Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-182-2020.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/182/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, práv. zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211 proti žalovanému LC Invest s.r.o., Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 059 041 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/90/2015-99 zo dňa 26.2.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/90/2015-99 zo dňa 26.2.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 17.4.2015 žiadal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok č. k. 2Rci/1017/11 zo dňa 21.11.2014 vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o. (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“) odvolávajúc sa na ustanovenie § 40 písm. a) bod 2,3 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca svoju žalobu odôvodnil najmä tým, že Rozhodcovský rozsudok bol vydaný 21.11.2014 avšak doručený cca o 4 mesiace neskôr. Počas uvedeného obdobia nadobudla účinnosť novela zákona o rozhodcovskom konaní a teda zriaďovateľ od 1.1.2015 nespĺňal podmienky § 12 ods. 1 zákona, t. j. nebol oprávnený akokoľvek konať a vydávať rozhodnutia počnúc 1.1.2015. Tvrdil, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, nakoľko sa súd pokúsil zvýhodniť jedného z účastníkov, nakoľko rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie. Rozhodca oprel svoj právny záver iba o dôkazy predložené žalovaným bez toho, aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými v rozhodcovskom konaní žalobcom. Podľa názoru žalobcu mu nebolo riadne umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, Rozhodcovský rozsudok nie je legitímny a nemohol nadobudnúť účinky právoplatnosti dňom jeho doručenia účastníkom konania.
2. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/90/2015-99 zo dňa 26.2.2020 (ďalej aj „Rozsudok“) súd prvej inštancie žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. V odôvodnení Rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Bratislavský rozhodcovský súd dňa 21.11.2014 vo veci žalobcu SAF INVESTMENT, s.r.o. proti MAXIN spol. s r.o. zaviazal žalobcu v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného na zaplatenie sumy 5058,55 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania. Zároveň zaviazal MAXIN spol. s r.o. povinnosťou nahradiť trovy konania
žalobcovi. V dôsledku právneho nástupníctva je žalovaným LC Invest s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok bol stranám sporu doručený 20.3.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že Rozhodcovský rozsudok mohol byť antedatovaný, nestotožnil sa s namietanou chýbajúcou právomocou rozhodcovského súdu v kontexte novelizácie zákona od 1.1.2015 vzhľadom na existenciu prechodných ustanovení § 54b zákona o rozhodcovskom konaní a keďže konanie je pred rozhodcovským súdom spravidla písomné, ústne nariadi rozhodca alebo predseda senátu iba v zmysle § 15 ods. 5 zákona, ak je to potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu a vydanie rozhodnutia vo veci. Skutočnosť, že dal rozhodca za pravdu žalovanému, neznamená porušenie zásady rovnosti účastníkov. Poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie sa rozhodcovský súd s jednotlivými tvrdeniami v spore vysporiadal.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Žalobca v podanom odvolaní poukázal na podanú žalobu a jej odôvodnenie, odvolanie odôvodnil najmä tým, že od 1.1.2015 podľa jeho názoru už nebol rozhodcovský súd oprávnený vykonávať úkony rozhodcovského súdu a bol 4 mesiace pasívny, pokiaľ ide o doručovanie. Konanie rozhodcovského súdu považuje za zásah do práv žalobcu na konanie bez zbytočných prieťahov. Až do doručenia rozhodcovského rozsudku bol v právnej neistote a iba samotným prerokovaním veci a vydaním rozsudku bez včasného doručenia nedôjde k jej odstráneniu. Usudzuje, že ak by došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku po 1.1.2015, mala by táto otázka vplyv na posúdenie otázky zákonného sudcu a Rozhodcovský rozsudok vydával rozhodcovský súd, nespĺňajúci zákonné náležitosti svojej subjektivity. Tvrdí, že Rozhodcovský rozsudok doručoval rozhodcovský súd nespĺňajúci náležitosti svojej subjektivity. Žalobca je toho názoru, že predložil dôkazy, ktoré zakladali potrebu ústneho pojednávania. Rozhodcovský súd mal nariadiť pojednávanie, na ktorom by vypočul jednotlivé osoby na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Nakoľko tak neurobil, nedošlo k naplneniu zásady úplnosti zistenia skutkového stavu, čo je v rozpore s rozhodcovským zákonom ako aj rokovacím poriadkom. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd pri hodnotení dôkazov porušil zásadu materiálnej pravdy a nevykonával dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti a rozhodnutie oprel len o dôkazy žalovaného a teda bola porušená zásada rovnosti. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd Rozsudok zmenil alebo zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňuje si náhradu trov konania. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP: odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP: ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, pripojeného rozhodcovského spisu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého Rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov a správne ustálil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. 9. Podľa vykonaného dokazovania žalobca súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku. 10. Podľa § 54b ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“): Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014. 11. Z citovaného ustanovenia § 54b ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že zákonodarca v súvislosti s novelizáciou prijal prechodné obdobie, ktoré nebráni rozhodcovskému súdu vykonávať doručovanie Rozhodcovského rozsudku. Keďže Rozhodcovský rozsudok bol doručený dňa 20.3.2015, zo strany rozhodcovského súdu nedošlo k neúčinnému doručovaniu Rozhodcovského rozsudku a teda nejedná sa o nedostatok právomoci rozhodcovského súdu doručiť Rozhodcovský rozsudok stranám sporu. 12. Tvrdenia žalobcu, z ktorých vyplýva úvaha o možnom antedatovaní Rozhodcovského rozsudku zostala v rovine úvahy, bez preukázania a preto ju súd nemá za preukázanú. Odvolací súd po
preskúmaní súdneho ako aj rozhodcovského spisu konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti, rozhodcovský súd sa náležite predmetom sporu zaoberal, nakoľko to vyplýva z rozhodcovského spisu ako aj odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku, svoje rozhodnutie rozhodca náležite zdôvodnil, pričom ústne pojednávanie nebolo potrebné obligatórne nariadiť. 13. Rozhodca v odôvodnení Rozhodcovského rozsudku explicitne uviedol, ktorými listinami vykonal dokazovanie, konštatoval skutkový aj právny stav sporu, podrobne vychádzal z tvrdení strán sporu, poukázal na právnu úpravu zmluvy o dielo a mal za preukázané, že dielo bolo zhotovené v zmysle zmluvy a teda uplatňovaný nárok mal za dôvodný. 14. Odvolací súd nemá za preukázané, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti, ani že by nebolo žalobcovi umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, ani že by rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo, že by bol priebeh rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. Vzhľadom na úspech žalovaného v súdnom konaní súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).