Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-51-2020.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, so sídlom v Senci, Lichnerova č. 23, proti žalovanému Z. P., I. K. P., M. G. XXXX/XX, o zaplatenie 700,67 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.7.2020 č.k. 9Csp/154/2019-111 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 389,71 eura s 0,4 % úrokom z omeškania od 30.7.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 1.2.2017 poskytol žalovanému úver vo výške 650,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 20,02 eura. V úverovej zmluve dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 22,67%, úrokovú sadzbu vo výške 20,69% a úrokovú sadzbu pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5% ročne. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný uhradil za poskytnutý úver celkovo sumu 260,29 eura a posledná splátka bola uhradená dňa 12.4.2018. V bode článku 11 bod 11.1 zmluvy bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 10 ods. 10.1. písm. a/ zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa zmluvy alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania zo zosplatnených záväzkov podľa ods. 10.1 zmluvy.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.
5. Súd preskúmal zmluvu, či vyhovuje náležitostiam ako ju určuje zákon o spotrebiteľských úveroch ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov 22,67%, čo považoval za nesprávne, pretože vychádzajúc z interaktívnej kalkulačky na výpočet ročnej percentuálne miery nákladov, pri zadaní parametrov zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu, vychádza hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 21,73% ročne. V zmluve tak bola ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne, avšak nie v neprospech spotrebiteľa. Za nejednoznačné považoval súd vstupné predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo sa má pripočítať na ťarchu žalobcu, keďže v zmluve nie sú dostatočne určite špecifikované vstupné predpoklady, ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedeného dôvodu, súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. Ďalej bol súd toho názoru, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie uvedenej podmienky nemožno považovať uvedené sídla žalobcu v záhlaví zmluvy, pričom zákon s neuvedením tejto náležitosti spája sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Za nedôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie mu zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy. Súd bol toho názoru, že zmluva o úvere bola vopred pripravená veriteľom a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení ako ju veriteľ vopred pripravil. Súd teda nepovažoval zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, ak táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal. Navyše zmluvnú pokutu dojednanú v článku 11 zmluvy považoval za neurčitú, nejasnú, vzhľadom na to, že priemerný spotrebiteľ musí poznať rozsah svojho záväzku, a to aj v prípade jeho omeškania. Z uvedeného dôvodu, súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
7. Žalobcom uplatňovanú dohodu o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty 14,16% ročne. Pokiaľ išlo náklady spojené s uplatnením pohľadávky, rovnako súd žalobu v tejto časti zamietol, pretože žalobca reálne vynaloženie takýchto nákladov nepreukázal.
8. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi súd aj úrok z omeškania od zosplatnenia úveru, t.j. od 30.7.2018.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p., majúc za to, že každá zo sporových strán mala v spore úspech len čiastočný.
10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zamietajúcom výroku rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
11. V odvolaní uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. o spotrebiteľských úveroch, t.j. obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Keďže zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona správne, z tohto dôvodu zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V odvolaní ďalej aj namietal rozhodnutie súdu v časti, v ktorej bolo zamietnutý ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Podľa jeho názoru, skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho neplatnosť. Uvedené vyplýva z § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa tohto ustanovenia za a/ individuálne dohodnutá podmienka nikdy nie je neprijateľná podmienka a za b/ individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa zákona o súdnej praxe, za neprijateľnú podmienku sa nepovažuje ustanovenie, ktoré odráža obsah zákonného ustanovenia. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vykonávacieho predpisu. V tejto súvislosti uvádza citáciu ustanovení § 3 a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Má teda za to, že uvedené ustanovenie a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané.
12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
13. Na základe podaného odvolania, odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a konanie predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto rozsudok v napadnutej časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu, prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
16. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že táto neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, konkrétne v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 22,67%, keď správne táto činí 21,73%, v zmluve tak absentuje uvedenie správneho údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov tak ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku mal za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú vo vyššie spomínanom ust. § 9 ods. 2, keď obsahuje nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, a tiež v zmluve absentujú predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov tak, aby z obsahu zmluvy vyplynulo, ako žalobca dospel k výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, teda po zadaní akých konkrétnych údajov.
18. Správne tak dospel súd prvej inštancie k záveru, že daný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., tento záver je podporený tiež konštatovaním, že v zmluve absentuje aj údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. c/ spomínaného zákona, t.j. adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).