazí. Aj na prístavbe dosť pomáhal mamin brat a tetin muž, keby nebolo týchto ľudí, nevie, ako by to dopadlo. On si dosť požičiaval, niektorí ľudia to svedkovi nechceli hovoriť, ale niekto si spravil aj srandu. Na otázku či sa vie vyjadriť, či na tie práce na dome boli použité aj peniaze otca svedok odpovedal nie, z jeho účtu tam financie netiekli.
13. Z Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon.5C/66/2014-21 zo dňa 11.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014 vyplýva, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Z.-N. O., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod číslom radovým XX bolo rozvedené.
14. Z Darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 28.06.2018 uzatvorenej medzi žalovanou a ako darkyňou a W. O. ako obdarovaným a z LV č. XXX k.ú. O. H. vyplýva, že žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností: pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 497 m2, pozemku parc. registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XX na parc. č. XXX tieto darovala synovi W. O..
15. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie 09/1996 je zrejmé, že dňa 02.09.1996 obdržala sumu 500000,- Sk a 205000,- Sk
16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.9. 1996 (č.l. 28-29) je zrejmé, že predávajúci z tejto zmluvy od kupujúcej z tejto zmluvy-žalovanej prevzali sumu 315000,- Sk ako cenu za predaj nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 497 m2, pozemku parc. registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XX na parc. č. XXX.
17. Z kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2011 (č.l. 31-32) je zrejmé, že predávajúcej z tejto zmluvy (žalovaná) bola (kupujúcimi z tejto zmluvy ) uhradená suma 9000,- eur ako cena za predaj spoluvlastníckeho podielu vo výlučnom vlastníctve žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X v katastrálnom území O..
18. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2009 uzatvorenej medzi predávajúcim Y. N. a kupujúcim - žalovanou žalovaná dňa 7.7.2009 nadobudla osobný motorový vozidlo zn. O. O Výr.č.: A za kúpnu cenu 3200,- eur.
19. Zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 22.7.2008 a z výpisu z účtu za obdobie od 22.07.2008 do 22.07.2008 vyplýva, že veriteľ Poštová banka a.s. so žalobcom a žalovanou ako dlžníkom a spoludlžníkom dohodli na poskytnutí úveru vo výške 250000,- Sk s dohodnutým úrokom 10,9 % ročne na účel výmeny strechu na nehnuteľnosti so súp. č. XX v obci vS. H., ktorý sa žalovaná so žalobcom zaviazali splácať od 15.8.2008 do 15.7.2018 v pravidelných 120 -ich mesačných splátkach vo výške 3673,- Sk, pričom úver bol poskytnutý dňa 22.07.2008. Z výpisov úverového účtu za obdobie od 2013-2015 (č.l.36-41 ) a za obdobie od 14.07.2015 do 6.10.2016 (č.l. 237) a potvrdenie Poštovej banky č. l. 224 vyplýva, že tento úver splácaný splátkou vo výške 124,43 bol ku dňu 05.10.2016 splatený v plnej výške.
20. Z výpisov účtu na meno žalovaného ( č.l. 63-95, 199-214) z obdobia od 02/2004 do 11/2011 sú zrejmé výbery a vklady na tento účet.
21. Z ústrižkov poštových poukazov zo dňa 10.9.1997, 08.10.2001, 20.02.2002 vyplýva že Y. W. zaslala žalovanej sumu 7000,- Sk, 5000,- Sk a sumu 20000,- Sk. Z ústrižku poštového poukazu zo dňa 07.02.2000 vyplýva že V. N. zaslal žalovanej sumu 25000,- Sk.
22. Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 191 ods. 1,2 a nasledujúcich C.s.p. a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. 186 C.s.p skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 205 C.s.p. Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
24. Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a počnúc dňom vzniku manželstva vzniklo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo k majetku, ktorý spoločne nadobudli počas manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/66/2014-21 zo dňa 11.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014. Uvedeným dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
25. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
26. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
27. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
28. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 30. Žalobca žiadal vyporiadať nasledovné veci a práva patriace do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej: hnuteľnú vec, motorové vozidlo zn. O. O vyr.č. A a nehnuteľnosti v čase rozvodu manželstva zapísané na LV č. XXX, k.ú. O. H., evidované vo vlastníctve len žalovanej, ktoré obidve veci navrhol žalobca prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej by súd súčasne uložil povinnosť žalobcovi na vyrovnanie zaplatiť sumu 41000,- eur. V priebehu sporu žalovaná previedla vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu a umožnila aby hnuteľná vec bola zničená, z ktorého dôvodu žalobca dňa 30.6.2021 a 12.10.2021 navrhol (a ktorú zmenu súd pripustil) aby mu žalovaná vyplatila sumu z hodnoty motorového vozidla vo výške predaja žalovanou a z finančnej hodnoty nehnuteľností vrátane prístavby nachádzajúcich sa v k.ú. O. H. zapísaných na LV č. XXX určenej na základe znaleckého dokazovania, s tým že z hodnoty nehnuteľností žiada žalobca 18.000,- eur. Žalovaná žiadala vyporiadať hodnotu hnuteľnej veci - motorového vozidla vo výške 680,- eur a pasívum pohľadávku voči Poštovej banke a.s. vo výške 8298,48 eur vzniknutej na základe zmluvy zo dňa 22.07.2008. Uviedla, že všetky ostatné nároky, ktoré si žalobca uplatnil v spore t.j. nároky podľa ust. § 150 Občianskeho
zákonníka nie je možné v tomto spore vyporiadať, pretože si ich žalobca uplatnil až po uplynutí lehoty troch rokov.
31. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu a z ich zhodných tvrdení mal súd preukázané že manželia, strany sporu počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli motorové vozidlo zn. O. O výr.č. A ktoré v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželstva existovalo. Z vykonaného dokazovania - výpoveďou žalovanej mal súd preukázané, že následne táto hnuteľná vec zanikla konaním žalovanej, bez akejkoľvek náhrady. Aj keď žalovaná tvrdila, že k likvidácii motorového vozidla z dôvodu výhodnosti, žiadnym dôkazom tieto svoje tvrdenie nepreukázala. O hodnote tohto motorového vozidla mali strany rozdielne tvrdenia, pričom však ani jedna svoje tvrdenia nepodložila dôkazmi, žalobca tvrdil že jeho hodnota je vo výške 2000,- eur a podľa žalovanej bola jeho hodnota vo výške 680,- eur. Zhodné tvrdenia strán sporu boli do výšky 680,- eur, z tejto hodnoty hnuteľnej veci pri vyporiadaní súd vychádzal.
32. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu a listinami Kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.1996 a výpisom z účtu žalovanej mal súd preukázané, že nehnuteľnosti evidované (v čase zániku BSM) na LV č.XXX, k.ú. O. H. vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ktoré žalovaná nadobudla počas trvania manželstva nepatria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, pretože aj keď boli nadobudnité počas trvania manželstva jedným z manželov konk. žalovanou, tieto boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalovanej. Uvedený názor vyplýva z konštatntnej judikatúry (R 42/1972) podľa ktorej vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v osobnom vlastníctve jedného z manželov sú naďalej v osobnom vlastníctve tohto manžela. Aj keď žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že časť kúpnej ceny týchto nehnuteľností bola hradená zo spoločných prostriedkov toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo svojej výpovedi dňa 22.07.2021 uviedol, že kúpna cena na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.1996 vo výške 315. tis. Sk predávajúcim uhradila žalovaná z predaja bytu v Z., a boli to finančné prostriedky manželky. Z uvedeného súd ustálil, že nehnuteľnosti zapísané v čase zániku BSM vo vlastníctve žalovanej nemôžu byť predmetov vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda ani ich hodnota (ako sa žalobca neskôr v spore domáhal) z dôvodu, že ich žalovaná v priebehu sporu previedla na tretiu osobu.
33. Obranu žalovanej že nie je možné vypriadavať nárok žalobcu (uvedený v podaní zo dňa 19.07.2021 t.j. aby súd pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva prihliadol že na to že žalobca do nehnuteľnosti, do prestavby a prístavby o ktorých bol presvedčený že boli nadobudnuté do ich bezpodielového spoluvlastníctva investoval všetky peniaze, ktoré zarobil), pretože žalobca tak učil až po uplynutí troch rokov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva súd považoval za nedôvodnú. Pregnantné závery, ktoré vyslovil vo viacerých rozhodnutiach Najvyšší súd Českej republiky pri posudzovaní, či môže súd vyporiadať len ten majetok či hodnoty tvoriace spoločný majetok manželov, ktorí účastníci konania navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od jeho zániku, nie sú použiteľné a najmä ustálené v našej slovenskej judikatúre, keď jednoznačný záver na spornú otázku doposiaľ vyslovený nebol. V zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p. súd poukazuje na stav právnej istoty, legitímne očakávania v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a ak jej niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Je podstatný a určujúci samotný návrh na vyporiadanie, ktorý bol podaný v zákonnej lehote, a nie označenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu konania.
34. V rozhodovaní o tomto nároku žalobcu za dôvodnú však považoval súd obranu žalovanej v tom rozsahu, že z vykonaného dokazovania žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom tohto nároku - vnosov, investícií zo spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pretože aj keď tvrdil, že všetky peniaze, ktoré zarobil investoval do prestavby a prístavby rodinného domu, tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Aj keď žalobca doručil listiny preukazujúce (výpisy z účtov) že v období v čase 02/2004 až 11/2011 mal k dispozícii finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nie z tohto dôkazu zrejmé, že tieto boli použité ako finančná investícia na majetok vo výlučnom
vlastníctve žalovanej do prestavby a prístavby nehnuteľnosti vo O. H., rodinného domu súp.č. XX. Aj keď na pojednávaní uviedol, že malo ísť o sumu 600000,- Sk, neuviedol kedy sa tak stalo a na čo boli použité. Pričom žalovaná výpoveďou a listinami preukázala, na prerábku a prístavbu použila zostatok finančných prostriedkov z predaje bytu v jej výlučnom vlastníctve, tiež z finančných prostriedkov, ktoré je poskytla sestra a z prostriedkov ktoré jej poslal bývalý manžel na deti. Žalobca tvrdenie, že finančných prostriedkami od sestry žalovanej došlo k splácaniu pôžičky, žiadnym spôsobom nepreukázal. I vypočutý svedok W. O. vo svojej výpovedi uviedol, že na práce v dome neboli použité financie z účtu od otca (žalobcu). Podľa § 154 C.s.p prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. A práve z dôvodu, že žalobca v rozhodných skutočnostiach ani neuviedol, na čo konkrétne a kedy mali byť finančné prostriedky z jeho účtu na prístavbu a prestavbu použité, za situácie že žalovaná nielen svojou výpoveďou, o tom kedy sa prístavba realizovala a aké finančné prostriedky na ňu použila preukázala (okrem svojej výpovede, i výpoveďou svedka a listinami), súd vo veci nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - znalcom, pretože žalobca tvrdenia, ktoré by bolo potrebné preukazovať jednoznačne neuviedol, rozhodné skutočnosti v žalobe neuviedol, a neuviedol ich ani vo svojej výpovedi (a to ani na konkrétne položené otázky).
35. Súd pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza predovšetkým z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie však dáva súdu možnosť, aby ich výšku určil v inom pomere. Hľadiská, z ktorých má súd pri určovaní veľkosti vychádzať, podrobnejšie a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Je preto vecou úvahy súdu, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rámci vymedzenom ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka určil výšku týchto podielov. Aj keď prichádza do úvahy priznanie rozdielnych podielov z dôvodu istých negatívnych skutočnosti v rámci trvania manželstva, za ktoré žalovaná považuje požívania alkoholu, hazardné hry, agresívne správanie žalobcu voči žalovanej alebo spoločnému dieťaťu je potrebné uviesť, že súd prihliadne len na také konanie jedného z manželov, ktoré sa v značnej miere prejavilo v majetkovej sfére bezpodielového spoluvlastníctva alebo malo priamy nepriaznivý vplyv na rodinu, ako napr. nadmerné zadlžovanie spoločného majetku len jedným z manželov alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa počas trvania manželstva nemohol podieľať na starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť z dôvodu svojho protiprávneho konania a následného uväznenia. Ani dôvody rozvodu manželstva napríklad nevera, alkoholizmus, požívanie návykových látok a podobne nie sú dôvodom na priznanie vyššieho vyporiadacieho podielu, dôvodom na priznanie vyššieho vyporiadacieho podielu by boli len v prípade, že by mali za následok bezprostredné zníženie majetkovej sféry manželov. V danom prípade a v okolnostiach konkrétneho prípadu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od základnej zásady pre vyporiadanie rovnosti podielov a to zásady rovnosti podielov (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka), a to ani vzhľadom na zistenú okolnosť z výpovede svedka o tom, že žalobca od r. 2011 nepracoval, požíval alkoholické nápoje, chodil z krčmy podgurážený, nadával, žalovanú aj udrel, pretože nebolo v spore hodnoverne preukázané že sa toto jeho správanie malo za následok bezprostredné zníženie majetkovej sféry manželov. Aj keď svedok W. O. uviedol, že sa od tretích osôb dozvedel, že si mal žalovaný dosť požičiavať, žalovaná, ktorá sa disparity dožaduje tieto skutočnosti nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila. Zároveň súd poukazuje, že žalovaná uvádza že správanie na ktoré poukazuje malo trvať od roku 2011, teda až v závere takmer 20 ročného manželstva, a trvalo do 25.11.2014. Súd tak nezistil okolnosti pre odklon od zásady že podiely oboch manželov sú rovnaké, a preto ani nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - potvrdenia z daňového úradu a úradu práce o tom, či žalobca uhrádzal daň a v akej výške a či a kedy bol evidovaný na úrade práce.
36. Okrem zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké vychádzal tiež zo zásady refundácie nákladov na spoločný, alebo oddelený majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho zákonníka).
37. Súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je náhradová pohľadávka podľa yásad § Občianskeho zákonníka
- zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovanej, a to finančnými prostriedkami spojenými so splácaním spoločného úveru žalobcu a žalovanej počas trvania manželstva, ktorý úver bol použitý ( jeho účelom bolo) na výmenu strechy na nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 65 (vedený na LV č. XXX), ktorý vnos mal súd preukázaný listinou - Zmluvou o úvere zo dňa 22.07.2008 a výpoveďou žalovanej. Predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva ho učinila žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.3.2017. Súd poukazuje, že v súčasnej súdnej praxi predpokladom prípustnosti vyporiadania dlhov vzniknutých počas trvania manželstva je zistenie, že ide o spoločný dlh manželov, ktorý je spojený s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Preukazeteľne - zmluvou o úvere zo dňa 22.07.2008, ktorú na strane dlžníka uzavreli obaja manželia ide o spoločný dlh a tento bol počas manželstva splácaný z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (z prímu manžela), a to ako vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 22.07.2008 a výpovede žalovanej, v mesačných pravidelných splátkach formou trvalého príkazu (vyplýva z výpovede žalovanej), pričom výška tejto splátky bola 124,43 eur (vyplýva z preloženého výpisov, ktorá výška zo strany žalobcu nebola spochybnená). Prvá splátka bola splatná dňa 15.8.2008 a z finančných prostriedkov patriacich manželom bol takto pravidelne splácaný až do rozvodu manželstva vo výške 124,43 eur mesačne po dobu 76 mesiacov ( t.j. od 08/2005 do 11/2014) celkom teda vo výške 9456,68 eur (76 krát 124,43). Po rozvode manželstva ho žalovaná síce splácala ale už zo svojich výlučných prostriedkov vzhľadom na rozvod manželstva až do úplného zaplatenia dňa 6.10.2016. Po rozvode manželstva už nejde za týchto konkrétnych skutkových okolnosti pre prípad splácanie dlhu o náhradovú pohľadávku, pretože rozvodom manželstva strán sa situácia mení, nejde už o vnos, pretože žalovaná za účelom splácania úveru už použila svoje finančné prostriedky, a splácala (splátky po rozvode manželstva) tak dlh z úveru, ktorý slúžil na úpravu veci (strechy rodinného domu) v jej výlučnom vlastníctve.
38. Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho záverov súd ustálil, že predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom je okrem tejto náhradovej pohľadávky, ktorá sa v súvislosti so spoločným úverom ako spoločným majetkom použila na výlučný majetok žalovanej i suma za pôvodnú vec, motorové vozidla zn. O..
39. Platí, že pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v BSM (napr. aj po zániku tohto spoluvlastníctva) a ide o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zahrnúť do BSM, ale podľa povahy právneho úkonu do BSM možno zahrnúť len peňažnú sumu získanú za pôvodnú vec (R 42/1972). Treba konštatovať, že žalobca sa vo vzťahu s nakladaním auta patriaceho do BSM nedovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, a preto je nutné uzavrieť, že právny úkon ktorý urobila žalovaná (ktorým bolo auto zošrotované), je platným právnym úkonom a za tohto stavu potom je možné zohľadniť len sumu 680,- eur ako sumu v rozsahu ktorej sa strany zhodli ako na hodnote vozidla, ktorá suma sa zohľadní pri výpočte vyporiadacieho podielu v prospech žalobcu (podľa výšky podielov), ako suma, o ktorú „navyše“ mu bude musieť žalovaná vyplatiť.
40. Keďže strany sa nedohodli o vyporiadaní tohto majetku, rozhodol o vyporiadaní súd.
41. Podľa konštantnej judikatúry (R 57/1970) to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý sa každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva. Súdne autority ustálili, že pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka platí, že pri vyporiadní BSM je povinný každý z manželov nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že treba nahradiť čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná. Tým, čo je jeden z manželov povinný nahradiť v prípade investícií do jeho majetku zo spoločného majetku, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím boli uzrozumení a vedomí si toho, že ich vrátenie do BSM bude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. A preto súd o vyporiadaní rozhodol tak, prikázal náhradovú pohľadávku vo výške 9456,68 eur (výška splácaného úveru počas manželstva) žalobcovi, keďže ňou ako spoločným majetkom sa zhodnotil majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej a sumu (hodnotu) hnuteľnej veci motorového vozidla zn. Volvo vo výške 680,- eur prikázal žalovanej, pretože ona s touto vecou po rozvode manželstva nakladala. A keďže žalovaná takto zo spoločného majetku získala sumu 10136,68 eur a súd vychádzal z pomeru veľkosti
podielov (ktoré sú v tomto konkrétnom prípade rovnaké) uložil žalovanej polovicu tejto sumy (5068,34) zaplatiť žalobcovi.
42. O nároku na náhradu trov konania strán sporu podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd rozhodol , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko pomer úspechu a neúspechu je v konaní o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnaký, keďže podiely oboch manželov sú rovnaké. Ani konečná výška zohľadneného plnenia titulom vyporiadania nezakladá úspech, nakoľko uvedenou skutočnosťou súd len vyrovnával vzájomné majetkové vzťahy medzi manželmi. Vznik sporu zapríčinili obe strany sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu veci z ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodou.
43. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pretože lehotu tri dni vzhľadom na okolnosti prípadu a charakter a výšku uloženej povinnosti považoval za krátku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).