Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-8-2021.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16Pc/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou vo veci navrhovateľky L. C., D.. XX.X.XXXX, H. N. W. XXX, XXX XX O. D. N. proti manželovi M. C., D.. XX.X.XXXX, H. N. N. XX, XXX XX N. o manželské výživné
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.3.2021 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej manžela platiť jej výživné vo výške 5,-eur mesačne počnúc 20.12.2020.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril.
3. Konanie vo veciach výživného sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a podporne, v zmysle ust. § 2 CMP Civilným sporovým poriadkom („CSP“).
4. Na pojednávanie dňa 11.11.2021 sa nedostavili účastníci konania. Navrhovateľka svoju neúčasť ospravedlnila výsledkom jej pozitívneho antigénového testu na Covid 19, o odročenie pojednávania nežiadala. U manžela navrhovateľky je predvolanie na pojednávanie vykázané ku dňu 27.10.2021 v zmysle § 112, § 106 ods. 1 písm. a) CSP. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
5. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.9.2021 a lustrácie súdu v systéme Sociálnej poisťovni navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nie sú poberateľmi dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia. Nie sú tiež evidovaní u žiadneho zamestnávateľa.
6. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 27.8.2021 súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.9.2019. Je poberateľkou dávky pomoci v hmotnej núdzi v sume 190,60 eur mesačne a poberateľkou štátnej sociálnej dávky - prídavku na dieťa v sume 76,50 eur mesačne na tri deti. Manžel navrhovateľky je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.1.2021 a nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok.
7. Podľa ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. V zmysle ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine právo na výživné na plnoletého možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, keď manželia spolu nehospodária. Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov a pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov.
12. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje sa aj plnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manžel navrhovateľky nie je vedený ako zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa, nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou ani Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej povinnosti ako manželov, bolo obdobie od 1.3.2021 (začatie súdneho konania) doposiaľ. Po zistení príjmov oboch účastníkov konania súd dospel k záveru, že návrh na určenie manželského výživného nie je dôvodný, pretože vyššia životná úroveň manžela navrhovateľky v porovnaní s navrhovateľkou nebola v konaní preukázaná. Súd preto zamietol podaný návrh na určenie manželského výživného ako nedôvodný v celom rozsahu.
14. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).