Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-14-2020.pdf
PDF · 104.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu: I.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľák, advokát, Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. apríla 2020 pod č. XXX XXX XXXX X o nepriznaní starobného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnej veci, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. apríla 2020 č. 570 615 7193 0 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5. februára 2020 č. XXX XXX XXXX 0 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania
odôvodnenie:
I.
Stručné zhrnutie administratívneho konania a napadaného rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmaným rozhodnutím zo dňa 20. apríla 2020 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 5. februára 2020 o zamietnutí žiadosti zo dňa 23. januára 2020 o priznaní starobného dôchodku od 2. januára 2020 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 a poukázal, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 23. januára 2020 prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 5. februára 2020 zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že nesúhlasí s tým, že nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko získal v colnej správe 11 rokov a 242 dní a vo všeobecnom systéme 12 rokov a 16 dní, spolu teda 23 rokov a 258 dní obdobia dôchodkového poistenia.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 5. februára 2020, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 5. februára 2020 potvrdil. Argumentoval tým, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 2019 vyplýva, že žalobcovi konania bol od 1. júla 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 28. augusta 1976 do 27. augusta 1978 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 28. augusta 1978 do 30. júna 1990 a od 1. novembra 1991 do 30. júna 2003 v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii.
5. Pretože žalobca konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba služobného pomeru colníka od 28. augusta 1978 do 30. júna 1990 a od l. novembra1991 do 30. júna 2003 a doba trvania základnej vojenskej služby od 28. augusta 1976 do 27. augusta 1978 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok zhodnotená.
6. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
7. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
8. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.
9. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zhodnotil každý dôkaz osobitne, všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, teda Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň si uplatňoval nárok na náhradu trov konania.
12. Argumentoval tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, ako aj odvolací druhostupňový orgán, t. j. generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia. Nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia. Posudzovali nesprávne a v dôsledku toho nesprávne rozhodli.
13. Žalobca získal mimo colnú správu 12 rokov a 16 dní dôchodkového poistenia. V colnej správe získal 11 rokov a 242 dní. Spolu 23 rokov a 258 dní doby dôchodkového poistenia. Žalobca splnil zákonom
stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, podmienku dovŕšenia dôchodkového veku ako aj podmienku doby dôchodkového poistenia.
14. V rozhodnutiach generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí uvedená argumentácia, že práca colníka nebola zaradená do I. a ani do II. pracovno-právnej kategórie je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie. Pracovno-právne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal priznanie starobného dôchodku až po dovŕšení dôchodkového veku.
15. Žalovaný v odvolacom konaní bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie. Konal v rozpore s ustanovením § 218 ods.2,3 zák. č. 461/2003 Z.z., keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie, v ktorom sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. Pochybenie spočíva v tom, že pri rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku.
16. Žalobca uviedol, že žalovaný a aj prvostupňový orgán rozhodovali a rozhodli v rozpore s ustanoveniami čl. 33 Dohovoru č. 128, rozhodovali a rozhodli v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z uvedenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať.
17. Žalobca poukázal na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2014, 7So/138/2011, 9So/15/2016 z 28. februára 2018.
18. Považoval za preukázané, že žalovaný, rovnako ako aj správny orgán postupovali a rozhodli v rozpore splatnými právnymi predpismi, v rozpore s judikátmi. Nesprávne a nezákonne posúdili vec po právnej aj skutkovej stránke.
19. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
20. Písomným podaním zo dňa 7. júla 2020 žalovaný podal nasledovné vyjadrenie.
21. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a v rozhodnutí žalovanej, ústredie č. H. XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2020.
22. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 2019, č. 604309/2019 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. júla 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 28. augusta 1976 do 27. augusta 1978 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 28. augusta 1978 do 30. júna 1990 a od 1. novembra 1991 do 30. júna 2003 v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii.
23. Pretože žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba služobného pomeru colníka od 28. augusta 1978 do 30. júna 1990 a od 1. novembra1991 do 30. júna 2003 a doba trvania základnej vojenskej služby od 28. augusta 1976 do 27. augusta 1978 žalovaný nepovažoval za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotená.
24. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
25. Žalovaná, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
26. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že zamestnanie, funkcia colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií.
27. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zo všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
28. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. apríla 2020 a trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. apríla 2020, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. februára 2020.
29. Žalovaná mala za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
30. Žalovaná sa za oneskorené predloženie vyjadrenia a administratívneho spisu ospravedlnila a zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
31. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiadala, aby krajský súd žalobu zamietol.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
32. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca listom zo dňa 28. júla 2020, kde uviedol, že ho odmieta ako celok, považuje ho za nezákonné, na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
33. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným, resp. žalovanou v prvostupňovom konaní spočíva v nezapočítaní doby dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme (v colnej správe). Odôvodnenie žalovaného, že obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia, a že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno hodnotiť, považoval žalobca za chybné, nemajúce oporu v žiadnom ustanovení zákona.
34. Zdôvodnenia týkajúce sa pracovno-právnych kategórií považoval za nezákonné. Ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o starobný dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového veku.
35. Žalobca tvrdil, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán rozhodli v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je podľa žalobcu v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
36. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
37. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
40. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 5. februára 2020 zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 23. januára 2020 o priznanie starobného dôchodku od 2. januára 2020 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K 15. decembru 2019 žalobca získal 4396 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 12 rokov a 16 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaný poukázal, že žalobca, nakoľko získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, mu obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok v určení jeho sumy.
41. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 23. januára 2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 2. januára 2020. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol, s poukazom na to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 4. novembra 2019 č. 604309/2019 na účely výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 28. augusta 1976 do 27. augusta 1978, v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 28. augusta 1978 do 30. júna 1990 a od 1. novembra 1991 do 30. júna 2003 v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo u žalobcu zavedené v I. ani v II. pracovnej kategórii, preto prvostupňovým správnym orgánom táto doba nebola hodnotená.
42. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
43. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.
44. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.
45. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
46. Vzhľadom na uvedené pochybil žalovaný, ak na dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku.
47. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30. novembra 2015 sp. zn. 1So/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).
48. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015 a sp. zn. 10So/11/2015 zo dňa 17. februára 2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.
49. Žalovaný pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav nerešpektoval, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128.
50. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c) SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20. apríla 2020 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5. februára 2020 č. XXX XXX
XXXX 0 a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 SSP Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
52. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok.
53. Sociálna poisťovňa, ústredie je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.
54. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).