Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Saz/4/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: Faysal HOTAK, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, trvale bytom: A. B. C., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Rázusova 7 Nitra, vo veci správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. januára 2024, č.: PPZ-HCP-BA11-1-034/2024-AV, o nariadenie prepustenia, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal správnou žalobou zo dňa 17. januára 2024, doručenou žalovanému 22. januára 2024 bezodkladného prepustenia zo zaistenia podľa a priznania úplnej náhrady trov konania voči žalovanému.

2. Žalovaný doručil dňa 29. apríla 2024 Správnemu súdu v Košiciach správnu žalobu žalobcu zo dňa 17. januára 2024, vo veci zaistenia so žiadosťou o jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia, doručenú žalovanému dňa 22. januára 2024, administratívny spis, ako i späť vzatie žaloby žalobcom zo dňa 19. januára 2024, /žalovanému doručené dňa 23. januára 2024/, v ktorom žalobca oznamuje, že bol zo zaistenia prepustený dňa 18. januára 2024 na základe príkazu na prepustenie žalovaného zo dňa 18. januára 2024 č. PPZ-HCP-BA11-1-038/2024-AV.

3. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný prvotným rozhodnutím zo dňa 8. septembra 2023, č.: PPZ-HCP-BA11-4837-014/2023-AV, zaistil žalobcu bez platného cestovného dokladu podľa o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu žalobcu na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ĽU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, pre značné riziko jeho úteku, do 8. novembra 2023 a podľa tohto zákona o pobyte žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný vychádzal z vykonanej lustrácie správnym orgánom v informačných systémoch Policajného zboru aj EURODAC kde zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike, a pozitívna lustrácia je evidovaná pod č. .

4. Z administratívneho spisu vyplýva ,že žalovaný predĺžil rozhodnutím zo dňa 08.novembra 2023 č. PPZ-HCP-BA11-4837-026/2023-AV zaistenie žalobcu podľa na čas nevyhnutne potrebný najviac do 08. januára 2024 a oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dôvod na začatie konania podľa Dublinského nariadenia.

5. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 13. 11. 2023 rozhodlo v prípade žalobcu o odovzdaní žalobcu podľa Z.z o azyle o odovzdaní žalobcu na územie Bulharska. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že už 14. 9.2023, bolo zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť do Bulharskej republiky, ktoré bolo bulharským partnerským úradom 20.9. 2023 zamietnuté s poukazom Bulharskej strany na to, že žalobca je maloletý a nie je možné aplikovať nariadenie Dublin III. Po preukázaní žalobcovej plnoletosti, /vyšetrením kostného veku/ opätovným dožiadaním Dublinského strediska MV SR o prijatie cudzinca, Bulharska republika dňa 10. 11. 2023 akceptovala prijatie späť žalobcu.

6. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte zo dňa 8. januára 2024, č.: PPZ-HCP-BA11-04-034/2024-A rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 03.02.2024, na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu žalobcu na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ĽU) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 29.12.2023 bola doručená informácia z ÚPZC Sečovce o tom, že dňa 10.11.2023 Bulharská republika písomne akceptovala prijatie žalobcu podľa čl. 18 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ĽU) č. 604/2013 z 26. júna 2013 / aj Dublinské nariadenie III/ a zároveň v súlade s čl. 4 Nariadenia Komisie súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie s realizáciou dublinského transferu účastníka konania do Bulharskej republiky v termíne 18.01.2024, najneskôr 24. 1. 2023.

7. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. í) Dohovoru Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

8. V zmysle čl. 28 Dublinského nariadenia Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byt' poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od iniplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď' zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pod odseku, osoba nesmie byt' dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

9. Podľa (ďalej aj „“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späť vzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa s.1, 2 (1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

11. Podľa ods. (2) , Správna žaloba podľa môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť. (3) Správna žaloba sa podáva žalovanému.

12. Podľa (1) žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.

13. Podľa , Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa . Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

14. Podľa § 230 písm..b/ Súdneho správneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.

15. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

16. Podľa ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

17. Správny súd vychádza v prejednávanej veci so záveru, že žalobca, ktorý je právne zastúpený v konaní Centrom právnej pomoci, vzal späť správnu žalobu zo dňa 17. 1. 2024 vo veci nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia doručením jej spať vzatia zo dňa 19. 1. 2024./ žalovanému doručeným dňa 23. januára 2024/. Dňa 18. januára 2024 bol žalobca na základe príkazu na prepustenie žalovaného prepustený zo zaistenia zo dňa 18. januára 2024 č. PPZ-HCP-BA11-1-038/2024-AV.

18. Vzhľadom na uvedené správny súd konanie o správnej žalobe vo veci zrušenia napadnutého rozhodnutia a nariadenia prepustenia žalobcu zo zaistenia, pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil, podľa .

19. Správny súd konštatuje, že správnu žalobu zo dňa 17. 1. 2024, ktorá bola súdu doručená dňa 29.4. 2024, /v rozpore s (1) / žalobca vzal spať žalobu po jeho prepustení zo zaistenia dňa 18. 1. 2024. Právne následky podania správnej žaloby žalovanému, ktorý ju predložil správnemu súdu sa spájajú so súvisiacim späťvzatím žaloby žalobcom a ním uplatneného práva na priznanie trov konania voči žalovanému.

20. Podľa zásadne žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Podľa však platí, že ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd sa prioritne zaoberal otázkou procesnej zodpovednosti zavinenia zastavenia konania žalovaného, ktorá má pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadný význam. Žalovaný tak svojím konaním zmaril konanie pred správnym súdom a procesne zavinil nielen zastavenie konania, ale aj vznik trov konania. Otázka zavinenia zastavenia sa hodnotí z procesného hľadiska. Podstatné teda je, či ten či onen účastník počas konania konal, prípadne nekonal určitým spôsobom, ktorý vyvolal dôvod na jeho zastavenie. Ak žalovaný za konania, ktorým vo výsledku vyhovel tomu, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha, možno toto konanie považovať za zavinenie žalovaného, ak by aj bez vydania tohto nového rozhodnutia konanie mohlo viesť k rovnakému záveru.

22. Správny súd vychádzajúc z hore označených argumentov opakovane však konštatuje významnú skutočnosť, že v posudzovanej veci ide o žalobu za účelom bezodkladného prepustenia zo zaistenia podľa a to v súvislosti zaistením žalobcu. Rozhodnutím o odovzdaní žalobcu podľa Z.z o azyle Dublinské stredisko MV SR dňa 13. 11. 2023 v prípade žalobcu síce rozhodlo o odovzdaní žalobcu na územie Bulharska, ale stalo sa tak neskôr ako Bulharsko

súhlasilo so späťvzatím na jeho územie, čo má vo vzťahu k žalobcovi a jeho základným právam podľa čl. 5 ods. 1 písm. í) Dohovoru a podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ĽU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, zásadný význam. Zaistenie žalobcu, ktoré trvalo aj po dni 21.12.2023 t.j. po uplynutí 6 týždňovej lehoty, /plynúcej odo dňa 10.11.2023 do 21. 12. 2023/ bolo zásahom do práv žalobcu. Žalovaný naposledy rozhodnutím zo dňa 8. januára 2024 predĺžil dobu zaistenia žalobcu do 02.03.2024 v rozpore s v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III a čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ĽU) č. 604/2013 z 26. júna 2013 a po 21.12.2023 bol v zaistení nezákonne, do 18. 1 .2024. V zmysle výkladu súdnych autorít lehotu zaistenia už nebolo možné predĺžiť./Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. z 25.05.2021 /a Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Bulharská republika akceptovala prevzatie žalobcu, na žiadosť žalovaného zo dňa 2. 11. 2023 už dňa 10.11.2023 a v uvedený deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia a zaistenie žalobcu trvalo a bolo v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III , tretí pod odsek, do jeho prepustenia zo zaistenia.

23. Správny súd preto uzavrel, že žalovaný procesne zavinil zastavenie správneho súdneho konania, ako zákonom predpokladaného procesného následku späťvzatia správnej žaloby žalobcom za situácie vyplývajúcej a uvedenej v stručnosti v obsahu odôvodnenia tohto uznesenia, vyplývajúc z obsahu administratívneho spisu žalovaného.

24. Na základe zhora uvedených skutočností, správny súd o otázke náhrade trov konania videl dôvod na aplikáciu označeného . Preto žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

25. Správny súd rozhodne o výške trov konania po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.