Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. L., zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Richardom Sporinom, bytom F. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021, takto

rozhodol:

Správny súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodla rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021, ktorým podľa v znení zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím a uviedol, že Sociálna poisťovňa porušila jeho práva a právom chránené záujmy. Namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru od 01. januára 1976 do 31. októbra 2000 pre nárok na starobný dôchodok. Poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzujú, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku účastníka konania krátením o dobu z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

2. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 08. januára 2021, pričom dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania (žalobcu) nie je dôvodné a rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021 odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej okrem iného uviedol, že nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26.03.2021 podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej uviedol, že argumentácia žalovanej nemá oporu v právnych predpisoch, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí. Postup žalovanej je v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, ktorý nepripúšťa postup zvolený žalovanou. Závery žalovanej sú v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR, ktorá okrem iného dáva jednoznačnú odpoveď na aplikáciu aj tých ustanovení, ktoré vo svojom rozhodnutí cituje. Žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, aj keď je to jej povinnosťou. Postup žalovanej v konaní nie je možné považovať za zákonný a za zákonné nie je možné považovať ani rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej. Záverom žalobca uviedol, že pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený do I. ani II. skupiny nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú v I. a II. skupine, neexistuje žiadna zákonná prekážka ani judikatúra, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných inak.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke . Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. V právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu SR a krajských súdov, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR je neodôvodnené, pretože právny názor uvedený v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26. marca 2021 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie zo dňa 08. januára 2021. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. 5. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti (ďalej len ) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

6. Z administratívneho spisu žalovanej mal súd preukázané, najmä z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 183702/2020 zo dňa 20. apríla 2020, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru potvrdená Colným úradom Bratislava pod sp. zn. zo dňa 30. októbra 2000, a to doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 12. októbra 1973 do 12. októbra 1975 a doba trvania služobného pomeru colníka od 01. januára 1976 do 31. októbra 2000, celkovo 26 rokov a 305 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalovanej potvrdením zo dňa 20.04.2020 oznámilo, že žalobcovi bol od 01.11.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Bratislava pod sp. zn. zo dňa 30.10.2000, a to: 1. doba trvania služobného pomeru colníka od 01.01.1976 do 31.10.2000 2. doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 12.10.1973 do 12.10.1975. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 26 rokov a 305 dní. Žalobcovi nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky na túto dávku.

7. Správny súd v súvislosti s prezentovanými závermi žalovanej uvádza, že nárokmi vyplývajúcimi zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (resp. služby v I. a II. kategórii funkcií) podľa sú:

- nižší vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a

- určenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku nielen podľa , ale aj podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s tým, že dôchodok sa prizná vo vyššej sume, nakoľko právne predpisy účinné do 31. decembra 2003 stanovovali niektoré výhody pri výpočte dôchodku z dôvodu odpracovania určeného počtu rokov v preferovaných pracovných kategóriách napr. vyššiu základnú výmeru starobného a invalidného dôchodku (60 % alebo 55 % priemerného mesačného zárobku), vyššie percentuálne zvýšenie za dobu zamestnania presahujúcu 25., resp. 20. rok zamestnania do vzniku nároku na starobný dôchodok. Uvádzaný postup z právnych predpisov účinných do 31.12.2003 nevyplýva, a teda podľa názoru správneho súdu nemožno ho ďalej považovať za výhodu vyplývajúcu zo zaradenia zamestnania do zvýhodnených kategórii, ale za zachovanie ústavného práva na primerané sociálne zabezpečenie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa , ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava obsiahnutá v vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby

poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať žalovanú. Ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaná poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol od 01.11.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa . Podľa sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 12.10.1973 do 12.10.1975 a doba trvania služobného pomeru colníka od 01.01.1976 do 31.10.2000, teda 26 rokov a 305 dní. Za toto obdobie nepatrí žalobcovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

9. Správny súd zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom žalovanej by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.

10. Aj vtedy, ak žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto dobu potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

11. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, žalovaná vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke . Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa . Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby () a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou žalovaná zaobchádzala horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

12. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečeniam (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na

účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s článkom 33 Dohovoru sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu.

13. Odlišným postupom žalovanej by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak žalovaná núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.

14. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021 potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru, preto správny súd podľa zrušil rozhodnutie žalovanej (Generálneho riaditeľa žalovanej) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej (Generálneho riaditeľa žalovanej) posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok po zohľadnení civilného zamestnania a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zamestnania (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

15. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.