Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-12-2021.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX U., v konaní právne zastúpený JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, v konaní o zaplatenie 4.402,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX a jej opravou zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovanému v 1. rade JJR trade, s. r. o., so sídlom Strojnícka 5, 080 06 Prešov, IČO: 47 616 776 a žalovanému v 2. rade P. Q. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.402,58 € s príslušenstvom.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s pôvodne žalovaným v 1. rade (pod predchádzajúcim obchodným menom NOUCON Slovakia s. r. o.) a žalovaným v 2. rade zmluvu o úvere č. XXXXXX (Zmluva), na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému v 1. rade (ako dlžníkovi) úver vo výške 4.000 €. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaní zaviazali splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 314,47 €, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
3. Žalovaný v 2. rade pristúpil v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka v platnom znení k peňažným záväzkom dlžníka zo zmluvy spočívajúcich v úhrade úveru, príslušenstva úveru, zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplynú zo zmluvy. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru, čo žalobca preukázal priloženým prehľadom splácania.
4. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. X, X a XX. Súčasne mu oznámil, že dňa XX.XX.XXXX sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaní neuhradili v danom čase dlhované splátky, a preto sa k uvedenému dňu XX.XX.XXXX všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako XX kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo
požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti, a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovaných voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 4.402,58 €. Ku dňu podania žaloby bola zaplatená suma 3.144,70 €.
5. V súlade s ustanovením článku 10., ods. 10.1. a 10.2. zmluvy si žalobca uplatnil aj priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne:
- zo sumy 314,47 € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
- zo sumy 314,47 € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
- zo sumy 314,47 € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
- zo sumy 314,47 € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
- zo sumy 314,47 € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
- zo sumy 4 402,58 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.402,58 € odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 7.547,28 €. Žalovaní ku dňu podania žaloby uplatnený nárok žalobcovi, napriek viacerým výzvam, nezaplatili.
6. V zmysle podanej žaloby vydal súd dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušený. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
7. Žalovaný (pôvodne v 2. rade) podaný odpor odôvodnil tým, že podkladom pre uplatnený nárok je záväzok plynúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Jeho základnými atribútmi sú istina 4 000 €, splatnosť XX mesiacov do XX.XX.XXXX, splátka 314,47 €, mesačne úroky 147,80 €. Z takto koncipovanej úverovej zmluvy vyplýva, že za 2 roky splácania úveru požaduje veriteľ vrátenie sumy 7.547,28 €. Úroky z tejto celkovej čiastky predstavujú sumu 3 547,20 €, čo znamená že úroková sadzba je 70,26 % ročne. Ďalej si žalobca uplatňoval aj priznanie vyššie uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne, celkom vo výške 6.724,63 €. Žalobcovi bola doteraz zaplatená suma 3.144,70 €, ale nárokuje si zaplatenie sumy 11.330,72 € s príslušenstvom.
8. Podľa odborných komentárov, pri aplikácii ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka výška úrokov, ktoré je dlžník povinný zaplatiť, sa riadi predovšetkým zmluvou. V zmysle zmluvnej voľnosti sú strany oprávnené dojednať ľubovoľné úroky, ich výška by však nemala byť v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Ak úroková sadzba nie je v zmluve dohodnutá, zákon podporne stanovuje povinnosť dlžníka platiť úrok v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Najvyššia prípustná výška úrokov za úvery nie je obmedzená žiadnym predpisom, takže je nutné aplikovať druhé podporné pravidlo výpočtu. Podľa neho je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované bankami za poskytnuté úvery. Posudzujú sa pritom banky v mieste sídla dlžníka (toto rozlíšenie má zmysel najmä pri medzinárodnom obchode) ku dňu, kedy bola uzatvorená zmluva. Obvyklý úrok sa neurčuje ako priemer úrokových sadzieb všetkých bánk, ale vychádza sa z úroku, ktorý je bankami na rozhodnom mieste požadovaný najčastejšie.
9. V ustanovení § 265 Obchodného zákonníka sa zreteľne deklaruje jedna zo zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník. Podstatou zásady poctivého obchodného styku je rešpektovanie všeobecne uznávaných požiadaviek vzťahujúcich sa na obchodovanie. V literatúre sa možno stretnúť s termínom „férové jednanie“. Aj v niektorých obchodných zmluvách, najmä so zahraničným prvkom, sa objavuje všeobecná klauzula, že strany pri plnení zmluvy sa budú správať férovým spôsobom (férovo). Uplatňovanie zásady poctivého obchodného styku v obchodnej praxi obsahuje dve dimenzie. Prvou z nich je rešpektovanie tejto zásady už pri uzatváraní obchodnej zmluvy (obchodu). Druhá dimenzia sa prejavuje v priebehu samotného procesu plnenia zmluvy: Základom toho je, aby sa požiadavky, vyplývajúce z uvedenej zásady premietli do jednotlivých úkonov, z ktorých sa skladá proces plnenia zmluvy. Zásada poctivého obchodného styku má veľmi blízko k obchodným zvyklostiam. Vývojovo- genetickým základom tejto zásady je oblasť všeobecnej morálky (dobré mravy v obchodovaní). Pojem (termín) „dobré mravy v obchodovaní“ nie je obsahovo totožný s pojmom (termínom) „zásady poctivého obchodného styku“. So zreteľom na dikciu § 265 právnu ochranu nepožíva „výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku“. Fenomén dobrých mravov má ďaleko širšie dimenzie. Aj napriek tomu, že imperatív mravnosti (dobrých mravov) má byť určujúcou vnútornou silou zákonov štátu, pôsobiaci ako v procese právnej normotvorby tak aj pri aplikácii, realizácii a
interpretácii zákonov, ako aj konkrétnych zmluvných vzťahov, možno dospieť k záveru, že dobré mravy treba chápať aj ako právny fenomén (právnu kategóriu). Zákon s nimi ráta, s ich porušením spája právne dôsledky (sankcie), napr. neplatnosť právnych úkonov, napokon vťahuje ich do právno- normatívnej sústavy štátu. Požiadavka férového obchodu je plne kompatibilná s mravným imperatívom. Táto požiadavka sa uplatňuje v obchodnom styku. Naproti tomu dobré mravy majú širší záber svojej, dalo by sa povedať, vecnej pôsobnosti, pravda iba v rámci národného práva. Uplatňujú sa v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, verejnoprávnych a ďalších iných vzťahoch vo vnútri právneho systému štátu. Princípy férového obchodu (poctivého obchodného styku) z hľadiska svojho účelu a obsahu majú veľa spoločného s chápaním obchodných zvyklostí. Realizujú sa v obchodných vzťahoch bez zreteľa na hranice štátov. Obchodná zvyklosť, ktorá spĺňa parametre normy, nemôže byť ako taká v rozpore s požiadavkami férovosti v obchodovaní. Znak férovosti legitimuje obchodnú zvyklosť ako normu. Požiadavka férového obchodu preniká priamo do obsahu zmluvného vzťahu (konkrétneho obchodu). Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O tzv. šikanovanie by išlo aj vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva je strata právnej ochrany takéhoto výkonu práva, keďže jediným cieľom šikanovania nie je zabezpečenie hospodárskeho účelu, vyplývajúceho z povahy záväzku, ale snaha dostať iného do hospodársky nepriaznivej situácie. Takéto práva nie je možné vymáhať súdnou cestou.
10. Úroková miera z nových obchodov, poskytnutých v J. XXXX na Slovensku, poskytnutých pre nefinančné spoločnosti so splatnosťou od 1 do 5 rokov, je vo výške 5,68 % ročne. Úrok z poskytnutého úveru tak presahuje obvyklý priemer na trhu 12,5-násobne. Úroky z úveru aj zmluvná pokuta sú preto podľa názoru žalovaného v rozpore s poctivým obchodným stykom.
11. Voči žalovanému (pôvodne v 2. rade) je uplatnený nárok úplne bezdôvodný, pretože je v ňom uvedený ako fyzická osoba nepodnikateľ. Dlžníkom v zmysle čl. 1.2. je podnikateľský subjekt, čo žalovaný nie je. Žalobca vôbec neskúmal jeho bonitu a prinútil ho zmluvu podpísať až na mieste a v čase jej uzavretia pod podmienkou, že úver dlžníkovi v 1. rade vôbec neposkytne. Pre žalovaného ako fyzickú osobu nepodnikateľa nemá účasť na zmluvnom záväzku žiaden zmysel.
12. Žalobca tvrdí, že v prípade žalovaného má ísť o pristúpenie k záväzku bez súhlasu dlžníka podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Keďže v tom čase bol konateľom dlžníka v 1. rade, zjavne to nemohlo byť bez súhlasu dlžníka, no zároveň mu pracovník žalobcu uviedol, že jeho podpis na zmluve má byť práve z dôvodu, že je štatutárom a musí to tak byť. Na dotaz, že nechce byť dlžníkom, keď ten úver nie je určený pre neho, mu bolo povedané, že ju podpisuje iba ako konateľ, nie dlžník.
13. V oznámení o zosplatnení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že úver zosplatňuje pre nezaplatenie najstaršej nezaplatenej splátky, ktorá pripadla na deň XX.XX.XXXX. Pri zosplatnení úveru premlčacia doba začína plynúť práve od tohto dátumu, ako to vyplýva z § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka (analogicky § 392 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka). Žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa XX.XX.XXXX, a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku.
14. V tomto prípade žalovaný ako dlžník nepodnikateľ nemohol uzatvoriť úverovú zmluvu s podnikateľským účelom, pretože to nie je pojmovo možné. Preto v tomto konaní vystupuje v pozícii spotrebiteľa, presne tak ako to uviedol žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. v pokuse o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný považuje Zmluvu za absolútne neplatnú s poukazom na § 39a Občianskeho zákonníka.
15. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, žiadosti o úver, zmluvy o úvere, výpisu z účtu, prehľadu splácania, oznámenia o zosplatnení úveru, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
17. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s pôvodne žalovaným v 1. rade ako dlžníkom (za ktorého konal žalovaný v 2. rade) a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXX (podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 4.000 €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v XX mesačných splátkach vo výške 314,47 €, v
termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na zabezpečenie plnenia povinnosti zo zmluvy o úvere žalovaný v 2. rade pristúpil podľa § 533 Občianskeho zákonníka k peňažným záväzkom dlžníka zo zmluvy, ako je to vyššie uvedené. Doposiaľ bola žalobcovi zaplatená suma 3 144,70 €. Z dôvodu nesplácania dohodnutých splátok sa ku dňu XX.XX.XXXX stali splatnými všetky záväzky zo zmluvy (čl. 10., ods. 10.4. zmluvy).
18. V liste zo dňa XX.XX.XXXX označenom ako „Oznámenie o zosplatnení“ žalobca oznámil žalovanému nasledovné: Oznamujeme Vám, že k dnešnému dňu ste v omeškaní s úhradou splátok č. X, X a XX, ktoré ste povinný uhrádzať ako dlžník podľa Zmluvy o revolvingovej pôžičke, resp. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. (ďalej len „zmluva“), uzatvorenej medzi Vami a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Suma omeškaných splátok je spolu 943,41 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je XX dní. V prípade, ak sa dostanete do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si budeme môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie (pokiaľ už neboli v plnom rozsahu uplatnené). Stratíte tým výhodu splátok a celý dlh budete povinný zaplatiť naraz. Ak tak neurobíte, budeme oprávnení vymáhať celý dlh s príslušenstvom cestou súdneho prípadne rozhodcovského konania.
19. Žalobca vo svojom prednese v konaní odmietol obranu žalovaného, poukazujúc na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o úvere, nasledovne : 7.547,28 = 4.000 x (1+p/100 %) ^2 (pozn. znak ^2 na konci zátvorky predstavuje druhú mocninu), kde 7.547,28 je budúca splatená hodnota v €, 4.000 je aktuálna hodnota v €, p/100 % je úroková sadzba anualizovaná (p. a.), 2 je počet rokov splácania úveru. Jednoduchou matematickou úpravou sa následne odvodí výsledok (hodnota úrokovej sadzby) p = 37,36 % (p. a.).
20. V súvislosti s tvrdením žalovaného o neprimeranosti úroku žalobca uviedol, že hodnota úroku je primeraná povahe úveru, ktorý je úverom bez zabezpečenia vecným zabezpečením a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Odvolávanie sa na priemerné úrokové sadzby predložené žalovaným je a priori nesprávne, pretože žalovaný netvrdí a ani nepreukazuje, že by dosiahol úver v banke za podmienok, aké by mali zodpovedať predkladanej úrokovej štatistike. Žalobca tvrdí, že nie je možné z takéhoto postupu vychádzať, pretože nemá ani oporu v zákone a dokonca nemá oporu ani v prípade regulácie úrokov pre spotrebiteľské vzťahy, ktorá pripúšťala vyššiu úrokovú sadzbu ako bola dohodnutá pre úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 2. rade je zároveň v rozpore s § 502 Obchodného zákonníka. Priemerné úrokové sadzby nie sú úrokmi podľa § 502 Obchodného zákonníka.
21. Žalobca ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo XX. L. XXXX, sp. zn. XG.X/XX, D. X/XXXX), podľa ktorého „Dohodnutá výška úrokovej sadzby, ak nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov.“ V čase uzavretia úverovej zmluvy (XX.XX.XXXX) banky mohli poskytovať dokonca aj v rámci spotrebiteľských vzťahoch úvery za úroky vyššie, ako je úrok v prípade poskytnutého úveru. Na túto skutočnosť poukázal žalobca z dôvodu, že oblasť spotrebiteľských právnych vzťahoch bola v roku XXXX prísne regulovaná, pokiaľ ide o otázku výšky úrokov. Zohľadnenie tejto skutočnosti v tomto spore, v ktorom síce ide o obchodnoprávny vzťah, je potrebné vnímať v tom, že ak je pre regulovanú spotrebiteľskú oblasť určená ako maximálne prípustná hodnota úroku taká hodnota, ktorá prevyšuje aj úrokovú sadzbu vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, potom bude neakceptovateľné, aby v oblasti bez výslovnej regulácie a všeobecne sa vyznačujúcou minimalizáciou zásahov do zmluvnej slobody a voľnosti boli za neprimerané a neprípustné považované úroky v nižšej hodnote. Spomenutá regulácia úrokov je konkretizovaná v nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. a podľa nej (§ 1 ods.4, § 1a ods. 1) platí „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy“. § 1a ods. 1: „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety“. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. V zmysle označených
pravidiel ale maximálna hodnota úroku pri spotrebiteľskej zmluve ku dňu XX.XX.XXXX mohla byť až 43,04 % ročne (2 x 21,57 %), čo je viac ako je úrok v prípade úverovej zmluvy. Potom je podľa žalobcu evidentné, že žalovaným predložené údaje sú nepoužiteľné a s tým spojené tvrdenia sú nielen po právnej stránke nedôvodné.
22. Žalobca taktiež poukázal na to, že zo samotnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 2. rade konal ako spoludlžník, keďže už na strane 1 je takto označený, jeho pristúpenie je obsahom článku 4. a rovnako z podpisovej doložky je jednoznačné označenie „spoludlžník 1.“ Tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, pričom žalovaný v 2. rade neuvádza žiadnu zrozumiteľnú odpoveď a dôvody, pre ktoré potom zmluvu podpísal a naviac uvedenú skutočnosť viac ako 5 rokov nerozporoval. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť ani podnikateľom a ani nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povaha pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t. j. spoludlžník) má podľa názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v rozsudku z XX. T. XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zabezpečovací charakter. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzatvorenie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Podľa rozsudku Krajského súdu v Q., č. k. XCoZm XXX/XXXX: „Súd dospel k záveru, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru“.
23. Spoludlžník pristúpil k záväzku spoločnosti NOUCON Slovakia, s. r. o. (predchodca JJR trade, s. r. o.) splácať úver. Nebolo povinnosťou žalobcu skúmať schopnosť splácania spoludlžníka, pretože túto schopnosť žalobca overoval u žiadateľa o úver - dlžníka (čo nie je sporná skutočnosť).
24. Námietku premlčania žalobca považuje za nedôvodnú. K zosplatneniu splátok úveru došlo na základe úkonu veriteľa, teda žalobcu a nie výlučne len na základe nesplnenia splátky. Omeškanie s úhradou splátky bolo len predpokladom/podmienkou pre to, aby veriteľ mohol vykonať právo zosplatniť úver (to vykonal v premlčacej dobe) a následne zosplatnený úver si uplatnil v súdnom konaní v rámci premlčacej doby.
25. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že pri podpise zmluvy zástupca žalobcu požadoval len účtovné závierky obchodnej spoločnosti, jeho ako fyzickú osobu nepreveroval. Pristúpenie k záväzku však bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy. Keďže potreboval peniaze, súhlasil s tým. Zmluvu pritom podpísal ako konateľ spoločnosti, nie ako fyzická osoba. Peniaze boli použité na podnikateľské účely.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
28. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
30. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
33. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
35. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Žalobca ako veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX v pozícii právnickej osoby - podnikateľa a pri svojej podnikateľskej činnosti. Obdobne pôvodne žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatváral zmluvu ako podnikateľ. Okrem formálneho označenia strán - žalobcu ako podnikateľa, označeného IČOm a vymedzeného účelu poskytnutia úveru v zmluve na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, vyplýva tento záver aj zo žiadosti o uzatvorenie úverovej zmluvy, kde je pôvodne žalovaný v 1. rade identifikovaný ako podnikateľ a účel čerpania úveru je vymedzený na nákup a prenájom stavebného materiálu.
36. Žalovaný ako spoludlžník pristúpil k záväzku dlžníka splácať úver, pričom ako štatutárny zástupca dlžníka musel vedieť, že tým zabezpečuje splnenie pohľadávky, čím sa zaručil za splnenie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy. Pre pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzku sa pritom v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby bol pristupujúci dlžník podnikateľom. Oprávnená osoba má preto právo požadovať plnenie od ktorejkoľvek povinnej osoby podľa spôsobu vzniku jej povinnosti, dokiaľ dôvod tejto povinnosti trvá. Samotné uplatňovanie pohľadávky pochádzajúcej z toho istého hospodárskeho dôvodu v inom právnom režime a od iného subjektu teda, ak by tomu tak aj bolo, nezanikol. Preto argumentácia žalovaného s poukazom na zásadu ochrany tzv. slabšej strany (spotrebiteľa) nie je v tomto prípade dôvodná, nakoľko žalovaný v predmetnom obchodnoprávnom vzťahu vystupoval ako pristupujúci dlžník na zabezpečenie záväzkov pôvodne žalovaného z obchodnoprávneho vzťahu, a teda nie ako spotrebiteľ. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere č. XXXXXX nie je spotrebiteľskou zmluvou, súd na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.).
37. Žalovaný okrem iného vzniesol na nárok žalobcu námietku premlčania.
38. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
39. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
40. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
41. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
42. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
43. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
44. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
45. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.
46. Zo žaloby, ako aj z listiny označenej ako „Oznámenie o zosplatnení“ nepochybne vyplýva, že žalobca upozornil priamo žalovaného, že pokiaľ nedôjde k úhrade ktorejkoľvek splátky, počnúc splátkou č. X, splatnou k XX.XX.XXXX, o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, teda bude oprávnený celý úver zosplatniť. V danej veci teda došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu (zosplatneniu úveru) z dôvodu, že nebola uhradená splátka úveru splatná k XX.XX.XXXX. S poukazom na ustanovenie § 392 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka preto začala plynúť štvorročná premlčacia doba (§ 397) od doby splatnosti nesplneného záväzku, teda od XX.XX.XXXX, pretože pre nezaplatenie tejto splátky bol zosplatnený celý dlh (zostatok úveru). Žalobca mal teda uplatniť svoj nárok na súde aj vo vzťahu k pristupujúcemu dlžníkovi najneskôr do XX.XX.XXXX. Nakoľko však žalobu doručil na tunajší súd až dňa XX.XX.XXXX, nárok žalobcu je premlčaný, a preto ho súd na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným nemôže priznať, v dôsledku čoho sa súd ostatnými namietanými skutočnosťami nemohol zaoberať.
47. Vzhľadom na uvedené preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
48. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.