Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5Vyd/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci navrhovateľov 1) Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. O., Y. XX/ XX a 2) Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. J. E., K. XXX/X v konaní o potvrdení vydržania takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhajú potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v súlade s a nasl. (ďalej len ""). Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi súboru nehnuteľností vedených na LV č. XXX nachádzajúcich sa v obci I., v katastrálnom území I., v okrese G.. Domáhajú sa vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX., parc. č. XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 100 m2, nachádzajúcej sa v obci I., kat. úz. I., v okrese G. (ďalej len "vydržiavaná nehnuteľnosť"), ktorá je de facto súčasťou oplotených nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov, o čom svedčí fotografia. Vydržiavaná nehnuteľnosť je v zmysle aktuálneho listu vlastníctva vo vlastníctve Z. G. Z. K.u a G. S.. Vo vzťahu k dobromyseľnosti navrhovatelia uviedli, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola pravdepodobne súčasťou dohodnutej výmeny pozemkov medzi starými rodičmi navrhovateľov a v súčasnosti zapísanými spoluvlastníkmi vydržiavanej nehnuteľnosti realizovanej ešte v 70. - 80. rokoch minulého storočia. Právny vzťah, ktorý bol takto založený zámennou zmluvou vychádzal podľa názoru navrhovateľov z právnych predpisov platných v období socializmu, podľa ktorých sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapisovalo na strediskách geodézie plniacich úlohy dnešného katastra nehnuteľností, pričom tento zápis nemal konštitutívne účinky a nebol podmienkou pre vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Napriek nesplnenej podmienke riadnej evidencie vlastníckeho práva celá transakcia mala znaky riadneho nadobúdacieho titulu vlastníctva. Dobromyseľnosť ich starých rodičov možno dôvodiť aj tým, že si vydržiavanú nehnuteľnosť riadne ohradili plotom, ktorý bol v roku 2020 rekonštruovaný. Vydržiavaná nehnuteľnosť tvorí integrálny logický celok domu, vrátane ostatných hospodárskych budov, skladových budov a záhrady. Navrhovatelia (predtým ich starí rodičia) sa o pozemok riadne starajú, vykonávajú kosbu trávy, strih stromov a krov, ako aj inú drobnú záhradkársku činnosť. Vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybňované zo strany zapísaných vlastníkov vydržiavaného pozemku. Vydržiavaný pozemok zjavne nebol predmetom dedičského konania po aktuálne zapísaných vlastníkoch vydržiavanej nehnuteľnosti a nebol ku dňu podania návrhu predmetom žiadneho dodatočného konania o dedičstve. Navrhovatelia majú za to, že bez akýchkoľvek pochybností je splnená podmienka nepretržitej 10 ročnej doby, ktorú stanovuje vo svojom ustanovení . Rozhodujúcim dňom, kedy navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo vydržiavanej nehnuteľnosti je 05. 11. 2018, teda ničím neprerušené uplynutie 10 rokov po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o dedičstve po právnom predchodcovi navrhovateľov. Na základe uvedeného navrhujú, aby súd vydal vyzývacie uznesenie a

ďalej pokračoval v konaní tak, aby potvrdil vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľov k vydržiavanej nehnuteľnosti.

2. Ako dôkazy označili výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XX, výpis z listu vlastníctva č. XXX,. osvedčenie o dedičstve sp.zn. zo dňa 21. 09. 2005, osvedčenie o dedičstve sp.zn. zo dňa 05. 11. 2008, kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľmi a obcou I., fotografiu vydržiavanej nehnuteľnosti, katastrálnu mapu.

3. Okresný súd Brezno uznesením č.k. -36 zo dňa 21. 07. 2021 vyzval navrhovateľov na opravu a doplnenie ich návrhu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Navrhovatelia boli poučení, že návrh je potrebné doplniť o riadne označenie účastníkov konania; o opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opierajú svoje nároky (najmä o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovatelia splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti); o doplnenie petitu a dôkazov, na ktoré sa odvolávajú.

4. Uznesením č.k. -47 zo dňa 26. 08. 2021 súd predĺžil navrhovateľom lehotu na doplnenie návrhu do 30. 09. 2021.

5. Navrhovatelia svojím podaním doplnili identifikačné údaje vlastníkov nehnuteľností parcely č. XX/ X. a navrhli vykonať dôkaz spočívajúci v analýze dedičských konaní za účelom overenia skutočnosti, že vydržiavaná nehnuteľnosť nebola ani nie je predmetom žiadneho dedičského konania. Niektorým z právnych nástupcov osôb zapísaných ako vlastníci vydržiavaného pozemku nie je známa skutočnosť, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve ich starých rodičov resp. rodičov a uvedené osoby nemajú námietky s nadobudnutím vlastníckeho práva zo strany navrhovateľov. Nebolo objektívne možné, aby vo vlastnej réžii odstránili právny omyl, ktorý vznikol približne pred 50 rokmi a majú za to, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola predmetom transakcie v čase, keď neboli právne účinky vyplývajúce z kúpnych zmlúv dosiahnuté zápisom do katastra nehnuteľností.

6. K podaniu doložili čestné vyhlásenie F.. Z. S. (otca navrhovateľa v rade 1), v ktorom vyhlásil, že predmetnú parcelu XX/X. užívali spolu s parcelami XX/X, XX/X, XX/X ako jeden celok a od jeho detstva boli predmetné parcely oplotené ako jeden celok. Domnieva sa, že predmetná parcela bola ešte oveľa skôr predmetom nejakej ústnej dohody medzi právnymi predchodcami jeho rodičov manželmi Q. V. a S. V. pravdepodobne ešte s právnymi predchodcami v katastri zapísaných vlastníkov. Manželia Q. V. a S. si spoločne s jeho rodičmi na uvedených parcelách na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia postavili nový dom, v ktorom spoločne žili až do ich smrti.

7. Na základe uvedeného navrhovatelia žiadajú, aby súd potvrdil, že dňa 05. 11. 2018 navrhovatelia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele ?.

8. Podľa , konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

9. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa , , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

11. Podľa (ďalej len ""), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14. Pod vlastníckym právom rozumieme právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k iným osobám vykonávať vlastnícke právo, teda právo vec vlastniť, držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej plody. Vlastníctvo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, pričom v sú uvedené jednotlivé spôsoby jeho nadobudnutia. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je nevyhnuté mať titul, z ktorého sa vlastníctvo odvodzuje.

15. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou údržbou a užívaním oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí nadobúdateľ, ktorý je oprávneným držiteľom vecí po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k vydržaniu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. K posúdeniu toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu a na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi zákonné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby patrí aj tá okolnosť, akým spôsobom vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný aj okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu. Oprávnená (chránená) držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené obidva pojmové znaky, a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, že mu táto vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi patriť. Taktiež subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.

16. Podľa výpisu z LV č. XXX. pre kat. úz. I. sú ako vlastníci parcely C KN č. XX/X. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2 a parcely C KN č. XXX/X - záhrada o výmere 76 m2 zapísaní Z. G., rod. Y., Z. K., nar. XX. XX. XXXX a G. S., rod. Y.. Pri všetkých troch je ako titul nadobudnutia uvedené II. etapa EN podľa PZKN.VL. 2450, D 1205/82 (PVZ 310/83).

17. Navrhovatelia musia v podanom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle preukázať, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. V návrhu je potrebné vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, medzi ktoré zaraďujeme oprávnenosť držby (teda držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí); nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej dĺžky trvania (3 roky hnuteľné veci, 10 rokov nehnuteľnosti); oprávnenosť subjektu

a predmetom vydržania musí byť oprávnený predmet držby. Jedným z atribútov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, vychádzajúca z jeho vnútorného presvedčenia, ktoré musí mať oporu v skutkových okolnostiach nasvedčujúcich tomu, že by mu vec mohla vlastnícky patriť. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný alebo nedobromyseľný treba hodnotiť nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa ale najmä z objektívneho hľadiska, či držiteľ mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie alebo došlo k nadobudnutiu iným zákonným spôsobom.

18. Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola "pravdepodobne súčasťou dohodnutej výmeny pozemkov, medzi starými rodičmi navrhovateľov a v súčasnosti zapísanými spoluvlastníkmi pravdepodobne v priebehu 70. - 80. rokov minulého storočia, avšak pri realizácii výmeny pozemkov nebol celý proces právne zavŕšený vo vzťahu k stredisku geodézie, ktoré plnilo úlohu dnešného katastra nehnuteľností." Navrhovatelia pripúšťajú aj inú skutočnosť, ktorá bola prekážkou správneho formálneho zaevidovanie vydržiavanej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva starých rodičov navrhovateľov, ktorá im však nie je známa. Ďalej uviedli, že právny vzťah, ktorý bol takto založený zámennou zmluvou vychádzal podľa ich názoru z právnych predpisov platných v období socializmu a napriek nesplnenej podmienke riadnej evidencie vlastníckeho práva, celá transakcia mala znaky riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva, okrem chýbajúcej formálnej stránky.

19. K tvrdeniu navrhovateľov, že právny vzťah bol založený zámennou zmluvou a mal znaky riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva okrem chýbajúcej formálnej stránky súd konštatuje, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že v minulosti došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy medzi ich starými rodičmi a súčasnými vlastníkmi vydržiavanej nehnuteľnosti, keď zámennú zmluvu súdu nepredložili, neuviedli dôvody, pre ktoré ju súdu nemôžu poskytnúť a ich tvrdenie o možnej existencii zámennej zmluvy nie je ničím preukázané. Žiadnym spôsobom nepreukázali, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola súčasťou nejakej dohodnutej výmeny pozemkov, nie je zrejmé o zámenu akých pozemkov malo ísť. Súd pritom podotýka, že zapísaní vlastníci nadobudli vydržiavanú nehnuteľnosť podľa výpisu z LV č. XXX na základe dedičského rozhodnutia z roku 1982, ktoré bolo zapísané pod PVZ XXX/XX., preto v žiadnom prípade nemôže byť správne tvrdenie, že k nejakej zámene došlo v 70. rokoch minulého storočia, keď v súčasnej dobe zapísaní vlastníci v tom čase neboli vlastníkmi vydržiavanej nehnuteľnosti. V čestnom vyhlásení zo dňa 21. 09. 2021 otec navrhovateľa v rade 1) uviedol, že sa domnieva, že vydržiavaná nehnuteľnosť bola oveľa skôr predmetom nejakej ústnej dohody medzi právnymi predchodcami jeho rodičov manželmi Q. V. a S. V. pravdepodobne ešte s právnymi predchodcami v katastri zapísaných vlastníkov (kto to mal byť, však neuviedol). Q. V. a S. V. spoločne s jeho rodičmi na uvedených parcelách na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia postavili dom, v ktorom spoločne žili až do ich smrti. Kým navrhovatelia tvrdia, že malo ísť o nejakú zámennú zmluvu medzi ich starými rodičmi a zapísanými vlastníkmi, otec navrhovateľa v rade 1) zase uvádza, že malo ísť oveľa skôr o nejakú ústnu dohodu (?)

- nie je zrejmé, či to mala by kúpna, zámenná, darovacia zmluva príp. nejaká iná dohoda, reálna deľba a pod. a ani s kým mala byť zmluva/ dohoda uzavretá.

20. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to pre súd nepostačujúce. Navrhovatelia majú povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnili aj zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Navrhovatelia nepreukázali existenciu titulu (aspoň domnelého), na základe ktorého by oni nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti a mohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nehnuteľnosť dlhodobo užívali. 21. Platí právna zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Také právne úkony sú neplatnými právnymi úkonmi. Za situácie, kedy navrhovatelia neosvedčili, že oni (ich právni predchodcovia) nadobudli vlastnícke právo a kedy ho nadobudli, na základe akého právneho titulu, potom neosvedčili, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním platným spôsobom od vlastníkov. Neuviedli titul ani dátum nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľov (dátum 05. 11. 2018, teda 10 rokov od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po starom otcovi v tomto prípade nie je možné akceptovať, pretože v tomto dedičskom rozhodnutí sa vydržiavaná parcela neuvádza a nie je od neho možné odvádzať dobromyseľnosť navrhovateľov) príp. ich právnych predchodcov, dĺžku a podmienky plynutia a

uplynutia vydržacej doby a kedy navrhovateľom, resp. právnym predchodcom vydržacia lehota uplynula, teda kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Tým neosvedčili ani to, ktoré konkrétne doby boli u jednotlivých subjektov nerušené, nepretržité.

22. V danom prípade neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa , keď nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by navrhovatelia odvodzovali svoje vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti. Takýmto titulom by mohla byť, ako už súd uviedol, napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia zmluva, doklad o zaplatení ceny za pozemok, rozhodnutie štátneho orgánu, dohoda o reálnej deľbe. Súd v súlade s preskúmal či navrhovatelia osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním ( ), a teda nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Návrh navrhovateľov súd v zmysle zamietol.

23. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania súd mal rozhodovať iným spôsobom, návrh ani uznesenie sa ostatným účastníkom konania nedoručuje, teda trovy konania im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).