Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-49-2020.pdf
PDF · 82.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/49/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému Z. C., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., G. X, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2, o zaplatenie 2.749,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 02.11.2020 č.k. 39Csp/51/2016-162 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.460,65 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným vo výroku I. napadnutého rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 37,40 eur s prísl. sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.460,65 eur s prísl. Na základe späťvzatia žaloby súd prvej inštancie výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 37,40 eur s prísl. zastavil.
3. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v zostávajúcej časti, tento po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 33 ods. 2, § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565, § 657 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, 2, § 16 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. mal za dôvodný, preto žalobe vyhovel. Skutkovo vzal za preukázané, že dňa 15.05.2013 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 102,62 eur/splátka s poistením, so splatnosťou poslednej splátky: 5/2016, celkovými nákladmi spotrebiteľa: 694,32 eur, celkovou sumou pôžičky: 3.694,32 eur s poistením, ročnou úrokovou sadzbou: 15 %, RPMN: 15 % a priemernou RPMN: 19,53 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (VOP). Z čl. IX zmluvy vyplýva, že uvedenú zmluvu uzatvára za Consumer Finance Holding a.s. spoločnosť VÚB a.s. na základe plnej moci, pričom za VÚB, a.s. sú uvedené osoby E. Q. a D. E., avšak za D. E.Š. podpísala zmluvu iná osoba ako osoba v zastúpení.
4. Žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok titulom plnenia spomínanej zmluvy o pôžičke.
5. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu platného podpisu zo strany splnomocnenca, keď v zmluve je za VÚB, a.s. podpísaná iná osoba ako D. E., súd s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka mal
za to, že v pobočke (prevádzkarni) pobočky VÚB, a.s. za tento podnik konali na to poverené osoby, preto konanie týchto osôb VÚB a.s. zaväzuje. V danom prípade sa nevyžadovalo osobitné poverenie na uzatvorenie predmetnej zmluvy.
6. Predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, a preto ju podrobil kontrole v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.
7. Pokiaľ žalovaný namietal, že v predmetnej zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a absentuje v nej konečná splatnosť úveru, súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu zmluvy tieto náležitosti vyžadované zákonom vyplývajú. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinnosti vyplývajúcich mu zo zmluvy. Termín konečnej splatnosti uvedený ako 5/2016 bez akýchkoľvek pochybností poskytuje relevantnú informáciu o tom, že pôžičku bude musieť splácať do mája 2016. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti stanovený.
8. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenú priemernú RPMN vo výške 19,53 % pričom správne by tento údaj mal byť uvedený vo výške 22,80 %, resp. 22,96 %, súd prvej inštancie uviedol, že uvedenie takéhoto nesprávneho údaja o výške priemernej RPMN je v prospech dlžníka (žalovaného). Tento údaj poskytol žalovanému informáciu, že obdobné úvery poskytované na trhu sú poskytované za výhodnejších podmienok a žalovaný aj napriek tomu akceptoval podmienky úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu.
9. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že preskúmavaná zmluva obsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., preto nárok žalobcu je potrebné považovať v celom rozsahu za opodstatnený.
10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97 % vychádzajúc z pomeru jeho úspechu vo veci.
11. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že v rámci svojej dupliky zo dňa 24.03.2020 uviedol a predložil o tom aj dôkaz, že žalobcovi dňa 20.10.2010 uhradil 184,20 eur, súd prvej inštancie toto tvrdenie odignoroval a bez ďalšieho si osvojil tvrdenia žalobcu, že žalovaný uhradil len 112.20 eur. V rozpore s princípom rovnosti strán súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, v dôsledku čoho porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Aj napriek tomu, že súd vyhodnotil uvedený údaj o priemernej RPMN v zmluve ako nesprávny, nevyvodil z toho následok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. Výklad ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. v tej súvislosti žalovaný považuje zo strany súdu za formalistický a teda nesprávny. Takýto názor je v rozpore s iným názorom vysloveným Okresným súdom Košice II v rozsudku zo dňa 11.03.2020 sp. zn. 41Csp/243/2019.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca z pôvodne uplatnenej sumy vo vzťahu k žalovanému vo výške 2.749,89 eur s prísl. sa domáha zaplatenia 2.460,65 eur s prísl.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním doručeným súdu dňa 21.10.2019 zobral žalobca žalobu späť o sumu 37,40 eur, predstavujúcu úhradu zo strany žalovaného zo dňa 02.07.2019 a 42,24 eur titulom zmluvnej pokuty. Späťvzatím žaloby zo dňa 25.09.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 112,20 eur z dôvodu vykonania úhrady žalovaným dňa 23.10.2019, sumy vo výške 30 eur z dôvodu vykonania úhrady žalovaným dňa 27.05.2020, sumy vo výške 30 eur z dôvodu úhrady vykonanej žalovaným dňa 24.06.2020 a sumy vo výške 30 eur z dôvodu úhrady vykonanej žalovaným dňa 03.09.2020.
15. V priebehu konania, a to v replike k vyjadreniu žalobcu, žalovaný uviedol, že po začatí konania, a to dňa 20.10.2019 uhradil v prospech žalobcu 3 x sumu 37,40 eur a 3 x sumu 24 eur, čo podložil aj dôkazmi
- poštovými poukazmi na účet (ich kópiami) obsiahnutými v spise na č.l. 84. Z obsahu tohto podania žalovaného, ale aj z dôkazov ním predložených vyplýva, že ide o úhrady iné, na ktoré poukázal žalobca v súvislosti so späťvzatím žaloby, keďže tieto sumy uvedené žalovaným boli uhradené v iné dni, ako uviedol žalobca a v iných výškach. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania v rámci svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 06.11.2019 poukázal na ďalšie platby, ktoré uskutočnil po začatí konania a tieto svoje vyjadrenia aj podložil konkrétnymi dôkazmi, žiadnym spôsobom na takúto obranu žalovaného neprihliadol a ani v odôvodnení rozhodnutia sa s touto obranou žiadnym spôsobom nevyporiadal. Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na zásadný argument prednesený žalovaným v rámci obrany voči žalobe a to aj napriek tomu, že tento argument bol žalovaným prednesený včas a podložený dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ súd prvej inštancie na takúto obranu žalovaného v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nereagoval a ani táto obrana sa nepreniesla do výroku napadnutého rozsudku, takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
16. Z týchto dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Aj napriek vyššie uvedenému odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dodáva:
18. RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) tak, ako jej definícia vyplýva zo zák. č. 129/2010 Z.z. je v podstate súhrnom všetkých poplatkov a úrokov, ktoré dodávateľ účtuje za to, že poskytne pôžičku či úver. Vo všeobecnosti platí, že čím je hodnota RPMN nižšia, tým je úver, či pôžička lacnejšia. Práve podľa hodnoty RPMN spotrebiteľ zistí, či úver je pre neho výhodný.
19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnej zmluve o pôžičke bola nesprávne uvedená priemerná RPMN vo výške 19,53 %, keď podľa zistení súdu prvej inštancie táto mala byť správne uvedená vo výške 22,80 %, resp. 22,96 %.
20. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca ako dodávateľ uviedol v predmetnej zmluve údaj o priemernej RPMN v nižšej výške, ako v skutočnosti je, uvedenie takéhoto nesprávneho údaje je v prospech spotrebiteľa, ako vyvodil súd prvej inštancie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, pričom bude vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).