Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na pasekách č. 8, Z. proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 404,34 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.06.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 404,34 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovými tvrdeniami podľa (ďalej len „“) pričom stručne uviedol, že sa mu dňa XX.XX.XXXX stala v Z., časti Cesta na M., dopravná nehoda, pri ktorej vznikla škodová udalosť, a to, poškodenie čelného skla. Podľa tvrdenia žalobcu bola škodová udalosť riadne zdokumentovaná, nakoľko bol vinník známy. Ďalej žalobca uviedol, že táto škoda bola odstránená v autorizovanom servise a všetky podklady, ktoré sa jej týkajú boli zaslané povinnému (týmto označením žalobca označil v žalobe žalovaného). Žalovaný však aj po predložení všetkých dokladov a dostatočnom preukázaní, že daná škodová udalosť a vznik škody vznikol prevádzkou motorového vozidla označeného v predložených dokumentoch a v dokladoch, odmietol žalobcovi vyplatiť náhradu škodyk, ktorú žalobca požaduje v sume 404,34 eur.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca so žalobou nepredložil žiadne listinné dôkazy. Následne s písomným podaním zo daň 12.11.2018 žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy : uplatnenie nároku na náhradu škody z 22.03. 2017, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 07.12.2017 + podací lístok a opakovanú žiadosť o vyjadrenie 19.03.2018 + podací lístok.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2020 k veci uviedol, že neuznáva nároky žalobcu, ktorý sa voči nemu domáha úhrady 404,34 eur, titulom náhrady škody za poškodenie čelného skla, z bližšie neoznačenej dopravnej nehody v Z. dňa XX.XX.XXXX, bližšie neoznačených účastníkov dopravnej nehody, neidentifikovanými motorovými vozidlami, ktorých prevádzkou malo dôjsť k vzniku škody, pričom namietal nedostatočné vymedzenie skutkových okolností v žalobe. Žalovaný preto namietal, že zo žaloby nie je zrejmé k poškodeniu akého konkrétneho motorového vozidla malo dôjsť, na akom konkrétnom skutkovom základe, z čoho žalobca vychádzal ohľadom vzniku a výšky uvádzanej škody, prevádzkou ktorého motorového vozidla malo dôjsť k vzniku tejto škody a za akých okolností, z ktorých by bolo možno odvodiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, správaním

žalobcu a prevádzkou nešpecifikovaného motorového vozidla. Napokon žalovaný namietal, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Ďalej žalovaný s prihliadnutím na žalobcom predložené listiny uviedol, že zrejme má ísť o prípad udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Ohľadom tejto udalosti žalovaný uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu bola nahlásená škodová udalosť - poškodenie čelného skla motorového vozidla žalobcu zn. W. Z. SL XXX, EČV: Z ku ktorej malo dôjsť podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX tak, že spod motorového vozidla zn. L. B., EČV: G v tom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného, mal podľa vyjadrení žalobcu, odskočiť kamienok do čelného skla jeho motorového vozidla, ktoré išlo za označením motorovým vozidlom. Žalovaný ohľadom tejto udalosti vykonal šetrenie, pričom dňa XX.XX.XXXX vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobcu a zaslal žalobcovi a poistenému dotazníky za účelom zodpovedania otázok, v súvislosti s nahlásenou škodovou udalosťou. Žalobca doručil žalovanému vypísaný dotazník dňa 20.06.2017, pričom označený účastník predmetnej udalosti, poistený u žalovaného, dotazník žalovanému nedoručil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v dotazníku neuviedol žiadnych svedkov opísanej škodovej udalosti, uviedol, že nevie spod ktorého motorového vozidla mal kamienok odskočiť, že nevidel ani predmet, ktorý mal naraziť do čelného skla jeho motorového vozidla, že v rozhodnom čase sa na vozovke nachádzali aj ďalšie motorové vozidlá, pričom vodič označeného motorového vozidla mal reagovať až na znamenia žalobcu, s tým, že žalobca pre svoje tvrdenia nemá žiadne iné dôkazy, napríklad v podobe kamerového záznamu alebo iného relevantného dôkazu. Žalovaný reagoval na urgencie žalobcu zo dňa 07.12.2017 a 19.03.2018 listom zo dňa 26.03.2018, v ktorom mu oznámil, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody na základe názoru, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou označeného motorového vozidla EČV: G poisteného už žalovaného. K tomuto záveru žalovaný dospel s odkazom na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), v zmysle ktorého je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať, tzn. preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Ďalej vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na právnu úpravu podľa a nasl. ( ďalej len „OZ“) a na ustanovenia druhej vety a , z ktorých poškodenému vyplýva nielen oprávnenie uplatniť si priamy nárok na plnenie proti poisťovateľovi, ale taktiež povinnosť poškodeného tento nárok riadne preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného nielen vo vzťahu k základu uplatneného nároku na plnenie, ale aj vo vzťahu k výške tohto nároku. Poukázal na to, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorými sú : škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, škoda a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou, musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný ďalej ohľadom preukázania uvedených skutočností uviedol, že treba rozlišovať medzi dôkazmi priamymi a nepriamymi (indície), pričom priamym dôkazom sa priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovaná skutočnosť a nepriamym dôkazom sa objasňuje, či sa dokazovaná skutočnosť stala pomocou inej skutočnosti, k dokazovanej skutočnosti má len nepriamy vzťah a nepriamy dôkaz sám o sebe spravidla nevedie k preukázaniu skutočnosti, ktoré predmetom dokazovania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov, pri ktorej skutočnosť preukazovanú nepriamymi dôkazmi je možné mať za preukázanú len vtedy, ak na základe výsledku hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala. Nepostačuje preto, že je možné usudzovať len na možnosť jej pravdivosti (na jej pravdepodobnosť). Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu namietal, že ako vodič poškodeného motorového vozidla, nie je tzv. treťou osobou bez právneho záujmu na poskytnutí plnenia, to znamená „nezaujatým svedkom škodovej udalosti za svojimi tvrdeniami sleduje primárne odškodnenie vlastnej škody a svoj vlastný subjektívny záujem. Nakoľko z odpovedí žalobcu obsiahnutých v dotazníku žalovaného, žalobca neoznačil žiadnych svedkov dejového priebehu vzniku škody a sám uviedol, že nevie, spod ktorého kolesa vyletel kameň, tento predmet ani nevidel, pričom na označené ceste sa nachádzal väčší počet motorových vozidiel, spod ktorých mohol predmetný predmet odskočiť a napokon uviedol, že poistený vodič reagoval na ním tvrdení vznik škody až na základe upozornenia samotného žalobcu, podľa žalovaného žalobca počas šetrenia nahlásenej škodovej udalosti, dostatočne nepreukázal, že by k vzniku škody na jeho čelnom skle, došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla zn. L. B. EČV: G Preto len na základe nepotvrdených domnienok alebo predpokladov žalobcu nemožno vyvodzovať zodpovednosť za spôsobenú škodu účastníka premávky a s tým spojenú povinnosť žalovaného, poskytnúť poistné plnenie len z dôvodu, že tento účastník má poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzatvorenú

so žalovaným. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, namietal ho ako nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy, a to: uplatnenie nároku na náhradu škody opatrené pečiatkou žalovaného z XX.XX.XXXX, výzvu a dotazník pre poškodeného o škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX opatrený pečiatkou žalovaného z 20.06.2017, čestné prehlásenie, listy žalobcu z 07.12.2017 a 19.03.2018 a oznámenie o riešenie škodovej udalosti aj zo dňa 26.03.2008.

6. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. 7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11.11.2021, pričom vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (odsek 3. a 5. rozsudku), na základe ktorého mal za nesporne preukázaný skutkový stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Vzhľadom na to, že strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa prvej vety vyhlásil vo veci rozsudok.

8. V danom prípade nebolo sporným, že medzi žalovaným ako právnickou osobou (poisťovňa) a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. L. B., EČV: TT XXX GI (ďalej len „poistený“) bola uzatvorená zmluva poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou označeného motorového vozidla. Rovnako nebolo sporným, že dňa XX.XX.XXXX, došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu zn. W. Z. SL XXX, EČV: Z na v úseku Cesta na M. v Z..

9. Spornými boli v konaní opísané skutkové okolnosti a priebeh nehody (škodovej udalosti) zo dňa XX.XX.XXXX, konkrétne bol sporným subjekt, ktorý mal spôsobiť škodu na vozidle žalobcu a tiež príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a vznikom škody na vozidle žalobcu.

10. Žalobca na pojednávaní súdu k veci žiadne ďalšie podstatné okolnosti škodovej udalosti neuviedol s odôvodnením, že je to už dávno. Nevedel opísať priebeh škodového deja, ako došlo k poškodeniu skla, len doplnil, že k tomu došlo pri rozbiehaní sa. Uviedol, že žalobu podal preto, že mu nebolo vyhovené, keď si uplatnil poistnú udalosť v poisťovni. Ohľadom uzatvorenia povinného zmluvného poistenia v čase predmetnej udalosti sa žalobca nevedel vyjadriť, pretože tieto veci rieši jeho manželka s tým, že havarijné poistenie uzatvorené nemal. K predmetu sporu žalobca nemal viac čo dodať.

11. Žalovaný v danom prípade pred súdom nerozporoval to, že došlo k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu, avšak namietal preukázanie všetkých zodpovednostných predpokladov pre vznik žalovaného nároku, a to, preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a opísaným skutkovým dejom, namietal výšku škody s tým, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno. K veci samej uviedol, že ku dňu škodovej udalosti žalobca nemal uzatvorenú so žalovaným zmluvu o PZP, pričom eviduje pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s prevádzkovateľom označeného vozidla zn. B., EČV: TT XXX GI, ktorým je osoba L. B., pričom vodičom tohto vozidla je iná fyzická osoba - W. Z..

12. Strany sporu do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložili, pričom súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy.

13. Podľa Čl. 8 Základných princípov (ďalej len „“), strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách - prejednacej, kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy), hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (, a ) a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku ( ), dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich dôkazné preukázanie v prípade, že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v Čl. 8 Základných princípov . Inak povedané platí, že nositeľmi procesnej aktivity sú v kontradiktórnom civilnom procese, strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas ( a ), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností ( ).

18. Táto dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (, a nasl. ). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.

19. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávky) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

23. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky

25. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

28. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej

následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

29. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

30. Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

31. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ “), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

32. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b) a d) ušlého zisku. 33. Podľa (Priamy nárok poškodeného), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

34. Podľa o cestnej premávke (ďalej len „ “), dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci24)alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .31)

35. Podľa , za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa , je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

36. Podľa , ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

37. Podľa (Povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti), účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

38. Podľa , účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu,31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.31a)

39. Zákonná konštrukcia zakladajúca zodpovednosť za spôsobenú škodu, vychádza z ustanovenia a , v ktorom je v odseku 1. zakotvený princíp všeobecnej zodpovednosti každého, kto inému spôsobil škodu, ktorý dopĺňa odsek 3., obsahujúci zásadu, že sa tejto zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (exkulpácia). Tzn. že v občianskoprávnych vzťahov sa zavinenie u konajúcej osoby predpokladá (prezumuje), pričom prezumpcia sa vzťahuje iba na konanie nedbanlivostné; úmysel je potrebné preukázať.

40. V prípade civilného súdneho konania v zmysle tejto úpravy o všeobecnej zodpovednosti nesie dôkazné bremeno poškodený, ktorý preukazuje (i) porušenie právnej povinnosti inou osobou (protiprávny úkon), (ii) existenciu škody (vznik a výšku škody) a (iii) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním (právnym deliktom) a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus), príp. (iv) zavinenie, iné než nedbanlivosť.

41. Vo vymedzených prípadoch občianskoprávnych vzťahov, zákon upravuje vznik zodpovednosti za škodu osobitným spôsobom, kedy sa zavinenie nevyžaduje a preto ani nedokazuje. Táto osobitná zodpovednosť sa označuje ako objektívna a namiesto porušenia právnej povinnosti inou osobou, poškodený preukazuje (i) existenciu škodovej udalosti a (ii) príčinnú súvislosť medzi ňou a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Takou je úprava v zmysle , z ktorej vyplýva, že fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

42. Avšak bez ohľadu na to, či vznik zodpovednostnému vzťahu medzi stranami sporu je založený na všeobecnom princípe podľa alebo na objektívnej zodpovednosti podľa , ktorý je otázkou skutkovou a vyplýva z preukázaných skutkových okolností danej veci, z hľadiska praktického posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku, je rozhodujúcim kumulatívne preukázanie zodpovednostných predpokladov, ktoré sú sporné a poškodený žalobca je povinný ich pred súdom preukázať.

43. V súvislosti s posúdením predmetnej veci súd vychádzal aj z judikatúry súdov v obdobných veciach, napr. z rozhodnutia NS ČR, sp. zn. : „Ak spôsobená škoda nebola vyvolaná žiadnymi okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke v tom zmysle, že by nejako charakterizovali osobitnú povahu prevádzky motorových vozidiel, neriadi sa náhrada takej škody ustanoveniami o osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl., ale ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420. Základný rozdiel medzi oboma typmi zodpovednosti za škodu je v tom, že predpokladom zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 je porušenie právnej povinnosti, zatiaľ čo zodpovednosť podľa § 427 ods. 1 a 2 je založená len na osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov a na nebezpečenstve, ktoré z tejto povahy vyplýva, bez toho, aby zodpovednosť za škodu bola akokoľvek podmienená ešte tým, že bola porušená nejaká právna povinnosť.“

44. Škodovú udalosť definuje ustanovenie ako udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou konkrétneho vozidla, pokiaľ sa na účely cit. zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.

45. Pojem škoda zákon bližšie nedefinuje, len všeobecne upravuje spôsob a rozsah jej náhrady, pričom z ustálenej súdnej praxe a právnej teórie možno zhrnúť, že ide o akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla na osobe alebo na majetku (na právach a veciach), vrátane majetkovej a nemajetkovej ujmy; spočíva v zmenšení majetku poškodeného, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu; avšak len taká ujma, ktorá sa dá vyjadriť peniazmi ( ).

46. Otázka existencie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou (Š. Luby, Právny obzor, 1953; R 7/1979), pričom „...atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak jej iba „sprostredkovaný.“ (rozhodnutie NS SR, sp. zn. ).

47. Z uvedeného je zrejmé, že preukázanie existencie škody (vrátane preukázania celej jej výšky), resp. existenciu škodovej udalosti a preukázanie príčinnej súvislosti, sú nevyhnutným základom vzniku zodpovednosti bez zreteľa na to, či sa povinnosť náhrady škody zakladá na princípe zavinenia (, ) alebo ide o niektorý z prípadov objektívnej zodpovednosti ( až ). Pre úspech v súdnom spore o náhradu škody musia byť tieto zodpovednostné znaky splnené (preukázané) súčasne.

48. Súd vychádzajúc z uvedených princípov o dôkaznej povinnosti strán sporu (ods. 21. a 22. rozsudku), posúdil zistený skutkový stav na základe dôkazne preukázaných skutkových okolností a podľa

citovaných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škodu ( a nasl. ), vznik záväzkových vzťahov (, a nasl. ), podľa ustanovení osobitného o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o cestnej premávke.

49. Z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku je zo skutkových okolností zrejmé, že v danom prípade sa jedná o osobitnú zodpovednosť za škodu podľa a , ktorá je založená len na osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov a nie je podmienená tým, že bola porušená nejaká právna povinnosť.

50. Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať existenciu škodovej udalosti tak ako ju opísal v žalobe a príčinnú súvislosť medzi touto škodovou udalosťou a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu (tzv. kauzálny nexus). Nakoľko je vo svojom základe otázka príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody otázkou skutkovou, bol žalobca povinný dôkazne preukázať, že škoda a jej výška vznikla ako následok prevádzky konkrétneho motorového vozidla, tzn. je príčinou tejto ujmy. Rozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992).

51. Ako už bolo uvedené v odseku 8. a 9. rozsudku, v prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou to, že na motorovom vozidle žalobcu zn. W. Z. SL XXX, EČV: Z došlo dňa XX.XX.XXXX k poškodeniu čelného skla, dôsledku odskočeného kamienka spod kolies iného motorového vozidla (škodová udalosť). Rovnako nebola sporné, že medzi žalovaným ako poisťovňou a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. L. B., EČV: G bola uzatvorená v čase škodovej udalosti zmluva o povinnom zmluvnom poistení.

52. Spornou okolnosťou bol priebeh škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX opísané žalobcom, ktorý tvrdil, že poškodenie čelného skla jeho motorového vozidla spôsobilo pred ním idúce označené motorové vozidlo zn. L. B., EČV: G spod kolies ktorého mal odskočiť kamienok do čelného skla motorového vozidla žalobcu. V nadväznosti na túto skutočnosť bolo sporné, ktorý konkrétny subjekt spôsobil škodu na vozidle žalobcu a na základe toho bola sporná aj existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla zn. L. B., EČV: G poisteného ju žalovaného a vznikom škody na vozidle žalobcu.

53. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, ako došlo k škodovej udalosti, keď z predložených listín vyplývalo, že skutkové okolnosti do formulára na uplatnenie nároku na náhradu škody spísal žalobca, kde síce uviedol meno a adresu vodiča motorového vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu, avšak tento vodič takýto priebeh škodovej udalosti neosvedčil a žalobca ohľadom škodovej udalosti nezabezpečil žiadne ďalšie dôkazné prostriedky. Žalovaná poisťovňa ktorá z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy je povinná ako poisťovateľ uhradiť poškodenému škodu za poisteného, takýto priebeh škodovej udalosti poprela a poprela aj to, že ku škode došlo súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného zn. L. B., EČV: G Žalobca však okrem vyplneného tlačiva pre poisťovňu, ktorý bol nedatovaný a podpísaný len žalobcom, nevykonal žiaden záznam o priebehu škodovej udalosti v čase tejto škodovej udalosti, nezabezpečil označenie žiadneho z okoloidúcich vozidiel, príp. svedkov, nezabezpečil žiadnu fotodokumentáciu, prípadne nezavolal dopravnú políciu na zdokumentovanie škodovej udalosti, práve za účelom posilnenia svojej dôkazné situácie. Žalobca pritom v dotazníku, ktorý doručil žalovanému sám uviedol, že nevie spod ktorého motorového vozidla mal kamienok odskočiť, že nevidel ani predmet, ktorý mal naraziť do čelného skla jeho motorového vozidla, pričom ani v dotazníku neuviedol žiadnych svedkov opísanej škodovej udalosti, hoci uviedol, že v rozhodnom čase sa na vozovke nachádzali aj ďalšie motorové vozidlá. Napokon žalobca na pojednávaní pred súdom ani nevedel dostatočne skutkovo opísať škodovú udalosť, nevedel sa vyjadriť k základným otázkam s odvolaním, že sa to stalo už dávno a veci okolo poistenia vozidla rieši jeho manželka. Žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vyčíslenou škodou a škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX na jeho motorovom vozidle a napokon žalobca nepreukázal ani výšku škody, ktorá bola v konaní sporná, keď v tomto smere nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy.

54. Nakoľko žalobca má procesnú povinnosť už pri podaní žaloby dostatočným spôsobom skutkovo opísať rozhodujúce skutočnosti žalovaného nároku a so žalobou predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. neskôr v rámci konania do ukončenia dokazovania označiť dôkazy na preukázanie tých rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré sú sporné, je neunesenie tohto dôkazného

bremena, dôvodom pre zamietnutie žaloby. Platí, že ak strana sporu svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že sa jeho tvrdenia na základe vykonaných dôkazov nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol.

55. Súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že poškodený žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnenom nároku na náhradu škody, nakoľko dôkazne nepreukázal existenciu škodovej udalosti tak ako ju opísal, nepreukázal vznik škody (jej výšku) a ani príčinnú súvislosť medzi touto škodovou udalosťou a škodou, ktorá mala vzniknúť na jeho motorovom vozidle, pričom žalovaný tieto tvrdenia účinne poprel. To znamená, že žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zn. zn. L. B. EČV: G ako subjektu zodpovedného za vzniknutú škodu žalobcu a tým ani vznik povinnosti žalovaného, na náhradu tejto škody poškodenému žalobcovi titulom povinného zmluvného poistenia. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu, priznal voči žalobcovi v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania (II. výrok rozsudku). O výške tohto nároku rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.