Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-213-2018.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/213/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: MEDIA.COM Slovakia, s.r.o., so sídlom Toplianska č. 26, 821 07 Bratislava, IČO: 35 880 791, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou, so sídlom Leškova 3/A, 811 04 Bratislava IČO: 30 802 547, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 102267928/2018 zo dňa 16.11.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 04.12.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 102267928/2018 vydaného dňa 16.11.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Bratislava (ďalej aj len správca dane) Číslo: 101452710/2018 zo dňa 27.07.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania.
2. Napadnutým rozhodnutím Číslo: 102267928/2018 zo dňa 16.11.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 101452710/2018 zo dňa 27.07.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2014 zvýšil vlastnú daňovú povinnosť žalobcu zo sumy XXX,XX € na sumu X XXX,XX €, t. j. vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume X XXX,XX €.
3. Správny súd zistil, že na tunajšom správnom súde pod. sp. zn. 2S/209/2018 prebehlo súdne konanie totožných účastníkov (žalobca, žalovaný), ktorého predmetom preskúmania zákonnosti bolo celkovo päť rozhodnutí žalovaného, ktoré sa týkali vyrubenia rozdielu DPH za mesiace február, apríl, máj, júl, október roku 2014, na základe uskutočnenej daňovej kontroly ukončenej vydaním protokolu č. 100836334/2018 zo dňa 26.04.2018. V predmetnom súdnom konaní došlo dňa 28.10.2020 k vyhláseniu rozsudku vo veci č. k. 2S/209/2018-196, ktorým správny súd podanú žalobu zamietol a nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Správny súd aj vzhľadom na poukaz žalobcu v predmetnej žalobe, kde tento uviedol, že mu bolo v daňovom konaní v 30 samostatných rozhodnutiach Daňového úradu Bratislava vyrubený samostatnými 30 rozhodnutiami vydanými na základe troch Protokolov o daňovej kontrole za obdobie jednotlivých mesiacov január až december 2014, január až október 2015 a január až august
2016 rozdiel DPH v celkovej výške XX XXX,XX €, zistil, že v tomto konaní prejednávaná vec je skutkovo a právne (až na rozdiel v časti výšky vyrubenej sumy rozdielu DPH - X XXX,XX €, posudzovaného obdobia - jún 2014 a na základe iných faktúr), totožná s vecou prejednávanou tunajším správnym súdom pod zn. 2S/209/2018. Správny súd musí konštatovať, že sa jedná o konanie vo veci rovnakého žalobcu a žalovaného ako aj totožného predmetu konania, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k vyrubeniu rozdielu DPH, pri rovnakom priebehu administratívneho konania pred príslušnými orgánmi verejnej správy (žalovaným a prvostupňovým orgánom - správcom dane). Predmetné súdne konanie sp. zn. 2S/209/2018 bolo vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho správneho súdu právoplatne skončené a žaloba bola zamietnutá.
4. Podaná žaloba obsahuje rovnaké právne a skutkové námietky a argumenty ako žaloby vo veci sp. zn. 2S/209/2018. Taktiež v tejto veci podané vyjadrenie žalovaného je obsahovo obdobné ako jeho vyjadrenie k žalobám vo vyššie uvedenej veci.
5. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd pri vypracovávaní tohto rozsudku (písomného vyhotovenia) využijúc ust. § 140 SSP, podľa ktorého správny súd vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, pričom stručne uvedie rozdiely medzi týmto súdnym prieskumom a konaním vedeným pod sp. zn. 2S/209/2018, resp. uvedie skutočnosti, ktoré považuje za potrebné a v ostatnom poukazuje na odôvodnenie rozsudku vo veci č. k. 2S/219/2018-196 vydaného dňa 28.10.2020.
Priebeh daňového konania a preskúmavané rozhodnutia.
6. Správny súd uvádza, že priebeh daňového konania pred správcom dane, ktoré bolo za predmetné zdaňovacie obdobie - jún 2014 totožné s administratívnym konaním vo veci sp. zn. 2S/209/2018 (zdaňovacie obdobie február, apríl, máj, júl, október roka 2014), bol ukončený vydaním Protokolu č. 100836334/2018 zo dňa 26.04.2018 (ďalej len Protokol).
7. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Číslo: 101452710/2018 zo dňa 27.07.2018, Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie jún 2014 zvýšil vlastnú daňovú povinnosť žalobcu zo sumy XXX,XX € na sumu X XXX,XX €, t. j. vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume X XXX,XX €.
8. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 28.08.2018 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 102267928/2018 zo dňa 16.11.2018 a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
9. Odôvodnenie oboch týchto preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy bolo v podstate rovnaké ako rozhodnutia (prvostupňové aj druhostupňové) za mesiace február, apríl, máj, júl a október roku 2014, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/209/2018, s rozdielne určenou sumou vyrubeného rozdielu DPH, posudzovanými faktúrami za dodávku IT služieb. Rovnaká bola osoba dodávateľa žalobcu, (za celý posudzovaný rok 2014) spol. J. Y..
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
15. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
17. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).
18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
19. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).
22. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
23. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
24. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
25. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
26. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
27. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
28. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
30. Správny súd z hľadiska právneho odôvodnenia veci v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 2S/209/2018-196 zo dňa 28.10.2020 - body 44 až 52 tohto rozsudku. Nad rámec právneho odôvodnenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného rozsudku správny súd zdôrazňuje, že správca dane preveroval v daňovom konaní dodanie v žalobcom uplatnených faktúrach IT služieb, ktoré mali byť vykonané (dodané) dodávateľom žalobcu - spol. J. Y.., tak ako to vyplývalo
z predmetných žalobcom predložených písomných dokladov (faktúry, objednávky, mesačné výkazy vykonaných prác, zmluva o poskytovaní servisných služieb 01/2014, čestné prehlásenia odberateľov, doklady o úhrade), a to z dôvodu, že správca dane nadobudol pochybnosť, či fakturované služby boli skutočne vykonané tak, ako to bolo deklarované v zmysle žalobcom predložených dokladov, t. j. dodávateľom - spol. J. Y.. Za týmto účelom správca dane vykonal dokazovanie - preverovanie takto fakturovaných dodávok IT služieb. Z vykonaného dokazovania - výsluchu svedka B. J. (jediný konateľ dodávateľa žalobcu v roku 2014) jednoznačne aj podľa správneho súdu vyplynulo, že spol. J. Y.., fakturované dodávky IT služieb neuskutočnil a to ani sám a ani prostredníctvom iných subdodávateľov. Potom prijatý záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí je správny. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že nie je rozhodujúce kto vykonal (ktorá fyzická osoba) predmetné fakturované služby, ale rozhodujúce je ich reálne vykonanie. Priznať právo na odpočet DPH bolo v danom prípade možné len v prípade, ak by bolo preukázané, že dané služby boli aj skutočne dodané vo faktúrach uvedeným dodávateľom. Táto skutočnosť bola v daňovom konaní spochybnená a nebolo preukázané, nado všetku pochybnosť, že by skutočne fakturované IT služby dodala žalobcovi spol. J. Y..
31. Správny súd poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný celkom zrozumiteľne podal odôvodnenie prečo mal za nepreukázané dodanie fakturovaných IT služieb uvedeným dodávateľom žalobcu - spol. J. Y.. Taktiež čestné vyhlásenia odberateľov predložené žalobcom neposkytujú relevantnú informáciu o tom, či dané IT práce vykonal dodávateľ uvedený na posudzovaných faktúrach, ale len to, že určité IT práce boli vykonané. Napadnuté rozhodnutie považuje správny súd za riadne, dostatočne a logicky odôvodnené a poskytujúce v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite odpovede na všetky relevantné námietky žalobcu ako aj skutočnosti rozhodné preto, aby bolo možné toto rozhodnutie považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné a potom námietke žalobcu o arbitrárnosti záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí neprisvedčil. Žalovaný jasne označil dôkazy, z ktorých vo veci vychádzal, riadne zistil skutkový stav a vyhodnotil všetky relevantné dôkazy.
32. Správny súd záverom uvádza, že nezistil žiadne žalobcom namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
33. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.
34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).