Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/81/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1. E. P., nar. XX.X.XXXX a 2. L. P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J., H. XXX/XX, zastúpených: JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Houssmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.098,32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. zo dňa 23.7.2021, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie uznesením č.k. zo dňa 23.7.2021 zastavil konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.098,32 € s príslušenstvom a žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia sa žalobou na tamojšom súde domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedenej výške aj s príslušenstvom. Podaním, ktoré došlo na Okresný súd Košice - okolie 9.7.2021 vzali svoju žalobu v celom rozsahu späť, žiadali konanie v uvedenej veci zastaviť, pričom dôvod späťvzatia žaloby neuviedli. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania navrhli konajúcemu súdu, aby rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Mali totiž za to, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v osobných a majetkových pomeroch žalobcov. Žalobca je invalidný dôchodca, čo je jeho jediný príjem a žalobkyňa v 2. rade poberá len ošetrovateľský príspevok, preto akékoľvek ďalšie výdaje sú pre nich likvidačné.

3. S použitím ust. , súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby konanie v celom rozsahu zastavil.

4. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že žalobcovia svojím späťvzatím žaloby zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, a preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalovanému. Súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. , pretože žalobcovia majú príjem a v spore nie sú zastúpení Centrom právnej pomoci, ale advokátom.

5. V zákonnej lehote len proti výroku o trovách konania podali žalobcovia odvolanie z dôvodov uvedených v , a . Poukázali na to, že súd prvej inštancie nenašiel priestor pre aplikáciu ust. ako žiadali z dôvodu, že žalobcovia majú príjem a nie sú zastúpení Centrom právnej pomoci, avšak žiadnym spôsobom tento svoj záver neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval svoje úvahy, ako k tomuto záveru dospel. Porušil tým svoju povinnosť riadne a presvedčivo zdôvodniť tento výrok svojho rozhodnutia. Nerešpektovanie riadneho odôvodnenia zakladá pritom nepreskúmateľnosť rozhodnutia práve vo vzťahu k napadnutému výroku. Odvolatelia dali do pozornosti, že zákonodarca v dotknutom ustanovení () nevymenúva a nešpecifikuje bližšie, aké všetky prípady možno považovať za prípad osobitného zreteľa, ktorý by oprávňoval súd priznať nárok na náhradu trov konania. Táto skutočnosť je založená na správnom základe, že dopredu nie je možné presne určiť všetky okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy konania, resp. okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov konania spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Žalobcovia opätovne poukázali na to, že žalobca nie svojou vinou sa stal invalidným z dôvodu dopravnej nehody, ktorú nezavinil, so zdravotnými ťažkosťami sa pasuje dodnes a je odkázaný na opateru svojej manželky, a to žalobkyne v 2. rade, čo potvrdzuje listinný dôkaz o priznaní ošetrovateľského príspevku. Žalobca v 1. rade s ohľadom na svoj zdravotný stav ani si nemôže nájsť prácu a žalobkyňa v 2. rade rovnako nemôže pracovať, keďže mu musí zabezpečovať starostlivosť. Ich príjmy pozostávajú z invalidného dôchodku žalobcu 825 €, opatrovateľského príspevku žalobkyne vo výške 403,27 €, rodinných prídavkov na tri deti 74 €, teda majú spolu príjem 1.302,27 €. Mesačné výdaje majú na splátky úverov v Prima banke 164 €, ČSOB hypotéka 547,07 €, PPS vo výške 167,71 €, bežné výdaje na vodu 35 €, elektrinu 102 €, mobil 48,58 € a internet 29,09 €. Na stravu im vyjde 208 € a okrem toho lieky pre žalobcu v 1. rade mesačne vyjdú cca na 30 € a pre dcéru, ktorá je alergička cca 15 €. V súvislosti s použitím tohto ustanovenia poukázali aj na známu judikatúru Ústavného súdu SR a na to, že ten istý súd vydal uznesenie pod č.k. , kde rovnako zobrali ako strany sporu svoj návrh na začatie konania späť, uviedli svoje dôvody, identické ako v tomto konaní a súd ich považoval za také dôvody hodné osobitného zreteľa, že stranám náhradu trov konania nepriznal, na rozdiel od súdu, ktorý konal v posudzovanej veci. Navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia Okresného súdu Košice - okolie o trovách konania tak, že stranám náhradu trov konania neprizná.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Trval na tom, že zásada úspechu v spore je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá odzrkadľuje fakt, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila ich vznik s poukazom na ust. . Odborná verejnosť k zásade procesnej zodpovednosti za zavinenie uvádza, že sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a obomi stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie pritom môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu je to aj vtedy, ak bez dôvodu vzal žalobu späť. Žalobcovia boli tí, ktorí iniciovali sporové konanie a museli počítať aj s tým, že v prípade neúspechu budú zaviazaní nahradiť žalovanému trovy konania, pričom nepriaznivú ekonomickú situáciu žalobcov môže súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o výške trov konania tým, že jej umožní splácať trovy konania v splátkach, to ju však nezbavuje procesnej zodpovednosti za iniciovanie konania podaním nedôvodnej žaloby. Žalobcovia si musia byť vedomí tej skutočnosti, že prvoinštančným súdom priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanému slúži na preplatenie nákladov súvisiacich s procesnou obranou žalovaného v tejto sporovej veci a že ide o primerané a účelne vynaložené výdavky, ku ktorým vzniku by nebolo došlo, keby žalobcovia nevyvolali súdne konanie, ktorého zastavenie si napokon sami vynútili späťvzatím žaloby. Zároveň poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe ust. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. Žalovaný nie je tou stranou, ktorá zavinila akékoľvek trovy konania, ani nezavinila skutočnosť, že žalobcovia zobrali svoju žalobu späť. Žalovaný tiež poukázal na to, že príspevok žalobkyni v 2. rade vyplácaný v súvislosti s opatrovaním fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je touto osobou žalobca v 1. rade, ale L. C., bytom J. XXX, a teda nie je vyplácaný za účelom opatrovania žalobcu v 1. rade, ktorý by bol na takúto opateru odkázaný. Celkový príjem žalobcov, ktorým disponuje, odzrkadľuje akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z , na podklade ktorých by mal súd pripustiť k uplatneniu svojho moderačného práva.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal napadnutý výrok uznesenia aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v , , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti celého prípadu, aplikoval správne ustanovenie zákona pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sporových strán a správne ho interpretoval na daný prípad. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa . Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súdu uvádza:

11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. , ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Aplikácia ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Účelom ustanovenia je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. -14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.

12. Žalobcovia v odvolaní poukazujú len na svoje osobné, rodinné a príjmové pomery v snahe pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie , odvolací súd uvádza, že svoje pomery ani v odvolacom konaní neosvedčili, pretože len Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 16.3.2021 č. 860 81409000 0 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi vo výške 825 € a Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 24.8.2020 š. KE0/OPPNKŤZAPČ/PPNK - KE - OKOLIE/ SOC/2020/58246-26V o priznaní príspevku na opatrovanie žalobkyni vo výške 403,27 € nepostačuje na záver, že sú prítomné výnimočné dôvody na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcami. Tieto rozhodnutia len osvedčujú príjem žalobcov, nie ich celkové majetkové pomery a ani výdavky, ktoré okrem výpočtu vôbec nedokladovali. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia pritom žalobcovia mali už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorú nesplnili. Je tiež potrebné prisvedčiť žalovanému, že časť dôvodov uvádzaných žalobcami v odvolaní pre použitie ustanovenia nie je pravdivá, keďže príspevok na opatrovanie bol priznaný žalobkyni nie v súvislosti s opatrovaním žalobcu, ale inej osoby - L. C., bytom J.. Žalobcovia napokon ani nevysvetlili v rámci odvolania a nevyvrátili súdom prvej inštancie uvádzaný dôvod nepoužitia , že ich v konaní zastupuje advokát, ktorému za jeho služby prináleží odmena v zmysle platných právnych predpisov, teda nebola im poskytnutá právna pomoc bezplatná prostredníctvo Centra právnej pomoci.

13. S konštatovaním, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne použil ustanovenie a poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobcovia neboli so svojím odvolaním úspešní, preto má úspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).