Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-59-2021.pdf
PDF · 147.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Pulse Europe s.r.o., so sídlom Maxima Gorkého 2957/5, 071 01 Michalovce, IČO: 53 311 396, proti žalovanému: Kogal Steel s.r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 47 040 181, zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 1 500,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. V danej právnej veci žalobca dňa XX.XX.XXXX podal na tunajšom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1 500,- eur a prísl. Podanie žaloby odôvodnil tým, že pre žalovaného sme vykonal prepravu tovaru vozidlom EČV: A. podľa objednávky žalovaného č. XXXXX. Vykonanú prepravu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. B. z dňa XX.X.XXXX so splatnosťou XX.XX.XXXX znejúcou na sumu 1 500, - eur (1 250,- eur a 250,- eur DPH).
Z fakturovanej sumy žalovaný odmieta zaplatiť celú sumu. Vykonal jednostranný zápočet za neskoršie doručenie tovaru na miesto vykládky. Žalovaný vystavil faktúru č.XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 1 420,- eur, pričom vo faktúre uviedol: „ Fakturujeme Vám náhradu škody spôsobenú nedodržaním termínu dodania v zmysle objednávky č.XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.“ V ďalšom uviedol, že žalovanému dňa XX.XX.XXXX odoslal doporučeným listom výzvu, v ktorej sme poprel právo žalovaného na uplatnenie si náhrady škody a žiadal ho o zrušenie zápočtu a úhrady celkovej dohodnutej sumy za prepravu, pretože nenastali dôvody na uplatnenie si náhrady škody v zmysle dohovoru CMR - 11/1975 Zb. Dohovor CMR sa uplatňuje na každú medzinárodnú prepravu tovaru za úplatu, pričom uplatnenie si nárokov, ktoré sú v rozpore s dohovorom CMR sú neplatné. Žalovaný na výzvu reagoval v emailovej podobe, že vykonajú jednostranný zápočet a doplatia len zvyšných 80, - eur. Žalovaný do tejto chvíle nezrealizoval žiadnu platbu na vyrovnanie jeho záväzku.
Poukázal, že on odpoveď žalovaného ako vysvetlenie dôvodnosti uplatnenia náhrady škody neakceptoval, a to kvôli skutočnosti, že žalovaný nezaslal písomnú výhradu po vyložení tovaru do 21 dní, pričom jej absencia na uplatňovanie si náhradu škody je podľa dohovoru CMR neprípustná. Taktiež žalovaný ani jedným listinným dôkazom nepreukázal, že mu vznikla škoda z dôvodu meškania, čo je taktiež jedna z podmienok na uplatnenie si škody podľa dohovoru.
Na záver uviedol, že úrok z omeškania si uplatňujeme odo dňa XX.XX.XXXX ako dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. B. v zákonnej výške 8,00 % podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s
odkazom na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40, - eur si uplatňuje podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z.
2. Tunajší súd vo veci vyhovel v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 7Cb/59/2021-17 zo dňa 07.10.2021. Žalovaný v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 28.01.2019.
Podanie odporu odôvodnil tým, že u žalobcu objednal na základe objednávky č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dopravu tovaru zo sídla žalovaného Mierová 94, 066 01 Humenné, SR do miesta vykládky A. C.. XX, XXXXX D. E. F. G., F., s tým, že záväzný dátum vykládky bol určený na deň 05.07.2021 do 12:00 hod.. Žalobca nedodržal termín vykládky, pričom tento bol pre neho mimoriadne dôležitý. Záväznosť a dôležitosť termínu vykládky sa prejavila aj pri určení ceny dopravy, ktorá bola výrazne vyššia, ako bežná cena. Žalobca nedodržal záväzný termín vykládky, čím na jeho strane došlo k vzniku škody. On pri nedodržaní termínu dodania prepravovaných tovarov odberateľovi vystavil dobropis za nedodanie tovaru včas dobropisom č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 1 420,- eur. Predmetná suma predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nedodržania podmienok dopravy žalobcom. Na základe vyššie uvedených skutočností vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX titulom náhrady škody spôsobenej nedodržaním termínu dodania v zmysle objednávky prepravy č. XXXXX. Následne realizoval vzájomný zápočet pohľadávok a to písomnosťou zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností došlo k zániku pohľadávky žalobcu voči nemu v rozsahu 1 420,- eur. Zvyšnú časť žalovanej sumy v rozsahu 80,- eur uhradí obratom. Teda nárok žalobcu neuznáva v rozsahu 1 420,- eur, žalobca nedodal službu podľa zadania v objednávke, hrubo porušil objednávku, a na základe jeho porušenia, si uplatnil náhradu vzniknutej škody a svoj nárok započítal s nárokom žalobcu, preto nemá záväzok voči žalobcovi v rozsahu uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu a po vykonaní dokazovania návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.
3. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
4. Počas prebiehajúceho súdneho konania voči žalobcom uplatnenému nároku žalovaný uplatnil započítaciu námietku na nárok uplatnený žalobcom vo výške 1 420,- eur a vo zvyšnej časti nárok žalobcu na zaplatenie sumy 80,- eur nerozporoval, dokonca uviedol, že túto sumu žalobcovi uhradí. Žalovaný námietku vzniesol titulom ním uplatneného nároku na zaplatenie škody ktorá mu vznikla tým, že žalobca prepravovaný tovar doručil do miesta vykládky oneskorene, teda nie v dohodnutom termíne, a jeho objednávateľ si voči nemu uplatnil nárok na kompenzáciu škody spôsobenej oneskoreným dodaním tovaru, a tým na jeho strane vznikla škoda vo výške 1 420,- eur.
5. Zo strany žalovaného bolo teda vznesená hmotnoprávna námietka započítania. Týmto úkonom žalovaný uznal skutkový a právny dôvod nároku žalobcu uplatnený v tomto konaní. Žalobcova pohľadávka sa teda stala nespornou a preukázanou a spornou sa stala pohľadávka žalovaného uplatnená započítacou námietkou a súd sa v ďalšom v konaní preto zaoberal tým, či na strane žalovaného existuje pohľadávka, ktorá je započítateľná voči žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie nájomného.
Posúdenie prejavu žalovaného má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku.
Započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie.
6. Rozsudkom č. k. 7Cb/59/2021-87 zo dňa 16. februára 2023 tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že a nesporné a preukázané považoval to, že na základe písomnej objednávky žalovaného vykonal žalobca pre žalovaného prepravu tovaru z Humenného do žalovaným určeného miesta v Nemecku. Dátum vykládky v zmysle objednávky bol stanovený žalovaným na deň 05.07.2021 do 12:00 hod., avšak žalobca doručil tovar do miesta vykládky až dňa 06.07.2021. Cenu za vykonanú prepravu vo výške 1.500 eur vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. B. splatnou dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na zaplatenie 1,420 eur titulom náhrady škody spôsobenej mu oneskoreným doručením tovaru do miesta výklady a v rozsahu tejto sumy vykonal aj jednostranný zápočet.
Poukázal, že žalovaný proti uplatnenému nároku žalobcu vzniesol kompenzačnú námietku čo do sumy 1,420 eur a to titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť oneskoreným dodaním tovaru žalobcom. Keďže žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac, než si proti nemu uplatnil žalobca, bolo podľa súdu prvej inštancie takýto prejav možné považovať len za obranu proti žalobe.
Ďalej uviedol, že vznik zodpovednosti za škodu je podľa § 373 Obchodného zákonníka založený na predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dodal, že z procesného hľadiska v súdnom konaní znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu poškodený. Poukázal, že žalobca vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného primárne namietal, že žalovaný výhradu nedoručenia tovaru riadne a včas nevykonal v zákonnej 21 dňovej lehote od dodania tovaru, a teda uplynutím tejto doby jeho nárok na náhradu škody zanikol.
K námietke žalobcu uvedenej v predchádzajúcom odseku uviedol, že z vykonaného dokazovania, a to z e-mailovej komunikácie medzi stranami zo dňa 05.07.2021 vyplynulo, že žalovaný si už v uvedený deň uplatnil voči žalobcovi výhradu nedodania tovaru včas, pričom tento spôsob komunikácie v rámci medzinárodnej prepravy súd prvej inštancie považoval za obvyklý. Uviedol, že z e-mailovej dokumentácie vyplýva, medzi kým bola vedená a ktoré osoby za žalobcu, resp. žalovaného komunikovali. Tieto subjekty označil za jednoznačne identifikovateľné a navyše dodal, že žiadna zo strán sporu v konaní nepoprela, že by nešlo o vzájomnú komunikáciu medzi nimi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výhradu urobenú v zmysle článku 30 ods. 3 Dohovoru CMR žalovaným formou e-mailovej komunikácie možno akceptovať ako výhradu vykonanú v súlade s uvedeným článkom, teda, že žalovaný výhradu nedodania tovaru u žalobcu uplatnil riadne a včas.
Ďalej poukázal, že žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal, že v súvislosti s neskorým dodaním tovaru mu vznikla škoda. Dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, či a v akej výške mu v súvislosti s nedodaním tovaru žalobcom včas škoda vznikla. Tiež uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že čo do základu nároku na náhradu škody kompenzačná námietka zo strany žalovaného bola vznesená dôvodne, keď žalobca porušil povinnosť zo zmluvného vzťahu medzi nimi, tovar nedodal včas. Žalovaný ale podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, či mu konaním žalobcu nejaká škoda vznikla a v akej výške táto škoda bola. Poukázal, že žalovaný predložil v konaní iba ním vystavené doklady a výpis z jeho interného systému, avšak nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, že spoločnosť G. H. I. ako obchodný partner žalovaného titulom oneskoreného dodania tovaru si voči žalovanému uplatnila nárok na kompenzáciu, resp. nejaký sankčný nárok. Dobropis vystavený žalovaným na určitú sumu bez preukázania skutočností na základe akých podkladov bol vystavený podľa súdu prvej inštancie nemožno považovať za relevantný dôkaz o výške škody, ktorá mala žalovanému konaním žalobcu vzniknúť. Dôvodil, že výšku škody vo forme skutočnej škody aj ušlého zisku preukazuje v súdnom konaní poškodený. Nakoľko pohľadávka žalobcu uplatnená v dôsledku uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaným sa podľa súdu prvej inštancie stala nespornou a kompenzačnú námietku žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že základné skutkové okolnosti súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil správne, pokiaľ ide o porušenie zmluvy o preprave jej oneskoreným vykonaním zo strany žalobcu napriek tomu, že tento termín bol nesmierne dôležitý a osobitne dohodnutý aj časom vykládky dňa 05.07.2021 do 12:00 hod.. Žalovaný
argumentoval, že od prvotného úkonu požadoval, aby žalobca predložil doklady o prevádzke vozidla použitého k preprave, nakoľko bolo zrejmé, že žalobca realizoval prepravu tak, že ju začal vykonávať až v čase, kedy ani len teoreticky nemohla byť realizovaná podľa dohodnutých podmienok. Vodič totiž po naložení prepravovaného tovaru odišiel podľa vlastného vyjadrenia pri nakládke do miesta svojho pobytu v Poľsku. A odtiaľ vyrazil na cestu až v pondelok dňa 05.07.2021, kedy ani len teoreticky nemohol stihnúť dohodnutú vykládku. Žalovaný požadoval predloženie dokladov o prevádzke vozidla aj z toho dôvodu, aby aj súdu bolo zrejmé, že žalobca k realizácii prepravy pristúpil nezodpovedne. Tento záver podľa žalovaného preukazuje aj komunikácia strán zo dňa 05.07.2021, kedy žalobca ihneď uviedol, že tovar bude doručený až nasledujúci deň, teda ani nemal snahu doručiť tovar dňa 05.07.2021 s niekoľkohodinovým omeškaním, nakoľko vedel, že to nie je reálne.
Poukázal, že dôvodnosť žaloby a nedôvodnosť obrany žalovaného žalobca argumentoval nesplnením povinnosti reklamovať nedodanie tovaru v lehote 21 dní podľa Dohovoru o CMR. Túto okolnosť súd prvej inštancie ale vyhodnotil správne, keď konštatoval, že žalovaný reklamoval včas neuskutočnenie prepravy v dohodnutom čase. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca porušil povinnosti podľa dohodnutých podmienok zmluvy o preprave, spôsobil škodu na strane žalovaného, konštatoval aj príčinnú súvislosť, avšak uzavrel, že žalovaný nepreukázal výšku vzniknutej škody, ktorá tvorí predmet kompenzačnej námietky. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, keď tvrdil, že v rámci uplatnenej kompenzačnej námietky v celom rozsahu preukázal výšku vzniknutej škody, a to predložením všetkých relevantných dokladov - celková cena, dobropisovaná čiastka odberateľovi za omeškanie dodania, poníženie celkovej fakturovanej sumy a aj reálna úhrada od odberateľa ponížená o sumu dobropisu. Aj keď sa jedná o jednostranný úkon žalovaného, tento bol výsledkom jednaní s odberateľom. S poukazom na uvedené súdu prvej inštancie vytýkal, že žiadnym spôsobom neodôvodnil, akou úvahou sa riadil pri spochybnení dobropisu. Tvrdil, že je nelogické, aby vystavil dobropis na určitú neodôvodnenú sumu a tak dobrovoľne ponížil svoj celkový nárok na zaplatenie prepravného od odberateľa. Zároveň žalovaný poukázal, že predložil aj komunikáciu s kontaktnou osobou konajúcou za odberateľa.
Ďalej uviedol, že až v samotnom závere pojednávania dňa 05.12.2022 sa súd prvej inštancie vyjadril, že má isté pochybnosti o výške vzniknutej škody na strane žalovaného a požadoval predloženie ďalšieho dôkazu o nej. Tvrdil, že urobil všetko preto, aby súdu prvej inštancie vyhovel a opakovane sa telefonicky domáhal zaslania vyjadrenia podľa požiadaviek súdu od odberateľa - nemeckej obchodnej spoločnosti. Objektívne však nemá k dispozícií žiadne donucovacie prostriedky, ktoré by mohol a vedel uplatniť voči odberateľovi. Nakoľko ani do dňa XX.XX.XXXX mu odberateľ nedoručil požadované potvrdenie, oznámil súdu prvej inštancie len stanovisko odberateľa, ktorý sa vyjadril v tom smere, že po vyžiadaní potvrdenia súdom budú reagovať. Dôvodil, že kontaktná osoba odberateľa p. B. (komunikujúca v čase prepravy) už u odberateľa nepracuje a tak asi aj v tomto smere bol problém s realizáciou požiadavky súdu prvej inštancie.
Uzavrel, že dôvodnosť ako aj výšku vzniknutej škody listinnými dôkazmi, ktorými disponoval, v celom rozsahu preukázal a uniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak k neuznaniu kompenzačnej námietky pristúpil na základe skutočnosti, že požiadavku na predloženie ďalšieho dôkazu vyslovil až v samotnom závere predposledného pojednávania 05.12.2022 s tým, že nie je v jeho moci takýto dôkaz zabezpečiť. Dôvodil, že ak súd prvej inštancie mienil neakceptovať dôkazy ním predložené, neexistovala prekážka, aby si vyjadrenie od tretej strany nad rámec predložených dôkazov vyžiadal sám. V danej súvislosti uviedol, že až po pojednávaní konanom dňa 16.02.2023 a vyhlásení napadnutého rozhodnutia mu bolo doručené aj vyjadrenie zo strany nemeckej spoločnosti.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Tvrdil, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť preukázaná, pričom dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje tú sporovú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Argumentoval tiež, že v zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. S poukazom na uvedené dôvodil, že neeviduje žiaden dokument, z ktorého by sa dalo bez pochýb zistiť, o aké navrátenie do predošlého stavu nastalo uplatňovaním si sumy 1 420,- eur.
V ďalšom uviedol, že tvrdenie žalovaného, že termín vykládky bol dôležitý, je málo pravdepodobný, ďalej že Dohovor o CMR nepozná fixné časy na doručenie tovaru a ani urgentné prepravy. Poukázal, že preprava sa vykonávala podľa Dohovoru CMR a inštrukcií žalovaného s dátumom nakládky dňa 02.07.2021 v poobedňajších hodinách, pričom poobedňajšia nakládka podľa žalobcu výrazne znížila možnosť doručenia tovaru včas. Tvrdil, že v čase dopravy v júli 2021 boli zavedené prísne protipandemické opatrenia, ktoré mali za následok kontroly na hraniciach a preprava sa v ich dôsledku presúvala na poľské hranice, čo malo za následok zhustenie premávky a táto situácia predstavovala pôsobenie vyššej moci. Poukázal, že podľa článku 17 Dohovoru CMR je dopravca oslobodený od zodpovednosti, ak prekročenie dodacej lehoty bolo zavinené okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný včas reklamoval oneskorené dodanie tovaru podľa Dohovoru CMR. Tvrdil, že tovar bol vyložený dňa 06.07.2021 a od toho času neeviduje reklamáciu žalovaného/písomnú výhradu zaslanú do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi v súlade s článkom 30 ods. 3 Dohovoru CMR.
Ďalej uviedol, že ku škode, ktorá vraj žalovanému vznikla, predložil žalovaný len e-mail zo dňa 08.07.2021 bez identifikačných prostriedkov ako napr. číslo prepravy, ŠPZ a podobne, preto opakovane zdôraznil, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Vo vyjadrení k odvolaniu uzavrel, že poškodenou stranou v danom prípade nie je dokonca ani spoločnosť G. H. I., ale jej zákazník. Mal za to, že tvrdenie žalovaného, že pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena, nemal donucovacie prostriedky voči spoločnosti G. H. I. neobstojí, nakoľko ak poškodený nemá záujem si splniť dôkazné povinnosti, tak neexistuje právny základ na uplatňovanie si škody.
9. Uznesením č.k. 2Cob/46/2023 – 120 zo dňa 20.02.2024 Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný založil odvolanie de facto na argumentácii, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že dôkazmi, ktoré žalovaný predložil, nepreukázal dôvodnosť a výšku škody, ktorá mu vznikla tým, že žalobca nedodržal svoju povinnosť vykonať prepravu včas v zmysle objednávky č. XXXXX. S uvedeným tvrdením žalovaného sa odvolací súd stotožňuje. Prisvedčil, že základné skutkové okolnosti súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil správne a to najmä pokiaľ ide o porušenie zmluvy o preprave jej oneskoreným vykonaním zo strany žalobcu napriek tomu, že termín vykládky bol osobitne dohodnutý aj časom, a to dňa 05.07.2021 do 12:00 hod.. Súd prvej inštancie správne uviedol i to, že žalovaný dňa 05.07.2021 e-mailom adresovaným žalobcovi namietal nedodržanie času vykládky už o 12:03 hod., v ktorom e-maili zdôraznil, že zákazník očakáva tovar o 12:00 hod., a potom ešte v aj v ďalších e-mailoch odoslaných toho dňa o 12:13 hod. a 12:33 hod., v ktorých žalovaný opakovane žalobcovi akcentoval, že dodržanie času vykládky tovaru je podstatné a navyše ho upozornil aj na riziko možnej penalizácie za nedodržanie dohodnutého času vykládky.
Poukázal, že z faktúry č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný fakturoval svojmu odberateľovi G. H. I. ešte pred vykonaním prepravy sumu 57.420 eur, avšak následne po vykonaní oneskorenej prepravy tomu odberateľovi faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX dobropisoval sumu 1.420 eur za nedodržanie lehoty o jeden deň. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa XX.X.XXXX mu odberateľ zaplatil 56.000 eur, čo zodpovedá sume, na zaplatenie ktorej žalovaný vyzval G. H. I. faktúrou č. XXXXXXX (57.420 eur) po zohľadnení dobropisu vo výške 1.420 eur. Všetky tieto transakcie sú navyše uvedené aj v zozname vydaných faktúr s úhradami, ktorý žalovaný v konaní predložil ako dôkaz. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k záveru, že dobropis vystavený žalovaným na určitú sumu bez preukázania skutočností, na základe akých podkladov bol vystavený, podľa súdu prvej inštancie nemožno považovať za relevantný dôkaz o výške škody, ktorá mala žalovanému konaním žalobcu vzniknúť. Uvedený záver súdu prvej inštancie však vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a ktoré odvolací súd zhrnul v odseku 40. tohto uznesenia, nemôže obstáť.
V ďalšom uviedol, že žalovaný svoju procesnú obranu konzistentne zakladal na tvrdení, že dobropis na 1 420,- eur vystavil odberateľovi za nedodržanie termínu vykládky dňa 05.07.2021 o 12:00 hod., pričom porušenie žiadnej inej povinnosti žalobcu nebolo žalovaným v konaní ani len tvrdené. Skutočnosť, že termín vykládky nebol dodržaný nebola medzi stranami sporná a vykonaným dokazovaním ju považoval za preukázanú aj súd prvej inštancie. Pred vykonaným prepravy dňa 02.07.2021 fakturoval žalovaný odberateľovi sumu 57 420,- eur. Potom dňa 05.07.2021 žalobca nevykonal prepravu včas, t. j. do 12:00 hod. a žalovaný hneď po tomto čase (prvýkrát už o 12:03 hod.) na žalobcu apeloval
pokiaľ ide o mimoriadny význam dodržania dojednaného času vykládky a upozornil ho aj na možnú penalizáciu. Následne dňa XX.XX.XXXX žalovaný dobropisoval odberateľovi sumu 1 420,- eur a odberateľ žalovanému dňa XX.XX.XXXX zaplatil 56 000,- eur. S poukazom na uvedené, keď jednotlivé fakturácie a transakcie medzi žalovaným a odberateľom G. H. I. logicky a vierohodne nadväzujú na tvrdenie žalovaného o potrebe dodržania termínu a času vykládky, ktoré boli navyše stranami osobitne dojednané aj v objednávke č. XXXXX a aj na e-mailovú komunikáciu strán zo dňa 5.7.2021, nemožno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalovaný nepredložil relevantný doklad o tom, že G. H. I. ako obchodný partner žalovaného titulom oneskoreného dodania tovaru si voči žalovanému uplatnil nárok na kompenzáciu, resp. nejaký sankčný nárok.
Odvolací súd v závere rozhodnutia uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Uviedol, že v novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci vyjde z platnej právnej úpravy aj z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými závermi je v ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne významnými otázkami i argumentmi sporových strán. Len pre úplnosť ešte dodal, že záver súdu prvej inštancie, že výhradu urobenú žalovaným formou e-mailovej komunikácie zo dňa 05.07.2021 možno akcentovať ako výhradu vykonanú v súlade s článkom 30 ods. 3 Dohovoru CMR, je správny.
10. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu a v súlade s jeho vysloveným právnym názorom, ktorým je viazaný, vec opätovne prejednal.
11. Opätovne sa oboznámil so žalobou, jej prílohami a listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní a to objednávkou zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrami č. B., č. XXXXXXX, XXXXXXX, č. XXXXXXX, prípisom žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, emailovou komunikáciou, záznamom vydaných faktúr a úhradami zo systému žalovaného, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďou žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
12. V zmysle objednávky č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný u žalobcu objednal prepravu tovaru z miesta nakládky: KOGAL STEEL s.r.o., Mierová 94, Humenné, do miesta vykládky: D. D. J. I., A. C. XX, XXXXX D. E. F. G., F., s dátumom vykládky 05.07.2021 do 12.00 hod.
Z predložené dokladu CMR zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pre objednávateľa spol. G. H. I. + K.. L., B. K., XXX M., F., mal byť zo strany žalovaného dodaný tovar s miestom vykládky D. E. F. G..
13. Faktúrou č. B. zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu prepravy vo výške 1 500,- eur s DPH.
14. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný vyúčtoval žalobcovi náhradu škody spôsobenú nedodržaním termínu dodania v zmysle objednávky č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 1 420,- eur.
15. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný dobropisoval v prospech spol. G. H. I. + K.. L., B. K., XXX M., F., sumu 1 420,- eur.
16. Žalobca v písomnom prípise zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom žalovanému uviedol, vykonanie prepravy podlieha CMR, ktorý uvádza, že prípadná škoda za omeškanie môže byť uplatnená len v prípade, ak je preukázaná oprávnenou osobou. Keďže k preukázaniu reálnej škody nedošlo, nemôže akceptovať vystavenú faktúru č. XXXXXXX, pretože je nedôvodná a nezákonná.
17. Žalovaný jednostranne započítal dňa XX.XX.XXXX svoju pohľadávku z faktúry č. XXXXXXX vo výške 1 420,- eur na pohľadávku žalobcu z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 1 500,- eur a to v rozsahu 1 420,- eur.
18. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný u žalobcu reklamoval nedoručenie tovaru do miesta vykládky v uvedený deň už o 12:03 hod, o 12:33 hod. Žalovaný zároveň uviedol, aby žalobca riešil s dopravcom doručenie tovaru, že bude z toho problém,
že vodič bol upozornený na to, že je to podstatná vec, aby to tam bolo do 12.00, 05.07.2021. Zároveň informoval žalobcu o tom, že ak z toho vznikne penále, bude to musieť preniesť ďalej.
19. Z emailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným a spol. G. vyplýva, že objednávateľ žiadal žalovaného o počkanie s faktúrou, že bohužiaľ utrpeli škody pri preprave a požiadal žalovaného o zníženie faktúry o 10 %, pretože zákazník odpočítal 10 % aj za dodanie, ktoré nebolo včasné.
20. Zo záznamu vydaných faktúr a úhradami zo systému žalovaného vyplýva, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX prijal od spoločnosti G. sumu 25 000,- eur, faktúrou č. XXXXXXX dátum XX.XX.XXXX vyúčtoval žalovaný spoločnosti G. sumu 57 420,- eur a faktúrou č. XXXXXXX dátum XX.XX.XXXX dobropisoval v prospech spoločnosti G. sumu 1 420,- eur.
21. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaný nezákonne zadržuje vyplatenie sumy vo výške 1 420,- eur, ktorá mu vraj vznikla z dôvodu meškania tovaru na miesto vykládky. Táto škoda nikdy nebola preukázaná – najprv sa žalovaný pokúšal o zľavu o preprave vo výške 300,- eur. Potom to zvýšil na 1 420,- eur a to bez doloženia požadovaných dokumentov, ktoré by túto škodu preukázali, - a to vraj z titulu, že táto škoda žalovanému vznikla. On nikdy nepoprel, žeby došlo k neskorému doručeniu tovaru, ktoré sa pri medzinárodnej preprave môže ľahko stať. Ako už bolo vyššie uvedené, tak medzinárodná preprava podlieha Dohovoru CMR, ktorý stanovuje presný postup reklamácie pri strate tovaru, alebo pri prekročení dodacej doby. Je nutné dôrazne poukázať na to, že v súlade s článkom 30 odst. 3 Dohovoru CMR musí byť nárok na náhradu škody za prekročenie dodacej lehoty uplatnený v lehote 21 dní potom, ako zásielka bola daná k dispozícii príjemcovi. Nedodržanie tejto lehoty ma za následok zánik nároku, a to i v prípade, že k škode došlo v dôsledku hrubej nedbanlivosti či úmyslu dopravcu. Žalovaný mu žiadnu písomnú výhradu nedoručil, čím sa akýkoľvek nárok z titulu prekročenia dodacej lehoty stal premlčaným, a jeho vymáhanie nezákonným.
V ďalšom poukázal, že akýkoľvek nárok žalovaného by bol aj po prípadnom doručení písomnej výhrady nezákonný a neoprávnený, nakoľko žalovaný nie je oprávnený požadovať krytie škôd od neho, pretože žalovaný nie je oprávneným podľa Dohovoru CMR. Oprávnený nie je zasielateľ (žalovaný). Oprávnený je miesto nakládky (odosielateľ), resp. príjemca tovaru (miesto vykládky) – toto potvrdila vo svojom vysvetlení aj IRU (Word road transport organization). Žalovaný nepredložil žiaden dokument o tom, že oprávnenému vznikla nejaká škoda. Keďže škodu nie je možné kvantifikovať, resp. dokázať zo strany oprávnenej osoby, nárok zaniká. Žalovaný nie je oprávnený požadovať náhradu škody ako oprávnená osoba.
22. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko zo strany žalovaného mu v lehote tak, ako ukladá Dohovor, nebola doručená výhrada ohľadom nedodania tovaru včas, tak právo na náhradu škody žalovanému zaniklo a vzhľadom na uvedené na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. On v konaní nepopiera, že s vykládkou meškali.
Pokiaľ sa jedná o samotnú fakturáciu žalovaného uviedol, že bola fakturovaná suma 81 120,- eur, kde už bola uplatnená zrážka vo výške 10 % z tejto faktúry, pričom žalobcovi nie je zrejmé, prečo aj následne došlo k ďalšiemu poníženiu faktúry o sumu 1 420,- eur. Uviedol, že požaduje od žalovaného, aby preukázal, z čoho tá škoda na jeho strane vznikla, že to museli byť nejaké prestoje, nejaké strojové zariadenia museli byť použité, resp. v tomto smere, teda poukazuje, že v tomto smere má žalovaný túto skutočnosť ozrejmiť.
Pokiaľ sa jedná o predloženú mailovú komunikáciu zo strany žalovaného, tak poukázal, že z tejto komunikácie nie je zrejmé, žeby sa malo jednať o komunikáciu medzi žalovaným a jeho dodávateľom, resp. vôbec o komunikáciu medzi kým sa jedná a či vôbec sa týka prepravy, ktorá bola realizovaná zo strany žalobcu a ktorá je predmetom daného sporu.
Tiež uviedol, že suma 80,- eur už mu bola zo strany žalovaného v priebehu súdneho konania uhradená.
23. Právny zástupca žalovaného v svojom prednese uviedol, že zo strany žalovaného už v deň, kedy nebola urobená vykládka, teda dňa 05.07.2021, bola žalobcovi adresovaná výhrada nedodania tovaru včas a riadne. Uviedol, že odberateľom tovaru bola spoločnosť G. H. I. A. a spoločnosť, ktorá je uvedená v objednávke, čiže D. E. F. G. F., je to iba miesto vykládky, kde mal byť tovar vyložený. Zo strany jeho
odberateľa bola ponížená suma za dodávku tovaru o sumu 1 420,- eur a následne aj čiastka, ktorú spoločnosť, resp. odberateľ žalovanému uhradil, bola ponížená o túto sumu, teda zo sumy 57 420,- eur žalovanému bola uhradená objednávateľom iba suma 56 000,- eur.
Poukázal na zoznam vydaných faktúr s úhradami, že pokiaľ sa jedná o sumu 25 000,- eur, jednalo sa o zálohovú faktúru, ktorá bola uhradená. Zo strany objednávateľa žalovanému následne bola vystavená faktúra ponížená o túto zálohovú sumu na čiastku 57 420,- eur a z tejto sumy následne bola odrátaná suma 1 420,- eur, a to formou dobropisu, ktorá bola v prospech objednávateľa pripočítaná, resp. v jeho prospech dobropisovaná.
V ďalšom uviedol, že vzhľadom na to, že predmetom dodávky bol materiál, ktorý bol potrebný pre ďalšiu výrobu zo strany objednávateľa, kde na dodanie tohto tovaru v presne stanovený čas boli naviazané ďalšie úkony, a to výrobné linky a výroba určitých komponentov, pre ktoré bol potrebný práve tento materiál, ktorý mal byť dovezený, tak v tomto smere nevie iné doklady predložiť ako predložil v tomto konaní. Jednoducho so svojím objednávateľom sa žalovaný dohodol, nakoľko na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvných dojednaní, nakoľko tovar nebol dodaný riadne a včas tak ako sa so svojím objednávateľom dohodol, a to práve v dôsledku konania žalobcu.
Pokiaľ sa jedná o ním predloženú emailovú komunikáciu uviedol, že sa jedná o bežný spôsob komunikácie medzi objednávateľom a dodávateľom. Nevie, akou inou formou by mal čo najrýchlejšie v takomto prípade komunikovať. Poukazuje na to, že osoba, ktorá komunikovala, je osoba, ktorá bola oprávnená za danú firmu, za objednávateľa komunikovať so žalovaným. V danom čase emailová komunikácia je súladná s časovým harmonogramom, ktorý bol prezentovaný ohľadom doručovania zásielky a meškania zásielky v danom spore a v danom čase vo vzťahu k danému objednávateľovi nemal iný záväzkový vzťah, teda nemohlo sa jednať o iný prípad prepravy.
Tiež uviedol, že v priebehu súdneho konania už žalobcovi žalovaný uhradil sumu 80,- eur.
24. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú saPpríslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Podľa § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
25. Podľa článku I., bod. 1. vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( ďalej len ,,Dohovor o CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 17., bod. 1. Dohovoru o CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
Podľa čl. 23., bod. 5 Dohovoru o CMR, ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.
Podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru o CMR, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.
26. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
28. V danej právnej veci má súd za nesporné a preukázané, že na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru z Humenného do žalovaným určeného miesta v Nemecku, pričom dátum vykládky v zmysle objednávky bol stanovený žalovaným na deň 05.07.2021 do 12:00 hod. Teda medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o preprave, na ktorú bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia vyhlášky č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave.
Ďalej mal súd za preukázané, že tovar bol zo strany žalobcu reálne doručený do miesta vykládky dňa 06.07.2021. Cenu dopravy tovaru vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. B. zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX, a to celkovo na výšku 1 500,- eur s DPH. Žalovaný faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX vyúčtoval žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenú neskorým doručením tovaru do miesta výklady a to vo výške 1 420,- eur a takisto na túto sumu vykonal jednostranný zápočet, ktorý bol aj žalobcovi doručený. Žalobca neakceptoval jednostranný zápočet žalovaného a faktúru na sumu 1 420,- eur mu vrátil.
29. Žalovaný v tomto konaní voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesol kompenzačnú námietku čo do výške 1 420,- eur a to titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť oneskoreným dodaním tovaru žalobcom. Keďže žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac než voči nemu uplatnil žalobca, je takýto prejav možné považovať len za obranu proti žalobe žalobcu, s ktorou sa súd môže vysporiadať len v odôvodnení rozsudku.
Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli druhého účastníka. Obchodný zákonník naviac umožňuje aj započítanie niektorých premlčaných a nesplatených pohľadávok, peňažných pohľadávok znejúcich na rôzne meny a ďalšie osobitné prípady započítania (§§ 358 - 363 Obch. zák.).
30. Žalobca v konaní vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku žalovaným v prvom rade uviedol a namietal, že žalovaný výhradu nedoručenia tovaru riadne a včas nevykonal v zákonnej 21 lehote od dodania tovaru, a teda uplynutím tejto doby jeho nárok na náhradu škody zanikol.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo a to z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 05.07.2021, že žalovaný už v uvedený deň touto formou uplatnil voči žalobcovi výhradu nedodania tovaru včas, pričom tento spôsob komunikácia v rámci medzinárodnej prepravy súd považuje za obvyklý a z emailovej dokumentácie vyplýva medzi kým bola vedená a ktoré osoby za žalobcu, resp. žalovaného komunikovali. Teda jednoznačne tieto subjekty sú identifikavateľné, pričom žiadna zo strán sporu v konaní nepoprela, žeby nešlo o vzájomnú komunikáciu medzi nimi. Súd je toho názoru, že výhradu urobenú v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR žalovaným formou emailovej komunikácie možno akceptovať ako výhradu vykonanú v súlade s uvedeným článkom Dohovoru CMR.
Dohovor o CMR stanovuje maximálnu dobu na uplatnenie výhrady nedoručenia tovaru včas a to 21 dní potom, čo zásielka sa dala k dispozícii príjemcu, čo však neznamená, že ak sa objednávateľ prepravy dozvie ešte pred dodaním tovaru, že prepravca je v omeškaní s dodávkou, aby čakal až na odovzdanie tovaru príjemcovi a až následne výhradu nedodania včas uplatnil.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaný výhradu nedodania tovaru včas riadne u žalobcu uplatnil. K takému záveru dospel aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Preto na jeho strane vznikol nárok na náhradu škody voči žalobcovi.
31. V konaní sa súd v ďalšom potom už iba zaoberal výškou škody a jej preukázaním, pričom v zmysle záverov odvolacieho súdu dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k uneseniu dôkazného bremena aj ohľadom preukázania výška škody.
Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný fakturoval svojmu odberateľovi G. H. I. ešte pred vykonaním prepravy sumu 57 420,- eur, avšak následne po vykonaní oneskorenej prepravy tomu odberateľovi faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dobropisoval sumu 1 420,- eur za nedodržanie lehoty o jeden deň. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX mu odberateľ zaplatil 56 000,- eur, čo zodpovedá sume, na zaplatenie ktorej žalovaný vyzval G. H. I. faktúrou č. XXXXXXX (57 420,- eur) po zohľadnení dobropisu vo výške 1 420,- eur. Všetky tieto transakcie sú navyše uvedené aj v zozname vydaných faktúr s úhradami, ktorý žalovaný v konaní predložil ako dôkaz.
32. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že kompenzačná námietka zo strany žalovaného bola vznesená dôvodne. Žalobca porušil povinnosť zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, tovar nedodal včas. V dôsledku tejto skutočnosti na strane žalovaného vznikla škoda vo výške 1 420,- eur.
Súd poukazuje, že žalovaný už pred podaním žaloby v danej právnej veci jednostranne započítal dňa XX.XX.XXXX svoju pohľadávku z faktúry č. XXXXXXX vo výške 1 420,- eur na pohľadávku žalobcu z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 1 500,- eur a to v rozsahu 1 420,- eur.
Berúc v úvahu vyššie uvedené skutočnosti, súd nárok uplatnený žalovaným formou kompenzačnej námietky vo výške 1 420,- eur započítal na nárok žalobcu uplatnený v súdnom konaní a teda žalovaný bol ešte povinný doplatiť žalobcovi sumu 80,- eur.
V priebehu súdneho konania však vyšlo najavo, že žalovaný počas konania sumu 80,- eur už žalobcovi uhradil, na ostatnom pojednávaní to uviedol jednak žalobca a jednak právny zást. žalovaného, teda aj tento nárok žalobcu už zanikol. Nakoľko však žalobca v tejto časti žalobu nezobral späť, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V časti o zaplatenie sumy 80,- eur súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný počas súdneho konania túto čiastku žalobcovi uhradil, teda zavinil, že v tejto časti súd žalobu musel zamietnuť. Úspech žalobcu v konaní tak bol v rozsahu 5 % a úspech žalovaného v rozsahu 95 %. Súd preto úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.